Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010151
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6217010151.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr.
ŠtefanaNováka,LL.M.aJUDr.ĽubomíraBušíka,PhD.,vtrestnejveciobžalovanéhoml.R.K.,preprečin
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné, prejednal na
verejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2019 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/66/2017 zo dňa 14.3.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného ml. R. K. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/66/2017 zo dňa 14.3.2019 bol obžalovaný ml. R.
K. uznaný vinným v bode 1/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr.
zák., v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3/ z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

1/ 04. 10. 2016 v presne nezistenom čase rozbil okno na izbe rodinného domu č. XXX vo T. M., ktorý
patrí Z.. P. P., nar. XX. XX. XXXX, cez vzniknutý otvor vošiel do domu v ktorom býval neoprávnene do
29. 10. 2016, rozbitím okna spôsobil Z.. P. P. škodu vo výške 15 Eur.

2/ 14. 12. 2016 na ulici S. v predajni S. odcudzil z predajných priestorov tovar, a to Vaječný likér v

počte 60 ks, Limo s príchuťou coly v počte 12 ks, kávový likér v počte 6 ks. Pivo v počte 16 ks, Veľkop.
Kozel 0,5 í v počte 12 ks, Cotes de provence v počte 1 ks, Cabernet savig. v počte 1 ks. Pivo svetlé v
počte 6, Cabernet savingnon v počte 3 ks, G. Hugo - ruž. kokteji v počte 2 ks, Saove DOP v počte 2
ks, Jagermeister 35% v počte 6 ks. Cinzano Bianco v počte 2 ks, Tuzemák 37,5 % 0,5 I v počte 7 ks,
Pays d Oc rosé v počte 3 ks, Mediterranée Rosé v počte 3 ks, Energ. - Cuba Libre v počte 3 ks, Energ.
- Kamikaze v počte 4 ks, Energ. - Mojito v počte 5 ks, Chipsy, cesnak v počte 4 ks, nákupnú papierovú

tašku v počte 1 ks tým, že tento si naukladal do nákupného vozíka, s ktorým prešiel ku pokladni, kde
ho dal nablokovať a po nablokovaní tovaru s ním bez zaplatenia ušiel z pokladničnej zóny smerom von
z predajne, kde bol zastavený pracovníkom SBS, čím spoločnosti pre LidI Slovenská republika v.o.s.
Ružinovská 1/E 821 02 Bratislava 100:35793783 spôsobil škodu odcudzením v celkovej výške 366,85
Eur, tovar bol vrátený v nepoškodenom stave späť do predajne.

3/ 15. 12. 2016 asi o 16.45 h z čerpacej stanice W. F. Y. odcudzil 2 plechovky piva značky Corgoň o
objeme každá 0,5 l, plechovku piva značky Birel o objeme 0,5 l, fliaš piva značku Kelt o objeme 2 l a 4 ks
Croissant 7Days v celkovej hodnote 7, 10 Eur ku škode spoločnosti Trans Spedion s.r.o. Šárovce, IČO:
34140425, obvinený sa protiprávneho konania dopustil napriek tomu, že rozhodnutím Okresného úradu
Odboru všeobecnej vnútornej správy vo Veľkom Krtíši z 03.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
25.10.2016 bol pod č. OU-5 VK-OVVS-2016/004525 bol uznaný vinným z prečinu proti majetku podľa §

50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien, bola mu uložená pokuta vo výške 10 Eur.Za to obžalovanému uložil podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h)
Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Proti citovanému rozsudku podal dňa 29.3.2019 odvolanie obžalovaný, ktoré dodatočne písomne
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch uviedol, že prvostupňový súd pri
svojomrozhodovanívychádzalzozáverovkontrolnéhoznaleckéhoposudkuč.6/2019zodňa21.1.2019

vypracovaného znalcami J.. J. M. a J.. H. X., ktorý v závere svojho posudku konštatujú, že na podklade
prítomnosti jeho ľahkej duševnej zaostalosti hodnotia jeho ovládacie schopnosti v čase uvedených
skutkov a vo vzťahu k uvedeným skutkom len ako ľahko bezvýznamne znížené, jeho rozpoznávacie
schopnosti boli zachované a v čase uvedených skutkov mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania
a tiež mohol svoje konanie ovládať. Poukázal, že spáchanie skutkov kladených mu za vinu, sa mali stať
v mesiacoch október a december v roku 2016. Kontrolné dokazovanie výsledkom ktorého boli vyššie

uvedené závery bolo vykonané s niekoľkoročným odstupom. Znalec nemôže bezpečne uviesť, v akom
duševnom stave sa nachádzal v časovom horizonte cca 2 roky pred vypracovaním znaleckého posudku.
Skúmanie jeho duševného stavu bolo vykonávané počas jeho hospitalizácie v liečebnom zariadení, v
mesiaci január 2019 a malo skúmať jeho správanie v mesiacoch október až december roku 2016 na
miestach,kdesamaldopustiťprotiprávnehokonania.Tietopodmienky,resp.spôsobskúmaniapovažuje

za neadekvátne pre objektívne posúdenie duševného stavu v roku 2016. Ďalej uviedol, že znalkyňa
pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria J.. H. U. svoj posudok o duševnom stave
vypracovala dňa 15.3.2018, čo je časovo bližšie k obdobiu spáchanej trestnej činnosti. Znalkyňa v tomto
posudku konštatuje, že jeho správanie v inkriminovanom čase bolo paticky chorobne motivované v
dôsledku choromyseľného úsudku, pre ktorý nemohol svoje konanie rozpoznať a ani ovládať a teda jeho

rozpoznávacie i ovládacie schopnosti boli vymiznuté. Ak aj niečo spáchal, v tom čase, tak neovládal
svoje konanie a nevedel rozpoznať trestnoprávne následky. Dobre si nepamätá, či ho k tomuto konaniu,
ktoré sa malo stať v inkriminovanom čase, niekto naviedol. Neuvedomoval si ani nemal vedomosti
o tom, či robí niečo zlé a protiprávne. Záverom uviedol, že pri posudzovaní jeho duševného stavu v
inkriminovanom čase, trpí súd dôkaznou núdzou a preto má za to, že je tu potrebné aplikovať zásadu

- pri pochybnostiach v prospech obžalovaného a z týchto dôvodov žiada, aby ho krajský súd spod
obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvával na dôvodoch písomného
odvolania a navrhol, aby krajský súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje rozsudok prvého stupňa
za zákonný a správny. Navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309

Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Úvodom treba uviesť, že po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako i konania, ktoré mu predchádzalo,
odvolací súd nezistil žiadne porušenie zákonných ustanovení, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť a
zákonnosť preskúmavaného rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Podľa zistenia odvolacieho
súdu v priebehu trestného stíhania boli dodržané všetky podstatné procesné ustanovenia, najmä tie,

ktoré majú zabezpečiť právo obžalovaného na obhajobu, ako i tie, ktoré majú zabezpečiť riadne
objasnenie veci.Pokiaľ ide o samotný napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený a doručený
procesným stranám, tento podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení §
168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov.
Z jeho obsahu je tiež zrejmé, ako sa vysporiadal s konkrétnou obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval preukázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
Trestného zákona. V tejto súvislosti treba uviesť, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
dostatočným spôsobom vysvetlil, k akým zisteniam došiel na základe konkrétnych vykonaných dôkazov,

ako tieto dôkazy hodnotil, a to nielen jednotlivo, ale i v ich vzájomných súvislostiach. Závery súdu prvého
stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a
zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Na rozdiel od obhajoby odvolací senát krajského súdu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje
rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci boli získané zákonným spôsobom a súd

prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Pokiaľ obhajoba namieta hodnotenie dôkazov (znaleckých posudkov) súdom prvého stupňa, tak

odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej trestnoprávnej teórii a praxi platí neprekročiteľná
zásada,žeaksúdprvéhostupňapostupovalprihodnotenídôkazovdôslednepodľaustanovenia§2ods.
12 Tr. por., teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a vzájomných súvislostiach a
pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže odvolací súd vstupovať do tohto hodnotenia

dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž
výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý dôkazy vykonáva. Odvolací súd v prejednávanom prípade
dospel k záveru, že súd prvého stupňa jednotlivé svedecké výpovede, znalecké posudky ako aj listinné
dôkazy, o ktoré rozhodnutie o vine v napadnutom výroku oprel, vo svojom rozhodnutí, riadne vyhodnotil
a podrobne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného dokazovania

a postupoval v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením Trestného poriadku.

Zo spáchaných skutkov je obžalovaný usvedčovaný výpoveďami svedkov. Svedok poškodený Z.. P. P.
uviedol, že v spálni rodinného domu č. XXX vo T. M., kde bolo rozbité okno našiel cudzie veci, ktoré
patrili R. K. z T. M.. Následne sa skontaktoval so starostom obce T. M., ktorý mu povedal, aby celú vec

ohlásil na políciu. Svedok H. D. uviedol, že obžalovaný bol v predajni S. vo T. X. pristihnutý ako chcel
prejsť s fľašou alkoholu cez vstupný vchod. Svedkyňa S. R., uviedla, že videla obžalovaného vo vnútri
predajne čerpacej stanice W. F. Y. ako si ukladá veci do tašky a vreca. V neposlednej rade obžalovaný
sa v prípravnom konaní k žalovaným skutkom priznal.

Podľa obhajoby, obžalovaný v čase spáchania skutkov neovládal svoje konanie a nevedel
rozpoznaťtrestnoprávnenásledky,pričompoukázalanaznaleckýposudokJ..H.U..Krajskýsúduvádza,
že k otázke príčetnosti obžalovaného súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie. V prípravnom
konaní bolo nariadené skúmanie duševného stavu obžalovaného znalcom z odboru psychiatrie s
cieľom objasniť duševný stav obžalovaného a do konania bol pribratí znalec z odboru zdravotníctva

a farmácia, odvetvia J.. W. J.. Znalec v posudku uvádza, že u obžalovaného sú v popredí známky
simulácie - predstierania nejakej psychickej choroby. Zo záverov posudku vyplynulo, že obžalovaný ml.
R. K. v inkriminovanej dobe netrpel duševnou chorobou ani duševnou poruchou chorobného charakteru
pre ktorú by nemohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Vzhľadom k tomu, že
ide u neho o menej vyvinuté rozumové schopnosti - mentálnej retardácie ľahkého stupňa, mal ľahko

nepodstatne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie. Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na
záveroch svojho posudku. Súd prvého stupňa následne do konania pribral ďalšieho znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria J.. H. U.. Zo záverov jej posudku vyplýva,
že správanie obžalovaného v inkriminovanom čase bolo paticky - chorobne motivované v
dôsledku choromyseľného úsudku, pre ktorý nemohol ovládať svoje konanie, rozpoznať a ani ovládať

teda jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli vymiznuté.
Vzhľadom na protichodné závery znaleckých posudkov J.. W. J. a J.. H. U. súd
nariadil pozorovanie obžalovaného ml. R. K. v Psychiatrickej nemocnici F. a
pribral do konania dvoch znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia farmácia, odvetviapsychiatria J.. J. M. a J.. H. X. za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Zo
záverov ich kontrolného znaleckého posudku je zistiteľné, že u obžalovaného ml. R. K. pozorovaním v
zdravotníckom zariadení nezistili prejavy žiadnej duševnej poruchy v užšom zmysle slova. Ako

trvalým stavom (duševnou poruchou v širšom zmysle) trpí ľahkým stupňom duševnej zaostalosti. Na
podklade prítomnosti ľahkej duševnej zaostalosti hodnotia jeho ovládacie schopnosti v čase uvedených
skutkov a vo vzťahu k uvedeným skutkom len ako ľahko a nevýznamné znížené, jeho
rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Obžalovaný v čase uvedených skutkov mohol rozpoznať
protiprávnosť svojho konania a tiež mohol svoje konanie ovládať. U obžalovaného nezistili prejavy

závislosti od alkoholu či iných psychoaktívnych látok. Jeho pobyt na slobode nepovažujú pre spoločnosť
za nebezpečný. U obžalovaného zistili pri ústavnom pozorovaní pri znaleckom vyšetrení snahu o
primitívnu vedomú agraváciu (zveličenie) jeho mentálneho postihnutia (snahu o prezentovanie
svojej nižšej mentálnej úrovni ako je v skutočnosti). Existuje predpoklad, že snaha o agraváciu sa u neho
prejavuje aj v jeho správaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom.

Pokiaľ obhajoba v odvolaní poukazovala na pochybnosti o trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného
s poukazom na rozdielnosť znaleckého posudku vypracovaného znalcom psychiatrom J.. H. U., v
porovnaní so závermi znaleckého posudku znalcov J.. J. M. a J.. H. X., krajský súd uvádza, že znalci
J.. J. M. a J.. H. X. mali možnosť na rozdiel od J.. H. U. obžalovaného pozorovať počas jeho pobytu v
nemocnici (29 dní), mali k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku všetky potrebné

výpovede a lekárske správy z predchádzajúceho obdobia, a to aj z obdobia pred skutkom, čiže sa jedná
o komplexný posudok. Niet dôvodu pochybovať o správnosti ich odborných záverov. Odvolacie námietky
obžalovaného v súvislosti s posudzovaním príčetnosti sú len opakovaním obhajobnej argumentácie
uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd, ako je zrejmé z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal. Krajský súd pripomína, že otázku príčetnosti páchateľa

je kompetentný riešiť len súd ako otázku právnu, k riešeniu ktorej znalci poskytujú len podklady.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že obžalovaný je trestne zodpovednou osobou a následne
po právnej stránke správne kvalifikoval jeho konanie v bode 1/ ako prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., v bode 2/ ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a v

bode 3/ ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák..

Pochybenie, ktoré by bolo zistené, a ktoré by prípadne bolo možné napraviť na podklade odvolania
podaného obžalovaným, nezistil krajský súd ani vo vzťahu k výroku o treste. Aj v tomto smere
okresný súd uviedol všetky podstatné skutočnosti, ktoré z uvedeného hľadiska mali pre

jeho rozhodovanie význam, pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu sa dôsledne spravoval základnými
zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zákona, pričom v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4
Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a
možnosť nápravy. S prihliadnutím na všetky uvádzané skutočnosti, podľa názoru krajského

súdu trest odňatia slobody, ktorý obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere ôsmich
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v minimálne možnej výmere, je
možné považovať za trest, ktorým sa účel trestu sledovaný Trestným zákonom splní.

Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a

zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.