Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200819
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718200819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore
žalobkyne: A. C., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX K., zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom AK J. Kráľa 5/A, 974 01 Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 823,89 Eur s príslušenstvom a určenie neplatnosti eventuálne
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen,

č.k. 17Csp/8/2018-180 zo dňa 6. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%,
ktoré j e jej žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni titulom vydania bezdôvodného

obohatenia sumu 823,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 823,89
Eur odo dňa 08.03.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta).
Napadnutým rozsudok okresný súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č.8500035399, ktorú mal
dňa 20.11.2013 uzatvoriť žalobca a žalovaný je neplatná (druhá výroková veta). Treťou výrokovou
vetou uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

1.1 Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 823,89 Eur s prísl. a určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500035399
(ďalej aj „Úverová zmluva“), ktorú mala dňa 20.11.2013 uzatvoriť žalobkyňa a žalovaný je neplatná,
eventuálne určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy je bezúročný a
bezpoplatkový. V žalobe tvrdila, že úverová zmluva je postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti; k jej
uzavretiu nedošlo v zmysle princípov platných pre občianskoprávne vzťahy. Aj oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi predstavuje nový návrh žalovaného na uzavretie zmluvy, ktorý žalobkyňou

akceptovaný nebol. Žalobkyňa tiež poukázala na výšku úrokovej zmiery, ktorý zásadne prevyšuje
obvyklú hodnotu úrokových mier úveru. Z uvedených dôvodov sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré predstavuje rozdiel medzi poskytnutou čiastkou úveru a finančnými prostriedkami,
ktorá žalobkyňa žalobcovi zaplatila.1.2 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa vypísala
v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluve o revolvingovom úvere č. 8500035399 dňa

15.11.2013 vo Zvolene údaje v bode 2 a v bode 5. V bode 5 je okrem iného uvedené aj to, že
predpokladaná RPMN za úver je 70,01 %, priemerná RPMN za úver 46,06 %, predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %. Žiadosť bola po vypísaní údajov odoslaná žalovanému, ktorý
dňa 20. 11. 2013 v Bratislave vypísal údaje v bode 6, túto žiadosť podpísal. V bode 6 okrem iného
uviedol, že RPMN za úver je 67,96 %, priemerná RPMN za úver 45,94 % a predpokladaná RPMN úveru

po poskytnutí revolvingu 70,01 %. Okresný súd považoval za nepochybné, že potom, ako žalovaný
obdržal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. 8500035399, ktorý mu odoslala žalobkyňa,
v bode 6, v ktorom sú uvádzané údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur, pozmenil údaje,
týkajúce sa priemernej RPMN za úver, RPMN za úver a predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu. Je zrejmé, že žalovaný bezvýhradne neakceptoval žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru, ktorý mu zaslala žalobkyňa. Okresný súd uviedol, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,

výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že boli pozmenené údaje, týkajúce sa iba RPMN a nejedná sa v tomto prípade o
obligatórnu náležitosť, súd v tejto súvislosti poukátal na ustanovenia v § 9 ods. 2 písm. j) a y), kde priamo
zákon v týchto ustanoveniach hovorí o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj údaje, týkajúce sa ročnej percentuálnej

miery nákladov a priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov. Uzavrel, že ak žalovaný
pozmenil v bode 6 údaje ohľadom RPMN a priemernej RPMN, nebolo možné to považovať za
akceptovanie pôvodného návrhu na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500035399, ale za
protinávrh. Takýto protinávrh, aby bol uzavretý, mal byť zo strany žalobkyne prijatý. V konaní súd prvej
inštancie nemal za preukázané, že by takýto protinávrh žalovaného žalobkyňa bola prijala. Z toho, že

žalobkyňa poskytnuté žalobcom poskytnuté finančné prostriedky prijala, nemožno vyvodiť, že zmluva
bola uzavretá konkludentne, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Na
základe uvedeného okresný súd určil, že predložená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500035399,
ktorú mali strany sporu uzatvoriť dňa 20.11.2013, je neplatná.

1.3 Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa
uhradila v prospech žalovaného čiastku 2.108,14 Eur, žalovaný jej poskytol sumu 1.284,25 Eur, rozdiel
vo výške 823,89 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. V tomto smere súd
prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný od pôvodne dohodnutej sumy (1.500,-Eur) odpočítal poplatok
podľa bodu 8.1 žiadosti vo výške 215,75 Eur za poskytnutie služby (spočívajúcej v možnosti odkladu

splatnosti splátok). Ak žalovaný tvrdil, že žalobkyni vyplatil čiastku 486,29 Eur a ďalšie sumy boli
započítané na iné pohľadávky veriteľa (zo zmluvy č.8200031756 a č.8200032399), na výzvu súdu
neoznámil, aké sumy boli v skutočnosti započítané s svoje tvrdenia nepreukázal. Okresný súd tak
vychádzal z tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný nerozporoval a ustálil, že v skutočnosti žalovaný poskytol
žalobkyni len sumu 1.284,25 Eur. Takéto plnenie na základe neplatnej zmluvy predstavuje bezdôvodné

obohatenie, ktoré bola žalobkyňa povinná vrátiť; žalobkyňa žalovanému uhradila celkom 26 splátok po
80,37 Eur a čiastku 18,52 Eur, spolu sumu 2.108,14 Eur. Z uvedeného dôvodu okresný súd zaviazal
žalovanéhokzaplateniusumy823,89Eur,predstavujúcebezdôvodnéobohatenienastranežalovaného.

1.4 Súd prvej inštancie priznal žalobkyni uplatnený nárok na úrok z omeškania s poukazom na

ustanovenie § 517 ods. 1 veta prvá a ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z.; úrok z omeškania priznal vo výške 5% od 08.03.2018, odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby žalovanému; kedy už žalovaný musel mať vedomosť o tom, na koho úkor sa obohatil
a že táto osoba žiada bezdôvodné obohatenie vydať.

1.5 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods.1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a konštatoval, že žalobkyňa mala
v konaní plný úspech. Preto jej priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací

súd zmenil rozsudok okresného súdu a vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietne aj v časti, v ktorej jej
bolo vyhovené a žalovanému prizná právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
Uplatnil nárok na náhradu trov konania v odvolacom konaní. Namietaol odvolacie dôvody uvedené v §
365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov knesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2.1 Žalovaný v konkrétnostiach namietal, že záver súdu prvej inštancie o neplatne dojednanej RPMN
z dôvodu, že nedošlo k dohode o nej a teda zmluva nebola platne uzavretá, je nesprávny; odporuje
zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) v tom, že predmetný
zákon dohodu o RPMN nepozná a okresný súd pochybil aj v spôsobe uvádzania údaja o priemernej

hodnote RPMN. Súd prvej inštancie pritom nezdôvodnil, na základe akých skutočností mal zato, že by
si účastníci zmluvy (o úvere) vôbec mohli údaj o RPMN legálne mohli dohodnúť; nezaoberal sa tým,
či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj údaj o RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné
dohodnúť. Žalovaný pritom tvrdil, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy
nedojednáva; účastníci zmluvy sa na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. RPMN má byť určená tak,
že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy; pri jeho určení sa vychádza z

údajov jestvujúcich v danom čase. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom
podľa zákona č. 129/2010 Z.z., potom by tento zákon porušil. Nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd
prvej inštancie dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN; žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, obsahuje len údaj o predpokladanej RPMN. V
tomto smere odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie; súd prvej inštancie nesprávne posúdil

otázku vzniku zmluvných vzťahov.

2.2 Odvolateľ tiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj otázku, či RPMN je
podmienkou vzniku zmluvy; nedodržanie náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemá za následok
neplatnosťzmluvy,čovyplývazustanovenia§11(zákonač.129/2010Z.z.).VýrokII.ourčeníneplatnosti

zmluvy je tak v rozpore so zákonom a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a uplatnila nárok na náhradu trov konania.
Považovala napadnutý rozsudok za správny po stránke skutkovej i právnej.

3.1 Žalobkyňa sa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že medzi ňou a žalovaným nedošlo k
uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme, z dôvodu iného údaju RPMN za úver,
iného údaju predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu a iného údaju priemernej RPMN za
úver v bode 5 žiadosti/zmluvy a v bode 6 žiadosti zmluvy; Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi

sa nachádzajú ďalšie, v žiadosti/zmluve neuvedené údaje, a to termín konečnej splatnosti a termín
splatnosti jednotlivých splátok. Z uvedeného dôvodu k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo. V tomto
smere poukázala na ustanovenie § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že skutočnosť, že
údaj RPMN sa určuje presne stanoveným zákonným postupom neznamená, že sa môže v jednotlivých
listinách, majúcich tvoriť zmluvu, líšiť.

3.2 Žalobkyňa napokon tvrdila, že pokiaľ má byť zmluva jasná, zrozumiteľná a nemá byť zavádzajúca,
nesmie sa žiadny údaj v rôznych častiach textu odlišovať od údaja prvotného. Uvádzať odlišné údaje o
výškeRPMNaodôvodniťtútoskutočnosťspôsobomvýpočtuadĺžkytrvaniaúveru,niejemožné,pretože
takáto skutočnosť je pre spotrebiteľa zavádzajúca. Uviedla, že výklad žalovaného smeruje k záveru,

že žalobca ako spotrebiteľ v čase podpisu zmluvy nemusel poznať správnu hodnotu RPMN či správnu
hodnotu priemernej RPMN; takýto prístup žalovaného k výkladu zákonných ustanovení vzťahujúcich sa
na spotrebiteľskú vec, považovala žalobkyňa za zjavne nesprávny, neudržateľný, ktorý nemôže obstáť.

4. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie vo veci podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán sporu, ktorý mal byť založený
na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500035399
je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, z uvedeného dôvodu je potrebné na predmetný vzťah
aplikovať aj ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa ochrany spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), okresný súd správne poukázal tiež na to, že tento právny vzťah podlieha aj právnej úprave

uvedenej v zákone č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Tento záver okresného
súdu podaným odvolaním spochybnený nebol. Vzhľadom na to, že údaje o schválenom úvere v bode
6 žiadosti/zmluvy vypísané žalovaným sú odlišné ako údaje, ktoré do bodu 5 žiadosti/zmluvy uviedla
žalobkyňa, záver súdu prvej inštancie o neplatnosti Úverovej zmluvy, je v plnom rozsahu správny,
nakoľko na platnosť Úverovej zmluvy sa vyžadovala písomná akceptácia nového návrhu predloženého

žalovaným žalobkyni, a táto absentovala.

8.1 Niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere (z tohto hľadiska nie je podstatné,
či ide o revolvingový alebo jednoduchý úver) z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje
písomná forma. Takto si to vymienil aj žalovaný ako veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o

revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., pričom, ako je tu uvedené, uzatvára
sa na predtlačenom formulári Veriteľa, ktorý je zároveň návrhom na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom
úvere, a aj zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými
stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi. Vzhľadom na to, že žalobkyňa ako
dlžník Žiadosť/Zmluvu podpísala odlišný deň ako tieto žiadosti podpísal žalovaný ako veriteľ, resp.

tento do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6), takéto zmluvy o
revolvingovom úvere nemožno považovať za riadne a platne uzavreté. Údaje o schválenom úvere v
čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisovala žalobkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy,
a preto ich žalobkyňa písomne akceptovať nemohla. Nové údaje smerom ku žalobkyni predstavujú
nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, že by žalobkyňa takýto nový návrh

akceptovala. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou
a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku. Nedostatok písomného prejavu vôle
žalobkyne byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto
prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade strany sporu zmluvu
o revolvingovom úvere platne neuzavreli z dôvodov vyššie uvedených; ani tzv. zmluvné dojednania

zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nie sú účastníkmi zmluvy
podpísané a označené dátumom. Nedostatok písomnej formy, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je
sankcionovaný neplatnosťou zmluvy ako takej a tento dôvod sám o sebe postačuje na vyslovenie záveru
o to, že predložená zmluva o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom v zmysle § 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý má byť zároveň žiadosťou

o poskytnutie úveru ako aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom,
že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je
vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po
podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru. Pre vznik a platnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle (§ 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom
nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z
hľadiska obsahu listiny podpisujú).

8.2 Odvolateľ v zásade namietal len skutočnosť, že údaj o RPMN za pri uzatváraní úverovej zmluvy

dohodnúť nedá. K uvedenému odvolací súd uvádza, že bez ohľadu na to, či tento údaj je dohodnuteľný
alebo nie, ak v návrhu zmluvy sú uvedené údaje o RPMN a v odpovedi na tento návrh dodávateľ údaje
o výške RPMN zmení, ide o zmenu návrhu zmluvy. V takom prípade nový návrh pre platné uzatvoreniezmluvy vyžaduje jeho akceptáciu pôvodným navrhovateľom (žalobkyňou). A túto skutočnosť žalovaný v
spore nepreukázal. K platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere tak nedošlo.

8.3 Právnym následkom neplatnosti Úverovej zmluvy je vznik bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, ktoré okresný súd vyčíslil na sumu 823,89 Eur ako rozdielu medzi finančnými prostriedkami,
ktoré žalovaný žalobkyni reálne poskytol (1.284,25 Eur) a vrátenými finančnými prostriedkami
žalobkyňou žalovanému (2.108,14 Eur). Tento záver, pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia
žalovaný v podanom odvolaní nenamietal, namietol záver súdu prvej inštancie o neplatnosti Úverovej

zmluvy. Pokiaľ sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k absencii písomnej
formy zmluvy, nebol právny a logický dôvod posúdiť výšku bezdôvodného obohatenia inak, ako to urobil
okresný súd. Výpočet bezdôvodného obohatenia tak ako bol súdom prvej inštancie vypočítaný v bode
21 rozsudku, odvolateľ podaným odvolaním nenapadol. Pokiaľ odvolací súd považoval závery súdu
prvej inštancie za právne správne vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia, nemal odvolací dôvod
vo vzťahu s správnosti výšky priznaného nároku, ktorá je v konečnom dôsledku v súlade s listinnými

dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise.

8.4 Súd prvej inštancie správne posúdil aj uplatnený nárok na úrok z omeškania, ktorý priznal vo
výške 5% ročne zo sumy 823,89 Eur od 08.03.2018 do zaplatenia, keď správne pri stanovení začiatku
omeškania žalovaného vychádzal z okamihu, kedy bola žalovanému doručená žaloba o vydanie

bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa nepreukázala, že by pred začatím sporu žalovaného k vydaniu
bezdôvodného obohatenia vyzvala. Pri stanovení výšky úroku z omeškania okresný súd správne
vychádzal z ustanovenia § 517 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z.. V konečnom dôsledku voči priznanému úroku z omeškania odvolacie námietky
nesmerovali.

9. Odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, keďže v konaní
bolo preukázané, akú sumu žalovaný žalobkyni na základe neplatnej zmluvy vyplatil a akú sumu
žalobkyňa žalovanému vrátila. Preto krajský súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil, a to aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania. Tento

žalovaný napadol len ako závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej, bez relevantnej argumentácie.
Nakoľko odvolací súd považoval napadnuté výroky rozsudku okresného súdu vo veci samej za vecne
správne, nevznikol dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku ani vo výroku o nároku na
náhradu trov konania.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..
Nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom

rozsahu, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).