Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 18, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118206971
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118206971.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu,
N.. I. K., T.. X.X.XXXX, H. U. XXX/XX, D. H., proti žalovaným v rade X/ I. Y., T.. XX.X.XXXX, D. M. X/ Z.
Y.Č., T.. XX.XX.XXXX, B. H. B. XXXX, D. H., právne zastúpení Mgr. Barborou Hlavatou, advokátkou so
sídlom SAD SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 42 284 902, o zaplatenie 1.332,- €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1. 332,- €

a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rade 1/ a 2/ v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 4. 2018 domáhal súdneho výroku, ktorým by

súd v žalobe označených žalovaných zaviazal k povinnosti zaplatiť mu sumu 1.322,- €.
2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o združenej
dodávke elektriny medzi dodávateľom Stredoslovenská energetika, a.s. a žalobcom ako odberateľom
č. zmluvy XXXXXXXX zo dňa 12. 6. 2013 bolo zriadené odberné miesto číslo ČOM: XXXXXXX T. Z.
B. XXXX/XXX D. H.. Odberné miesto bolo zriadené pre odberateľa za účelom individuálnej výstavby
rodinných domov. V zmysle požiadavky žalovaných umožnil žalobca žalovaným odber el. energie

na výstavbu svojho rodinného domu, kde spotreba odberu el. energie bola uskutočnená podružným
meračom. V zmysle doručenej vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX za dodávku a distribúciu elektriny
od dodávateľa Stredoslovenská energetika bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 3.670,90 € a žalobca
k tomu zaplatil preddavky za obdobie od 22. 12. 2014 do 15. 12. 2017 vo výške 1.119,24 €. Podľa
cenníka dodávky elektriny pre odberateľov domácnosti bolo odberné miesto zaradené do sadzby DD2
s koncovou cenou elektriny bez DPH 0,1154611 €. Na základe údajov podružného merača žalovaných,

vyúčtoval žalobca žalovaným za odber el. energie sumu vo výške 1.832,- € (15.933,2 kW x 0,115 €).
Žalobca niekoľkokrát vyzval žalovaných k úhrade dlžnej sumy. Žalovaní dňa 19. 4. 2018 zaplatili časť
dlžnej sumy vo výške 500,- € s tým, že zostatok žalovanej sumy odmietajú zaplatiť.
3. Žalovaným bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 31. 5. 2018. Žalovaní sa v súdom
stanovenej lehote 10 dní k podanej žalobe písomne nevyjadrili. Podaním doručeným súdu dňa 12. 6.
2018 požiadali o predĺženie lehoty o 2 týždne z dôvodu porady s právnym zástupcom. Súd uznesením

zo dňa 13. 6. 2018 žiadosť žalovaných na predĺženie lehoty zamietol, nakoľko žalovaní uvedenú žiadosť
podali až po uplynutí dňa 12. 6. 2018, t.j. po uplynutí lehoty na vyjadrenie, pričom žiadnym spôsobom
neodôvodnili, prečo k porade s právnym zástupcom nedošlo v stanovenej lehote.
4. Žalovaní v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18. 6. 2018 poukazovali na to, že dňa 12. 5.
2014 uzatvorili so žalobcom kúpnu zmluvu na kúpu pozemku v katastrálnom území D. H.. Pri podpise,
ako aj pri vlastnom rokovaní pred podpisom ich predávajúci - žalobca uistil, že na pozemku sú všetky

inžinierske siete, resp. v krátkom čase budú dokončené, môžu stavať rodinný dom a že sa jedná o
stavebný pozemok. V priebehu stavby, ktorú začali realizovať v septembri 2014, nakoľko ešte nebolizriadené inžinierske siete im žalobca umožnil napojiť sa na jeho zdroj el. energie. V priebehu výstavby
viackrát apelovali na žalobcu, kedy konečne budú sprevádzkované inžinierske siete. Stále sa vyhováral
na majiteľov susedných pozemkov, ktorí dávali stále námietky na výstavbu kanalizácie a vody. Keďže

mali dom dostavaný už v roku 2015 a ak by sa v dome cez zimu nekúrilo, došlo by k značnému
znehodnoteniu ich majetku, požiadali žalobcu, či by sa nedalo pripojiť na jeho elektriku s tým, aby v
zimnom období mohli dom vykurovať. Žalobca s tým súhlasil a pre kontrolu do rozvodovej el. skrine
namontovali aj podružný merač el. energie. Tu im vznikol náklad a to suma 150,- € za pripojenie na
elektriku žalobcu spolu s meračom. Je to pre nich náklad naviac z dôvodu, že žalobca deklaroval pri

predaji pozemku, že inžinierske siete sú na pozemku, resp. v krátkej dobe budú. V roku 2016 vznikla
situácia, že žalovaná v rade 2/ začala maródovať s chrbticou a mala ísť na operáciu. Nakoľko bývali v
bytovke na poschodí bez výťahu, chceli sa doby operácie presťahovať. Viackrát žiadali žalobcu, aby sa
stretol s majiteľmi susedných pozemkov, aby nedávali námietky a mohla sa dorobiť, skolaudovať voda,
kanalizáciaaelektrika.Vjednomtelefonickomrozhovoreimžalobcanavrhol,abysispraviližumpu,žeim
náklady odráta z elektriky, lenže to nebolo len o žumpe, museli si spraviť aj vlastnú studňu, keďže voda

ani kanalizácia ešte nebola dorobená a ani skolaudovaná. Z uvedeného dôvodu investovali do studne vo
výške najmenej 539,65 €. Zakúpili žumpu v sume 766,- € s ktorou nikdy nerátali. S osadením žumpy mali
nemalé finančné prostriedky minimálne 400,- €, doklady k tomu už nevlastnia. V prípade skolaudovania
kanalizácie budú musieť znovu prekopať prednú stranu pozemku a spraviť odpojenie kanalizácie zo
žumpy a prepojenie na mestskú kanalizáciu. So žumpou má súvis aj výber žumpy, cca 1-krát za 5 až 6

týždňov, čo pri zachovalých pokladničných dokladov predstavuje sumu minimálne 710,- €, výberov bolo
ale viac. Čo sa týka elektriny, napojili sa až dňa 24. 7. 2017, teda vyše 3 roky po tom ako kúpili pozemok.
Pri napojení odpojili podružný elektromer, z ktorého si vyhotovili foto. Dňa 8. 3. 2018 od žalobcu obdržali
SMS s vyúčtovaním, ako majú platiť za elektriku. Na nich ako aj na ostatných pripadala suma vo výške
1.100,- €. Navrhli stretnutie so žalobcom, aby si veci rozobrali, ktoré sa týkali odpočtu elektriny, žalobca

však pri stretnutí uvádzal len svoje argumenty a nechcel zohľadniť ich skutočne vzniknuté náklady
naviac. Dňa 10. 4. 2018 im žalobca poslal ďalšiu SMS, v ktorej už sumu navýšil na 1.500,- € bez
vysvetlenia, preto navrhli stretnutie, ale žalobca požadoval od nich elektromer. Poslali mu teda stav
elektromeru, načo im žalobca zaslal požiadavku na zaplatenie 1.832,- € s tým, že 1.000,- € im dovtedy
neúčtuje, to mala byť kompenzácia za vybudovanie žumpy. S týmto jeho postojom nemohli súhlasiť.

Napriek tomu mu dňa 18. 4. 2018 zaslali sumu 500,- € pri zohľadnení nákladov na žumpu, výber žumpy
a sprevádzkovanie vody. V závere poukazovali na vyúčtovaciu faktúru, ktorú predložil žalobca, kde sú
rozpísané aj roky 2015 až 2017. Poukázali na to, že začali stavbu domu po právoplatnom stavebnom
povolení dňa 12.9.2014 a preto do októbra 2015, kedy bol namontovaný podružný merač elektriny,
nemohli spáliť elektrinu za 1.000,- €, ktorú im žalobca odrátal. Pokiaľ zoberú do úvahy všetky náklady,

ktoré im vznikli v dôsledku nepravdivého tvrdenia žalobcu o tom, že na pozemku ktorý od neho kúpili
sú vybudované inžinierske siete, tieto prevyšujú žalobcom požadovanú sumu, avšak ich cieľom nie je
požadovať zaplatenie žiadnej čiastky zo strany žalobcu, uplatňujú si voči nemu na započítanie iba sumu
do výšky ním uplatneného nároku.
5. Na pojednávaní zotrval žalobca na svojej podanej žalobe. Poukazoval na to, že el. energia bola

žalovanými odberaná, vyčerpaná a požaduje zaplatenie za odoberanie el. energie z jeho odberného
miesta za obdobie, keď už mali žalovaní nehnuteľnosť postavenú a to v cene ako mu účtoval dodávateľ
SSE a až dovtedy, kým nebola stavba žalovaných skolaudovaná a to na základe údajov z podružného
merača. Za obdobie keď žalovaní stavali nehnuteľnosť, čo mohlo byť cca 1000 až 1.500,- € im tento
odber neúčtoval. Túto sumu im započítal do žumpy, ktorá ich stála okolo 800,- €. Čo sa týka započítania,

k tomu uviedol, že toto neprichádza do úvahy, nakoľko, keby bola stavba skolaudovaná tak ako mala
byť, o čo sa aj veľmi zaslúžil, museli by za tieto služby žalovaní platiť ich dodávateľom, teda elektrárňam,
plynárňam aj Sevaku. Nebolo to jeho vinou, že tam boli nejaké nátlakové skupiny, ktoré predlžovali
kolaudáciu. Vyšiel im v ústrety, nemuseli si zháňať merač na začiatku aby mohli rýchlo stavať a až
po postavení chalupy sa namontoval podružný merač a žalovanú sumu si uplatnil presne podľa stavu

merača a výpočtu.
6. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že žaloba je nedôvodná a to z viacerých
dôvodov. Jedným zo základných argumentačných princípov, ktoré už žalovaní vyjadrili vo svojom
vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 18. 6. 2018 je ten, že v čase keď kupovali pozemok od žalobcu,
tento deklaroval že ide o stavebný pozemok, na ktorom budú riadne vybudované a funkčné všetky

inžinierske siete, v dôsledku čoho nebudú potrebné žiadne ďalšie výdavky, či už na vytváranie žumpy
alebo studne alebo náhradnej kanalizácie alebo náhradného zdroja vody. Vzhľadom na skutočnosť,
že v roku 2014, keď žalovaní začali so stavbou domu, stále inžinierske siete sprevádzkované neboli
a vzhľadom na zdravotný stav žalovaných, títo sa potrebovali čo najskôr presťahovať, tak pomerne vrýchlej dobe dobudovali svoj rodinný dom a v roku 2015 sa nasťahovali do tohto rodinného domu. Ani
v roku 2015 neboli doriešené a sfunkčnené inžinierske siete a preto boli žalovaní nútení vybudovať
náhradnú žumpu, náhradnú formu kanalizácie a tak isto studňu ako náhradný zdroj vody. Na všetky

tieto veci použili finančné prostriedky, ktorých vynaloženie preukazovali doložením dokumentácie faktúr
a potvrdení o zaplatení a tieto svoje výdavky titulom náhrady škody uplatňujú voči žalobcovi a to z toho
dôvodu, že žalobca nesplnil čo im sľúbil a ani to, že inžinierske siete budú plne sfunkčnené najneskôr
v čase dostavania domu a nasťahovania sa zo strany žalovaných. Žalovaní boli schopní si namontovať
svoj vlastný merač a pristúpiť k zmluve o poskytovaní el. energie až v júli roku 2017. Až v 9. mesiaci

2018 došlo k sfunkčneniu kanalizácie a vody a do tohto momentu boli nútení fungovať na žumpe, ktorú
museli pravidelne vynášať a tak isto čerpali vodu zo studne. Žalobca vo svojom vyjadrení vlastne aj
potvrdil, že sa snažil žalovaným vykompenzovať vybudovanie žumpy a to tým, že im odpustil 1.000,- až
1.500,- € za čerpanie el. energie z jeho merača ešte predtým, než si namontovali svoj podružný merač,
pričom ide o roky 2014 a 2015. V žiadnom prípade však žalobca nemohol odpustil žalovaným 1.000,-
až 1.500,- €, pretože v tom čase žalovaní takúto sumu za el. energie nemohli spotrebovať, čo je možné

zistiť aj z vyúčtovacej faktúry za dodávku a distribúciu elektriny od SSE.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že od roku 2014, kedy žalovaní v rade 1/, 2/ začali s
výstavbou svojho rodinného domu, na základe vzájomnej dohody so žalobcom čerpali el. energiu z
odberného miesta žalobcu, ktorý mal uzatvorenú zmluvu so Stredoslovenskou energetikou o združenej

dodávke elektriny pre odberné miesto č. ČOM XXXXXXX T. Z. B. XXXX/XXX H.. V sadzbe za dodávku
elektriky DD2 tarifa za distribúciu elektriny D2.
9. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v roku 2015 žalovaní dobudovali svoj rodinný dom.
Keďže v roku 2015 neboli sfunkčnené inžinierske siete a žalovaní chceli dom vykurovať a do domu sa
nasťahovať požiadali žalobcu o pripojenie na jeho elektriku, s čím žalobca súhlasil a pre kontrolu do

rozvodovej el. skrine namontovali aj podružný merač el. energie, ktorý mal zaznamenával spotrebu el.
energie.Žalovaníodoberaliel.energiuzodbernéhomiestažalobcuaždodňa19.7.2017,kedyuzatvorili
zmluvu o združenej dodávke elektriny so SSE Stredoslovenská energetika a.s. a keď uvedeným dňom
odpojili podružný merač so stavom 0159332.
10.Medzisporovýmistranaminebolosporné,žeod10.4.2018do12.4.2018prebehlamedzisporovými

stranami SMS komunikácia ohľadom zaplatenia odobratej el. energie. Źalobca v SMS komunikácii
zo dňa 10. 4. 2018 žalovanému v rade 1/ oznámil, že má po splatnosti faktúry za elektrinu, aby mu
poslal sumu 1.500,- €, načo mu žalovaný uviedol, že sa s ním chce stretnúť, žalobca mu odpísal aby
mu doniesol elektromer, načo mu žalovaný odfotil stav elektromera. Dňa 11. 4. 2018 zaslal žalobca
žalovanému SMS, v ktorom vyúčtoval sumu 1.832,- € podľa hodín, keď uviedol stav elektromera x 0,115

s tým, že cca 1.000,- € dovtedy neúčtuje a žiadal zaplatiť do týždňa. V ďalšej SMS komunikácii žalovaný
v rade 1/ žalobcovi namietol, že v cene pozemku boli aj inžinierske siete, namietol, že za rok 2014
určite nespálili 1.000,- € a poukazoval na náklady za vybudovanie žumpy a jej výber za 2 roky v sume
celkom 2.400,- €, načo žalobca reagoval tak, že vychádzal z toho koľko spotreboval a ďalej sa vyjadrovať
nebude.

11. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ zaplatili žalobcovi za spotrebu
el. energie 500,- €.
12. Žalovaní v rade 1/ a 2/ nerozporovali spotrebu el. energie za obdobie roku 2015 až 2017, ani spôsob
výpočtu ceny, keď žalobca vychádzal z cenníka SSE a zo sadzby UDD2 vo výške 0,115.
13. Žalovaní v rade 1/ a 2/ rozporovali spotrebu a cenu za dodávku el. energie za obdobie rokov 2014 a

2015 do namontovania podružného merača, ktorej zaplatenie však nebolo predmetom uplatnenej žaloby
a tohto konania.
14. Z kúpnej zmluvy, predloženej žalovanými, zo dňa 12. 5. 2014 súd zistil, že bola uzatvorená
medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi a predmetom tejto zmluvy podľa čl.
3 bol pozemok registra CKN parcela č. XXXX/XXX-orná pôda o výmere 408m2, ktorej predávajúci bol

výlučným vlastníkom podľa prehlásenia v čl. 2 a podiel 5/158 pozemku parcela CKN parcelné č. XXXX/
XXX-ostatné plochy o výmere 74m2 a pozemok registra CKN parcelné číslo XXXX/XXX-zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1074m2, v ktorých mal predávajúci podľa prehlásenia v čl. 2 podiel 8/9. V
čl. 4 bola uvedená kúpna cena za pozemok parcela číslo XXXX/XXX vo výške 67,- € za m2 t.j. v sume
27.336,- € a za ďalšie nehnuteľnosti vo výške 33,50 € za m2, čo je spolu 1.217,- €, spolu kúpna cena

bola dohodnutá vo výške 28.553,- €. V čl. 7 posledný odsek je uvedené, že kupujúci prehlasujú, že stav
kupovaných nehnuteľností poznajú z osobnej ohliadky na mieste samom, že v takomto stave predmetné
prevádzané nehnuteľnosti od predávajúceho odkupujú a nemajú voči nim žiadne výhrady.15. Uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy predchádzala mailová komunikácia medzi predávajúcim a
kupujúcimi zo dňa 5. 5. 2014, v ktorej kupujúci uvádza, že sa pozastavil nad tým, že sa jedná len o
ornú pôdu, chcú aby tam bol uvedený stavebný pozemok, keď predávajúci uvádzal, že ide o stavebný

pozemok, zároveň že v zmluve sú uvedené ďalšie dva pozemky, jeden 74m2 by mala byť cesta a druhý
pozemok vo výmere 1074m2. Na uvedený dotaz predávajúci - žalobca odpovedal tak, že preto je to orná
pôda, lebo ešte nebola vyňatá, samozrejme že je to stavebný pozemok a na druhý otázku, obe výmery
1074m2 a 74m2 sú pozemky pod cestou, ktorú potrebujú a ich dohoda hovorila aj o ceste.
16. Z prvej strany stavebného povolenia vydaného Mestom H.Č. dňa 11. 9. 2014, predloženom

žalovanými, súd zistil, že Mesto H. vydalo stavebné povolenie pod č. D. dňa 11. 9. 2014 pre stavebníka
I. Y. Z. Z. Y., ktorí podali žiadosť dňa 12. 8. 2014 na stavbu izolovaný rodinný dom. V predmetnom
stavebnom povolení je uvedené rozhodnutie, ktorým sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba
na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, záväzné podmienky uskutočnenia stavby a čas
platnosti rozhodnutia pre stavbu, izolovaný rodinný dom, stavba na bývanie. Charakter stavby trvalá
na stavebnom pozemku parcelné číslo XXXX/XXX Y..Ú.. D.Ľ. H., ku ktorým má navrhovateľ vlastnícke

právo zapísané na LV č. XXXX D. OkresnýI. Ú. H., katastrálny odbor.
17. Žalovaní faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2016 preukazovali zakúpenie plastovej skladovacej
nádrže PN v sume 766,- € a pokladničným dokladom zo dňa 24. 5. 2016 nákup materiálu v celkovej
výške 539,65 € za účelom vybudovania žumpy. Príjmovými pokladničnými dokladmi za obdobie 9. 8.
2016 až 3. 5. 2018, ktoré boli vystavené Technickými službami Mesta H. C.reukazovali vývoz žumpy,

ktorý im bol jednotlivo účtovaný v sumách 50,- až 55,- €, celkovo v sume 710,- €.
18. Žalovaní predložili písomnú komunikáciu adresovanú Mestu H. vo veci žiadosti o dodatočné
povolenia umiestnenia el. rozvádzača a kábla na pozemok CKN C. XXXX/XX v k.ú. H. na stavbu
rozšírenie I. Y. V. N.. K. - SSE DAS Žilina a SEVAK a.s. Bôrická cesta Žilina - IBW ulica Okružná
2, etapa vodovod a splašková kanalizácia, návrh zmluvy o zriadení vecného bremena na vodovodné

a kanalizačné potrubie s pásmom ochrany, ktoré poslanci mestského zastupiteľstva dňa 26. 3. 2015
neschválili s poukázaním na to, že sú vlastníci pozemkov, súpisné číslo Y. XXXX/XXX, XXX, XXX D.
Y..Ú.. D. H. a zároveň podielnici Y. XXXX/XXX,XXX (cesta) s tým, že dňa 11. 9. 2014 im bolo vydané
stavebné povolenie, na základe ktorého začali stavať. Vo viacerých písomných výzvach žiadali opätovne
prejednať uvedené body, ktoré boli zamietnuté.

19. Z oznámenia o začatí kolaudačného konania vydaného Okresným úradom H. dňa 7. 6. 2018 súd
zistil, že Severoslovenské vodárne a kanalizácie a.s. podali návrh na kolaudáciu vodnej stavby H. - V.
B. - vodovod a splašková kanalizácia na pozemkoch parcela Y. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX Z.
XXXX/X D. Y..Ú.. D. H.. Dňom podania návrhu bolo začaté kolaudačné konanie. Na G. H. D. S. C. D.
G. Okresným Ú. H. dňa 3. 8. 2017.

20. Podľa § 488 Obč. zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
21. Podľa § 489 Obč. zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv ako aj zo
spôsobenej škody z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa § 491 ods. 1 Obč. zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
23. Podľa § 51 Obč. zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
24. Podľa § 563 Obč. zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie požiadal.
25. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil poručením právnej
povinnosti
26. Podľa § 580 Obč. zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu, zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.
27. Podľa §43h ods. 1 Zák. č. 50/1976 Zb.( Stavebný zákon) stavebným pozemkom sa rozumie časť
územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na
zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

28. Podľa § 43h ods. 2 Zák. č. 50/1976 Zb. ( Stavebný zákon), nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo lesného pôdneho fondu možno v územnom pláne obce
alebovúzemnomplánezónyurčiťzastavebnýpozemok,aksúsplnenépodmienkynajehotrvalévyňatie
z poľnohospodárskeho pôdneho alebo z lesného pôdneho fondu alebo ak je v zastavanom území.29. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,

podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
30. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a
právne dôvodná.
31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi sporovými stranami ani
nebolo sporné, že na základe požiadavky žalovaných umožnil žalobca žalovaným od roku 2014 odber

el. energie na výstavbu ich rodinného domu, po dokončení ktorého v roku 2015 s cieľom sa do neho
nasťahovať žalovaný opätovne požiadali žalobcu o odber el. energie z jeho odberného miesta a za
účelom merania spotreby el. energie sa sporové strany dohodli na namontovaní podružného merača.
Medzi sporovými stranami teda došlo k vzniku platného záväzkovo právneho vzťahu, k uzatvoreniu
inominátnej zmluvy v zmysle ust. § 51 Obč. zákonníka. Ustanovenie § 51 OZ zakotvuje zmluvnú voľnosť
strán pri vzniku ich záväzku v tom smere, že pri úprave svojich vzájomných práv a povinnosti nie

sú strany obmedzené len na zmluvné typy výslovne upravené zákonom. Z obsahu dojednania medzi
sporovými stranami je zrejmé, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovaným odber el. energie zo svojho
odberného miesta a žalovaní sa zaviazali spotrebovanú el. energiu uhradiť. Nepomenovaná zmluva
má rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú súdne vynutiteľné.
Žalobca si splnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvného vzťahu so žalovanými a umožnil im odoberať

el. energiu z jeho odberného miesta, naproti tomu si žalovaní v celom rozsahu nesplnili svoj záväzok
zaplatiť žalobcovi za odobratú el. energiu, ktorá bola meraná podružným meračom zaplatiť. Žalobca
vyzval žalovaných na zaplatenie odobratej el. energie v sume 1.832,- € za obdobie od roku 2015,
od namontovania podružného merača, do roku 2017, kedy bol podružný merač odmontovaný a kedy
žalovaní uzatvorili so SSE samostatnú zmluvu o dodávke el. energie. Žalobca vyúčtoval uvedenú sumu

na základe skutočne odobratej el. energie a v cene tak, ako bola určená v cenníku SSE. Spotrebu el.
energie ako aj účtovanie ceny žalovaní nenamietali. Na výzvu žalobcu však žalovaní žalobcovi zaplatili
len 500,- €, zvyšnú sumu 1.332,- € neuhradili s tým, že do tejto sumy z titulu náhrady škody započítali
svoje náklady spojené s vybudovaním žumpy a vývozom žumpy, pripojenia na elektriku žalobcu spolu
s meračom, s poukázaním na to, že tieto náklady im vznikli v dôsledku nepravdivého tvrdenia žalobcu

o tom, že na pozemku, ktorý od neho kúpili sú vybudované inžinierske siete. Vzhľadom na uvedenú
kompenzačnú námietku, súd preto skúmal, či žalovaní z titulu náhrady škody majú spôsobilú pohľadávku
na započítanie voči žalobcovi. Z kúpnej zmluvy o predaji pozemku predloženej žalobcami mal súd za
preukázané, že predmetom tejto zmluvy bol pozemok označený ako orná pôda a podiel na pozemkoch
označených ako ostatné plochy, zast.plochy a nádvoria. Z predloženej e-mailovej komunikácie je zrejmé,

že žalovaný pri pozemku označenom ako orná pôda, deklaroval, že ide o stavebný pozemok napriek
tomu, že orná pôda ešte nebola vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V predmetnej kúpnej
zmluve sa však nenachádza žiadny údaj o tom, žeby predmetom kúpnej zmluvy mali byť vybudované
inžinierske siete, ktoré sú súčasťou ceny pozemku. To, čo je stavebný pozemok definuje Stavebný zákon
v § 43h. V e-mailovej komunikácii žalovaný len deklaroval, že ide o stavebný pozemok, teda o pozemok,

ktorý je vhodný, resp.určený na výstavbu. Nedeklaroval, že súčasťou tohto pozemku sú aj inžinierske
siete a tak ako už súd uviedol v samotnej kúpnej zmluve sa ani žiadny údaj o inžinierskych sieťach
nenachádza. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný
písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny na ktorej je zaznamenaný, pritom nestačí, že
účastníkom je jasné čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti ak to nie je poznateľné

z textu listiny.
32. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč.
zákonníka možno uplatniť ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie
právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu)
b) vznik škody ako majetkovej ujmy

c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou
d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil
Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Súd v konaní nemal za preukázaný
základný predpoklad a to porušenie právnej povinnosti žalobcu ako jeden z predpokladov pre vznik

zodpovednosti za škodu. Žalovaní v konaní nepreukázali už prvú podmienku zodpovednosti za škodu,
keď nepreukázali porušenie právnej povinnosti žalovaného ( zmluvnej alebo zákonnej ). Keďže všetky
podmienky vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie
už prvej základnej podmienky súd považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovaťsa k splneniu ďalších podmienok a to vzniku škody ako majetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Nepriaznivé procesné dôsledky stíhajú v sporovom
konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané

a preto súd dospel k záveru, že žalovaní nemajú pohľadávku spôsobilú na započítanie dlhu, ktorý majú
voči žalobcovi.
33. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobe žalobcu ako skutkovo a právne dôvodnej
vyhovel.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd v konaní priznal nárok na náhradu trov konania proti
neúspešným žalovaným v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).