Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Cpr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715217369
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715217369.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobkyne H. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom J. L. XXX, XXX XX J. L., zastúpenej spoločnosťou Beňo & partners,
advokátska kancelária s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanej W. J. L., XXX XX J.
L. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Annou Poničanovou, advokátkou so sídlom Merovská 274, 962 71 Dudince,
o zaplatenie 9.814,21 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanej W. J. L. právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala zaviazať žalovanú na

zaplatenie 7.563,24 Eur s príslušenstvom. V priebehu konania bol súdu predložený návrh na pripustenie
zmeny žaloby - zvýšenie žalovanej sumy na 9.814,21 Eur s príslušenstvom. Súd zmenu žaloby pripustil
uznesením č.k. 11Cpr/4/2015-65 zo dňa 17.2.2016.

2. Právny zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tým, že žalobkyňa bola na základe dohody uzavretej
medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen a obcou J. L., ktorá je žalovaným subjektom v
tomto konaní, zaradená na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec. Dňa 7.5.2014

došlo k úrazu pri výkone aktivačných prác tak, že žalobkyňa bola koordinátorkou obecných služieb obce
J. L. zaradená na hrabanie pokosenej trávy na brehu C.J. I.. Pri výkone tejto práce došlo k pošmyknutiu
žalobkyne a následnému pádu, čím došlo k úrazu ľavej nohy v oblasti členka a píšťaly. Úraz bol ohlásený
starostke obce. Po úraze bola privolaná rýchla zdravotná záchranná služba a žalobkyňa bola prevezená
do nemocnice v V., kde bola ihneď operovaná. Špecifikácia úrazového následku je uvedená v lekárskom
posudku. Na základe lekárskeho posudku vypracovaného N.. A. M., chirurgom Y. F. Y. V., je výška
bodového ohodnotenia bolestného 450 bodov.

3. Právny zástupca žalobkyne poukázal na ustanovenie § 11 ods.1 Zákonníka práce, § 195 ods.1 a
ods.6 Zákonníka práce a § 83 Zákona o sociálnom poistení, § 8 ods.1 písm. a) Zákona o sociálnom
poistení, § 52 ods.7 a § 36 ods.2 Zákona o službách zamestnanosti, § 444 Občianskeho zákonníka,
§ 5 ods.2 Zákona č. 437/2004 Z.z., § 9 ods.5 písm. b) zákona č. 437/04 Z.z. a opatrenie Ministerstva
zdravotníctva SR č. S03594-OL-2014 zo dňa 14.5.2014.

4. Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných právnych ustanovení žalobkyňa vykonávala v
čase úrazu pracovné povinnosti v rámci výkonu aktivačnej činnosti na základe Zákona č. 5/2004 Z.z. o
službách zamestnanosti. Na základe tohto zákona a dohody o poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť
formou menších obecných služieb pre obec medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen aobcou J. L. vznikla žalovanej povinnosť uzavrieť úrazové poistenie žalobkyni pre prípad pracovného
úrazu. Žalobkyňa nemala možnosť odmietnuť výkon aktivačnej činnosti v obci, nakoľko by bola na
základe § 36 ods.2 Zákona o službách zamestnanosti vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

5. Žalovaná W. J. L. vo vyjadrení zo dňa 23.11.2015 uviedla, že namieta miestnu príslušnosť Okresného
súdu I., kde bola žaloba podaná dňa 20.10.2015. K veci samej žalovaná uviedla, že žalobu žiada
zamietnuť. Poukázala na to, že žalovaná uzatvorila so žalobkyňou ako občanom v hmotnej núdzi,
evidovaným uchádzačom o zamestnanie dňa 1.5.2015 Dohodu o vykonávaní menších obecných služieb

v zmysle § 3 ods.3 písm. a) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
v súčinnosti s § 12 ods.4 písm. c) Zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento právny vzťah nie je právnym
vzťahom zamestnanca a zamestnávateľa, s čím sa stotožnila aj Sociálna poisťovňa, pobočka P..
Dôkazom toho sú jej rozhodnutia č. 14445-4/2014-Zv zo dňa 21.10.2014 a č. 14445-5/2014-Zv zo dňa
22.10.2014. Poukázala na ustanovenie § 3 ods.3 Zákona č. 369/1990 Zb. a § 52 Zákona č. 5/2004

Z.z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedla, že aktivačná
činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny
kraj na účely tohto zákona je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného
občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Menšie
obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou

organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo
nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú určené na zlepšenie ekonomických podmienok,
sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného
prostredia obyvateľov obce, starostlivosťou o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, podporu
vzdelávania, rozvoja a poskytovania sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti, rozvoj

a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkového vzdelávania detí a mládeže a na rozvoj a
podporu komunitnej činnosti.

6. Žalovaná W. J. L. neuznala nárok žalobkyne s odôvodnením, že nie sú si vedomí, že by došlo k
porušeniu akýchkoľvek predpisov z ich strany. Zo strany p. H. C. nebolo preukázané, že k úrazu došlo

v dôsledku porušenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie aktivačných prác obcou J.
L.. Požiadali právneho zástupcu žalobkyne, aby sa so svojim nárokom obrátil na príslušný Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny P..

7. Právny zástupca žalobkyne súdu predložil Dohodu o poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť

formoumenšíchobecnýchslužiebpreobecpodľa§52Zákonač.5/2004Z.z.oslužbáchvzamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 7/§ 52/2011/NP V-2. Táto
dohoda bola uzavretá medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. a W. J. L.. Predmetom Dohody
bola úprava práv a povinností účastníkov dohody pri zabezpečení realizácie aktivačnej činnosti formou
menších obecných služieb pre obec podľa § 52 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dohoda bola uzavretá 21.3.2011.

8. Podľa predloženej Správy pre ošetrujúceho lekára, žalobkyňa utrpela viaceré zlomeniny predkolenia.

9. Podľa predloženého lekárskeho posudku N.. A. M., bolestné žalobkyne hodnotil 450 b., z čoho 180

bodov je za zlomeninu píšťaly - operácia, po zvýšení podľa § 9 ods.5 a 6 zákona o 90 bodov je to
spolu 270 bodov. Za zlomeninu vonkajšieho členka - operácia to bolo 60 bodov a po zvýšení o 30
bodov to bolo 90 bodov. Za zlomeninu vnútorného členka - operácia to bolo 60 bodov a po zvýšení o 30
bodov to bolo 90 bodov. Zvýšenie bodového hodnotenia zdôvodnil bolestivým spôsobom liečby. Začiatok
liečenia bol určený dňom 7.5.2014. Ukončenie ústavnej starostlivosti bolo 13.5.2014 a pokračovala

potom práceneschopnosť žalobkyne. Dňa 9.5.2014 bol spísaný Záznam z vyšetrenia príčin a okolností
úrazu,ktorývznikolprivýkonemenšíchobecnýchslužiebvzmysle§3ods.3písm.a)zákonač.369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v súčinnosti s § 12 ods.4 písm. c) zákona č.
417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Úrazom bola postihnutá žalobkyňa H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. L. XXX. K úrazu došlo

7.5.2014 o 11.05 hod. Svedkami úrazu boli S. R., A. S. a B. E.. Postihnutá úrazom a aj svedkovia úrazu
sú dlhodobo nezamestnaní, zaevidovaní ako uchádzači o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny P.. Zároveň sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Podľa opisu úrazu, postihnutá v čase úrazu
hrabala pokosenú trávu na brehu C.Ľ. I., ktorý patrí do intravilánu obce J. L.. Túto prácu vykonávalana základe poverenia od p. Č., koordinátorky menších obecných služieb. S prácou bola oboznámená
pri rannom rozdelení, ktoré bolo vykonané o 8.00 hod. Kosbu vykonával p. K. R. a pani C. spoločne
s ďalšími ženami uvedenými ako svedkovia úrazu za ním zahrabávali pokosenú trávu. V čase úrazu

došlo k pošmyknutiu pani C. a následnému pádu, pričom sa jej ľavá noha dostala pod telo a jeho váhou
došlo k úrazu ľavej nohy v oblasti členka a píšťaly. Na základe kriku žien, p. K. R.Á. telefonicky oznámil
pani starostke čo sa stalo a hneď volal rýchlu zdravotnú záchrannú službu. Po ohlásení vzniku úrazu
pani starostka prišla na miesto úrazu a snažila sa zistiť prvé informácie o vzniku úrazu. Postihnutá
úrazom mala obuté vlastné botasky a na sebe mala vlastný odev. V tom čase na miesto prišla aj rýchla

záchranná zdravotná služba a službukonajúca lekárka vyšetrila postihnutú úrazom. Skonštatovala, že
pravdepodobne ide o zlomeninu členka, ale nevylúčila aj poranenie inej časti ľavej nohy. Preto pani C.
okamžite transportovali sanitkou do nemocnice v V..

10. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka P. č. 14445-4/2014-ZV zo dňa 21.10.2014
žalobkyňa H. C. nemá nárok na náhradu za bolesť, ktorú utrpela v dôsledku úrazu dňa 7.5.2014.

LekárskyposudokobolestnombolvystavenýbezdátumuN..N.J.,NemocnicaspoliklinikouV..Sociálna
poisťovňa, pobočka P. poukázala na ustanovenie § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov, ustanovenie § 99 uvedeného zákona, ako aj na ustanovenie § 4 ods.3, §
17 ods.1, § 16, § 17 ods.2 uvedeného zákona.

11. Sociálna poisťovňa, pobočka P. rozhodnutím č. 14445-5/2014-ZV zo dňa 22.10.2014 rozhodla tak,
že žalobkyňa H. C. nemá nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. Rozhodnutie odôvodnili
ustanovením § 100 ods.1, § 83, § 4 ods.3, § 8 ods.1 písm. a), § 16, § 17 ods.1 a ods.2 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a ustanovením § 3 ods.3 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení.

12. Súdu bola predložená Dohoda o vykonávaní menších obecných služieb, uzavretá dňa 1.5.2014
medzi W. J. L. a žalobkyňou H. C.. Podľa článku II. dohody, účelom dohody je úprava práv a povinností
účastníkov dohody pri zabezpečení menších obecných služieb organizovaných W. J. L.. Uchádzačom
o zamestnanie na účely tejto dohody je obyvateľ W. J. L., evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí

a rodiny P., pracovisko R. ako dlhodobo nezamestnaný. Podľa článku III. bod 3 dohody, uchádzač o
zamestnanie sa zaväzuje pre W. J. L. vykonávať menšie obecné služby v rozsahu 66 hodín mesačne v
obci J. L. a jej častiach (Z., Š., E.) v termíne od 1.5.2014 do 30.9.2014. Pracovná doba je streda, štvrtok
a piatok od 8.00 hod. do 13.30 hod.

13. Podľa článku III. bod 4 dohody, počas vykonávania menších obecných služieb je uchádzač o
zamestnanie povinný
- oznámiť W. J. L. neúčasť na menších obecných službách, odmietnutia alebo neskončenia menších
obecných služieb do 3 pracovných dní od vzniku tohto dôvodu,
-oznámiťobcivšetkyinézmenyrozhodujúcichskutočností(využitiainéhonástrojaaktívnejpolitikypráce

alebo prípad nástupu do zamestnania) do 3 pracovných dní od vzniku týchto skutočností,
- dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy obce J. L., predpisy na zaistenie
BOZP a pokyny starostky obce J. L.Á. a toho, kto koordinuje a riadi menšie obecné služby,
- zapisovať a denne evidovať dochádzku.

14. Podľa článku III. bod 5 dohody, W. J. L. je oprávnená od tejto dohody odstúpiť v prípade, ak uchádzač
o zamestnanie :
- poruší ustanovenia v článku III, bod 3 a 4 tejto dohody,
- prestane spĺňať podmienky pre poberanie dávky v hmotnej núdzi a príspevok k dávke v hmotnej núdzi,
- pre nespoluprácu, ak predčasne ukončí účasť na menších obecných službách pred dohodnutým

termínom, a to bez vážnych dôvodov,
- pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny - po opätovnom zistení alkoholu v dychu uchádzača o
zamestnanie počas pracovnej doby.

15. Dňa 15.4.2014 bola medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. a W. J. L. uzavretá Dohoda

č. 04/§12/2014/ZV č. 2014/111921 o podmienkach vykonávania menších obecných služieb pre obec
alebo pre rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, resp.
dobrovoľníckej činnosti, uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka s poukázaním na § 12 ods.3písm. b) bod 4., resp. bod 5. Zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

16. Podľa článku II. dohody, predmetom tejto dohody je úprava práv a povinností účastníkov
dohody pri zabezpečení realizácie aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec
alebo pre rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, resp.
dobrovoľníckej činnosti (ďalej len „aktivačná činnosť) na účely aktivačného príspevku, ktorý je určený
na podporu udržiavania pracovných návykov plnoletého uchádzača o zamestnanie, ktorý je členom

domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi (ďalej len „UoZ“).

17. Podľa článku IV. bod 1 dohody, organizátor sa zaväzuje zabezpečiť aktivačnú činnosť tak,
aby uchádzač o zamestnanie vykonávanými prácami získali vedomosti, odborné zručnosti, praktické
skúsenosti a pracovné návyky, ktoré by im pomohli zlepšiť podmienky uplatnenia sa na trhu práce.

18. Podľa článku IV. bod 2 dohody, organizátor je povinný zabezpečiť vykonávanie aktivačnej činnosti
v termíne od 1.5.2014 do 30.9.2014 pre 7 uchádzačov o zamestnanie, pričom rozsah aktivačnej
činnosti pripadajúcej na jedného uchádzača o zamestnanie je najmenej 64 hodín mesačne a najviac
80 hodín mesačne. Miestom výkonu aktivačnej činnosti sú: W. J. L. a jej časti Z., Š. a E.. Druhom
aktivačnej činnosti je : kosenie, hrabanie, čistenie a upratovanie verejných priestranstiev, upratovanie

obecnýchbudov,údržbaobecnýchbudov,údržbamiestnehorozhlasu,murárskepráce,maliarskepráce,
čistenie rigolov, čistenie a údržba prírodných pamiatok, údržba turistického značenia, údržba ihriska
telovýchovná jednota, údržba cintorínov, pomocné práce v kuchyni.

19. Podľa predloženého záznamu zo dňa 2.5.2014 žalobkyňa H. C. absolvovala oboznámenie

uchádzačov o zamestnanie, na menšie obecné služby z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
ochrany pred požiarmi.

20. Právny zástupca žalobkyne k návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby, ktorý bol súdu doručený
15.2.2016 pripojil aj hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa tohto k ukončeniu liečenia

došlo 23.9.2015. Diagnózou je obmedzenie pohyblivosti ľavého členkového kĺbu. Priznaných bolo 120
bodov. Zdôvodnenie je, že došlo k stredne ťažkému sťaženiu spoločenského uplatnenia. Hodnotenie
vypracoval N.. A. M. z Nemocnice V..
21. Okresný súd Zvolen medzitýmnym rozsudkom č.k. 11Cpr/4/2015-101 zo dňa 28.4.2016 rozhodol,
že základ žalovaného nároku je daný.

22. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 12CoPr/6/2016-138 zo dňa 31.10.2016 zrušil rozsudok
Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd druhej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je relevantné, či žalovaný prijal alebo neprijal povinnosť uzatvoriť
úrazové poistenie. Verejný záujem je v § 2 ods.2 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom

záujme definovaný ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom
alebo väčšine občanov. Výkon práce v rámci aktivačnej činnosti nie je totožný s verejným záujmom,
lebo neprináša majetkový prospech a ani iný prospech všetkým občanom, ani väčšine občanov, ale
jeho cieľom je podpora udržiavania pracovných návykov jednotlivca - dlhodobo nezamestnaného
občana. Menšie obecné služby v zmysle definície ods.2 § 52 zákona č. 5/2004 Z.z. sú určené na

zlepšenie ekonomických alebo sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, ochranu, tvorbu životného
prostredia obyvateľov obce. Dôležité je, že okrem dávky v hmotnej núdzi pri výkone aktivačnej činnosti
uchádzač o zamestnanie poberá tzv. aktivačný príspevok, ktorý je jednou z foriem pomoci v hmotnej
núdzi (popri dávke v hmotnej núdzi) v zmysle § 9 ods.3 písm. c) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v
hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 1 ods.5 zákona č. 552/2003 Z.z. o

výkone práce vo verejnom záujme, účinného k 7.5.2014 sa tento zákon nevzťahuje na zamestnancov
vykonávajúcich pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce.
Predmetom dohody o vykonávaní menších obecných služieb z 1.5.2014 uzatvorenej medzi sporovými
stranami v zmysle článku III. ods.2 bol výkon rôznych údržbárskych prác, upratovania verejných
priestranstiev, pomocných maliarskych prác a rôznych pomocných prác. Z takéhoto vymedzenia

predmetu zmluvy vyplýva, že ide o manuálne práce s prevahou fyzickej práce a ak by aj žalobkyňa bola
v pozícii zamestnanca, nešlo by o výkon práce vo verejnom záujme práce, lebo v menších obecných
službách, ktoré vykonávala, prevažovala fyzická práca. Ako príklad prác vo verejnom záujme je možné
uviesť prácu niektorých zamestnancov základných škôl, jaslí, Slovenskej akadémie vied, verejnýchvysokých škôl a podobne. Žalobkyňa bola povinná rešpektovať pokyny obce, obec nevystupovala
v pozícii zamestnávateľa, preto nemožno hovoriť o závislej práci v zmysle § 1 ods.2 Zákonníka
práce. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom

vzťahu alebo výnimočne aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Nemôže byť vykonávaná v zmluvnom
občianskoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Keďže aktivačná činnosť nie je výkonom práce
voverejnomzáujme,nejdeoobdobnýpracovnoprávnyvzťahtak,akotománamysli§7ods.1Zákonníka
práce, preto žalovaný vo vzťahu k žalobkyni nevystupoval v pozícii zamestnávateľa. Tomu nasvedčuje
aj skutočnosť, že nemal povinnosť žalovanú poistiť sociálne a nemocensky. Poberanie dávok hmotnej

núdzi žalobkyňou nebolo podmienené účasťou na aktivačných prácach. Naopak účasťou na aktivačných
prácach mohla žalobkyňa okrem dávky v hmotnej núdzi získať ďalšiu formu hmotnej pomoci, ktorou je
aktivačný príspevok. Pokiaľ by bol právny vzťah žalobkyne a žalovaného obdobným pracovnoprávnym
vzťahom, na posudzovanie nárokov vzniknutých z pracovného úrazu by bola daná právomoc Sociálnej
poisťovne, nie súdu. Sociálna poisťovňa, pobočka P. pritom žalobkyni práve z dôvodu nenaplnenia
zákonných podmienok nárok na bolestné ani sťaženie spoločenského uplatnenia nepriznala. Ak by

žalobkyňa trvala na tom, že utrpela 7.5.2014 pracovný úraz, potom sa mohla domáhať prieskumu týchto
rozhodnutí v zmysle platnej právnej úpravy, čo neurobila.

23. Dohoda o vykonaní menších obecných služieb zo dňa 1.5.2014 bola uzatvorená medzi žalovanou
a žalobkyňou v nadväznosti na Dohodu č. 04/§12/2014/ZV o podmienkach vykonávania menších

obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciou alebo príspevkovú organizáciu, ktorej
zriaďovateľom je obec, resp. dobrovoľníckej činnosti, uzatvorenú podľa § 51 Občianskeho zákonníka
s poukázaním na § 12 ods.3 písm. d) bod 4 resp. bod 5 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej
núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 15.4.2014 medzi účastníkmi dohody, Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny P. a žalovanou. Dohoda zo dňa 21.3.2011, ktorú priložila žalobkyňa k

žalobe, v tom čase už nebola platná.

24. V dohode zo dňa 1.5.2014 uzatvorenej medzi účastníkmi konania sú vymedzené práva a povinnosti
jejúčastníkov.ŽalobkyňabolapovinnávzmyslečlánkuIII.ods.4dohody,dodržiavaťvšeobecnezáväzné
právne predpisy, vnútorné predpisy obce J. L., predpisy na zabezpečenie BOZP a pokyny starostky obce

J.L.atoho,ktokoordinujeariadimenšieobecnéslužby.Žalovanádňa2.5.2014oboznámilauchádzačov
o zamestnanie vykonávajúcich menšie obecné služby na základe dohody, ktorú s nimi uzatvorila, s
právnymi a ostatnými predpismi na zabezpečenie bezpečnosti zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi
formou prednášky.

25. Dňa 7.5.2014 došlo pri výkone aktivačných prác k úrazu žalobkyne pri hrabaní pokosenej trávy
na brehu C.Ľ. I. v J. L.. K úrazu došlo po 3 hodinách od zadelenia na prácu a oboznámenia sa s
povinnosťami,ktoréjenutnéprijejvykonávanídodržiavať,atonajmäsdodržiavanímpredpisov oBOZP.
Zadelenie a oboznámenie s povinnosťami súvisiacimi s bezpečnosťou pri práci vykonala koordinátorka
Ľ. Č.. Žalobkyňa napriek tomuto oboznámeniu nedbala pri hrabaní trávy na svoju bezpečnosť a v

dôsledku zanedbania povinností z jej strany došlo k úrazu.

26. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 420 ods.1, § 420 ods.3 a § 441 Občianskeho zákonníka.

27. Žalovaná listom zn. OcÚ-HT-2015/93 zo dňa 2.4.2015, adresovaným právnemu zástupcovi

žalobkyne oznámila, že žalovaná si nie je vedomá, že by došlo k porušeniu akýchkoľvek predpisov z
jej strany. Rovnako nebolo preukázané ani zo strany žalobkyne, že k úrazu došlo v dôsledku porušenia
právnych predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie aktivačných prác žalovanou.

28. Uznesením č.k. 11Cpr/4/2015-65 zo dňa 17.2.2016 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je

povinná zaplatiť žalobkyni sumu 9.814,21 Eur s príslušenstvom.

29. Po zrušení medzitýmneho rozsudku uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici právna
zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 17.2.2017 uviedla, že na podanej žalobe trvá, lebo ona sa
nestotožňuje s názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Podľa jej názoru žalovaný je zodpovedným

subjektom za škodu spôsobenú žalobkyni. K škode došlo v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri vykonávaní
aktivačných prác. Poukázala na to, že zo strany žalovaného boli porušené jeho povinnosti. Žalovaný
mal nejakým spôsobom poučiť žalobkyňu o tom ako má postupovať, ako má vykonávať tieto činnosti.
Zo strany žalobkyne nebolo žiadne zavinenie, skôr to bolo zo strany žalovaného.30. Právna zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že
žalovaná obec J. L. neporušila žiadne ustanovenia právnych predpisov. Úraz si spôsobila samotná

žalobkyňa svojou neopatrnosťou.

31. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11.5.2017 uviedla, že každé ráno chodili na obecný úrad. Pred
obecným úradom im povedali čo idú robiť, kde idú robiť. Tak to bolo aj v ten deň, kedy došlo k úrazu.
Mali hrabať trávu, a to najskôr v smere od pošty, ktorá je v ich obci smerom k domu p. E.. Prišli tam,

p. E. sa ich spýtal, či sa bude kosiť aj hrabať ten svah pod jeho domom. Pán R. to začal kosiť, ale oni
mu povedali, že na to nemajú príkaz ani pokyn z obecného úradu. Pán E. potom telefonoval na obecný
úrad. Prišla tam p. koordinátorka a tá povedala, že to majú ísť urobiť. Dovtedy čakali pri dome p. E. pri
ceste. Kosil sa svah, ktorý bol v smere od p. E. dole k potoku. Pani S. a sestra žalobkyne p. E. išli
dole skôr. Ona s p. R. stála ešte pri jedličke. Potom išla p. R.Á., žalobkyňa jej podala hrabličky aby sa
jej lepšie išlo dole. Pani R. sa tiež pošmykla, ale nič sa jej nestalo. Žalobkyňa išla ako posledná. Jedna

išla jednou stranou, druhá išla druhou stranou. Tam má p. E. vysadené aj ovocné stromy, sú tam nejaké
slivky a bola tam aj tá jedlička. Žalobkyňa s p. R. išli potom od tej jedličky rovno dole. Podľa žalobkyne
tam to bolo rovnako strmé. Keď utrpela úraz, urobila sa tam cestička.

32. Svedok I. E. uviedol, že vie, čo je predmetom sporu, že tu ide o zlomenú nohu žalobkyne. Stalo sa

to za jeho domom, je tam obecný pozemok, ktorý zvykol on kosiť a zvykol to kosiť aj p. Ď., ktorý už
zomrel. On tiež predtým pracoval na verejno-prospešných prácach. Svedok videl, že hore na ceste stoja
3 ženy a 2 chlapci s kosačkou. Spýtal sa ich, či by to nemohli pokosiť. Povedali mu, že nemôžu, lebo že
nemajú na to príkaz. Svedok potom zavolal p. starostke, či by to mohli pokosiť, lebo že mu povedali, že
keď na to nemajú príkaz, že to kosiť nebudú. Pani starostka mu povedala, že to pokosia. Oni to potom

začali kosiť od vrchu. Svedok im povedal, že lepšie je keď to budú kosiť od spodu hore, lebo tam bol
svah. Chlapi to kosili kosačkami. Dievčatá to potom začali hrabať. Bola medzi nimi aj žalobkyňa. Ostatné
dve sa pobrali popri zráze a ona išla tým najstrmším kopcom dole. Nevidel však ako padla. Nevidel ani
ako schádzala dole, ale videl, keď už bola na zemi a bolo to na tom najstrmšom mieste. Potom prišla
sanitka. Svedok sa jej ešte pýtal čo sa jej stalo. So žalobkyňou sa vídava, lebo ju zvykne stretnúť v

obci. Na miesto, kde došlo k úrazu, prišla aj koordinátorka obce p. Č., ktorá podľa svedka tam bola ešte
pred úrazom. Nevedel uviesť, či tam p. Č. bola aj v čase úrazu, lebo chodieva von z domu a aj dnu.
Svedok ďalej uviedol, že žalobkyňu vídava chodievať bez palíc, ale videl ju chodiť aj s palicami, keď išla
k doktorovi. Vtedy išla aj so svojim manželom.

33. Svedkyňa Ľ. Č., koordinátorka obecných prác uviedla, že v čase úrazu na tom mieste nebola. Išla ich
skontrolovať, vtedy sa kosilo a hrabalo. Chlapi kosili a ženy hrabali. Keď tam prišla, akurát sa začínalo
kosiť. Kosili len chlapi s kosačkou. Začínalo sa kosiť hore. Najskôr sa kosí rovina hore a potom sa
kosí smerom dole svahom. Povedala im, aby si dávali pozor, lebo je tam strmý svah, aby mali dobrú
obuv, lebo predtým sa stávalo, že chodievali aj v šľapkách. Svedkyňa potom odišla a keď sa vrátila

ich opäť skontrolovať, už bolo po úraze. O úraze sa dozvedela až na tom mieste, kde už bola aj p.
starostka. Žalobkyňa v tom čase už bola odvezená. Svedkyňa potvrdila, že s pracovníkmi zaradenými
na verejno-prospešné práce sa vykonáva školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, takéto
školenie bolo aj začiatkom mesiaca, keď nastúpila pracovať žalobkyňa. Školenie robil bezpečnostný
technik. Pri rozdeľovaní práce sa účastníci aktivačných prác zhromaždia, rozdeľuje sa práca, kontroluje

sa aký odev, akú obuv majú títo ľudia.

34. Svedkyňa A. S. na pojednávaní dňa 11.5.2017 uviedla, že vtedy išli hrabať. Ako vždy, išli pred obecný
úrad. Išlo sa kosiť a hrabať. Boli tam 4 ženy, čo mali hrabať. Pán R. išiel kosiť a aj kosil. Oni zatiaľ
čakali, lebo pri kosení môže odletieť kameň a podobne. Najskôr sa pokosí a potom sa ide hrabať. Jedna

z nich štyroch vtedy odišla, bola to sestra žalobkyne p. E.. Zostala tam svedkyňa, žalobkyňa a p. R..
Svedkyňa uviedla, že ona išla k potoku cestičkou. Nešla tou strminou a ani by tade nešla, obchádzala to
cestičkou. Nevedela uviesť čo sa presne tam stalo, lebo bola otočená chrbtom. Počula veľký krik. Stalo
sa to bližšie k ceste ako k potoku. Ona išla potom dávať prvú pomoc. Išla za p. R., ktorý kosil a mal na
ušiach slúchadlá, čiže nič nepočul. Svedkyňa nemala pri sebe telefón, povedala p. R., aby zavolal na

obecný úrad. On tam telefonoval, prišla potom záchranka. Svedkyňa potom pomáhala naložiť žalobkyňu
do sanitky. Bol veľký krik, musela to byť veľká bolesť. Uviedla, že jej nikto neprikazoval, že tade má
ísť. Išla cestičkou, ktorou je to kúsok obchádzka. Tou strminou by nebola išla ani keby jej to prikázali,
lebo keď jej niečo nevyhovuje, tak to neurobí. Po úraze žalobkyne sa už v hrabaní nepokračovalo.Na otázku žalobkyne aká to bola cestička, svedkyňa doplnila, že to nebola vydláždená cestička, ale
vychodená cestička, chodník. Tráva nebola veľká, nebola to žiadna 2-metrová tráva. Uviedla, že nikým
nebola ovplyvňovaná pred svedeckou výpoveďou. Nikto jej nič nehovoril, nikto jej nič nesľuboval, nik sa

jej nevyhrážal. Hovorila to, čo videla. Vtedy bol slnečný deň, nepršalo. Nebola už vtedy ani rosa, vtedy už
bolo všetko vysušené. Uviedla, že boli predtým aj poučení ako sa majú obuť, ona mala botasky. Uviedla,
že ju nikto nenútil ísť hrabať. V minulosti sa stalo, že odmietla nejakú prácu, ktorá jej nevyhovovala.
Nikto jej ani netelefonoval, že to musí ísť robiť. Keď videla, že je to pokosené, išla to robiť. Keď už ona
išla dole k tomu jarku, žalobkyňa a p. R. ešte stáli hore. Žalobkyňa potom urobila nejaký krok smerom

dole, ale svedkyňa ten pád nevidela. Otočila sa len na ten veľký krik. Sestra pani žalobkyne, p. E. vtedy
niekde odišla a vrátila sa už po úraze.

35. Svedkyňa S. R. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že vtedy išli do práce na obecný úrad. Pani
koordinátorka im pridelila prácu. Povedala im, že pôjdu hrabať za K. R., ktorý bude kosiť. Ženy, ktoré idú
hrabať, väčšinou ani neriešia kde sa ide, vždy sa držia toho, ktorý ide kosiť. Oni potom čakali hore kým K.

R. pokosí, lebo kosenie môže byť nebezpečné, môže odtiaľ vyskočiť nejaká skala a podobne. Keď on tú
časť pokosil, oni išli hrabať. Bola tam žalobkyňa, svedkyňa a pani S.. Tá išla z druhej strany. Svedkyňa
so žalobkyňou išli priamo dole. Po niekoľkých krokoch žalobkyňa spadla. Kráčala vtedy vedľa svedkyne.
Pani S. tento pád teoreticky nemohla vidieť, lebo ona išla z druhej strany. Žalobkyňa keď sa jej to stalo,
veľmi kričala. Svedkyňa potom kričala na p. R., lebo nemala mobil, aby zavolal na obecný úrad a aby

zavolal záchranku. On to potom riešil telefonicky. Pani E. tam vtedy prítomná nebola. Prišla vtedy keď
sa to už stalo. Bola niekde v obchode. Stáva sa, že kým kosec pokosí, oni si odskočia do obchodu kúpiť
buď nejaký rožok alebo vodu a podobne. Vtedy bolo slnečno, nebolo ani po daždi. Záchranka tam bola
za chvíľu po zavolaní a prišla tam ani pani starostka a pani koordinátorka. Po tomto úraze už nerobili.
Podľa svedkyne na tom svahu bola len tráva, nebol tam žiadny bordel. Svedkyňa uviedla, že keby na

svahu bol nejaký bordel a podobne, ona by tade dole nešla, obišla by to. Ona so žalobkyňou išli rovno
dole, žalobkyňa sa pošmykla, nejako zle stupila. Podľa svedkyne to bola nejaká nešťastná náhoda.
Svedkyňa uviedla, že pani koordinátorka ich vždy poučila, pozerá sa hlavne na ich nohy, čo majú obuté.
Pokiaľ by nemali pevnú obuv, vyhreší ich a pošle ich sa preobuť. Vtedy sa najskôr pokosilo a potom sa
mala pohrabať tráva hore na rovine, lebo to je pred domom p. E.. Pred domom p. E. je cesta, potom na

rovine je trávnik a až potom je svah dole. To čo bolo pokosené na rovine, to stihli pohrabať, ale svah
už potom po úraze žalobkyni pohrabať nestihli. Svedkyni sa terén nezdal nebezpečný. Keď išla dole,
bola si terénom istá, že tade môže ísť. Žalobkyňa kráčala vedľa nej. Svedkyni sa stalo aj pred úrazom
žalobkyne, že nejakú prácu odmietla, keď si prácu netrúfala vykonávať, keď sa na to necítila. Vtedy im
pridelia inú prácu. Pani koordinátorka nemôže byť počas celého vykonávania práce na tom mieste, lebo

ona toho má viac a musí obísť všetky miesta - pracoviská. Svedkyňa uviedla, že jej sa nikdy nezdali
podmienky pri vykonávaní práce nejaké mimoriadne. Boli to práce, ktoré sa robili roky a vždy sa to tam
normálne kosilo. Aj predtým sa hrabávalo aj v tomto svahu.

36. Svedkyňa B. E. uviedla, že je sestrou žalobkyne. Vtedy pracovala na verejnoprospešných prácach.

Od pani starostky a od pani koordinátorky mali pridelenú prácu. Žalobkyňa išla s p. R.W. a p. S. dopredu.
Svedkyňa mala telefonát, išla za nimi až potom. Počula veľký krik keď prišla, žalobkyňu našla na zemi. V
čase pádu a v čase toho úrazu tam svedkyňa ešte nebola. Sanitku volal p. K. R.. Keď prišla záchranka,
svedkyňa tam už bola. Svedkyňa uviedla, že vtedy počula, že žalobkyňa mala zle stupiť a že sa to
takto stalo, ona však pri tom nebola. Podľa svedkyne žalobkyňa vtedy nepracovala prvý raz s hrablami.

Odvtedy ako pracovala na verejnoprospešných prácach, zvykla si aj hrabať.

37. Svedok K. R. uviedol, že rozdelenie na pracoviská bolo robené pred obecným úradom. Prácu im
rozdeľovalakoordinátorka.Onvtedyišielkosiť.Kosecnajskôrkosí,čojeajzlogickýchabezpečnostných
dôvodov, že sa hrabe až potom. Išiel pár krokov pred ženami, ktoré išli hrabať, ale prišli tam približne

naraz. Pri práci má ochranný štít a tlmiče na uši. Vtedy ešte jeden úsek kosil, preto sa to stalo za jeho
chrbtom. On pád žalobkyne nevidel. Počul, že ženy na neho kričia, aby vypol kosačku, že treba volať p.
starostku a záchranku. Ženy nemali pri sebe mobilný telefón. Svedok išiel potom k hlavnej ceste, čo je
pomerne blízko, čakať na záchranku aby vedeli kde majú ísť. Svedok uviedol, že bol poučovaný, lebo
pracoval ako kosec. Na to sú prísnejšie pravidlá. Týka sa to nielen obuvi, ale je to aj bezpečnosť pri

práci ako taká. Podľa svedka terén nebol nejako extrémne náročný, lebo kosačka je ťažká a keby to
bol nejaký ťažký terén, kosiť by sa tam ani nedalo a bol by to odmietol. Svedok tam kosil prvý raz, dlho
nebol na verejnoprospešných prácach a preto toho zase až tak veľa nezažil. Vôbec nevidel kadiaľ ženyišli hrabať, lebo on mal pred sebou úsek, ktorý ešte kosil. K pádu a úrazu došlo vlastne niekde za jeho
chrbtom. On bol vtedy otočený tvárou k mostu.

38. Svedok B. R. na pojednávaní dňa 15.6.2017 uviedol, že on na základe zmluvy, ktorú mal a má
uzavretú s obcou J. L., vykonával pre obec funkciu bezpečnostného technika a požiarneho technika.
Viac menej to bolo pre zamestnancov obce. Prichádzal však do styku aj s dlhodobo nezamestnanými,
ktorí vykonávali činnosti pre obec. Na základe požiadavky pani starostky ich školil o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práce, ako aj o požiarnej ochrane. Ešte pred úrazom žalobkyne robil takéto školenie.

Poukazoval na nebezpečenstvá, ktoré sú spojené s činnosťami, ktoré títo ľudia robili pre obec. Išlo tam
aj o veci ako odev a obuv. Obec nebola povinná zabezpečovať ochranné pracovné prostriedky, ani
obuv a odev pre týchto ľudí. Toto si museli zabezpečovať sami. Hovoril im, že obuv musí byť spevnená.
Teniskyabotaskytomuzodpovedali.Nemohlitobyťžiadnešľapkyaaninašuchovačky.Priškoleniachsa
zameriaval na všetky činnosti, ktoré boli pre obec vykonávané, čo je napr. aj hrabanie a kosenie. Najviac
sa zameriaval na kosenie, lebo s týmto je z hľadiska bezpečnosti spojené najväčšie nebezpečenstvo.

Upozorňoval aj na zošikmené plochy, garáty. V nejednom prípade ich upozornil, že ak cítia, že by ich
zdravie mohlo byť ohrozené, majú právo takúto prácu odmietnuť bez nejakých následkov vyplývajúcich
z tohto odmietnutia. Svedok v čase úrazu s prihliadnutím na to, že sa nejednalo o zamestnanca obce,
tam nebol. O úraze ho informovala pani starostka. Pokiaľ by sa jednalo o zamestnanca obce a bol by to
ťažký úraz, povinnosťou svedka by bolo tam ísť, lebo bol bezpečnostným technikom. Podľa svedkovho

presvedčenia, keďže nešlo o pracovný úraz, každý kto vykonáva prácu dobrovoľne, má právo odmietnuť
prácu, ak sa mu táto práca zdá nebezpečná.

39. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že po skutkovej stránke bola škodová udalosť preukázaná
tak ako sa stala a javí sa, že ani medzi sporovými stranami čo sa týka jej samotného priebehu, nie

je rozpor. Bolo preukázané, že predmetného dňa žalobkyňa sa zúčastnila prác, ktoré riadil poverený
koordinátor obce, konkrétne hrabania trávy na svahu, pričom pri tejto činnosti došlo k jej úrazu tak ako
bol potom neskôr ohodnotený a špecifikovaný v lekárskom posudku. Čo sa týka obutia žalobkyne, bolo
nesporne preukázané, že mala obutú športovú obuv - botasky, ktorá aj podľa vyjadrenia svedka na
pojednávaní - bezpečnostného špecialistu, je postačujúcou obuvou pre tento typ pracovnej činnosti.

Uviedol, že rešpektuje právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý tento súd vyslovil, že
nejde o pracovno-právny vzťah a preto nie je možné uplatňovať objektívnu zodpovednosť vo vzťahu
k obci. Napriek tomu, že tento názor rešpektuje, nesúhlasí s ním. Aj keď nevznikol pracovno-právny
vzťah na základe pracovnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce,
ide o vzťah závislej činnosti, ktorý je možno analogicky posudzovať obdobne. Výklad práva by mal

smerovať k tomu, aby bol spravodlivý a pre obe strany zrozumiteľný. V tomto prípade je zrejmé, že
žalobkyňa bola v postavení vo vzťahu k obci, ktoré umožňovalo povereným pracovníkom obce udeľovať
jej záväzné pokyny, ktoré ona bola povinná vykonávať. Má za to, že v tomto prípade prichádza do úvahy
objektívna zodpovednosť, a to s použitím analógie, teda nie priamo, ale s použitím analógie, konkrétne
§ 11 ods.1 veta za čiarkou, kde sa uvádza, že tieto pracovnoprávne vzťahy platia aj v obdobných

pracovných vzťahoch. Uviedol, že je evidentné, že zákonodarca pri koncipovaní aktivačného príspevku
pre tento druh práce počítal vopred aj s možnosťou vzniku objektívnej zodpovednosti obce a presne
pre tento účel umožnil obci uzavrieť úrazové poistenie vo vzťahu k osobám vykonávajúcim aktivačnú
činnosť a dokonca pre tento účel im toto úrazové poistenie mohol v plnom rozsahu hradiť. Nie je teda
možné na jednej strane priamo predpokladať vznik možnej objektívnej zodpovednosti, predpokladať

možnosť úrazového poistenia a predpokladať možnosť jeho preplatenia zo strany štátneho rozpočtu a
súčasne tvrdiť, že v prípade úrazu obec nie je zodpovedná za objektívne následky tohto úrazu. Takýto
výklad je krajne nespravodlivý voči žalobkyni a osobám pracujúcim v obdobnom vzťahu a súčasne
nekorešponduje ani so zmyslom a významom daného aktivačného príspevku. Uviedol, že objektívna
zodpovednosť je tu daná, aj keď si uvedomuje rozsah a dôvody rozsudku odvolacieho súdu a takisto aj

viazanosť súdu prvej inštancie. Žalobkyňa bola na výsledku svojej činnosti závislá výškou aktivačného
príspevku, ktorý by inak nebola dostávala pokiaľ by túto prácu nevykonávala. Táto charakteristika
spolu s tým, že bola povinná rešpektovať pokyny povereného zamestnanca obce, je dostatočným
skutkovým základom na to, aby súd mohol použiť analógiu a vyvodiť objektívnu zodpovednosť. Pokiaľ
by súd dospel k názoru, že v danom prípade objektívna zodpovednosť neprichádza do úvahy práve

v dôsledku názoru Krajského súdu Banská Bystrica, teda že nejde o pracovnoprávny alebo obdobný
vzťah, poukázal na to, že nielen žalobkyňa, ale aj každá osoba pracujúca v rámci aktivačného príspevku
by nikdy nemohla uplatňovať zodpovednosť voči obci. Dokázať totiž subjektívnu zodpovednosť podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka je v takýchto prípadoch takmer nemožné.40. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení, najmä písomného
vyjadrenia k žalobe, ktoré bolo adresované ešte na Okresný súd I., ako aj z dôvodov uvedených v

odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen v tejto veci zo dňa 28.4.2016. V žiadnom
prípade nie je žalovaná objektívne zodpovedná za úraz a nie je povinná nahradiť vzniknutú škodu na
zdraví žalobkyni, lebo skutočne nešlo o pracovný úraz a nikde nie je upravená zodpovednosť žalovanej
v tomto smere, ktorá by jednoznačne potvrdzovala objektívnu zodpovednosť. V dohode o vykonaní
menších obecných služieb, ktorá bola uzavretá medzi sporovými stranami dňa 1.5.2014, nie je upravená

časť, kde by obec ako žalovaná zodpovedala za nebezpečné konanie samotnej žalobkyne, avšak
upravená je jej možnosť odmietnuť požiadavku W. J. L. na vykonávanie menších obecných služieb vo
výrazne horších podmienkach z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v zdraviu škodlivom a
inak nebezpečnom prostredí. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že vykonávanie takýchto prác
bolo v podstate bežným v okruhu osôb, ktoré sa zúčastnili aj konkrétneho dňa, čiže dňa 7.5.2014, týchto
menších obecných služieb a bolo v podstate len voľbou samotnej žalobkyne akým spôsobom túto prácu

bude vykonávať a sama si zvolila nebezpečný postup, za ktorý nesie aj zodpovednosť.

41. Podľa § 3 ods.1 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

42. Podľa § 11 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych
vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre
zamestnávateľa závislú prácu.

43. Podľa § 195 ods.1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

44. Podľa § 195 ods.2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi

spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

45. Podľa § 195 ods.6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti
vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

46. Podľa § 196 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy

alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

47. Podľa § 196 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom

byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

48. Podľa § 196 ods.5 Zákonníka práce, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.49. Podľa § 36 ods.2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie

uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.

50. Podľa § 52 ods.1 zákona č. 5/2004 Z.z., aktivačná činnosť formou menších obecných služieb
pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj na účely tohto zákona je podpora
udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v

hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Počas vykonávania menších obecných služieb
pre obec sa uchádzač o zamestnanie nemôže zúčastňovať menších služieb pre samosprávny kraj
alebo dobrovoľníckej služby podľa § 52a. Počas vykonávania menších služieb pre samosprávny kraj sa
uchádzačozamestnanienemôžezúčastňovaťmenšíchobecnýchslužiebpreobecalebodobrovoľníckej
služby podľa § 52a.

51. Podľa § 52 ods.2 uvedeného zákona, menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo
rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, na účely tohto
zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú
určené na zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu,
ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia obyvateľov obce, starostlivosť o ochranu a

zachovanie kultúrneho dedičstva, podporu vzdelávania, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a
ďalších činností v sociálnej oblasti, rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkové
vzdelávanie detí a mládeže a na rozvoj a podporu komunitnej činnosti.

52. Podľa § 5 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

53. Podľa § 5 ods.5 uvedeného zákona, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie

invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

54. Podľa § 9 ods.1 uvedeného zákona, posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených
v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.

55. Podľa § 9 ods.5 písm. b) uvedeného zákona, bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak
poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie.

56. Podľa § 10 ods.1 uvedeného zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia

spoločenskéhouplatneniasahodnotízávažnosťpoškodenianazdravíapredpokladanývývojnásledkov.

57. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá
má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba,

ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom
pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

58. Podľa § 3 ods.2 písm. c) uvedeného zákona, za zamestnávateľa na účely tohto zákona sa považuje
aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá chce prijať fyzickú

osobu do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu a z toho dôvodu požiada
úrad o poskytnutie informačných a poradenských služieb pri výbere zamestnanca podľa § 42 alebo o
poskytnutie príspevku podľa § 50, § 51a alebo § 56 alebo ktorá chce prijať uchádzača o zamestnanie
na vykonávanie absolventskej praxe podľa § 51.

59. Podľa § 4 ods.1 uvedeného zákona, zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v
pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.60. Podľa § 6 ods.1 uvedeného zákona, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý
môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie
úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý

a) nie je zamestnanec, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak,
b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru
alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v
odseku 2 nie je ustanovené inak,
c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

61. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

62. Podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

63. Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

64. V uvedenom ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických
osôb a právnických osôb za škodu. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej
zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občiansko-

právnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré
spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu
zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v
dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o
zodpovednosti za škodu.

65. Predpokladom vzniku každej občiansko-právnej zodpovednosti je:
1./ protiprávny úkon,
2./ spôsobenie škody,
3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

66. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu.

67. Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných

záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o mimozáväzkovú zodpovednosť.

68. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,

že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobí inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

69. Občiansky zákonník pojem zavinenie nevymedzuje. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať
z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením

právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na
dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjektvníma skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie.

70. Dokazovaním bolo preukázané, že dňa 7.5.2014 došlo k úrazu žalobkyne pri vykonávaní prác v
rámci aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb - v rámci verejno-prospešných prác pre
W. J. L.. K úrazu došlo, keď žalobkyňa schádzala strmým trávnatým terénom od cesty k potoku, kde
žalobkyňa spolu s ďalšími tromi ženami, ktoré boli v tomto spore vypočuté ako svedkyne, mala hrabať
trávu pokosenú K. R.. Následkom šmyknutia sa a pádu žalobkyne došlo k úrazu žalobkyne - zlomenine

píšťaly, zlomenine vonkajšieho členka a zlomenine vnútorného členka. Žalovaná suma predstavuje
vyčíslené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.

71. Ako vyplýva z vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, v uznesení č.k.
12CoPr/6/2016-138 zo dňa 31.10.2016 neprichádza do úvahy objektívna zodpovednosť žalovanej v
zmysle Zákonníka práce. Aktivačná činnosť nie je výkonom práce vo verejnom záujme a nejde ani o

obdobný pracovnoprávny vzťah, ako to má na mysli § 7 ods.1 Zákonníka práce. Pokiaľ by prichádzala
do úvahy objektívna zodpovednosť podľa Zákonníka práce, na posudzovanie nárokov vzniknutých z
pracovného úrazu (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia) by bola daná právomoc Sociálnej
poisťovne, ale nie právomoc súdu. Sociálna poisťovňa, pobočka P. pritom žalobkyni práve z dôvodu
nenaplnenia zákonných podmienok nárok na bolestné ani na sťaženie spoločenského uplatnenia

nepriznala. Preto do úvahy prichádza len subjektívna zodpovednosť v zmysle Občianskeho zákonníka.

72. Žalobkyňa nebola so žalovanou v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, ani v
pracovnoprávnom vzťahu na základe Dohody o pracovnej činnosti alebo Dohody o vykonaní práce
a nebola ani v inom obdobnom pracovnom vzťahu. Preto prichádza do úvahy len subjektívna

zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

73. Žalobkyňa nepreukázala žiadne zavinenie žalovanej na vzniku škody žalobkyne. Žalovaná ničím
nezavinila šmyknutie sa žalobkyne na strmom teréne a tým nezavinila ani následok úrazu, ktorý utrpela
žalobkyňa dňa 7.5.2014. Ako vyplynulo aj z jednotlivých svedeckých výpovedí, žalobkyňa spolu so

svedkyňou p. R. schádzala od cesty dole k potoku strmým úsekom - strmým trávnatým terénom. Na
rozdiel od pani R. sa žalobkyňa pošmykla, spadla a následkom tohto pádu došlo k úrazu - zlomenine
nohy žalobkyne. Podľa názoru súdu, k tomuto úrazu došlo nešťastnou náhodou. Úraz nebol zavinený
žalovanou obcou J. L.. Podľa vyjadrenia žalobkyne a podľa vypočutých svedkov, žalobkyňa bola
primerane obutá. Obutú mala športovú obuv - botasky, nemala obuté žiadne šľapky, žiadne topánky

na vysokých podpätkoch a podobne. Žalobkyňa nepreukázala žiadne porušenie právnej povinnosti zo
strany žalovanej, ktoré by malo za následok úraz žalobkyne.

74. Žalovaná preto nie je v tomto prípade pasívne vecne legitimovaná a za spôsobenú škodu nenesie
žiadnu zodpovednosť. Súd preto žalobu v plnom rozsahu zamietol

75. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Žalovaná bola v tomto prípade v plnom rozsahu úspešná, preto jej vzniklo právo na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

77. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

78. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

80. Podľa názoru súdu, v tomto spore takéto dôvody neexistujú, lebo žalovaná nezavinila škodu
žalobkyni a nie je podľa názoru súdu daný dôvod, aby žalovaná trovy konania znášala zo svojho. Pokiaľ
žalobkyňa nebola spokojná s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka P., pričom právny zástupcažalobkyne naďalej tvrdí, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovanej, mala možnosť sa domáhať
prieskumu rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka P. v zmysle platnej právnej úpravy, čo nebolo
urobené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§

360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).