Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010154
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4618010154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.

Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému S. U. pre zločin marenia
spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14.11.2018, č.k. 2T/38/2018-388, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 23. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému S. U., narodenému, XX.XX.XXXX v S., trvale bytom D. - Y., N. XXX/X,

u k l a d á

podľa § 344 odsek 2 Trestného zákona, bez zistenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s použitím

§ 38 odsek 2 a § 39 odsek 1, 3 písmeno e/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch)
rokov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného S. U.

za vinného pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 19.04.2017 na Okresnom súde H., D.. O.. S. XXXX/XX, v právnej veci vedenej pod spisovou
značkou 4C/187/2016, v ktorej vystupoval ako žalobca proti žalovanému O. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX, o zaplatenie sumy 150.000,- Eur s príslušenstvom, predložil ako prílohu k odvolaniu proti
rozsudku, notárom overenú kópiu dokladu „Dohoda o uznaní záväzku a jeho zaplatení" , ktorá mala byť
uzatvorená medzi dlžníkom O. O. a veriteľom S. U., podľa ktorej mal O. O. uznať voči S. U. dlh vo výške

150.000,- Eur a zaviazať sa ho zaplatiť do 31.03.2016 a na ktorom mal byť P. G. dňa 03.03.2016 pod
číslom 59/2016 overený podpis O. O., pričom S. U. vedel, že predmetný doklad O. O. nepodpísal a bol
sfalšovaný tak, že druhá strana dokladu s overeným podpisom O. O. bola použitá z tretej strany dokladu
„Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva" zo dňa 03.03.2016, na ktorej si dal O.O. dňa 03.03.2016 overiť podpis osvedčujúcou pracovníčkou P. G., zapísaný v knihe osvedčovania pod
číslom 59/2016.
Za to obžalovanému uložil podľa § 344 odsek 2 Trestného zákona bez zistenia poľahčujúcich i

priťažujúcich okolností s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3
rokov.
Podľa § 51 odsek 1 a § 49 odsek 1 Trestného zákona mu výkon tohto trestu podmienečne odložil s
uložením probačného dohľadu nad jeho správaním.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno i/ Trestného zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze počas
skúšobnej doby podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, napádajúc ho vo výroku o
vine a treste, súčasne napádajúc aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
V písomných dôvodoch odvolania predložených prostredníctvom obhajcu uviedol, že napadnutý

rozsudok považuje za nezákonný.
Zdôraznil, že súd I. stupňa si nenáležite osvojil už odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia,
že tretia strana z „dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva“ bola použitá na
výrobu sfalšovaného listinného dokladu a bol na opačnú stranu tohto listu vytlačený text „dohody o
uznaní záväzku a jeho zaplatení“, nakoľko nie je možné, aby pod tým istým číslom osvedčenia bol

overený podpis O. O. na dvoch rozdielnych dokladoch a je jednoznačne preukázané, že pod týmto
číslom osvedčenia si dal O. O. overiť podpis na doklade „Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva“, pretože toto tvrdenie nebolo dôkazne preukázané.
Súd I. stupňa tiež nesprávne zamietol jeho návrh na vykonanie dôkazu znaleckým skúmaním v odbore
grafická diagnostika, z ktorého by bolo možné zistiť, či zadná strana „dohody o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva“ bola použitá na výrobu „dohody o uznaní záväzku a jeho zaplatení“,
pričom uvedený znalecký posudok by dal jasnú odpoveď na uvedenú otázku a táto skutočnosť je
dôležitá pre posúdenie jeho viny. Jeho vina by tak nebola odôvodnená len na základe laického a ničím
nepodloženého posúdenia.
Zdôraznil, že od začiatku trestného konania voči jeho osobe zhodne vo svojich výpovediach uvádza, že

medzi ním a svedkom O. došlo k uzatvoreniu „dohody o uznaní záväzku a jeho zaplatení“, pričom táto
dohoda mu bola osobne odovzdaná svedkom O. O. na čerpacej stanici v C., túto považoval za pravú a
z tohto dôvodu ju aj predložil v civilnom konaní na Okresný súd Topoľčany.
Poukázal na to, že na tretej strane „dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva“ je
uvedené: „V G., dňa 03.03.2016“ pričom na „dohode o uznaní záväzku a jeho zaplatení“ je uvedené:

„V Nitre dňa 03.03.2016“, z čoho jednoznačne vypláva, že neobstojí tvrdenie súdu I. stupňa, že tretia
strana dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola použitá na sfalšovanie listiny
predloženej Okresnému súdu Topoľčany, nakoľko text týchto strán sa odlišuje v mieste kde bola zmluva
podpísaná.
V tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď svedkyne P. N. z prípravného konania, v ktorej na otázku

obhajcu: „Overujete všeobecne aj podpisy na zmluvách, kde nie je uvedené miesto a čas podpisu
zmluvy?“ odpovedala: „Niekedy im to dopíšem ja, alebo si to dopíšu sami ľudia. Overujem tak, že aby
to miesto a dátum tam bol napísaný, ale na konkrétnych zmluvách si to nepamätám.“ Z uvedeného
vyjadrenia svedkyne jednoznačne vyplýva, že posledná strana dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva nemohla byť použitá na sfalšovanie listiny dohoda o uznaní záväzku a jeho

zaplatení, nakoľko na poslednej strane dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
bolo uvedené „V G., dňa 03.03.2016“, nakoľko keby to tam nebolo uvedené, svedkyňa P. N. by listinu
neoverila. Túto skutočnosť potvrdila svedkyňa aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní.
Zdôraznil, že zákonným znakom trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona
(aj pri citácii jeho odsekov 1 a 2) je skutočnosť, že páchateľ tohto trestného činu predloží dôkaz, o

ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý. Táto skutočnosť nebola v
prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní nijakým spôsobom preukázaná. On listinu „dohoda o
uznaní záväzku a jeho zaplatení“ považoval za pravú, pretože takúto dohodu s O. O. uzavrel a preto
predložil jej overenú kópiu v rámci odvolania vo veci vedenej na Okresnom súde Topoľčianky pod sp.zn.
4C/187/2016.

Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudokapodľa§322odsek1TrestnéhoporiadkuvrátilvecsúduI.stupňa,abyjuvpotrebnomrozsahu
znovu prejednal a rozhodol.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolateľ zotrval v argumentácii aj v konečnom návrhu na
písomne predložených dôvodoch odvolania, alternatívne navrhol po zrušení napadnutého rozsudku
oslobodiť ho spod obžaloby z dôvodu podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku. Prokurátorka

Krajskej prokuratúry Nitra navrhla odvolanie obžalovaného, hodnotiac napadnutý rozsudok ako zákonný
a správny vo všetkých jeho aspektoch, ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku,

preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, a to vo vzťahu k výroku o treste.

Vo vzťahu k výroku o vine odvolací súd zistil, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie v rozsahu predpokladanom v § 2 odsek 10 Trestného zákona. Dôkazy takto vykonané v
súhrne bez dôvodných pochybností preukazujú, že skutok ustálený súdom I. stupňa vo výrokovej časti
napadnutéhorozsudkusastal,žetentoježalovanýmzločinomatentospáchalobžalovaný.SúdI.stupňa
teda vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku.

Súd I. stupňa sa v dostatočnom rozsahu i kvalite vysporiadal s dôkazným stavom a svoje úvahy, ktorými
sa spravoval pri posúdení viny obžalovaného vecne a logicky zahrnul do odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Vysporiadal sa aj s obhajobou obžalovaného v svetle dôkazov vylučujúcich pravdivosť jeho
tvrdenia o tom, že by s poškodeným uzavrel dohodu o uznaní záväzku.

Svedecké výpovede poškodeného (o neexistencii takej dohody o uznaní záväzku a jeho zaplatení) boli
podporené aj ďalšími dôkazmi, primárne svedeckou výpoveďou P. N. a súhrnom listinných dôkazov,
z ktorých významom treba zdôrazniť najmä civilný spis dokumentujúci konanie, v ktorom obžalovaný
použil dohodu o uznaní záväzku a jeho zaplatení (ďalej tiež „dohoda o uznaní dlhu“) ako dôkaz

(predložený na podporu jeho odvolania podaného proti rozsudku, ktorým neuspel pri uplatňovaní ním
deklarovanéhoprávavočipoškodenému),origináldohodyouznanídlhu(odňatýobžalovanémuvzmysle
§91Trestnéhoporiadku-č.l.70a71vyšetrovaciehospisu),dohoduozrušeníavyporiadanípodielového
spoluvlastníctva a fotokópiu relevantnej časti osvedčovacej knihy obce G..

Z dokazovania vyplynulo, že spornú listinu označenú ako „Dohoda o uznaní záväzku a jeho zaplatení“
mal k dispozícii a predložil ju v civilnom spore len obžalovaný. Poškodený pritom popieral už samotnú
existenciu takejto dohody, teda aj existenciu jej písomného vyhotovenia a toho, že by takúto listinu
verifikoval svojím, navyše i matrične osvedčeným, podpisom.

Z relevantného civilného spisu (vedeného Okresným súdom Topoľčany pod sp.zn. 4C/187/2016)
vyplýva, že obžalovaný (ako žalobca) žalobou podanou už 24.05.2016 sa domáhal voči O. O. (ako
žalovanému) zaplatenia sumy 150 000 eur s príslušenstvom. V žalobe vôbec neuviedol, že by svoj
uplatňovaný nárok mal podporený samostatným právnym titulom - písomnou dohodu o uznaní dlhu
uzavretou so žalovaným (ktorá mala byť uzavretá 03.3.2016).

Ako žalobca predložil k žalobe okrem iných ako dôkaz sms - komunikáciu so žalovaným. Okrem toho,
že zo správ žalovaného nemožno vyvodiť záver o tom, že by si bol vedomý dlhu voči žalobcovi, za
povšimnutiahodnú je správa zo 04.03.2016 (č.l. 11 civilného spisu), ktorou sa žalobca (t.j. obžalovaný)
domáha od O. O., aby mu „najneskôr do pondelka“ poslal na účet peniaze, hoci len 1 deň predtým
(03.03.2016) malo dôjsť (podľa obžalovaného a ním predloženej spornej listiny) k podpísaniu dohody

o uznaní dlhu, podľa obsahu ktorej sa mal O. O. zaviazať zaplatiť obžalovanému predmetný dlh do
31.03.2016.
Obžalovaný (v postavení žalobcu) ani na (civilnom) pojednávaní 09.12.2016 v rámci svojej výpovede
neuviedol, že by došlo k podpísaniu spornej dohody o uznaní dlhu.
Prvýkrát uvádza existenciu uvedenej dohody a súčasne ju uplatňuje ako dôkaz v civilnom spore až v

jeho odvolaní proti rozsudku o zamietnutí jeho žaloby podanom na Okresný súd Topoľčany 19.04.2017
(t.j. bezmála po roku od podania žaloby).
Ako dôvod skoršieho nepredloženia tohto dôkazu uviedol, že mu „nebolo doposiaľ známe, kde sa táto
listina nachádza. Až v čase predveľkonočného upratovania vlastnej nehnuteľnosti túto listinu objavil“.Primárne nie je zrejmé, aj v prípade pravdivosti tohto tvrdenia, prečo obžalovaný už samotný fakt
písomného uznania dlhu žalovaným aspoň neuviedol (hoci aj bez predloženia danej listiny). Navyše
v posudzovanom trestnom konaní rozporne vypovedal k „objaveniu sa listiny“ v tom zmysle, že „túto

dohodu nemohol nájsť, aj otcovi uviedol, že nevie kde je. Následne ju našiel otec, keď prehľadal
papiere...“.

Podľa výpovede obžalovaného v tejto trestnej veci mu mal O. O. odovzdať v C. na pumpe súčasne obe
dohody - o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (ktorej uzavretie vo veci nebolo sporné)

aj spornú dohodu o uznaní dlhu.
Pokiaľ sa obžalovaný aj v odvolacích námietkach domáha rozdielnosti posledných strán oboch dohôd v
mieste ich uzavretia - v jednom prípade D. a v druhom G. (čím odôvodňuje, že posledná strana dohody
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemohla byť použitá pre vyhotovenie dohody o
uznaní dlhu) a poukazuje v tejto súvislosti i na svedeckú výpoveď zamestnankyne obce, ktorá mala
overovať podpisy O. O. na predmetných listinách, na mieste je uviesť, že nemá logiku táto argumentácia

už v tom zmysle, že pokiaľ by aj zamestnankyňa odmietla osvedčiť podpis O. O. na týchto listinách bez
uvedenia miesta uzavretia dohôd, a teda ho týmto prinútila na týchto dvoch samostatných právnych
dokumentoch rukou dopísať do predtlačených kolóniek V..........., dňa ............... miesto a dátum, aby O.
O. za tohto predpokladu do jednej listiny - dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
uviedol „G.“ a do druhej „D.“, už odhliadnuc od toho, že podľa samého obžalovaného malo k podpisu

dôjsť v C..
K uvedenej otázke ani poškodený ani svedkyňa P. N. nevedeli s odstupom času uviesť, či v čase
osvedčovania podpisu O. O. na osvedčovanej listine boli dátum a miesto v závere doplnené alebo
nie. I keď uvedená svedkyňa popisovala jej prax o tom, že zvykne osoby vyzvať, aby tieto údaje
doplnili, nevylúčila, že k osvedčeniu podpisu mohlo dôjsť aj bez vyplnenia uvedených údajov. Napokon

treba zdôrazniť, že úlohou tejto zamestnankyne matričného úradu - obce G. nebolo osvedčovanie
správnosti právnych dokumentov alebo iných listín z pohľadu ich náležitostí ale len pravosť podpisu,
v dôsledku čoho jej úlohou nebolo osoby upozorňovať na ňou zistenú nesprávnosť alebo neúplnosť
písomností, na ktorých pravosť podpisu osvedčovala a nejde ani o dôvod, pre ktorý by mohla odmietnuť
osvedčeniepravostipodpisu.Napokonmiestopodpisuadátumosvedčeniajehopravostijasnevyplývajú

z osvedčovacej doložky a k nej pripojenej pečiatky matričného úradu.
Dôkazne podstatným však pre posúdenie originality alebo sfalšovania dohody o uznaní dlhu je fakt, že
sama uvedená svedkyňa bez pochybností potvrdila, že osvedčovala podpis O. O. na dohode o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k tejto si pamätala i to, že nešlo o jednolistový dokument
(zaistená dohoda o uznaní dlhu v originály je vyhotovená na jednom liste papiera). Potvrdila, že pokiaľ

by osvedčovala podpis na viacerých (rôznych) právnych dokumentoch, každý z nich by zaznamenala
do osvedčovacej knihy pod samostatným poradovým číslom.
Na oboch posudzovaných dohodách pritom bola osvedčovacia doložka identického matričného úradu s
identickým poradovým číslom (59/2016). Z osvedčovacej knihy vyplýva, že 03.03.2016, resp. v rozsahu
zabezpečenej kópie tejto knihy od 01.03.2016 do 09.03.2016 (č.l. 106-107 vyšetrovacieho spisu) bol

osvedčovaný podpis O. O. len v jednom prípade - zo dňa 03.03.2016 pod č. 59/2016 s označením listiny
ako Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Tým, že svedok O. predložil obžalovanému na podpis dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva (ktorá bola odrazom ich skutočnej vôle, čo sporné nebolo) so svojim podpisom a

osvedčovacou doložkou obce G. k jeho podpisu na tejto dohode z 03.03.2016 pod č. 59/2016, len
obžalovaný takouto listinou disponoval a následne to bol práve obžalovaný, ktorý v civilnom spore
s O. O. ako dôkaz použil za pochybných (už vyššie popísaných) okolností (až s podaním odvolania
proti prvostupňovému, preň nepriaznivému rozsudku), dovtedy súdu aj O. O. (podľa jeho nerozporných
výpovedí, aj v kontexte s výpoveďami a vyjadreniami v civilnom konaní) neznámu listinu (o uznaní dlhu),

ktorá obsahom mala podporiť obžalovaným v tomto konaní uplatňovaný a aj z pohľadu súdov oboch
stupňov v danom civilnom konaní právoplatne nepreukázaný nárok, ktorej druhá (a súčasne posledná)
strana bola z pohľadu textu, dátumu vyhotovenia aj osvedčovacej doložky k podpisu O. O., vrátane jej
poradového čísla, identická s poslednou stranou inak nepochybne medzi danými účastníkmi uzavretej
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

S úvahami k otázke posúdenia uvedených listín (dohôd) súdom I. stupňa sa odvolací súd stotožňuje.
Dodáva k nim len fakt i ďalších pochybností o jej pravosti z pohľadu markantov tejto listiny, ktorými je
fakt a spôsob dierkovania na „Dohode o uznaní záväzku a jeho zaplatení“ (v jej origináli), kde dôvodnépochybnosti o jej pravosti vzbudzuje nad rámec uvedeného aj to, že ide o písomný dokument vyhotovený
na jednom liste papiera (s obojstranným textom), ktorý z toho dôvodu nevyžaduje jeho viazanie typické
pre dokumenty pozostávajúce z viacerých listín (dierkovanie na ľavom okraji). Navyše, nielenže táto

listinajedierkovanánaľavomokraji,alejedierkovanáinapravomokraji,čímtaktieždruhástranaspornej
dohodylogickyzapadádosprávnostizáveru,žepôvodnešlooposlednústranuviaclistovéhodokumentu
bez obojstranného textu, akým bola i dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Namieste je tiež poznamenať, že dôvodné podozrenie o manipulácii s právnym dokumentom (kúpnou

zmluvou so spornou sumou „300 000 eur“) na strane obžalovaného obdobným spôsobom (rovnaký
modus operandi) možno vnímať i v dôkaznej situácii existujúcej v danom civilnom konaní, v ktorom má
pôvod žalovaný zločin.

K odvolacej argumentácii obžalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že vznik jeho trestnej zodpovednosti
za zločin marenia spravodlivosti z pohľadu protiprávnosti konania má svoj základ vo vedomom

predložení falšovanej listiny ako dôkazu v súdnom konaní na účel použiť ho ako pravý.

Dokazovaním bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný predložil dohodu o uznaní
dlhu súdu v konkrétnom civilnom procese, deklarujúc reálnosť takejto dohody z toho pohľadu, že
vyjadruje skutočnú vôľu jeho a druhej strany dohody - O. O..

Svedeckými výpoveďami O. O. a na ňu nadväzujúcimi, do nej logicky zapadajúcimi dôkazmi bolo
preukázané, že takáto dohoda medzi ním a obžalovaným uzavretá nebola. Obžalovaný preto
predkladajúc takúto dohodu v listinnej forme súdu na účely posilnenia jeho žaloby proti O. O. nemohol na
základe akýchkoľvek rozumných dôvodov predkladať túto dohodu bez vedomosti o tom, že je falšovaná.

Na jej falšovanie bola použitá iná časť reálne uzavretej dohody medzi identickými osobami. Nie je pritom
pre vznik trestnej zodpovednosti obžalovaného za žalovaný zločin marenia spravodlivosti podstatné kto
fyzicky danú listinu falšoval, či sám obžalovaný alebo tretia osoba, preto je irelevantné, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané kto technicky listinu falšoval, vrátane toho kto do tejto listiny perom

dopisoval slovo „D.“ a dátum „3.3.2016“.

Len marginálne je vhodné poznamenať i to, že pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného v
posudzovanej veci nie je relevantné ani to, či si obžalovaný v civilnom procese, v ktorom použil daný
falšovaný dôkaz, uplatňoval reálne existujúci alebo len domnelý, resp. neexistujúci nárok, hoci v tomto

smere je namieste zdôrazniť i to, že v civilnom procese žaloba obžalovaného bola v konečnom dôsledku
právoplatne zamietnutá.

Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že objem a kvalita vykonaných dôkazov na hlavnom
pojednávaní pred súdom I. stupňa je dostačujúci na uznanie viny obžalovaného zo žalovaného trestného

činu na jeho skutkovom i právnom základe uvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Z
toho dôvodu ani ďalšie dokazovanie, ktorého sa odvolateľ domáhal, znaleckým dokazovaním z odboru
grafickej diagnostiky hodnotí odvolací súd v súlade s postupom súdu I. stupňa za nadbytočné a
nespôsobilé zvrátiť závery vyplývajúce z už doposiaľ zabezpečeného dôkazného stavu.

Odvolací súd však dospel k záveru o nevyhnutnosti korekcie výroku o treste napadnutého rozsudku,
keď súd I. stupňa hoci nepochybne ukladal obžalovanému trest v rámci zákonom stanovenej trestnej
sadzby, pri správnom vyhodnotení poľahčujúcich aj priťažujúcich okolností, obžalovanému ukladal
podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom pri súčasnom uložení obžalovanému
povinnosti spočívajúcej v príkaze počas skúšobnej doby podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa

na psychologickom poradenstve.

Vyššie uvedená povinnosť nemá svoj dôkazný podklad vo vykonanom dokazovaní. Znalecky nebol
skúmaný ani osobnostný profil obžalovaného ani jeho duševný stav, čoho potreba ani počas konania
nevyplynula. Ani samotná povaha súdenej trestnej činnosti pritom nevytvára dôvodnosť takto uloženej

povinnosti obžalovanému. Odvolací súd nezistil nevyhnutnosť pôsobenia na obžalovaného týmto ani
iným primeraným obmedzením alebo povinnosťou počas skúšobnej doby. Zákonné podmienky na
podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody hodnotí ako splnené a s ohľadom na doterajší
bezúhonný život obžalovaného a fakt, že škodlivý následok jeho protiprávneho konania z pohľaduvýsledku civilného sporu, v ktorom falšovaný dôkaz použil, vzhľadom na právoplatné zamietnutie jeho
žaloby, pre podporu ktorej bol použitý, možno obžalovanému mimoriadne zmierniť trest jeho uložením
pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, bez potreby nariadenia mu probačného dohľadu spojeného

s primeranými povinnosťami a obmedzeniami. V ostatnom úvahy súdu I. stupňa vo vzťahu k výroku o
treste hodnotí odvolací súd ako správne, na ktoré preto len odkazuje bez potreby ich opakovania.

Na tom podklade odvolací súd rozhodol spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.