Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoPr/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715217369
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6715217369.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov

senátu JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne H. C., nar. XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom XXX XX J. L. XXX, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, proti žalovanej Obec Hontianske
Tesáre, so sídlom 962 68 Hontianske Tesáre 66, IČO: 00319937, zastúpenej advokátkou JUDr. Annou
Poničanovou, so sídlom Merovská ul. 274, 962 71 Dudince, o zaplatenie 9.814,21 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11Cpr/4/2015-235 zo dňa 15. júna
2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalovanej
voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovanej voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 15. júna
2017 (v poradí druhým) zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobkyňa po pripustení jej zmien

domáhala od žalovanej zaplatenia istiny 9.814,21 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 9.814,21 Eur od 12.04.2015 do zaplatenia a s náhradou trov konania z titulu náhrady škody na
zdraví, za ktorú zodpovedá žalovaný podľa § 195 Zákonníka práce. Žalovanej priznal právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu 100 % (druhý výrok). Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že na základe
dohody uzatvorenej medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen a Obcou Hontianske Tesáre
bola zaradená na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec. Pri výkone aktivačných
prác dňa 07.05.2014 (hrabanie pokosenej trávy na brehu C. I.) utrpela úraz v oblasti členka a píšťaly

ľavej nohy. Po prevezení rýchlou zdravotnou záchrannou službou do nemocnice v Leviciach bola ihneď
operovaná. Lekár N.. A. M., chirurg Neštátnej chirurgickej nemocnice Levice, obodoval bolestné 450
bodmi. Podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia (neobsahujúceho dátum) došlo
k ukončeniu liečenia 23.09.2015. Za obmedzenie pohyblivosti ľavého členkového kĺbu bodujúci lekár
N.. A. M. priznal 120 bodov.

1.1. Okresný súd Zvolen rozsudkom (medzitýmnym) č. k. 11Cpr/4/2015-101 zo dňa 28. apríla 2016 (v

poradí prvým) rozhodol, že základ nároku je daný. Odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č. k. 12CoPr/6/2016-138 zo dňa 31.10.2016 tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa v žalobe aj počas celého
súdneho konania až do vyhlásenia medzitýmneho rozsudku skutkovo tvrdila, že dňa 07.05.2014 privýkone aktivačných prác utrpela pracovný úraz, pretože svoj právny vzťah k žalovanému považovala za
obdobný pracovný vzťah tvrdiac, že vykonávala pre zamestnávateľa závislú prácu.

1.1.1. Odvolací súd uviedol, že predmetom dohody č. 04/§12/2014/ZV o podmienkach vykonávania
menších obecných služieb zo dňa 15.04.2014, uzatvorenej medzi Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Zvolen a žalovanou za účelom aktivácie plnoletých uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú
členmi domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa § 51 Občianskeho zákonníka s
poukazom na § 12 ods. 3 písm. b) bod 4., resp. bod 5. zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi

a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola úprava práv a povinností jej účastníkov pri zabezpečení
realizácieaktivačnejčinnostiformoumenšíchobecnýchslužiebpreobecnaúčelyaktivačnéhopríspevku
určeného na podporu udržiavania pracovných návykov plnoletého uchádzača o zamestnanie. Podľa
tejto dohody sa organizátor (t. j. Obec Hontianske Tesáre) zaviazal zabezpečiť výkon aktivačnej činnosti
od 01.05.2014 do 30.09.2014 pre 7 uchádzačov o zamestnanie. Aktivačnú činnosť definuje § 52 ods. 1
zák. č. 5/2004 Z. z. ako podporu udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana,

ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov dávky v hmotnej núdzi. Z tejto definície
vyplýva, že dlhodobo nezamestnaný občan musí byť poberateľom dávky v hmotnej núdzi, teda nie mzdy,
ktorú poberá za výkon svojej práce len zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu (ktorý sa spravuje
ustanoveniami Zákonníka práce). Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. menšie obecné služby
sú formou aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana a podľa ods. 7 tejto právnej úpravy

úrad poskytuje obci príspevok, ktorý možno použiť okrem iného aj na úrazové poistenie dlhodobo
nezamestnaných občanov. Tento príspevok sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody
medzi úradom a obcou (§ 52 ods. 8 zák. č. 5/2004 Z. z.). V nadväznosti na túto právnu úpravu žalobkyňa
tvrdila, že medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen a žalovanou bola takáto dohoda o
poskytnutípríspevkunaaktivačnúčinnosťuzatvorenádňa 21.03.2011podčíslom7/§52/2011/NPV-2.V

jej článku IV. bod 13 prijala Obec Hontianske Tesáre záväzok zabezpečiť úrazové poistenie uchádzačov
o zamestnanie zaradených na aktivačnú činnosť. V tejto súvislosti odvolací súd pripomenul, že uvedená
dohoda bola uzatvorená podľa článku IV. ods. 2 na obdobie od 01.04.2011 do 30.09.2011 a týkala sa
výkonu aktivačnej činnosti pre 8 uchádzačov o zamestnanie (žalobkyňa utrpela úraz dňa 07.05.2014).
Žalobkyňa nepreukázala, že aj v prejednávanom prípade žalovaná prijala povinnosť uzatvoriť úrazové

poistenie.

1.1.2. K právnemu posúdeniu veci odvolací súd doplnil, že nie je relevantným, či žalovaná prijala
alebo neprijala povinnosť uzatvoriť úrazové poistenie. Okresný súd totiž v (prvom) rozsudku ustálil
zodpovednosť žalovanej podľa § 195 Zákonníka práce za úraz utrpený žalobkyňou 07.05.2014 tvrdiac,

že žalobkyňa utrpela pracovný úraz pri plnení pracovných úloh, pretože v zmysle § 11 ods. 1 právny
pomer k žalovanej možno považovať za obdobný pracovnoprávny vzťah a výkon závislej práce pre
zamestnávateľa, lebo vykonávala práce vo verejnom záujme, ktoré sa spravujú Zákonníkom práce,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Osobitným predpisom upravujúcim výkon práce vo verejnom
záujme je zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý v znení účinnom k

07.05.2014, kedy žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia, v § 2 ods. 1 zakotvoval, že zamestnanec (teda
nie uchádzač o zamestnanie, pozn. odvolacieho súdu) je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom
vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 2 pri výkone práce vo verejnom záujme. Verejný
záujem pritom § 2 ods. 2 uvedeného zákona definuje ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech,
alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. Výkon práce v rámci aktivačnej činnosti

nie je totožný s verejným záujmom, lebo neprináša majetkový prospech a ani iný prospech všetkým
občanom, ani väčšine občanov, ale jeho cieľom je podpora udržiavania pracovných návykov jednotlivca
- dlhodobo nezamestnaného občana. Menšie obecné služby v zmysle definície v ods. 2 § 52 zák. č.
5/2004 Z. z. sú určené na zlepšenie ekonomických alebo sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok,
ochranu, tvorbu životného prostredia obyvateľov obce. Dôležité je, že okrem dávky v hmotnej núdzi

pri výkone aktivačnej činnosti uchádzač o zamestnanie poberá tzv. aktivačný príspevok, ktorý je
jednou z foriem pomoci v hmotnej núdzi (popri dávke v hmotnej núdzi) v zmysle § 9 ods. 3 písm. c)
zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na
podporu uvedeného odvolací súd uviedol, že podľa § 1 ods. 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone
práce vo verejnom záujme účinného k 07.05.2014 sa tento zákon nevzťahuje na zamestnancov

vykonávajúcich pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce.
Predmetom dohody o vykonávaní menších obecných služieb z 01.05.2014 uzatvorenej medzi žalovanou
a žalobkyňou v zmysle článku III. ods. 2 bol výkon rôznych údržbárskych prác, upratovanie verejných
priestranstiev, pomocných maliarskych prác a rôznych pomocných prác. Z takéhoto vymedzeniapredmetu zmluvy vyplýva, že ide o manuálne práce s prevahou fyzickej práce a ak by aj žalobkyňa
bola v pozícii zamestnanca, nešlo by o výkon práce vo verejnom záujme, lebo v menších obecných
službách, ktoré vykonávala, prevažovala fyzická práca. Ako príklad prác vo verejnom záujme odvolací

súd uviedol (vychádzajúc napr. zo zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme) prácu niektorých zamestnancov základných škôl, jaslí, Slovenskej
akadémie vied, verejných vysokých škôl a pod..

1.1.3. Odvolací súd doplnil, že aj keď žalobkyňa bola povinná rešpektovať pokyny obce, obec

nevystupovala v pozícii zamestnávateľa, preto nemožno hovoriť o závislej práci v zmysle § 1 ods.
2 Zákonníka práce. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, obdobnom
pracovnom vzťahu alebo výnimočne aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Nemôže byť vykonávaná
v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Keďže aktivačná činnosť nie je
výkonom práce vo verejnom záujme, nejde o obdobný pracovnoprávny vzťah tak, ako má na mysli § 7
ods. 1 Zákonníka práce, preto žalovaná vo vzťahu k žalobkyni nevystupovala v pozícii zamestnávateľa.

Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že nemala povinnosť žalobkyňu sociálne a nemocensky poistiť.
Poberanie dávok v hmotnej núdzi žalobkyňou nebolo podmienené účasťou na aktivačných prácach.
Naopak účasťou na aktivačných prácach mohla žalobkyňa okrem dávky v hmotnej núdzi získať ďalšiu
formu hmotnej pomoci, ktorou bol aktivačný príspevok. Na podporu svojej argumentácie odvolací súd
uviedol, že pokiaľ by bol právny vzťah žalobkyne a žalovanej obdobným pracovnoprávnym vzťahom, na

posudzovanie nárokov vzniknutých z pracovného úrazu by bola daná právomoc Sociálnej poisťovne,
nie súdu. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen pritom žalobkyni práve z dôvodu nenaplnenia zákonných
podmienok nárok na bolestné ani sťaženie spoločenského uplatnenia nepriznala. Ak by žalobkyňa trvala
na tom, že utrpela 07.05.2014 pracovný úraz, potom sa mohla domáhať prieskumu týchto rozhodnutí
v zmysle platnej právnej úpravy, čo neurobila. Okresný súd neodôvodnil existenciu svojej právomoci

posudzovať v občianskom súdnom konaní ako pracovný úraz utrpený žalobkyňou a nároky z neho
plynúce.

1.1.4. Odvolací súd napokon uviedol, že nebolo sporné, že žalobkyňa 07.05.2014 utrpela pomerne
závažné poškodenie svojho zdravia. V ďalšom konaní pre zistenie subjektu, ktorý zodpovedá za toto

poškodenie zdravia utrpené žalobkyňou, okresný súd podrobným spôsobom opakovane vypočuje nielen
žalobkyňu, ale aj štatutárneho zástupcu žalovanej, prípadne ostatné osoby vykonávajúce aktivačnú
činnosť v uvedený deň na tom istom pracovisku ako žalobkyňa. Úlohou okresného súdu bude posúdiť
nárok žalobkyne bez viazanosti právnym posúdením veci vykonaným žalobkyňou a žalovanou a
zodpovedať otázku, či žalovaná je v tomto konaní nositeľkou pasívnej legitimácie a zodpovedá za škodu,

ktorú utrpela žalobkyňa, posúdiť nárok žalobkyne podľa všetkých ustanovení zákona podliehajúcich
právomoci súdu a po vykonaní dokazovania vo veci znova rozhodnúť.

1.2. Okresný súd v rozsudku (v poradí druhom) uviedol, že žalovaná vo vyjadrení z 23.11.2015 navrhla
zamietnutie žaloby. Poukázala na to, že so žalobkyňou ako občiankou v hmotnej núdzi a evidovanou

uchádzačkouozamestnanieuzatvoriladňa01.05.2015dohoduovykonávanímenšíchobecnýchslužieb
podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v súčinnosti s § 12 ods. 4
písm. c) zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Nejde o právny vzťah zamestnanca a
zamestnávateľa,sčímsastotožnilaajSociálnapoisťovňa,pobočkaZvolen,akodokazujújejrozhodnutia
č. 14445-4/2014-Zv zo dňa 21.10.2014 a č. 14445-5/2014-Zv zo dňa 22.10.2014. Poukázala na § 3 ods.

3 zák. č. 369/1990 Zb. a § 52 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a uviedla, že aktivačná
činnosť formou menších obecných služieb pre obec je na účely zákona č. 5/2004 Z. z. podporou
udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v
hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Poukázala na § 420 ods. 1 a § 420 ods. 3 a § 441
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Listom zo dňa 02.04.2015 právnemu zástupcovi žalobkyne

žalovaná oznámila, že si nie je vedomá svojho porušenia právnych predpisov.

1.3. Právny zástupca žalobkyne poukázal na § 11 ods. 1, § 195 ods. 1 a 6 Zákonníka práce, § 8
ods. 1 písm. a) a § 83 zákona o sociálnom poistení, § 52 ods. 7 a § 36 ods. 2 zákona o službách
zamestnanosti, § 144 Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 2, § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z. z.

a opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. S03594-OL-2014 zo dňa 14.05.2014. Tvrdil, že žalovanej
vznikla povinnosť uzavrieť úrazové poistenie žalobkyne pre prípad pracovného úrazu. Po skutkovej
stránke bola škodová udalosť preukázaná tak ako sa stala. Žalobkyňa sa zúčastnila prác riadených
povereným koordinátorom obce a pri tejto činnosti utrpela úraz. Žalobkyňa mala obutú športovú obuv- botasky, ktorá je aj podľa vyjadrenia svedka - bezpečnostného špecialistu postačujúcou pre tento
typ pracovnej činnosti. Aj keď nevznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy, dohody
o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, ide o vzťah závislej činnosti, ktorý je možno

analogicky posudzovať obdobne. Výklad práva by mal byť spravodlivý a pre obe strany zrozumiteľný.
Žalobkyňa bola vo vzťahu k obci v postavení, ktoré umožňovalo povereným pracovníkom obce udeľovať
jej záväzné pokyny, ktoré ona bola povinná vykonávať. Do úvahy prichádza, nie priamo, objektívna
zodpovednosť s použitím analógie § 11 ods.1 veta za čiarkou, kde sa uvádza, že tieto pracovnoprávne
vzťahy platia aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zákonodarca pri koncipovaní aktivačného príspevku

pre tento druh práce vopred počítal s možnosťou vzniku objektívnej zodpovednosti obce a pre
tento účel umožnil obci uzavrieť úrazové poistenie vo vzťahu k osobám vykonávajúcim aktivačnú
činnosť a pre tento účel im toto úrazové poistenie mohol v plnom rozsahu hradiť. Nie je možné
na jednej strane priamo predpokladať vznik možnej objektívnej zodpovednosti, možnosť úrazového
poistenia a predpokladať možnosť jeho preplatenia zo strany štátneho rozpočtu a súčasne tvrdiť,
že v prípade úrazu obec nie je zodpovedná za objektívne následky tohto úrazu. Takýto výklad je

krajne nespravodlivý voči žalobkyni a osobám pracujúcim v obdobnom vzťahu a nekorešponduje
ani so zmyslom a významom aktivačného príspevku. Objektívna zodpovednosť je daná. Žalobkyňa
bola na výsledku svojej činnosti závislá výškou aktivačného príspevku, ktorý by nebola dostávala,
pokiaľ by túto prácu nevykonávala. Táto charakteristika spolu s jej povinnosťou rešpektovať pokyny
povereného zamestnanca obce je dostatočným skutkovým základom pre použitie analógie okresným

súdomnavyvodenieobjektívnejzodpovednosti.Dokázaťsubjektívnuzodpovednosťpodľavšeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka je v takýchto prípadoch takmer nemožné.

1.4. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení aj dôvodov uvedených
v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 28.04.2016. Žalovaná nie je objektívne

zodpovednázaúrazaniejepovinnánahradiťvzniknutúškodunazdravížalobkyni,lebonešloopracovný
úraz a nikde nie je upravená objektívna zodpovednosť žalovanej. V dohode o vykonaní menších
obecných služieb uzavretej medzi sporovými stranami dňa 01.05.2014 nie je upravená zodpovednosť
obce za nebezpečné konanie samotnej žalobkyne; upravená je možnosť žalobkyne odmietnuť
požiadavkuobcenavykonávaniemenšíchobecnýchslužiebvovýraznehoršíchpodmienkachzhľadiska

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v zdraviu škodlivom a inak nebezpečnom prostredí. Svedeckými
výpoveďami bolo preukázané, že vykonávanie takýchto prác bolo v podstate bežným v okruhu osôb,
ktoré sa zúčastnili aj dňa 07.05.2014 menších obecných služieb a bolo v podstate len voľbou samotnej
žalobkyne, akým spôsobom bude prácu vykonávať a sama si zvolila nebezpečný postup, za ktorý nesie
aj zodpovednosť.

1.5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11.05.2017 vypovedala, že každé ráno chodili na obecný úrad.
Pred obecným úradom im povedali čo a kde idú robiť. Tak to bolo aj v ten deň, kedy došlo k úrazu. Mali
hrabať trávu najskôr v smere od pošty, ktorá je v obci smerom k domu p. E.. Prišli tam, p. E. sa ich
spýtal, či sa bude kosiť aj hrabať svah pod jeho domom. Pán R. to začal kosiť, ale oni mu povedali, že

na to nemajú príkaz ani pokyn z obecného úradu. Pán E. potom telefonoval na obecný úrad. Prišla tam
p. koordinátorka a tá povedala, že to majú ísť urobiť. Dovtedy čakali pri dome p. E. pri ceste. Kosil sa
svah, ktorý bol v smere od p. E. dole k potoku. Pani S. a sestra žalobkyne p. E. išli dole skôr. Ona s
p. R. stála ešte pri jedličke. Potom išla p. R., žalobkyňa jej podala hrabličky, aby sa jej lepšie išlo dole.
Pani R. sa tiež pošmykla, ale nič sa jej nestalo. Žalobkyňa išla ako posledná. Jedna išla jednou stranou,

druhá išla druhou stranou. Tam má p. E. vysadené aj ovocné stromy, sú tam nejaké slivky a bola tam aj
tá jedlička. Žalobkyňa s p. R. išli potom od tej jedličky rovno dole. Podľa žalobkyne tam to bolo rovnako
strmé. Keď utrpela úraz, urobila sa tam cestička.

1.6. Svedok I. E. uviedol, že vie, čo je predmetom sporu, že ide o zlomenú nohu žalobkyne. Stalo sa

to za jeho domom, je tam obecný pozemok, ktorý zvykol on kosiť a zvykol to kosiť aj p. N., ktorý už
zomrel. On tiež predtým pracoval na verejno-prospešných prácach. Svedok videl, že hore na ceste stoja
3 ženy a 2 chlapci s kosačkou. Spýtal sa ich, či by to nemohli pokosiť. Povedali mu, že nemôžu, lebo na
to nemajú príkaz. Svedok zavolal p. starostke, či by to mohli pokosiť, pani starostka mu povedala, že to
pokosia. Oni to potom začali kosiť od vrchu. Svedok im povedal, že lepšie je, keď to budú kosiť odspodu

hore, lebo tam bol svah. Chlapi to kosili kosačkami. Dievčatá to potom začali hrabať, bola medzi nimi
aj žalobkyňa. Ostatné dve sa pobrali popri zráze a ona išla tým najstrmším kopcom dole. Nevidel, ako
padla. Nevidel ani ako schádzala dole, ale videl, keď už bola na zemi a bolo to na tom najstrmšom
mieste. Potom prišla sanitka. Svedok sa jej ešte pýtal, čo sa jej stalo. So žalobkyňou sa vídava, lebo juzvykne stretnúť v obci. Na miesto, kde došlo k úrazu prišla aj koordinátorka obce p. X., ktorá tam podľa
svedka bola ešte pred úrazom. Nevedel uviesť, či tam p. X. bola aj v čase úrazu. Svedok ďalej uviedol,
že žalobkyňu vídava chodievať bez palíc, ale videl ju chodiť aj s palicami, keď išla k doktorovi. Vtedy

išla aj so svojím manželom.

1.6.1. Svedkyňa L. X., koordinátorka obecných prác uviedla, že v čase úrazu na mieste nebola. Keď
tam prišla, akurát sa začínalo kosiť. Kosili len chlapi s kosačkou, začínali hore. Najskôr sa kosí rovina
hore a potom sa kosí smerom dole svahom. Povedala im, aby si dávali pozor, lebo je tam strmý svah,

aby mali dobrú obuv, lebo predtým sa stávalo, že chodievali aj v šľapkách. Svedkyňa potom odišla a
keď sa vrátila opäť ich skontrolovať, už bolo po úraze. O úraze sa dozvedela až na tom mieste, kde
už bola aj p. starostka. Žalobkyňa v tom čase už bola odvezená. Svedkyňa potvrdila, že s pracovníkmi
zaradenými na verejno-prospešné práce sa vykonáva školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a bolo aj začiatkom mesiaca, keď nastúpila pracovať žalobkyňa. Školenie robil bezpečnostný technik.
Pri rozdeľovaní práce sa účastníci aktivačných prác zhromaždia, rozdeľuje sa práca, kontroluje sa aký

odev, akú obuv majú títo ľudia.

1.6.2. Svedkyňa A. S. na pojednávaní dňa 11.05.2017 uviedla, že vtedy išli hrabať. Ako vždy išli pred
obecný úrad. Boli tam 4 ženy, čo mali hrabať. Pán R. išiel kosiť a aj kosil. Oni zatiaľ čakali, lebo pri
kosení môže odletieť kameň a podobne. Najskôr sa pokosí a potom sa ide hrabať. Jedna z nich štyroch

vtedy odišla, bola to sestra žalobkyne p. E.. Zostala tam svedkyňa, žalobkyňa a p. R.. Svedkyňa išla k
potoku cestičkou. Nešla tou strminou a ani by tade nešla, obchádzala to cestičkou. Nevedela uviesť čo
sa presne stalo, lebo bola otočená chrbtom. Počula veľký krik. Stalo sa to bližšie k ceste ako k potoku.
Ona potom išla dávať prvú pomoc. Išla za p. R., ktorý kosil a mal na ušiach slúchadlá, čiže nič nepočul.
Svedkyňa nemala pri sebe telefón, povedala p. R., aby zavolal na obecný úrad. On tam telefonoval,

prišla záchranka. Svedkyňa pomáhala naložiť žalobkyňu do sanitky. Bol veľký krik, musela to byť veľká
bolesť. Uviedla, že jej nikto neprikazoval, že tade má ísť. Išla cestičkou, ktorou je to kúsok obchádzka.
Tou strminou by nebola išla ani keby jej to prikázali, lebo keď jej niečo nevyhovuje, tak to neurobí. Po
úraze žalobkyne sa už v hrabaní nepokračovalo. Na otázku žalobkyne aká to bola cestička svedkyňa
doplnila, že to nebola vydláždená cestička, ale vychodená cestička, chodník. Tráva nebola veľká, nebola

to žiadna 2-metrová tráva. Uviedla, že nikým nebola ovplyvňovaná pred svedeckou výpoveďou. Nikto jej
nič nehovoril, nikto jej nič nesľuboval, nik sa jej nevyhrážal. Hovorila to, čo videla. Vtedy bol slnečný deň,
nepršalo, nebola už ani rosa, vtedy už bolo všetko vysušené. Uviedla, že boli predtým aj poučení ako
sa majú obuť, ona mala botasky. Uviedla, že ju nikto nenútil ísť hrabať. V minulosti sa stalo, že odmietla
nejakú prácu, ktorá jej nevyhovovala. Nikto jej ani netelefonoval, že to musí ísť robiť. Keď videla, že je to

pokosené, išla to robiť. Keď už ona išla dole k tomu jarku, žalobkyňa a p. R. ešte stáli hore. Žalobkyňa
potom urobila nejaký krok smerom dole, ale svedkyňa ten pád nevidela. Otočila sa len na ten veľký krik.
Sestra pani žalobkyne, p. E. vtedy niekde odišla a vrátila sa už po úraze.

1.6.3. Svedkyňa S. R. vypovedala, že vtedy išli do práce na obecný úrad. Pani koordinátorka im pridelila

prácu. Povedala im, že pôjdu hrabať za K. R., ktorý bude kosiť. Ženy, ktoré idú hrabať väčšinou ani
neriešia kde sa ide, vždy sa držia toho, ktorý ide kosiť. Oni potom čakali hore kým K. R. pokosí, lebo
kosenie môže byť nebezpečné, môže odtiaľ vyskočiť nejaká skala a podobne. Keď on tú časť pokosil, oni
išli hrabať. Bola tam žalobkyňa, svedkyňa a pani S.. Tá išla z druhej strany. Svedkyňa so žalobkyňou išli
priamo dole. Po niekoľkých krokoch žalobkyňa spadla. Kráčala vtedy vedľa svedkyne. Pani S. tento pád

teoretickynemohlavidieť,leboišlazdruhejstrany.Žalobkyňa,keďsajejtostalo,veľmikričala.Svedkyňa
potom kričala na p. R., lebo nemala mobil, aby zavolal na obecný úrad a aby zavolal záchranku. On
to potom riešil telefonicky. Pani E. tam vtedy nebola, prišla keď sa to už stalo. Bola niekde v obchode.
Stáva sa, že kým kosec pokosí, oni si odskočia do obchodu. Vtedy bolo slnečno, nebolo ani po daždi.
Záchranka tam bola za chvíľu po zavolaní a prišla tam pani starostka a pani koordinátorka. Po tomto

úraze už nerobili. Podľa svedkyne na tom svahu bola len tráva, nebol tam žiadny bordel. Svedkyňa
uviedla, že keby bol na svahu nejaký bordel a podobne, ona by tade dole nešla, obišla by to. Ona a
žalobkyňa išli rovno dole, žalobkyňa sa pošmykla, nejako zle stupila. Podľa svedkyne to bola nejaká
nešťastná náhoda. Svedkyňa uviedla, že pani koordinátorka ich vždy poučila, pozerá sa hlavne na ich
nohy, čo majú obuté. Pokiaľ by nemali pevnú obuv, vyhreší ich a pošle ich sa preobuť. Vtedy sa najskôr

pokosilo a potom sa mala pohrabať tráva hore na rovine, lebo to je pred domom p. E.. Pred domom p.
E. je cesta, potom na rovine je trávnik a až potom je svah dole. Stihli pohrabať to, čo bolo pokosené na
rovine, ale svah už potom po úraze žalobkyne pohrabať nestihli. Svedkyni sa terén nezdal nebezpečný.
Keď išla dole, bola si terénom istá, že tade môže ísť. Žalobkyňa kráčala vedľa nej. Svedkyni sa staloaj pred úrazom žalobkyne, že nejakú prácu odmietla, keď si prácu netrúfala vykonávať, keď sa na to
necítila. Vtedy im pridelia inú prácu. Pani koordinátorka nemôže byť počas celého vykonávania práce
na tom mieste, lebo má toho viac a musí obísť všetky miesta - pracoviská. Svedkyňa uviedla, že jej sa

nikdy nezdali podmienky pri vykonávaní práce nejaké mimoriadne. Boli to práce, ktoré sa robili roky a
vždy sa to tam normálne kosilo. Aj predtým sa hrabávalo aj v tomto svahu.

1.6.4. Svedkyňa B. E., sestra žalobkyne uviedla, že vtedy pracovala na verejnoprospešných prácach.
Od pani starostky a od pani koordinátorky mali pridelenú prácu. Žalobkyňa išla s p. R. a p. S. dopredu.

Svedkyňa mala telefonát, išla za nimi až potom. Počula veľký krik, keď prišla, žalobkyňu našla na zemi.
V čase pádu a v čase úrazu tam svedkyňa ešte nebola. Sanitku volal p. K. R.. Keď prišla záchranka,
svedkyňa tam už bola. Vtedy počula, že žalobkyňa mala zle stupiť a že sa to takto stalo. Podľa svedkyne
žalobkyňa vtedy nepracovala prvý raz s hrablami. Odvtedy ako pracovala na verejnoprospešných
prácach, zvykla si aj hrabať.

1.6.5. Svedok K. R. uviedol, že rozdelenie na pracoviská bolo robené pred obecným úradom
koordinátorkou. On vtedy išiel kosiť. Kosec najskôr kosí, čo je aj z logických a bezpečnostných dôvodov,
hrabe sa až potom. Išiel pár krokov pred ženami, ktoré išli hrabať, ale prišli tam približne naraz. Pri práci
má ochranný štít a tlmiče na uši. Vtedy ešte kosil jeden úsek, pád žalobkyne nevidel, stalo sa to za jeho
chrbtom. Počul, že ženy na neho kričia, aby vypol kosačku, že treba volať p. starostku a záchranku. Ženy

nemali pri sebe mobilný telefón. Svedok išiel k hlavnej ceste, čo je pomerne blízko, čakať na záchranku.
Uviedol, že bol poučovaný, lebo pracoval ako kosec, na to sú prísnejšie pravidlá. Týka sa to nielen
obuvi, ale je to aj bezpečnosť pri práci ako taká. Terén podľa neho nebol nejako extrémne náročný, lebo
kosačka je ťažká a keby to bol ťažký terén, kosiť by sa tam ani nedalo a bol by to odmietol. Svedok tam
kosil prvý raz, dlho nebol na verejnoprospešných prácach a preto toho zase až tak veľa nezažil. Vôbec

nevidel kadiaľ ženy išli hrabať, bol vtedy otočený tvárou k mostu.

1.6.6. Svedok B. R. vypovedal, že na základe zmluvy, ktorú mal a má uzavretú vykonával pre žalovanú
funkciu bezpečnostného technika a požiarneho technika. Viac menej to bolo pre zamestnancov obce.
Prichádzal však do styku aj s dlhodobo nezamestnanými, ktorí vykonávali činnosti pre obec. Na základe

požiadavky p. starostky ich školil o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci aj o požiarnej ochrane. Takéto
školenie robil ešte pred úrazom žalobkyne. Poukazoval na nebezpečenstvá spojené s činnosťami, ktoré
títo ľudia robili pre obec. Išlo tam aj o ošatenie a obuv. Obec nebola povinná zabezpečovať ochranné
pracovné prostriedky, ani obuv a odev pre týchto ľudí. Toto si museli zabezpečovať sami. Hovoril im,
že obuv musí byť spevnená. Tenisky a botasky tomu zodpovedali. Nemohli to byť žiadne šľapky ani

našuchovačky. Pri školeniach sa zameriaval na všetky činnosti, ktoré boli pre obec vykonávané, čo
je napr. aj hrabanie a kosenie. Najviac sa zameriaval na kosenie, s ktorým je z hľadiska bezpečnosti
spojené najväčšie nebezpečenstvo. Upozorňoval aj na zošikmené plochy, garády. V nejednom prípade
ich upozornil, že ak cítia, že by ich zdravie mohlo byť ohrozené, majú právo takúto prácu odmietnuť
bez nejakých následkov vyplývajúcich z tohto odmietnutia. Svedok v čase úrazu s prihliadnutím na to,

že sa nejednalo o zamestnanca obce, tam nebol. O úraze ho informovala p. starostka. Pokiaľ by išlo o
zamestnanca obce a bol by to ťažký úraz, povinnosťou svedka by bolo tam ísť, lebo bol bezpečnostným
technikom. Podľa svedkovho presvedčenia, keďže nešlo o pracovný úraz, každý kto vykonáva prácu
dobrovoľne, má právo odmietnuť prácu, ak sa mu táto práca zdá nebezpečná.

1.7. Okresný súd mal preukázané, že dňa 01.05.2014 bola uzatvorená dohoda o vykonávaní menších
obecných služieb medzi Obcou Hontianske Tesáre a žalobkyňou H. C. ako uchádzačkou o zamestnanie,
ktorá sa zaviazala pre žalovanú vykonávať menšie obecné služby v rozsahu 66 hodín mesačne v
termíne od 01.05.2014 do 30.09.2014 v obci Hontianske Tesáre a jej častiach. Pracovná doba bola
vymedzená stredou, štvrtkom a piatkom od 08.00 hod. do 13.30 hod.. Uchádzačom o zamestnanie na

účely tejto dohody je obyvateľ Obce Hontianske Tesáre, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny Zvolen, pracovisko Krupina ako dlhodobo nezamestnaný. Podľa článku III. bod 4 dohody je počas
vykonávania menších obecných služieb uchádzač o zamestnanie povinný oznámiť Obci Hontianske
Tesáre neúčasť na menších obecných službách, odmietnutie alebo neskončenie menších obecných
služieb do 3 pracovných dní od vzniku tohto dôvodu, oznámiť obci všetky iné zmeny rozhodujúcich

skutočností (využitie iného nástroja aktívnej politiky práce alebo prípad nástupu do zamestnania) do 3
pracovných dní od vzniku týchto skutočností, dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné
predpisy Obce Hontianske Tesáre, predpisy na zaistenie BOZP a pokyny starostky obce a toho, kto
koordinuje a riadi menšie obecné služby, zapisovať a denne evidovať dochádzku. Podľa článku III. bod5 dohody je Obec Hontianske Tesáre oprávnená od tejto dohody odstúpiť v prípade, ak uchádzač o
zamestnanie poruší ustanovenia článku III, bod 3 a 4 tejto dohody, prestane spĺňať podmienky pre
poberanie dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke v hmotnej núdzi, pre nespoluprácu, ak predčasne

ukončíúčasťnamenšíchobecnýchslužbáchpreddohodnutýmtermínom,atobezvážnychdôvodov,pre
hrubéporušeniepracovnejdisciplíny-poopätovnomzisteníalkoholu vdychuuchádzačaozamestnanie
počas pracovnej doby.

1.7.1. Podľa predloženého záznamu zo dňa 02.05.2014 žalobkyňa H. C. absolvovala oboznámenie

uchádzačov o zamestnanie, na menšie obecné služby z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
ochrany pred požiarmi.

1.7.2. Dňa 15.04.2014 bola podľa § 51 Občianskeho zákonníka s poukázaním na § 12 ods. 3 písm. b)
bod 4., resp. bod 5. zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi uzatvorená medzi Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen a Obcou Hontianske Tesáre dohoda č. 04/§ 12/2014/ZV č. 2014/111921

o podmienkach vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo pre rozpočtovú organizáciu
alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, resp. dobrovoľníckej činnosti. V jej článku
II. je predmet zmluvy vymedzený ako úprava práv a povinností účastníkov pri zabezpečení realizácie
aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb na účely aktivačného príspevku, ktorý je určený
na podporu udržiavania pracovných návykov plnoletého uchádzača o zamestnanie, ktorý je členom

domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Podľa čl. IV bod 1 tejto dohody sa organizátor
zaviazal zabezpečiť aktivačnú činnosť tak, aby uchádzači o zamestnanie vykonávanými prácami získali
vedomosti, odborné zručnosti, praktické skúsenosti a pracovné návyky, ktoré by im pomohli zlepšiť
podmienkyuplatneniasanatrhupráce.VčlánkuIVbod2dohodyorganizátorprijalpovinnosťzabezpečiť
vykonávanie aktivačnej činnosti v termín od 01.05.2014 do 30.09.2014 pre 7 uchádzačov o zamestnanie

s rozsahom aktivačnej činnosti pre jedného uchádzača o zamestnanie najmenej 64 a najviac 80 hodín
mesačne. Miestom výkonu aktivačnej činnosti boli: Obec Hontianske Tesáre a jej časti Z., G. a E.. Druh
aktivačnej činnosti bol dohodnutý ako kosenie, hrabanie, čistenie a upratovanie verejných priestranstiev,
upratovanie obecných budov, údržba obecných budov, údržba miestneho rozhlasu, murárske práce,
maliarske práce, čistenie rigolov, čistenie a údržba prírodných pamiatok, údržba turistického značenia,

údržba ihriska telovýchovnej jednoty, údržba cintorínov, pomocné práce v kuchyni.

1.7.3. Dňa 07.05.2014 došlo pri výkone aktivačných prác k úrazu žalobkyne pri hrabaní pokosenej
trávy na brehu C. I. v Hontianskych Tesároch. K úrazu došlo po 3 hodinách od zadelenia na prácu a
oboznámenia sa s povinnosťami, ktoré je nutné pri jej vykonávaní dodržiavať, a to najmä s dodržiavaním

predpisov o BOZP. Zadelenie a oboznámenie s povinnosťami súvisiacimi s bezpečnosťou pri práci
vykonala koordinátorka L.Q..

1.7.4. Lekár N.. A. M., chirurg Neštátnej chirurgickej nemocnice Levice, obodoval bolestné 450 bodmi,
z ktorých 180 bodov je za zlomeninu píšťaly - operácia, po zvýšení podľa § 9 ods. 5 a 6 zákona o 90

bodov je to spolu 270 bodov. Za zlomeninu vonkajšieho členka - operácia bolo priznaných 60 bodov,
po zvýšení o 30 bodov potom 90 bodov. Za zlomeninu vnútorného členka - operácia to bolo 60 bodov,
po zvýšení o 30 bodov spolu 90 bodov. Zvýšenie bodového hodnotenia zdôvodnil bolestivým spôsobom
liečby. Začiatok liečenia bol určený dňom 07.05.2014, ústavná starostlivosť bola ukončená 13.05.2014,
práceneschopnosť žalobkyne pokračovala. Dňa 09.05.2014 bol spísaný Záznam z vyšetrenia príčin a

okolností úrazu, ktorý vznikol pri výkone menších obecných služieb v zmysle § 3 ods.3 písm. a) zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v súčinnosti s § 12 ods.4 písm. c)
zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Úrazom, ku ktorému došlo 07.05.2014 o 11.05 hod. bola postihnutá žalobkyňa
H. C.. Svedkami úrazu boli S. R., A. S. a B. E.. Postihnutá úrazom a aj svedkovia úrazu sú dlhodobo

nezamestnaní, zaevidovaní ako uchádzači o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen. Zároveň sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Podľa opisu úrazu postihnutá v čase úrazu
na základe poverenia od p. X., koordinátorky menších obecných služieb, hrabala pokosenú trávu na
brehu C. I. patriaceho do intravilánu obce Hontianske Tesáre. V čase úrazu došlo k pošmyknutiu pani
C. a následnému pádu, pričom sa jej ľavá noha dostala pod telo a jeho váhou došlo k úrazu ľavej

nohy v oblasti členka a píšťaly. Postihnutá úrazom mala obuté vlastné botasky a na sebe mala vlastný
odev. Na miesto prišla rýchla záchranná zdravotná služba a službukonajúca lekárka skonštatovala, že
pravdepodobne ide o zlomeninu členka, ale nevylúčila aj poranenie inej časti ľavej nohy. Žalobkyňu
okamžite transportovali sanitkou do nemocnice v Leviciach.1.7.5. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen rozhodnutím č. 14445-4/2014-ZV zo dňa 21.10.2014 s
poukazom na § 83 a § 99 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 4

ods. 3, § 16 a § 17 ods. 1, 2 uvedeného zákona vyslovila, že žalobkyňa H. C. nemá nárok na náhradu
za bolesť, ktorú utrpela v dôsledku úrazu dňa 07.05.2014.

1.7.6. Rozhodnutím č. 14445-5/2014-ZV zo dňa 22.10.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen
rozhodla, že vzhľadom na ustanovenie § 100 ods.1, § 83, § 17 ods.1, 2, § 16, § 8 ods.1 písm. a), § 4

ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 3 ods. 3 písm. a) zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení H. C. nemá nárok na náhradu nákladov spojených s liečením.

1.8. Po citácii § 3 ods. 1, § 11 ods. 1, § 195 ods. 1, 2, 6, § 196 ods. 1, 2, 5 Zákonníka
práce, § 3 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 36 ods. 2 písm. b), § 52 ods. 1, 2 zákona
č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov okresný súd viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím Krajským súdom v Banskej
Bystricivuzneseníč.k.12CoPr/6/2016-138zodňa31.10.2016konštatoval,žeobjektívnazodpovednosť
žalovanej v zmysle Zákonníka práce neprichádza do úvahy. Aktivačná činnosť nie je výkonom práce
vo verejnom záujme a nejde ani o obdobný pracovnoprávny vzťah, ako to má na mysli § 7 ods.1
Zákonníka práce. Pokiaľ by prichádzala do úvahy objektívna zodpovednosť podľa Zákonníka práce, na

posudzovanie nárokov vzniknutých z pracovného úrazu (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia)
by bola daná právomoc Sociálnej poisťovne, nie právomoc súdu. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen
pritom žalobkyni práve z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok nárok na bolestné ani na sťaženie
spoločenského uplatnenia nepriznala.

1.9. Aplikujúc § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval,
keďže žalobkyňa nebola so žalovanou v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, ani v
pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce
a nebola ani v inom obdobnom pracovnom vzťahu, že do úvahy by prichádzala len subjektívna
zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi jej vzniku sú protiprávny úkon,

spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu, ak
sa vyžaduje (kedy ide o subjektívnu zodpovednosť). Okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa
nepreukázala žiadne zavinenie žalovanej na vzniknutej škode. Žalovaná ničím nezavinila pošmyknutie
sa žalobkyne na strmom teréne, a tým ani následok úrazu, ktorý utrpela žalobkyňa dňa 07.05.2014. S
poukazom na svedecké výpovede uviedol, že žalobkyňa spolu so svedkyňou p. R. schádzala od cesty

dole k potoku strmým úsekom - strmým trávnatým terénom. Na rozdiel od p. R. sa žalobkyňa pošmykla,
spadla a následkom tohto pádu došlo k zlomenine nohy žalobkyne. Podľa názoru súdu prvej inštancie
k tomuto úrazu došlo nešťastnou náhodou. Žalobkyňa mala obutú primeranú športovú obuv - botasky.
Žalobkyňa nepreukázala žiadne porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej, ktoré by malo za
následok úraz žalobkyne, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

1.10. Výrok o trovách konania (druhý výrok) odôvodnil okresný súd ustanovením § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“). Žalovaná bola v plnom rozsahu
úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré jej okresný súd
priznal. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj možnou aplikáciou § 257 C.s.p.. Dospel k záveru, že dôvody

hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v tomto spore neexistujú.
Žalovaná nezavinila škodu žalobkyni a nie je daný dôvod, aby žalovaná trovy konania znášala zo svojho.
Pokiaľ žalobkyňa nebola spokojná s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, pričom právny
zástupca žalobkyne naďalej tvrdí, že ide o objektívnu zodpovednosť žalovanej, mala možnosť domáhať
sa prieskumu rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen v zmysle platnej právnej úpravy, k čomu

nedošlo.

2. Žalobkyňa odvolanie podané prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti rozsudku súdu
prvej inštancie v zákonnej lehote odôvodnila tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmenil a žalobe
vyhovel; uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.2.1. V odvolaní žalobkyňa poukázala na čl. 4 ods. 1 aj ods. 2 C.s.p., o ktorých uviedla, že sú síce
procesnoprávnou úpravou, ale rovnaký výklad práva je žiadúci aj pri riešení hmotnoprávnych vzťahov.
Úlohou súdu nie je len formálna aplikácia práva, ale aj odborne odôvodniteľný postup v prípadoch, v

ktorých písané právo absentuje.

2.2. Medzi stranami sporu nebola uzatvorená pracovná zmluva podľa § 42 a nasl. Zákonníka
práce, takže z rýdzo formálnoprávneho hľadiska objektívne nemohlo dôjsť k vzniku povinnosti verejného
poistenia. Zákonodarca však s možnosťou úrazového poistenia výslovne počítal a obci vytvoril možnosť

čerpania osobitného príspevku. Činnosť evidovaného nezamestnaného sa z hľadiska obsahu ničím
neodlišuje od výkonu práce na základe pracovného pomeru. Poukázal na povinnosť obce oznámiť úradu
každé nedodržanie rozsahu hodín vykonávania menších obecných služieb dlhodobo nezamestnaným
občanom podľa § 52 ods. 10 písm. g) zákona o službách zamestnanosti aj na § 52 ods. 12 písm. e),
f) tejto právnej úpravy.

2.3. Žalobkyňa(ďalejaj„odvolateľka“)argumentovalatým,žeobjektívnazodpovednosťzamestnávateľa
za škodu spôsobenú pracovným úrazom je daná v Zákonníku práce preto, že zamestnanec nemá
možnosť odmietnuť pracovný výkon aj pre extrémne náročné a fakticky nemožné preukazovanie
zavinenia. Zákonník práce počíta s tzv. bežnou neopatrnosťou. Bežná neopatrnosť sa udiala aj v
prejednávanom spore. Žalobkyňa mohla a nemusela prejsť daný strmý úsek bez úrazu. V prípade

pracovného úrazu sa bežná neopatrnosť v súlade s § 196 ods. 5 Zákonníka práce neberie do úvahy.
Evidovaný nezamestnaný je z tohto hľadiska v rovnakej pozícii ako zamestnanec.. V prípade spoločného
úrazu zamestnanca obce a evidovaného nezamestnaného by tieto dve osoby boli posudzované odlišne.

2.4. Ak by odvolací súd argumenty žalobkyne neakceptoval, navrhla pri rozhodovaní o trovách

konania aplikovať § 257 C.s.p.. Za dôvody hodné osobitného zreteľa označila okolnosti úrazu - prácu
nemohla odmietnuť, nedopustila sa hrubého porušenia zásad bezpečnosti, v čase úrazu aj v súčasnosti
žije zo životného minima a v dôsledku úrazu utrpela dlhodobé poškodenie zdravia. Náhrada trov pre
žalovaného, ktorý je právnickou osobou a ktorý mal možnosť sa pre prípady úrazu bezplatne úrazovo
poistiť sa javí ako neprimerane prísny procesný postih.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu zopakovala svoje dovtedajšie prednesy. Uviedla, že odvolací
dôvod tvrdený žalobkyňou nie je daný. Dohoda o vykonávaní menších obecných služieb uzatvorená
medzi stranami sporu dňa 01.05.2014 nie je právnym vzťahom zamestnanca a zamestnávateľa,
uzatvorená bola v nadväznosti na dohodu uzatvorenú podľa § 51 Občianskeho zákonníka medzi

žalovanou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen. Uchádzačka mala možnosť odmietnuť
výkon menších obecných prác vo výrazne horších podmienkach z hľadiska bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Žalobkyňa sa ako uchádzačka o zamestnanie aktivačných prác nemusela zúčastňovať.
Do úvahy neprichádza objektívna zodpovednosť žalovanej, ktorej sa dovoláva žalobkyňa, ale len
zodpovednosť subjektívna. Žalobkyňa nepreukázala porušenie povinnosti žalovanou. O trovách konania

okresný súd podľa žalovanej rozhodol spravodlivo. Žalobkyňa sa v čase podania žaloby prezentovala
ako osoba v hmotnej núdzi, no požiadala o pomoc právneho zástupcu so sídlom v Poprade, aj žalobu
podala na Okresnom súde Poprad, čo vyžadovalo okrem úhrady za právne služby aj vysoké cestovné
náklady. V čase ostatného pojednávania bola žalobkyňa podľa vedomosti žalovanej zamestnaná.
Navrhla potvrdenie rozsudku okresného súdu v odvolacom konaní, uplatnila si právo na náhradu trov

odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že zotrváva na odvolacích dôvodoch. K trovám právneho
zastupovania uviedla, že zástupcovi podľa jeho dohody so žalobkyňou vznikne nárok na trovy len v
prípade úspechu v spore.

5. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na dovtedajších prednesoch. Poprela, že následkom
odmietnutia činnosti, na ktorú bola žalobkyňa zadelená dňa 07.05.2014 by bolo odňatie dávky sociálnej
pomoci. Žalobkyňa nevyužila možnosť v zmysle čl. III ods. 8 dohody zo dňa 01.05.2014 odmietnuť
požiadavku na vykonanie prác vo výrazne horších podmienkach z hľadiska BOZP, v zdraviu škodlivom a

inak nebezpečnom prostredí. Pre hrabanie trávy si zvolila napriek poučeniu nebezpečný postup, ktorého
následkom bol vznik jej úrazu. Žalobkyňa sa ako uchádzačka o zamestnanie nemusela aktivačných prác
zúčastňovať, robila tak, aby získala aktivačný príspevok. Žalovaná nemala povinnosť uzatvoriť poistenie
osôbvykonávajúcichmenšieobecnéslužby.Doúvahyprichádzaibasubjektívnazodpovednosťvzmysle§ 420 Občianskeho zákonníka. Navrhla potvrdenie vecne správneho rozsudku súdu prvej inštancie,
uplatnila si trovy odvolacieho konania.

6. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok, účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok. Na
základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359,
§ 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením
§ 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2

písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní
sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že odvolanie proti
výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom
na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom
na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní odvolací súd nižšie dopĺňa ďalšie dôvody.
Výrok o trovách konania (druhý výrok) odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd s poukazom na

§ 388 C.s.p. zmenil, lebo nezistil dôvody na jeho potvrdenie ani zrušenie.

7. Odvolateľka súdu prvej inštancie vytkla nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na § 365
ods. 1 písm. h) C.s.p.. Odvolací súd zdôrazňuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym
právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo
procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu
normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu

normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
8. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podstatných odvolacích námietok žalobkyne,
ako aj predchádzajúceho konania spolu s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie
odvolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci nezistil. Súd prvej inštancie použil správne

právne normy, ktoré správne interpretoval a správne aplikoval na zistený skutkový stav. Súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen z riadne zisteného skutkového stavu, ale aj zo
záväzného (§ 391 ods. 2 C.s.p.) právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení č. k.
12CoPr/6/2016-138 zo dňa 31.10.2016. Odvolací súd znovu akcentuje, že objektívna zodpovednosť
žalovanej za škodu vzniknutú na zdraví žalobkyne pri výkone aktivačných prác dňa 07.05.2014

nemôže byť daná z dôvodov uvedených v odsekoch 1.1.1. - 1.1.3. odôvodnenia tohto rozsudku.
Odvolací súd sa domnieva, že v tomto súdnom konaní, vychádzajúc z jeho predmetu (zaplatenie
náhrady škody na zdraví) nemôže dôjsť ani k analogickej aplikácii ustanovení Zákonníka práce o
objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na zdraví vzniknutú zamestnancovi, a to z toho
dôvodu, že rozhodovanie o týchto nárokoch patrí do právomoci Sociálnej poisťovne, nie do právomoci

súdu. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen pritom žalobkyni práve z dôvodu nenaplnenia zákonných
podmienok nárok na bolestné ani sťaženie spoločenského uplatnenia nepriznala. Ak by žalobkyňa
trvala na tom, že dňa 07.05.2014 utrpela pracovný úraz, potom sa mohla domáhať prieskumu týchto
rozhodnutí v zmysle platnej právnej úpravy, alebo príp. (ak by boli naplnené zákonné podmienky)
podať iný typ žaloby (výsledkom prejednania ktorej by bolo napr. ustálenie, či je možné poškodenie

zdravia, ktoré utrpela dňa 07.05.2014, považovať za pracovný úraz). Správnosť záverov súdu prvej
inštancie týkajúcich sa nenaplnenia znakov subjektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka odvolateľka nenamietala.

9. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Základnou zásadou, ktorou sa spravuje rozhodovanie o trovách konania, je zásada zodpovednosti
za výsledok, známa ako zásada úspechu. Základom pre priznanie nároku na náhradu trov konania jeteda miera úspechu v spore, ktorú súd zisťuje u žalobcu aj u žalovaného. Zákonodarca na zmiernenie
dôsledkov právnej úpravy o náhrade trov konania zveril súdu v § 257 C.s.p. moderačné právo. Jeho
aplikácia súdom vyžaduje splnenie dvoch predpokladov - musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa

a súčasne o výnimočné okolnosti; výklad týchto inštitútov závisí od každej jednotlivej prejednávanej
veci. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru o potrebe
aplikácie § 257 C.s.p. v prejednávanom spore a žalovanej úspešnej v konaní pred súdom prvej inštancie
aj v odvolacom konaní náhradu ich trov nepriznal. Prvotným dôvodom, na ktorý treba brať zreteľ je, že
ide o nie celkom bežný typ súdneho sporu, lebo jeho výsledok závisel od právneho posúdenia veci

súdom, teda od zodpovedania otázky, či ide o prípad umožňujúci analogickú aplikáciu Zákonníka práce
o zodpovednosti za škodu, alebo nie. Je pravdou, že žalobkyňa sa nedomáhala prieskumu rozhodnutí
Sociálnej poisťovne, ako uviedol v rámci rozhodovania o trovách konania okresný súd, no pravdou je aj
to, že žalobkyňa pri aktivačnej činnosti predchádzajúcej vzniku poškodenia jej zdravia neporušila nijaké
pravidlo bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo tiež konštatoval v rozsudku okresný súd. Do úvahy
treba tiež zobrať, že žalobkyňa v dôsledku úrazu zo dňa 07.05.2014 neutrpela iba ľahké poškodenie

zdravia, čo je zrejmé z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. U
žalovanej ako právnickej osoby treba zohľadniť, že síce nemala zákonnú povinnosť zabezpečiť úrazové
poistenie osôb vykonávajúcich menšie obecné služby, teda ani žalobkyne, vo verejnom poistení, na
druhej strane ich mohla o možnosti uzatvorenia úrazového poistenia ako súkromnoprávneho vzťahu
minimálne informovať (žalovaná tento postup netvrdila). Odvolací súd potom považuje za spravodlivé

nepriznanie náhrady trov konania v spore úspešnej žalovanej ani v odvolacom konaní, ani v konaní pred
súdom prvej inštancie.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C.s.p.)..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C.s.p.)..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).