Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/371/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112234022
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8112234022.14

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobkyne F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Š. X, XXX XX B., právne
zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému R.. Ľ. B.,
bytom G. Š. X, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Molokáčovou, advokátkou, Masarykova
16, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2012 sa žalobkyňa domáhala určenia, že kúpna
zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 20.08.2010, ktorej predmetom bol prevod
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú. B., obec B., okres B. a to bytu č. X-F./., nachádzajúci sa

na 3. poschodí obytného domu, súp. č. XXXX, orientačné č. X, na ulici G. Š.S. O. B., spoluvlastníckeho
podielu v rozsahu 38/995 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu v rozsahu XX/XXX na pozemku KNC parc. č. XXXX o výmere 275 m2, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria, k.ú. B., na ktorom je bytový dom súp. č. XXXX postavený (ďalej tiež len
„predmetnánehnuteľnosť“)aktorábolazaregistrovanáSprávoukatastraPrešovpodčíslomVXXXX/XX,
je neplatná. Zároveň sa domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je povinná vydať žalovanému predmetné

nehnuteľnosti a aby súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni zaplatenú kúpnu cenu vo výške
36 173 eur.

2. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný ako realizátor nadstavby bytového domu na ulici G. Š. X O. B.
bol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 08.04.2010 spoločnosť BENARD spol. s r.o.,
na základe zmluvy o sprostredkovaní realitných služieb uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným

uzavrela so žalobkyňou dohodu o zložení blokovacieho depozitu (ďalej len „dohoda“). Predmetom
tejto dohody bolo sprostredkovanie predaja novopostaveného jednoizbového mezonetového bytu za
kúpnu cenou vo výške 38 173 eur. Žalobkyňa ako záujemca za predmetný byt zložila dňa 08.04.2010
spoločnosti BENARD, spol. s r.o. blokovací depozit vo výške 1 500 eur, ktorý sa v plnej výške po
uzatvorení kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu započítal do kúpnej ceny. Dňa
20.08. 2010 bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu k

predmetným nehnuteľnostiam. Dňa 29.06.2011, t. j. až takmer rok po uzavretí zmluvy bol žalovaným
podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 20.06.2011 v prospech
žalobkyne. Správa katastra vydala dňa 12.08.2011 rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva
v prospech žalobkyne do katastra nehnuteľnosti. Žalobkyňa až po zápise jej vlastníckeho práva na LV
č. XXXXX, k.ú. B. z listu vlastníctva zistila, že na jej byte, ako aj na ďalších šiestich novopostavených
bytoch, ktoré žalovaný tiež predal (s výnimkou bytu, ktorý vlastní samotný žalovaný) viazne ťarcha

a to záložné právo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva, registračné č. XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX pre Všeobecnú úverovú banku, a.s. registrovaná katastrom nehnuteľností pod č. O. XXXX/XXXX. Následne žalobkyňa vlastným šetrením zistila, že predmetné záložné právo bolo zriadené
zmluvou o zriadení záložného práva dňa 02.06.2010. Predmetnú zmluvu uzavrela banka ako záložný
veriteľ a žalovaný ako záložca, pričom Správa katastra Prešov dňa 07.07.2010 vydala rozhodnutie

o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľnosti, teda viac ako 1 mesiac pred tým, ako
žalobkyňa so žalovaným podpísala kúpnu zmluvu. Zmluva o prevode vlastníctva bytu bola uzavretá
až dňa 20.08.2010, avšak pri podpise kúpnej zmluvy ju žalovaný na túto ťarchu neupozornil, ani jej
ju neoznámil. Bolo povinnosťou žalovaného uviesť túto podstatnú skutočnosť do ustanovení kúpnej
zmluvy, to však žalovaný úmyselne neurobil a tým uviedol žalobkyňu do omylu v podstatnej skutočnosti

týkajúcej sa uzavretia zmluvy. Pokiaľ by žalobkyňa mala vedomosť o ťarche, kúpnu zmluvu by nikdy
neuzavrela. Žalobkyňa poukázala na to, že takáto kúpna zmluva bez uvedenia ťarchy nemala byť
Správou katastra Prešov ani zavkladovaná a konanie malo byť prerušené do odstránenia vady zmluvy.
Žalobkyňa jednoznačne konala v omyle, pričom omyl sa týkal skutočnosti rozhodujúcej pre uskutočnenie
právneho úkonu a tento omyl vyvolal žalovaný. Žalovaný aj ústne deklaroval žalobkyni, že sa jedná
o nehnuteľnosť bez ťarchy. Evidentne zneužil jej neznalosť a uviedol ju do omylu v otázke zaťaženia

nehnuteľnosti ťarchou ako skutočnosti rozhodujúcej pre žalobkyňu pre uskutočnenie právneho úkonu.
Ak by žalobkyňa nebola uvedená do omylu o tejto rozhodujúcej skutočnosti týkajúcej sa ťarchy, nikdy
by nebola urobila právny úkon. Ak totiž žalovaný prestane splácať úver voči VÚB, a.s., banka uskutoční
výkon záložného práva na byt žalobkyne a to bez toho, aby žalobkyňa mohla akýmkoľvek spôsobom
ovplyvniť (okrem prípadu, že vyplatí za žalovaného jeho dlh sama). Žalobkyňa nemá možnosti, akými

by primäla žalovaného k výmazu ťarchy, nakoľko žalovaný by musel splatiť úver voči VÚB, a.s. a
Správa katastra Prešov by uskutočnila výmaz ťarchy z bytu žalobkyne na základe kvitancie VÚB, a.s.
Ak žalovaný prestane splácať úver voči VÚB, a.s., banka uskutoční výkon záložného práva na byt
žalobkyne.

3. Žalobkyňa sa zároveň domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému
akokoľvek nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami.

4. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 17C/371/2012-31 zo dňa 14.12.2012 zakázal žalovanému
akokoľvek nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a to najmä tieto scudziť, predať darovať, akokoľvek

zaťažiť, dať do zálohy, či inak s ním naložiť a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/371/2012.

5. Žalovaný podal proti predmetnému uzneseniu odvolanie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa mala záujem
o kúpu bytu, ktorý bol v jeho výlučnom osobnom vlastníctve. Kúpu bytu realizovala prostredníctvom

realitnej kancelárie REMAX BENARD, ktorá jej menežovala celý proces kúpy bytu a jej povinnosťou bolo
okrem dohody o zložení depozitu riešiť všetky náležitosti kúpy, návrh kúpnej zmluvy, návrh na vklad na
kataster, realizáciu platby kúpnej ceny. Táto realitná kancelária jej vypracovala kúpnu zmluvu, ktorú on
nepodpisoval a uviedla neznáme číslo účtu. K dnešnému dňu (28.02.2013) mu žalobkyňa nezaplatila
za predmetný byt ani cent, pričom žalobkyňa o tejto skutočnosti vie a napriek prísľubom, že dá veci

do poriadku, vo veci nekonala. Vzhľadom k tomu, že realitná kancelária nekonala a žalobkyňa sľúbila,
že dá veci do poriadku, podal v dobrej viere, aj keď to nebola jeho povinnosť, dňa 20.06.2011 návrh
na vklad vlastníckeho práva na kataster k predmetnej nehnuteľnosti. Kataster začal vo veci konať a
dňa 26.07.2011 pod č. V XXXX/XXXX-W. prerušil konanie z dôvodu doplnenia ťarchy vedenej na LV č.
XXXXX - záložné právo v prospech VÚB, a.s. Žalobkyňa sa na výzvu osobne dostavila na katastrálny

úrad, bola náležite poučená, upovedomená o všetkých súvislostiach a vyjadrila svoj súhlas s doplnením
ťarchy - záložného práva v prospech VÚB, a.s., čo dobrovoľne deklaroval svojim podpisom pred JUDr.
Vladimírou Muškovou. Katastrálny úrad Prešov vydal následne rozhodnutie, v ktorom povolil vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Ťarcha v prospech VÚB, a.s. bola uplatnená na 4 byty
a o ťarche ju mala upovedomiť realitná kancelária. Ťarcha bola riadne vyznačená na liste vlastníctva

a táto informácia bola voľne dostupná pre každého účastníka. Čo sa týka záložného práva v prospech
VÚB, a.s., bola v súlade s článkom IV/5 zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registračné
číslo XXX/XXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 02.06.2010 podaná žiadosť záložcu o výmaz dňa 24.11.2012.
Preukázalo sa, že neexistujú žiadne právne dôvody na to, aby si VÚB, a.s. mohla uplatňovať nárok na
zriadenie záložného práva a vec je v procese konania. Zrušenie záložného práva v prospech VÚB, a.s.

je len otázkou času a záleží na rýchlosti konania VÚB, a.s.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 19Co/72/2013-52 zo dňa 30.04.2013 na odvolanie žalovaného
zmenil uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.7. Žalobkyňa vo vyjadrení k podaniu žalovaného uviedla, že pokiaľ žalovaný bol vlastníkom bytu,
musel logicky podpisovať zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom podpis predávajúceho musí byť

úradne overený, preto neobstojí jeho tvrdenie, že on zmluvu nepodpisoval. Žalovaný sa preto nemôže
vyhovárať, že kúpnu zmluvu pripravovala realitná kancelária, lebo on ako vlastník bytu a predávajúci
zodpovedá voči žalobkyni za obsah zmluvy a skutočnosti v nej uvedené, nie realitná kancelária.
Žalobkyňa mala s realitnou kanceláriou podpísanú len tzv. dohodu o zložení blokovacieho depozitu zo
dňa08.04.2011.Žalobkyňakategorickypoprela,žebyzakúpoubytunezaplatiladodnešnéhodňakúpnu

cenu.
Žalobkyňa ako prílohu podania zo dňa 05.12.2012 označeného ako úprava petitu predložila ako listinný
dôkaz výpis z jej bankového účtu preukazujúci zaplatenie kúpnej ceny v štyroch splátkach. Prvú splátku
vovýške1500euruhradilarealitnejspoločnostiBENARD,spol.sr.o.priamoprirezerváciinehnuteľnosti,
druhú splátku bezhotovostným prevodom dňa 21.06.2010 vo výške 26 000 eur na bankový účet určený
žalovaným ako predávajúcim, tretiu splátku bezhotovostným prevodom dňa 02.07.2010 vo výške 2 000

eur na bankový účet určený žalovaným ako predávajúcim a štvrtú splátku bezhotovostným prevodom
dňa 09.07.2010 vo výške 8 673 na bankový účet určený žalovaným ako predávajúcim. Tvrdenia
žalovaného, že na jeho účet nepoukázala ani cent, je preto zavádzajúce. Pokiaľ žalovaný poukazuje
na to, že to nie sú jeho bankové účty, žalobkyňa vždy plnila na bankové účty určené žalovaným ako
predávajúcim, teda plnila na účty uvedené veriteľom a preto si splnila svoj dlh riadne a včas. Žalobkyňa

poukázala na to, že zmluva o prevode vlastníctva bytu bola uzavretá dňa 20.08.2010, pričom žalovaný
nikdy nespomínal, žeby mu kúpna cena nebola uhradená a až v podaní zo dňa 04.03.2013 začal
tvrdiť, že mu kúpna cena nebola uhradená. Žalovaný pritom vlastní byt v rovnakom obytnom dome
a so žalobkyňou sú susedia. Nikto neuverí žalovanému, žeby mu 3 roky nechýbala kúpna cena v
sume 38 173 eur a žeby takúto sumu od žalobkyne nevymáhal ústne, písomne a súdnou cestou.

Taktiež tvrdenie žalovaného, že katastrálne konanie bolo prerušené za účelom doplnenia ťarchy, v celom
rozsahu potvrdzuje argumentáciu žalobkyne o tom, že o ťarche nebola žalovaným upovedomená a
že táto ťarcha nebola uvedená v zmluve o prevode vlastníctva bytu a o ťarche sa dozvedela až pri
odstránení nedostatku zmluvy vrámci prerušeného katastrálneho konania. Zmluva o prevode vlastníctva
bytu bola uzavretá 20.08.2010 a pre neplatnosť zmluvy je rozhodujúci stav v čase uzavretia zmluvy, t.j.

žalobkyňa musela byť žalovaným oboznámenia s ťarchou v čase uzavretia zmluvy, nie až o rok v mesiaci
august 2011 vrámci odstránenia nedostatku zmluvy na Správe katastra Prešov. Skutočnosť, že žalovaný
podal dňa 24.11.2012 žiadosť o výmaz priamo záložnému veriteľovi VÚB, a.s., nemá relevanciu pre
toto súdne konanie, lebo podstatný bol stav v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu a to, že
žalobkyňa nebola o ťarche informovaná.

8. Uznesením č. k.17C/371/2012-120 zo dňa 22.05.2014 súd pripustil rozšírenie žaloby v časti bodu 2
a 3 v zmysle písomného podania žalobkyne zo dňa 05.05.2014, podľa ktorého žalobkyňa je povinná
vydať žalovanému predmetné nehnuteľnosti a to oproti vráteniu zaplatenej kúpnej ceny vo výške 38
173 eur žalovaným žalobkyni a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1 597,29 eur titulom zhodnotenia

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX k. ú. B..

9. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 17C/371/2012-152 zo dňa 11.06.2014 určil, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 20.08.2010 je neplatná a žalobkyňa je povinná vydať
žalovanému predmetné nehnuteľnosti a to oproti vráteniu zaplatenej kúpnej ceny vo výške 38 173 eur

žalovaným žalobkyni do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd zároveň vylúčil nárok
žalobkyne na zaplatenie sumy 1 597,29 eur titulom zhodnotenia nehnuteľností na samostatné
konanie.

10. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 21Co/26/2015-185 zo dňa

08.03.2016 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Podaním zo dňa 28.01.2019 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a navrhla konanie
zastaviť. Ako dôvod späťvzatia uviedla, že po podaní žaloby žalovaný na vlastné náklady zabezpečil
výmazťarchy-záložnéhoprávazriadenéhozmluvouozriadenízáložnéhoprávavprospechVšeobecnej

úverovej banky, a.s., ktorá bola zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. B.. Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná
dôvodne, avšak konaním žalovaného odpadol dôvod, pre ktorý žalobkyňa žalobu podala. Žalobkyňa
žiadala priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že zastavenie konania zavinil žalovaný.
Zároveň súdu predložila čiastočný výpis z LV č. XXXXX k.ú. B., okres B., z ktorého vyplýva, že na byteneviazne ťarcha v prospech VÚB, a.s. Zároveň žalobkyňa predložila list VÚB, a.s. zo dňa 09.06.2017,
v ktorom banka súhlasí s výmazom záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy číslo XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 02.06.2010 pod č. vkladu O. XXXX/XX. Z predmetného listu vyplýva,

že bol doručený Správe katastra 31.7.2017 pod č. 4416/17. Vyrovnaním záväzku dlžníkom zanikla
zabezpečovaná pohľadávka záložného veriteľa a zaniklo záložné právo. Z tohto dôvodu banka žiada
vymazať záložné právo.

12. Žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby zo dňa 11.02.2019 uviedol, že súhlasí so späťvzatím

žaloby a žiada priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nie je pravdou, aby žaloba
bola podaná na určenie vlastníckeho práva, žaloba bola podaná na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.
Od počiatku bola podaná nedôvodne, pretože žalobkyňa ťarchu - záložné právo zriadené zmluvou o
zriadení záložného práva v prospech VÚB, a.s. akceptovala svojim podpisom na kúpnej zmluve a preto
nemohla byť uvedená do žiadneho omylu ohľadne existencie tejto ťarchy. Poukázal na to, že žalobkyňa
nadobudla vlastníctvo aj s ťarchou, avšak kúpnu cenu žalovanému dodnes nezaplatila. Žalobkyňa platila

uvedenú sumu pánovi M. - svedkovi v tomto konaní, ktorý mal voči banke dlh, ktorý vlastným bytom
žalobkyňa zabezpečovala. Urobila tak z dôvodu, aby pán M. použil alikvotnú časť tejto sumy práve
na úhradu dlhu voči banke a postaral sa tak o výmaz ťarchy na jej byte. Žalovaný nemal dosah na
výmaz záložného práva v katastri nehnuteľnosti, pretože on nebol dlžníkom banky a dlh zabezpečený
záložným právom namiesto dlžníka nesplatil. Zo súhlasu banky doručenému Okresnému úradu Prešov

katastrálnemu odboru dňa 15.06.2017 vyplýva, že záväzok bol vyrovnaný dlžníkom a tým bol pán M..
Žalovaný ďalej poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa berie žalobu späť, potvrdzuje tým platnosť kúpnej
zmluvy s ťarchou, ktorú podpísala, pretože žiadna iná kúpna zmluva, než tá s ťarchou, by nebola
zavkladovaná do katastra nehnuteľnosti. Bez zmluvy s ťarchou by nebola vlastníčkou predmetu sporu
a výmaz ťarchy by z neplatnej zmluvy nikdy neurobil platnú. Preto zaplatením dlhu dlžníkom pánom

M. voči banke neodpadol v žalobe uvádzaný dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy. Splnenie dlhu a výmaz
ťarchy nerobí kúpnu zmluvu dodatočne platnou pre žalobkyňu. Pokiaľ by žalobkyňa zmluvu s ťarchou
nepodpísala, kataster by ju nezavkladoval, nikdy by sa nestala vlastníčkou predmetu sporu a splnenie
dlhu dlžníkom by pre ňu bolo právne bezvýznamné. Preto podľa názoru žalovaného žalovaný nezavinil
zastaveniekonania.Žalobabolaodpočiatkubezdôvodná.Žalovanýnavrhol,abysúdmupriznalnáhradu

trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

13. Žalobkyňa v podaní zo dňa 22.02.2019 uviedla, že k späťvzatiu došlo z jediného dôvodu a to, že
došlo k výmazu ťarchy zapísanej na byt žalobkyne, kde nastala situácia, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť
splácanie dlhu dlžníkom voči banke, ktorým ona nebola a v prípade neplatenia úveru by prišla o byt.

Skutočnosť, že žalobkyňa nezaplatila do dnešného dňa kúpnu cenu je absolútne nepravdivá, lebo kúpna
cena bola vyplatená v celom rozsahu a žalovaný sa od roku 2011 ani raz nedomáhal vyplatenia kúpnej
ceny výzvou alebo žalobou. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by pán M. použil časť kúpnej ceny ako
úhradu trov voči banke, lebo kúpna cena bola vyplatená v roku 2011 a dlh voči banke a výmaz záložného
práva bol vykonaný až v roku 2018. Súd musí rozhodovať v súlade so zásadou spravodlivosti, pričom

takúto zásadu sledovala podanou žalobou aj žalobkyňa, ktorá podala žalobu, ktorá slúžila potrebám
praktického života. Rovnako potrebám praktického života slúži späťvzatie žaloby, lebo v čase podania
žaloby viazlo na byte záložné právo v prospech VÚB, a.s., na ktoré žalovaný žalobkyňu neupozornil
pri podpise zmluvy a preto sa logicky žalobkyňa domáhala relatívnej neplatnosti zmluvy a vrátenia
kúpnej ceny, pričom po výmaze ťarchy v prospech VÚB, a.s. zase potrebám praktického života slúžiť

logické konanie žalobkyne, že si byt už bez ťarchy, za ktorý riadne zaplatila celú kúpnu cenu ponechá
vo svojom vlastníctve, nakoľko tam býva a je to jej obydlie, ktoré je osobitne chránené aj judikatúrou
ESĽP, pričom sa jedná len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, nie absolútnu neplatnosť. Späťvzatím
žaloby nastáva stav ako pred jej podaním, t.j. vlastnícke právo žalobkyne nikdy nezaniklo. Žaloba bola
teda podaná dôvodne, avšak výmazom ťarchy stratila žaloba svoje opodstatnenie a účel. Je zrejmé, že

jediným dôvodom podania žaloby bolo správanie žalovaného, ktorý neupovedomil o ťarche žalobkyňu
pri podpise zmluvy a že jediným dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že došlo k výmazu ťarchy.
Preto žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania, lebo žiadnym spôsobom nezavinila zastavenie
konania, ale toto zastavenie zavinil žalovaný bez ohľadu na to, či dlh voči banke vyplatil pán Svitana
alebo žalovaný a či výmaz ťarchy zabezpečil žalovaný alebo pán M., nakoľko obchodnoprávny vzťah

medzi žalovaným a pánom M. ako staviteľov (zhotoviteľom) a objednávateľom (investorom) je ich vecou,
ktorá bola podľa informácií žalobkyne riešená v osobitnom konaní na Okresnom súde Stará Ľubovňa.
Žalobkyňa preto nemôže doplatiť na ich vzájomné spory v otázke trov konania.14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu späť, súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.
Žalovaný so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Pri zastavení sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je pre vyriešenie otázky náhrady
trov konania kľúčové zistenie, či niektorá zo sporových strán z procesného hľadiska zavinila, že konanie
muselo byť zastavené. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa
domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť (viď uznesenie Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 13Co/14/2017 zo dňa 18.10.2017).

18. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 20.08.2010 ako aj uloženia povinnosti vydať žalovanému predmet kúpy a súčasne žiadala, aby
jej žalovaný vrátil zaplatenú kúpnu cenu bytu. Neplatnosti kúpnej zmluvy sa žalobkyňa domáhala v

podstate z dôvodu, že bola žalovaným uvedená do omylu, lebo žalovaný ju neinformoval o tom, že
predmet kúpy je zaťažený ťarchou - záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva
pre Všeobecnú úverovú banku, a.s. (O. XXXX/XXXX). Žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil.
K späťvzatiu žaloby žalobkyňa pristúpila po tom ako došlo k výmazu ťarchy - záložného práva z
predmetnej nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu ide o prípad v zmysle § 256 ods. 1 CSP, kedy k zastaveniu

konania došlo zavinením žalobkyne. Pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby súd skúma, ktorá
zo sporových strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, teda podstatné je to, či po podaní
žaloby sa žalovaný správal tým spôsobom ako žalobca požadoval, teda či (s)plnil to, čo bolo predmetom
sporu. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z
dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej

(viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Cdo 12/2008 zo dňa 14.10.2008). V
tomto prípade žalovaný neplnil to, čo žalobkyňa žalobou požadovala, preto z procesného hľadiska platí,
že zastavenie konania zavinila žalobkyňa. Ako už bolo uvedené vyššie dôvodom späťvzatia žaloby bol
výmaz záložného práva z predmetnej nehnuteľnosti.

19. Nemožno v tomto prípade však opomenúť špecifickosť tohto prípadu a jeho výnimočnosť. Práve
na zmiernenie tvrdosti zákona a zohľadnenie jedinečnosti každého jednotlivého prípadu Civilný sporový
poriadok umožňuje nepriznať (procesne) úspešnej strane sporu náhradu trov konania. Tiež rozhodnutie
o trovách konania (nielen rozhodnutie vo veci samej) musí totiž vykazovať atribúty spravodlivého
rozhodnutia.

20. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím

zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo
vzťahukurčitýmdruhomkonaniaalebourčitejprocesnejsituáciialebovzhľadomkpomeromstránsporu.21. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vzal do úvahy konkrétne okolnosti prejednávanej veci a
dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania procesne úspešnému žalovanému. V danom prípade súd za okolnosti významné z hľadiska

aplikácie § 257 CSP považoval okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku (práva) na súde
a tiež dôvod, pre ktorý žalobkyňa vzala žalobu späť. Je nepochybné, že žalobkyňa podanou žalobou
sledovalaochranusvojhoobydlia,ktoréjechránenéListinouzákladnýchprávaslobôdiÚstavouSR.Bez
podania žaloby bolo právo žalobkyne na obydlie neisté v dôsledku ťarchy - záložného práva v prospech
VÚB, a.s. viaznucej na byte, ktoré je jej obydlím. Na tomto mieste je potrebné upriamiť pozornosť

na skutočnosť, zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzatvorená dňa
02.06.2010 bola uzatvorená medzi záložným veriteľom VÚB, a.s. a záložcom, ktorým bol žalovaný a
dlžníkmi, pričom zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí
flexihypotéky vo výške 90 500 eur č. XXX/XXXXXX/XX -XXX/XXX, kde dlžníkmi boli p. M. M. a V. M..
Správa katastra Prešov povolila vklad záložného práva do katastra nehnuteľností dňa 07.07.2010 pod
č. V 2665/10. Predmetné rozhodnutie žalobkyni doručované nebolo, lebo nebola účastníčkou zmluvy

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že (i) zmluva o zriadení záložného
práva č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky voči tretím osobám
(p.M.M.ap.V.M.),(ii)záložcombolžalovaný,ktorémuskutkovéokolnostiuzatvoreniazmluvyozriadení
záložného práva boli známe a (iii) žalobkyňa nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť splácanie dlhu a teda
výmaz záložného práva z predmetu kúpy - bytu, ktorý sa stal jej obydlím. Následne vyrovnaním záväzku

dlžníkom zanikla zabezpečovaná pohľadávka záložného veriteľa a zaniklo záložné právo. V dôsledku
uvedenej skutočnosti Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor vymazal záložné právo. V danom prípade
žalobkyňa nemohla ovplyvniť správanie sa dlžníka a to, či a kedy dlh voči VÚB, a.s. uhradí. Z uvedeného
nie je možné vyvodiť, že podanie žaloby žalobkyne by bolo šikanózne či svojvoľné. Na strane druhej
späťvzatie žaloby z jej strany a vôľa nepokračovať v súdnom spore bolo praktickým vyústením toho, že

došlo k výmazu záložného práva. Aj keď žalobkyňa v tomto spore nedosiahla to, čo žalobou žiadala,
zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu sa javí, že by bolo nespravodlivé uložiť povinnosť žalobkyni znášať
trovy konania.

22. Z uvedených dôvodov súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.