Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37Csp/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117206668
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117206668.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu B. I., C.. X.X.XXXX, S. S.

XX, I., zastúpeného JUDr. Petrom Baranom, advokátom so sídlom Námestie SNP 538/16, Stropkov,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 975,18 eura spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 975,18 eura od 29.3.2017 do zaplatenia a to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 20.3.2017 žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú odôvodnil tým, že
žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 11.12.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej mal byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutý úver vo výške 780,- EUR. Žalobca sa
na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazal v 42 - och mesačných splátkach po 41,79 EUR vrátiť

žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver vo výške 1.755,18 EUR. Vychádzajúc
z obsahu predmetnej revolvingovej zmluvy je zrejmé, že táto v časti úveru ani revolvingu neobsahuje
údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru tak ako to vyžaduje ustanovenie paragrafu 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, teda uvedenie či ide o hotovostné alebo bezhotovostné čerpanie,
jednorázové, prípadne uskutočnené vo viacerých platbách. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere v
časti úveru ani revolvingu ďalej neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti a neobsahuje údaj, resp.
nečlenia splátky úveru na termíny istiny a úroku a iných poplatkov. Predmetná zmluva o revolvingovom

úvere v časti revolvingu ďalej absolútne neobsahuje údaj o výške úrokov a iných poplatkov. Predmetná
zmluva obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné
podmienky a ustanovení, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi. Napríklad odplata za
poskytnutie úveru dosahuje úroveň 70%, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom
ako i s dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je totiž potrebné považovať dohodu
o výške ročnej odplaty v miere 70% poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v

rozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhuje teda, aby bol žalovaný povinný
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 975,18 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 975,18 eura od 19.1.2017 do zaplatenia.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 3.4.2017 uviedol, že napadá dôvodnosť
žaloby v celom rozsahu, ktorú navrhuje zamietnuť z dôvodov rozporu podanej žaloby v časti o vydaní

bezdôvodného obohatenia s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, premlčania nároku žalobcu a
pod.. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi
účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku
uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy,
ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok

a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Význam osobitného
rozpisovaniajednotlivýchpoložiekspočívaresp.súvisísotázkouplneniazáväzku.Aksajednousplátkou
uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by
sa uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle
zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená, že v
prípade, ak splátkou uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok

žiadny reálny a prakticky význam. V prípadoch, kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne (teda v
iných termínoch splatnosti, s iným počtom splátok) ale by také rozlišovanie význam malo, z hľadiska
spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na okamih splnenia záväzkov. Zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok.
Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky

(ku ktorému dňu sa platí) a počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nad rámec
toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (vo vyššie spomenutom Oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi). Pri výklade označeného ustanovenia ZoSÚ aký vyplýva z návrhu, a teda rozpisovaní
splátky by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj RPMN).
V zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48,
je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona aj z jej ustanovení. Osobitne to

určuje ako povinnosť aj článok 22 odstavec 1 smernice. Z uvedených jazykových verzií smernice teda
vyplýva požiadavka na uvádzanie počtu platieb, nie ich rozpisovanie. Predmetná smernica má v rámci
únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené či už legislatívne (v
podobe prijímania právnych noriem) alebo aplikačne (v podobe rozhodovania svojich orgánov) prijímať
odchylné ustanovenia. Výslovne to vyplýva z článku 22 smernice. Keďže táto smernica obsahuje

harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejtosmernice.Článok22predstavujeobmedzenienielen
pre štát ako tvorcu právnej úpravy (prostredníctvom príslušných orgánov), ale aj z hľadiska výkladu a
aplikácie právnej normy. Ani pri vytváraní právnej normy, a ani pri jej aplikácii nie je v zmysle článku 22
smernice možné a prípustné jej porušenie (či už neprevzatí niektorej požiadavky zo smernice, ale ani je

rozšírenie spočívajúce vo formulovaní nových požiadaviek). Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
nerešpektoval skutočnosť, že ním uvádzaný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona predstavuje porušenie
ustanovenia smernice ( na ktorej nepriamy účinok je povinný prihliadať ex offo, pričom záväznosť
v tomto smere mu určuje aj spomenuté ustanovenie článku 22 smernice). Podľa článku 10, ods. 1
písm. h) spomenutej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa

a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa nemeckej jazykovej verzie ide o náležitosť
vyjadrenúako„derBetrag,dieAnzahlunddiePeriodizitärdervomVerbraucherzuleistendenZahlungen
und gegebenenfalls die Reihenfolge, in der die Zahlungen auf verschiedene ausstehende Restbeträge,
für die unterschiedliche Sollzinssätze gelten, zum Zwecke der Rückzahlung angerechnet werden,“,

podľa anglickej jazykovej verzie ;„ the amount, number and frequency of payments to be made by the
consumer and, where appropriate, the order in which payments will be allocated to different outstanding
balances charged at different borrowing rates for the purposes of reimbursement“, a podľa českej
jazykovej verzie „ výši, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, a případně zpusob přirazováni
plateb k jednotlivým dlužným částkam s ruznými vypujčními úrokovými sadzbami pro účely splácení;“.

Z uvedených jazykových verzií smernice teda vyplýva požiadavka na uvádzanie počtu platieb, nie ich
rozpisovanie. Na základe uvedeného tvrdí, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je nutné vychádzať
zo znenia smernice, ktoré tvrdenia navrhovateľa o rozpisovaní splátky popiera. Zmluva o revolvingovom
úvere obsahuje všetky zákonom určené náležitosti a úver, ktorý bol poskytnutý na jej základe nieje bezúročným a bez poplatkov. Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu ohľadne nedostatkov v zmluve sú
pochybné napokon je možné podporiť aj faktom súvisiacim s konaním pred Súdnym dvorom EÚ vo
veci C- 42/2015. V uvedenom konaní o predbežnej otázke bolo rozhodnuté nasledovne: Článok 10 ods.

2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení
s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave.

3. Žalobca v podaní zo dňa 20.7.2017 okrem iného uviedol, že námietka premlčania uplatnená
žalovaným v predmetnom odpore je nedôvodná. Ďalej namietal, že vo formulári nebol uvedený údaj
o ročnej úrokovej sadzbe úveru, že na daný prípad nie je možné použiť predpisy obchodného práva
(ust. § 502 Obch. zák.), neuvedenie správnej výšky RPMN a považuje dohodu o poskytnutí služby za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, s vyjadrením žalovaného, so
zmluvou o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX a s ďalšími listinnými dôkazmi
predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere Č..
XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úverový rámec vo výške
780,- eur splatný v 42 mesačných splátkach vo výške 41,74 eura, ročná úroková sadzba 70,01%.
Žalobca sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazal vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s
odplatou za poskytnutý úver vo výške 1.755,18 eura.

6. Súd vec právne posúdil nasledovne:

7. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

predmetnej úverovej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a. má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b. dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c. vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d. vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e. umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f. umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g. oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h.prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i. umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j. určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k. požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l. obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m. v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n.spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o. ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p. obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q. vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

9. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzavretia predmetnej úverovej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a. druh spotrebiteľského úveru,

b. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e. identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l. právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m. súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n. prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o. úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p. upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r. výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s. informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t. právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w. právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x. názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

10. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný
záväzkový vzťah na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300054971 zo dňa 11.12.2012, v zmysle

ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úverový rámec vo výške 780,- eur s výškou mesačnej splátky v sume
41,74 eura a s dobou splácania 42 mesiacov. Žalobca sa teda zaviazal vrátiť žalovanému sumu vo výške
1.755,18 eura, ročná úroková sadzba 70,01%.

12. Daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere Č..

XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na
zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom
rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom

zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah
týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na
formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy,nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu
zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

14. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo

dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006
Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčovská).

15. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX H. Q.
XX.XX.XXXX je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola.

Vyššie uvedená zmluva bola vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti jej zmeny
zo strany spotrebiteľa. Zmluva nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednaná.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

16. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd konštatuje, že žalovaný
ako veriteľ neuviedol v zmluve o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX všetky
podstatné náležitosti predpokladané v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzavretia predmetnej zmluvy a to napr. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v dôsledku čoho súd
považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012).

17. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, t. j. v
čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. V zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere

uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/, je úplnou transpozíciou Článku 10 ods.
2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
(ďalej len Smernica), čo vyplýva z tabuľky zhody k Smernici.

20. Podľa Článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

21. Doterajšia súdna prax v SR vykladala ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (vnútroštátne
právo SR) tak, že zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky
úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

22. Rovnako ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 bolo v súdnej

praxi aplikované tak, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala
písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/
až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona (§ 11) novelou vykonanouzák. č. 352/2012 Z.z., účinnou od 01.01.2013, čo iba potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode s vôľou
zákonodarcu) ust. § 11 aj pred 01.01.2013.

23. V súvislosti so skúmaním náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 1 písm. k/ zák. č. 129/2010
Z.z. žalovaný poukázal na závery Súdneho dvora EÚ (tretej komory) vyslovené v rozsudku zo dňa 09.
novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia a.s. v. Klára Bíróová, C 42/15, ktorý konštatoval, že Článok
10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto

zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Rovnako
aj Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

24. Ako už bolo uvedené vyššie, výklad vnútroštátnej úpravy ust. § 9 ods. 2 písm. k/, ktoré je
transpozíciou článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48, je odlišný a vyžaduje vyjadrenie splátok istiny,
ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov.

25. Zákon č. 129/2010 Z.z. uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov". Je nesporné, že citovaný zákon ide nad rámec Smernice a celkom
jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov.
Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, (ktorá navyše obsahuje
požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení Smernice vo vnútroštátnom

práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský
zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných
poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v
zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny,
splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11

ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov.

26. Je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z.. To však neznamená, že sa
automatickyuplatníSmernica.Vtakomprípadesúdtotižskúma,čimôžeSmernicipriznaťpriamyúčinok,
a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať zákon

eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže.

27. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc
v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce

jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci. Priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

28. V prípadoch, kedy vnútroštátne súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zák. č. 129/2010 Z.z., resp. Smernice,
sa bude jednať o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli
Smernici priamy účinok.

29. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, vnútroštátne súdy musia skúmať, či
Smernici môžu priznať nepriamy účinok, a teda či môžu vykladať Zákon eurokonformne. Nejedná sa
teda o automatické nastúpenie nepriameho účinku Smernice, ale súdy musia tento nepriamy účinok
Smernice podrobiť testu, aby vedeli, či ho vzhľadom na právnu povahu Smernice môžu aplikovať pri
výklade vnútroštátneho zákona.

30. V prípade nepriameho účinku smerníc ako takých má nepriamy účinok vždy svoj rozsah a svoje
medze. Nejedná sa o priamy účinok, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené
Smernicou. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byťvypustené na úkor Smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len súd
musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne.

31. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc
vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych
poriadkov sa prejavuje tak, že musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/
cieľa Smernice. Súd teda musí urobiť všetko, čo je v jeho právomoci a použiť výkladové metódy,
ktoré sú vnútroštátnym právom uznávané, za tým účelom, aby vyložil vnútroštátne právo spôsobom,

ktorý povedie k výsledku požadovanom Smernicou. Rozsah tejto povinnosti nachádza svoje medze
vo vnútroštátnych metódach výkladu. Pokiaľ žiadna z týchto metód k požadovanému výkladu nevedie,
nepriamy účinok vyznie naprázdno, súladná interpretácia nie je možná. Súd členského štátu nie je
povinný zavádzať do vnútroštátneho práva výkladové metódy, ktoré ním nie sú uznané.

32. Musí to byť teda vnútroštátny súd, ktorý skúma, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód

vykladať vnútroštátne právo (Zákon) eurokonformne.

33. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad
zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov,
vychádzajúc z jazykového výkladu zákona.

34. Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a
splátky poplatkov, ak by súd vyložil toto ustanovenie eurokonformne (v zmysle Rozsudku C 42/15) tak,
že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v
otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, vnútroštátne právo by nahradil Smernicou

(čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy
účinok je vylúčený. V prípade nepriameho účinku Smernice by výklad vnútroštátneho práva v zmysle
Smernice bol contra legem. (pozri Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23 mája 2017 sp. zn.
6Co 74/2017).

35. Na základe vyššie uvedeného výkladu má súd za to (bez ohľadu na ďalšie žalobcom namietané
dôvody bezúročnosti, bezpoplatkovosti a neplatnosti poskytnutého úveru), že pre nesplnenie náležitosti
vyžadovanejvust.§9ods.2písm.k/zák.č.129/2010Z.z.jeposkytnutýúverbezúročnýabezpoplatkov.

36. Žalovaný poskytol žalobcovi titulom zmluvy Č.. XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX úverový rámec

vo výške 780,- eur, pričom v tomto úverovom rámci bol započítaný aj poplatok, teda v skutočnosti
žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 667,73 eura. Žalobca vrátil žalovanému
titulom zmluvy Č.. XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX celkovo sumu 1.755,18 eura (ako to vyplýva z
oznámenia žalovaného zo dňa 21.9.2016 na č.l. 11).

37. Žalovaný mal právo na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 667,73 eura a to bez
akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Zo strany žalobcu však bolo na základe predmetnej zmluvy poukázané
žalovanému plnenie v sume 1.755,18 eura, to znamená o 1.087,45 eura viac ako mal žalovaný nárok.
Žalobca ako dominus listis požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 975,18 eura.

38. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

40. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

41. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.42. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených

v zákone.

43. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu

alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo
podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada

(§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

44. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z §
456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho

majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívnelegitimovaným,vyplývaz§451ods.1Občianskehozákonníka.Totoustanovenieurčujesubjekt,
ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
bezdôvodne zväčšil.

45. V prejednávanej veci došlo k tomu, že žalovaný preukázateľne a nesporne poskytol žalobcovi
peňažné prostriedky vo výške 667,73 eura titulom zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX H.
Q. XX.XX.XXXX, ktorý úver súd z vyššie uvedeného dôvodu považuje za bezúročný a bez poplatkov
(ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012). Na
strane žalobcu ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát

bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie
určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Z hľadiska hmotno-právneho je žalovaný
v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobca žiada),
preto je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný.

46. Žalovaný sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keďže získal majetkový prospech plnením
bez právneho dôvodu, pričom toto obohatenie musí vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia
spočíva v rozdiele medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami zo strany žalovaného (667,73 eura)
a vrátenými peňažnými prostriedkami zo strany žalobcu (1.755,18 eura). Žalobca ako dominus listis
požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 975,18 eura. Súd teda zaviazal žalovaného vydať

žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 975,18 eura.

47. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vznesenú
žalovaným, súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,

že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

48. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie

druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniuaotom,ktosanajehoúkorobohatil,douplatneniaprávanavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia uplynie čas uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 a povinný v súdnom konaní vznesie námietku
premlčania,právosapremlčalo,ajkeďideobezdôvodnéobohateniespôsobenéúmyselne.Neprichádzatu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2. Podobne je to aj
v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula
objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej

premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

49. Žalobca uhrádzal jednotlivé mesačné splátky úveru vo výške 41,79 eura od 16.1.2013, pričom sumu
vo výške 780,- eur, vrátil žalovanému dňa 16.7.2014 (18 splátok po 41,79 eura). Každá ďalšia mesačná
splátka úveru vo výške 41,79 eura počnúc od 16.7.2014 bola bezdôvodným obohatením na strane

žalovaného, pričom trojročná objektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia z bezdôvodného
obohatenia začala plynúť dňa 16.7.2014 a uplynula by dňa 16.7.2017. Keďže žalobca podal žalobu
na súd dňa 20.3.2017 nemohlo dôjsť k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby. Žalobca sa
dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil v čase tesne
pred podaním žaloby. Z tohto dôvodu dvojročná subjektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia
z bezdôvodného obohatenia nemohla takisto uplynúť.

50. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

51. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením

peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času,
kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa judikatúry Najvyššieho
súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho,
že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobca požiadal o splnenie. Za

kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať doručenie žaloby žalovanému dňa 27.3.2017,
pričom dňom splatnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bude deň po doručení
žaloby žalovanému, t.j. 28.3.2017 (utorok). Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni
splatnosti, t.j. 29.3.2017.

53. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu bola k 29.3.2017 0%.

54.Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdpretožalobevpodstatnej
časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 975,18 eura spolu s úrokmi z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 975,18 eura od 29.3.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
ohľadne požadovaných úrokov z omeškania od 19.1.2017 do 28.3.2017 žalobu zamietol

55. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.57.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanoveníust.§255ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku,
nakoľkožalobcamalvovecineúspechvnepatrnejčastiapriznalmupretonároknanáhradutrovkonania
vo výške 100%.

58. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho

obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38
zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).