Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/376/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115220946
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115220946.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobkyne: Agentúra B&T, s.r.o., IČO:

44 386 711, Železničná 12, Maňa, proti žalovanej: T. Q., narodená XX.X.XXXX, bytom M. 9, A., v zast.
JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát so sídlom Piaristická 2, Nitra, o neoprávnený zásah do dobrej
povesti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobkyňa sa žalobným návrhom žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa ďalšieho
šírenia informácií , z ktorých akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo, vyplývajú nasledujúce
nepravdivé tvrdenia :
a) Žalobca nerealizuje a nikdy nerealizoval obchodný prípad pre zahraničného partnera
b) Žalobca použil finančný vklad žalovanej na iný účel než na realizáciu obchodného prípadu resp. na
osobnú potrebu osôb, ktoré mali k peňažným prostriedkom odporcu prístup a peňažný vklad bol od
žalovanej vylákaný pod zámienkou vysokého podielu na zisku z neexistujúceho obchodného prípadu.

2) Žalovaná je povinná do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi resp. obchodným
partnerom ospravedlnenie v tomto znení:
Y. Q. sa spoločnosti Agentúra B&T, s.r.o. ospravedlňuje za šírenie nepravdivých a zavádzajúcich
informácií o spoločnosti Agentúra B&T, s.r.o. a osobách v nej pôsobiacich, ktorými neoprávnene zasiahla
do ich dobrej povesti a poškodila ich dobré meno nielen v rámci hospodárskej súťaže, ale aj v rámci
profesionálnych, rodinných a iných sociálnych väzieb dotknutých osôb.“

3) Žalovaná je povinná do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi primerané
zadosťučinenie v peňažnej forme v sume 50.000,- eur.

4) Žalovaná je povinná uhradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 02.04.2012 Zmluvu o

tichom spoločenstve, ktorá sa stala účinnou 04.04.2012 pripísaním vkladu tichého spoločníka na účet
žalobcu. Tiché spoločenstvo bolo ukončené k 31.12.2014, pričom doteraz nedošlo k vyrovnaniu vkladu
tichého spoločníka z nižšie uvedených dôvodov na strane žalobcu - jedným z nich sú nepravdivé,
klamlivé a zavádzajúce tvrdenia žalovanej ohľadne jej pôsobenia ako tichého spoločníka, ktoré spôsobiliprerušenie resp. pozdržanie realizácie obchodného prípadu, na ktorom sa žalovaná svojím vkladom
tichého spoločníka podieľala.
Žalovaná,akotichýspoločníkbolapočascelejdobyinformovaná,malamožnosťnahliadaťdopodkladov,

dokumentov a iných listín potvrdzujúcich činnosť na obchodnom prípade a pravidelne sa stretávala s
konateľkou, o čom bolo VZ vždy dôsledne informované.
Následne zistili, že informácie, ktoré získala, ďalej šírila medzi svojimi známymi resp. konzultovala s
tretími osobami, ktoré si tým neoprávnene vypočuli informácie o plánovaných krokoch v obchodnom
prípade,čímvyvstávapodozrenie,žezdržanieresp.omeškaniebolospôsobenéohrozenímobchodného

tajomstva a jej nekalosúťažným správaním. Preto jej tvrdenie, že obchodný prípad je „vymyslený“ -
fiktívny, považuje za difamačné, klamlivé a poškodzujúce dobré meno nielen firmy, ale aj obchodného
partnera v zahraničí.
Žalovaná sa zaviazala dodržiavať mlčanlivosť o veciach tvoriacich obchodné tajomstvo, o ktorých
sa dozvedela počas jej pôsobenia ako tichý spoločník a od tohto záväzku nebola oslobodená a je
presvedčená, že p. N. tento svoj záväzok porušila a svojím konaním ohrozila obchodné tajomstvo resp.

celý priebeh obchodného prípadu.
Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že žalovaná neustále pokračuje v nepravdivých zavádzajúcich
tvrdeniach, o ktorých sa dozvedeli aj od tretích osôb resp, priamo od obchodných partnerov, kedy napr.
český partner PERTINAX s.r.o.). s ktorým spolupracujú viac ako 6 rokov, sa priamo spýtal na to, či vedia,
že o ich firme idú veľmi zlé reči, že nie sú schopní realizovať plnenia, nemajú vedomosti ani kapacity na

náročné plnenia a že nikdy v kontakte s kanadskou firmou ohľadne jej plánu penetrácie na trh SR/ČR
neboli, pričom on sám vie, že toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko jeho firma - prostredníctvom ich firmy
chce dohodnúť s kanadským partnerom možnosť stať sa importérom tejto značky na trh ČR.

5./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila Zmluva o tichom
spoločenstve, potvrdenie prijatia vkladu TS, komunikácia s TS, zápisnice z VZ, návrh na vydanie
platobného rozkazu, výňatok z niekoľko sto strán komunikácie s obchodným partnerom.

6./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7./ Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že žalobou
uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žalobu považuje za nedôvodnú.
Ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že z obsahu žaloby nevyplýva žiadny konkrétny opis rozhodujúcich
skutočností i označenie dôkazov na ich preukázanie, pričom vychádzajúc z petitu žaloby, nie je z

jej obsahu možné zistiť akým konkrétnym konaním mala žalovaná šíriť nepravdivé a zavádzajúce
informácie o žalobkyni a osobách v nej pôsobiacich, ktorými mala neoprávnene zasiahnuť do ich dobrej
povesti a poškodiť ich dobré meno nielen v rámci hospodárskej súťaže, ale aj v rámci profesionálnych,
rodinných a iných sociálnych väzieb dotknutých osôb, pričom znej nie je zrejmé aký rozsah a intenzitu
mal mať tento zásah a taktiež absentuje odôvodnenie výšky uplatneného zadosťučinenia v peňažnej

forme.
Žalobkyňa v žalobe neuvádza ani žiadne konkrétne skutočnosti, na ktoré by mohla žalovaná
kvalifikovane reagovať, pričom nie je vôbec zrejmé aké informácie, akým spôsobm, v akom čase a pred
akými osobami ich mala žalovaná šíriť. Taktiež nie je vôbec zrejmý predmet obchodného tajomstva,
akým spôsobom a v akom čase mala žalovaná porušiť záväzok mlčanlivosti o veciach tvoriacich

obchodné tajomstvo a komu ho mala vyzradiť.
Žalovaná navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej
náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

8./ Žalobkyni spolu s predvolaním na termín pojednávania bola zaslaná výzva na vyjadrenie sa k
vyjadreniu žalovanej k žalobe, na ktoré žalobkyňa žiadnym spôsobom nereagovala.
Žalobkyňa bola v konaní riadne poučená o sudcovskej koncentrácií.9./ Podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky aby súd konal v neprítomnosti
žalobkyne, ktorá mala doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila.

10./ Právny zástupca žalovanej JUDr. Ladislav Mášik uviedol, že žalovaná považuje celú žalobu
za nedôvodnú, z obsahu žaloby nevyplýva žiadny konkrétny opis rozhodujúcich skutočností, neboli
produkované žiadne dôkazy zo strany žalobkyne na preukázanie jej tvrdení. Z obsahu žaloby nie je
možné zistiť akým konkrétnym konaním mala žalovaná šíriť nepravdivé zavádzajúce informácie o

žalobkyni a o osobách jej pôsobiacich, ktorými mala neoprávnene zasiahnuť do ich dobrej povesti a
poškodiť ich dobré meno nielen v rámci hospodárskej súťaže ale aj v rámci profesionálnych, rodinných
a iných sociálnych väzieb dotknutých osôb, pričom z nej nie je ani zrejmé aký rozsah a intenzitu mal
mať tento zásah a taktiež absentuje odôvodnenie výšky uplatneného zadosťučinenia v peňažnej forme.
Žalobkyňa v žalobe neuvádza ani žiadne konkrétne skutočnosti, na ktoré by mohla žalovaná
kvalifikovanereagovať,pričomniejevôbeczrejméakéinformácie,akýmspôsobom,vakomčase apred

akými osobami ich mala žalovaná šíriť. Taktiež nie je vôbec zrejmý predmet obchodného tajomstva,
akým spôsobom a v akom čase mala žalovaná porušiť záväzok mlčanlivosti vo veciach tvoriacich
obchodné tajomstvo, komu ho mala vyzradiť.
Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že žalovaná žalobou uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznáva a žalobu považuje za nedôvodnú. Nie je si vedomá, že by akýmkoľvek spôsobom

šírila nepravdivé a zavádzajúce informácie o žalobkyni a osobách v nej pôsobiacich, ktoré by boli
spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do ich dobrej povesti, poškodiť ich dobré meno a taktiež si nie je
vedomá veci tvoriacich obchodné tajomstvo a skutočností jeho vyzradenia. Žalovaná je toho názoru, že
žalobkyňa v konaní neprodukovala žiadny dôkaz preukazujúci jej tvrdenia, žiadny dôkaz ani neoznačila,
v konaní bola nečinná a neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. Navrhuje, aby súd žalobu ako

nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, priznal žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

11./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie obsahom spisu a dospel k nasledovným skutkovým
a právnym zisteniam.

12./ Zo zmluvy o tichom spoločenstve založenej do spisu (č.l.10) bolo zistené, že zmluvnými stranami v
predmetnej zmluve sú žalobca a ako tichý spoločník je uvedená žalovaná T. Q.. Ďalej bolo zistené, že
tichý spoločník poskytne firme na jej podnikanie vklad a to finančné prostriedky vo výške 18.500 eur.

Z potvrdenia o prijatí vkladu ( č.l. 12) bolo zistené, že žalovaná vložila na účet žalobcu vklad vo výške
18.500 eur a to dňa 4.4.2012 prevodom.
Žalovaná zaslala žalobcovi dňa 18.6.2013 prípis, v ktorom ukončila účasť tichého spoločníka, prípis
označením ukončenie účasti tichého spoločníka, kde uviedla, že potvrdzuje svoj záujem skončiť svoju
účasť vo firme ako tichý spoločník a žiada svoj vklad vyplatiť na svoj osobný účet.

Žalobca svojím prípisom zo dňa 23.08.2013 označeným ako ukončenie tichého spoločenstva akceptoval
výpoveď zo zmluvy s tým, že vklad bude žalovanej vrátený na jej účet najneskôr v zákonom stanovenej
lehote po vyhotovení príslušnej účtovnej závierky spolu s príslušným podielom na zisku.
Zo zápisnice zo stretnutia konaného dňa 05.05.2014 bolo zistené, že predmetom stretnutia bola dohoda
ospôsobeatermínevyrovnaniatichéhospoločníka,dôjdenajneskôrk31.12.2014načomsatedastrany

dohodli, čo potvrdili svojim podpisom na predmetnej dohode.
Zo zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu (č.l. 21) bolo
zistené, že valné zhromaždenie vzalo na vedomie žiadosť žalovanej ukončiť tiché spoločenstvo.
Z výpisu z obchodného registra žalobcu bolo zistené, že predmetná spoločnosť bola založená
28.10.2018, spoločníkmi sú G.. P. W. a P. C., konateľom spoločnosti je G.. P. F., predmet činnosti

predmetnej spoločnosti je podnikateľské poradenstvo v oblasti obchodu, výroby a služieb.
Z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý žalovaná podala na Okresný súd Nové Zámky, bolo
zistené, že predmetom návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo zaplatenie sumy vo výške 19.000,-
eur s príslušenstvom.
Žalovaná v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedla, že so žalobkyňou uzavrela Zmluvu o tichom

spoločenstve a to dňa 2.2.2014, zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a na základe predmetnej zmluvy
poskytla žalobkyni peňažný vklad vo výške 18.500,- eur, pričom svojou účasťou ako tichý spoločník sa
mala podieľať na 50 % z čistého zisku spoločnosti, respektíve strate do výšky svojho vkladu.Žalobkyňa sa so žalovanou dohodli, že jej vyplatí spolu s jej vkladom aj podiel na zisku a bonus za
rok 2013 vo výške 500 eur.
Žalovaná dňa 18.06.2013 písomne vypovedala zmluvu o tichom spoločenstve a jej účasť ako tichého

spoločníka na podnikaní žalobcu zanikla v zmysle ustanovenia článku VII ods. 2 písmeno a zmluvy o
tichom spoločenstve a v súlade s ustanovením § 679 ods. 1 písmeno b) zákona číslo 513/1991 Z.z.
Obchodného zákonníka dňa 31.12.2013.
Podľa zmluvy o tichom spoločenstve bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanej jej peňažný vklad do 60
dní od zániku zmluvy teda najneskôr do 01.03.2014, pričom však žalobca žalovanej vklad v dohodnutej

lehote nevrátil ani nezaplatil dohodnutý bonus za rok 2013.
Medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu dohody a to dňa 05.05.2014, predmetom ktorej bol
spôsob a termín vyrovnania tichého spoločníka, záväzok žalobcu zaplatiť žalovanej vklad v celej výške
18.500 eur spolu s bonusom za rok 2013 vo výške 500,- eur a podielom zo zisku z obchodného prípadu v
lehote najneskôr do 31.12.2014, avšak aj napriek opakovaným výzvam žalovanej na plnenie si žalobca
svoju povinnosť ani do tohto termínu nesplnil.

Postupom času žalovaná nadobudla presvedčenie, že žalobca vôbec nerealizuje obchodný podiel, z
ktorého zisku sa mala podieľať a ktorý bol aj základným motívom pre jej účasť ako tichý spoločník u
žalobcu.
Na základe tohto presvedčenia sa žalovaná opakovane dožadovala vrátenia svojho vkladu ešte pred
termínom 31.12.2014 a zároveň prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzývala žalobkyňu na

zaslanie informácií a listín, ktoré by mali preukazovať hospodárske výsledky žalobcu, ale najmä jeho
činnosť v rámci obchodného prípadu - strategický projekt pre zahraničného partnera.
Do dňa podania žalobného návrhu nebol žalovanej zaplatený žiadny podiel zo zisku, ani bonus, ani
vrátený vklad. Taktiež neboli žalovanej poskytnuté žiadne ekonomické informácie týkajúce sa činnosti
ani o realizácii obchodného prípadu, ani kópie účtovných závierok.

Z účtovných závierok žalobcu súvaha (súvaha výkaz ziskov a strát a poznámky za účtovné obdobia roku
2012 a 2013 získaných z verejného zdroja (register účtovných závierok Ministerstva financií Slovenskej
republiky) vyplýva, že žalobca vôbec neeviduje účasť žalovanej ako tichého spoločníka, vklad žalovanej
nie je zaevidovaný do účtovníctva žalobcu a nie je uvedený v účtovných závierkach žalobcu. .
V zmysle § 61 ods. 12 opatrenia Ministerstva financií SR čísloXXX“, ktorým sa ustanovujú podrobnosti

o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného
účtovníctva sa na analytickom účte „ 472“ ostatné dlhodobé záväzky účtujú záväzky vyplývajúce z
tichého spoločenstva, avšak z účtovných závierok žalobcu je zrejmé, že záväzok vyplývajúci z tichého
spoločenstva nie je vôbec vedený v jeho účtovníctve, pričom vklad žalovanej odhliadnuc od jeho účelu
nemohol byť ani spotrebovaný v rámci bežnej obchodnej činnosti žalobcu, nakoľko príjmy žalobcu v roku

2012 boli 5.750,- eur a výška 4.476,- eur, v roku 2013 príjmy 19.000,- eur a výdaje 19.102,- eur, napriek
tomu stav peňažnej hotovosti a bankového účtu žalobcu nie je ani vo výške vkladu žalovanej.
V žalobe bolo uvedené, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné nadobudnúť dôvodné
podozrenie, že žalobca žiadny obchodný podiel - projekt pre zahraničného partnera nikdy nerealizoval,
žalovanou poskytnutý peňažný vklad bol použitý na iný účel, respektíve na osobnú potrebu osôb,

ktoré mali k peňažným prostriedkom žalobcu prístup a peňažný vklad bol od žalovanej vylákaný pod
zámienkou vysokého podielu na zisku z neexistujúceho obchodného prípadu.

13./ Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14./ Podľa § 19b ods. 2, Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa
možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

15./ Podľa § 19b ods. 3, Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah
do dobrej povesti právnickej osoby.

16./ Podľa ust. § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17./ S poukazom na ust. § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.18./ Oboznámením sa s obsahom spisu ako s listinnými dôkazmi nachádzajúcich sa v spise
predložených žalobkyňou súd mal za preukázané, že predmetom sporu medzi stranami je žaloba
žalobkyne na ochranu osobnosti v zmysle ustanovení § 11, §13 a § 19b ods.3 Občianskeho zákonníka.

19./Občianskoprávnaochranaosobnostifyzickejosoby,resp.dobrejpovestiprávnickejosobyprichádza
do úvahy iba pri takých zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, resp. do
dobrej povesti, ktoré sú neoprávnené (protiprávne).

Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej osoby ( resp. do dobrej povesti právnickej osoby), ktorý
je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom.
Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah
je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať.
Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby

chránené v zmysle § 19b ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená
na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu
neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu
sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno)

občianskoprávnej sankcie len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).
V konaní o ochrane pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby možno skúmať
iba to, či nepravdivé skutkové tvrdenie má difamačnú povahu.
Podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti v zmysle citovaných zákonných
ustanovení je to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a tiež to, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť

ujmu na právach chránených ustanoveniami § 19b Občianskeho zákonníka .
Pritom obe tieto podmienky musia byť splnené aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo
právnickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú sankciu znášať.
Pre priznanie finančnej náhrady sa okrem iného vyžaduje vznik nemajetkovej ujmy právnickej
osoby predstavujúcej zníženie osobnosti alebo vážnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi

neoprávneným zásahom a vznikom takejto kvalifikovanej ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu
zásahu ani v spôsobe na nemajetkovú ujmu na osobnosť iba priznanie morálnej satisfakcie, ktorá podľa
zákona má prednosť.
Pod neoprávneným zásahom treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave,
nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie

je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. Objektívna spôsobilosť
zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo ohrození právnickej osoby v jej
fyzickej a morálnej integrite. Toto kritérium vylučuje, aby sa na hodnotenie zásahu stali rozhodujúce iba
subjektívne pocity poškodeného. Bude záležať na prostredí, v ktorom zásahu došlo, objekte zásahu,
ďalších okolnostiach.

Či je určité tvrdenie difamujúce je potrebné posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj
podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu
došlo. Je potrebné prihliadnuť k jeho doslovnému zneniu.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva možnosť právnickej osoby, postihnutej
neoprávneným zásahom do jej dobrej povesti domáhať sa súdnou cestou, aby sa subjekt

neoprávneného zásahu zdržal takého zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a aby odstránil
závadnýstavazároveňmáprávosadomáhaťprimeranéhozadosťučinenia,ktorémôžebyťpožadované
i v peniazoch.
Použitie jednotlivých prostriedkov ochrany a sankcií, ktoré vyplývajú z ust. § 19b ods. 2, Občianskeho
zákonníka, ako i rozsahu ich použitia prináleží súdu a úvaha súdu musí vychádzať z konkrétnych

okolností neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby na podklade hodnotenia
vykonaných dôkazov.

20./ Žalobca uplatňoval svoj nárok v žalobnom návrhu zapieracou žalobou smerujúcou k tomu, aby

súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa ďalšieho šírenia informácií, z ktorých akýmkoľvek spôsobom,
priamo alebo nepriamo, vyplývajú nasledujúce nepravdivé tvrdenia :
c) Žalobca nerealizuje a nikdy nerealizoval obchodný prípad pre zahraničného partnerad) Žalobca použil finančný vklad žalovanej na iný účel než na realizáciu obchodného prípadu resp. na
osobnú potrebu osôb, ktoré mali k peňažným prostriedkom odporcu prístup a peňažný vklad bol od
žalovanej vylákaný pod zámienkou vysokého podielu na zisku z neexistujúceho obchodného prípadu

a satisfakčnou žalobou a to, aby súd uložil žalovanej uložil povinnosť s tým, že žalovaná je
povinná do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi resp. obchodným partnerom
ospravedlnenie v tomto znení:
Y. Q. sa spoločnosti Agentúra B&T, s.r.o. ospravedlňuje za šírenie nepravdivých a zavádzajúcich
informácií o spoločnosti Agentúra B&T, s.r.o. a osobách v nej pôsobiacich, ktorými neoprávnene zasiahla

do ich dobrej povesti a poškodila ich dobré meno nielen v rámci hospodárskej súťaže, ale aj v rámci
profesionálnych, rodinných a iných sociálnych väzieb dotknutých osôb.“
Žalovaná je povinná do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi primerané
zadosťučinenie v peňažnej forme v sume 50.000,- eur a v predmetnom konaní si uplatnila plnú náhradu
trov konania .

21./ Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká vtedy, ak neoprávnený zásah do jej dobrej povesti,
je objektívne spôsobilý privodiť ujmu oprávnenému subjektu. Tu sa vychádza iba z predpokladu, aké
následky a v akom rozsahu mohli v dôsledku neoprávneného zásahu nastať.
Zodpovednosť za neoprávnené zásahy do názvu a do dobrej povesti právnických osôb je osobitným

druhom občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá je konštruovaná ako prísne objektívna zodpovednosť,
t.j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie subjektu zásahu.

22./ Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa svoje nároky

odôvodňovala práve z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý si žalovaná podala na Okresný súd
Nové Zámky a v ktorom žiadala, aby súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy vo výške 19.000,- eur
príslušenstvom.
Z dôvodu, že žalobkyňa na pojednávanie nechodila, k vyjadreniu žalovanej sa nevyjadrila, súd v
predmetnej veci vychádzal len zo skutočností tvrdených žalobkyňou v žalobe, nakoľko v danom prípade

žalobkyňa mala bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaná v návrhu na vydanie platobného rozkazu šírila negatívne
informácie a stanoviská ohľadom firmy, keď žalovaná v žalobe uviedla ,,že nadobudla podozrenie, že
obchodný prípad neexistuje, pričom podľa žalobcu sa v danej veci v obchodnom prípade preukázane
konalo a stále koná.

Na preukázanie svojich tvrdení žalobca uviedol, že žalovaná v roku 2012 dostala a prevzala od firmy na
vyskúšanie vzorky výrobkov kanadskej spoločnosti.
Ďalej žalobca tvrdil v žalobe, že informácie, ktoré žalovaná získala ďalej šírila medzi svojimi známymi,
respektíve konzultovala s tretími osobami, ktoré si tým neoprávnene vypočuli informácie o plánovaných
krokoch v obchodnom prípade, čím vyvstáva podozrenie, že zdržanie, respektíve omeškanie bolo

spôsobené ohrozením obchodného tajomstva aj jej nekalo súťažným správaním.
Žalobca tieto tvrdenia, že obchodný prípad je vymyslený, fiktívny považuje za difamačné konanie a
poškodzujúce dobré meno nielen ich firmy, ale aj obchodného partnera v zahraničí.
Podľa neho žalovaná svojimi vyjadreniami ohrozila - porušila obchodné tajomstvo tým, že žalovaná
rozpráva zavádzajúce a nepravdivé informácie, respektíve tretím osobám hovorila o obchodnom

prípade,ktorýsipodľanejfirmavymyslela,ale pritomvedelajehodetailysatakéhotokonania(ohrozenia
obchodného tajomstva, respektíve neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby dopustila.
Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná neustále pokračuje v nepravdivých a zavádzajúcich tvrdeniach, o
ktorých sa dozvedel aj od tretích osôb, respektíve priamo od obchodných partnerov, napríklad český
partner PERTINAX s.r.o., s ktorým spolupracuje viac ako 6 rokov sa priamo spýtal na to, či vedia, že

o ich firme idú veľmi zlé reči, že nie sú schopní realizovať plnenia, nemajú vedomosti ani kapacity na
náročné plnenia a že nikdy v kontakte s kanadskou firmou ohľadne jej plánu penetrácie na trhu SR/ ČR
neboli, pričom on sám vie, že toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko jeho firma prostredníctvom ich firmy
chce dohodnúť s kanadským partnerom možnosť stať sa importérom tejto značky na trhu ČR.
Žalobca na preukázanie nepravdivých tvrdení šírených žalovanou ako dôkazy predložil dokumenty, že

z pohľadu žalovanej ,,neexistujúci“ obchodný prípad existuje od roku 2011 a je stále živý, založil do
spisu niekoľko dokumentov a to také, ktoré neohrozujú obchodné tajomstvo, pričom súd nevedela z
predložených listín to nebolo ani zrejmé, ktoré doklady založené v spise sa týkajú daného tvrdenia.Žalobca vo svojom žalobnom návrhu tvrdil, že žalovaná vo svojom návrhu na vydanie platobného
rozkazu uvádzala mnoho zavádzajúcich a nepravdivých skutočností ohľadne jej pôsobenia ako tichého
spoločníka. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu, žalovaná ako spoločník bola počas celej doby riadne

informovaná, mala možnosť nahliadať do podkladov, dokumentov a iných listín potvrdzujúcich činnosť
na obchodnom prípade a pravidelne sa stretávala s konateľkou .
Informácie, ktoré získala ďalej šírila medzi svojimi známymi, respektíve konzultovala s tretími osobami,
ktoré si neoprávnene vypočuli informácie o plánovaných krokoch v obchodnom prípade , čím vyvstáva
podozrenie , že zdržanie resp. omeškanie bolo spôsobené ohrozením obchodného tajomstva a jej

nekalosúťažným správaním.
V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Platí, že strana sporu je povinná
tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má
tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.
Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia (v súlade s § 150 CSP) prívlastok skutkové slúži na zvýraznenie, že nejde
o tvrdenia právne.

Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou
hypotézou (skutkovou podstatou).
Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je
obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného
práva privodiť úspech strany v spore).

Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Je teda potrebné uviesť tvrdenia
relevantné z hľadiska hmotného práva.
Povinnosť tvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú
povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Musí však ísť
o substancované tvrdenie, to je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu

hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti
žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania.
Žalobca vo svojej žalobe poukazoval len na skutočnosti tvrdené žalovanou v predmetnom návrhu na
vydanie platobného rozkazu podaného na Okresný súd Nové Zámky.
V konaní na preukázanie existencie svojich tvrdení žalobca nepreukázal žiadny relevantný podklad, zo

strany žalobcu nebolo dostatočne konkretizované, v čom vidí neoprávnený zásah do dobrej povesti a či
tento zásah do dobrej povesti bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu ako oprávnenému subjektu.
Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b
ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb
podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými

hodnotiacimiúsudkami.Idespravidlaonepravdivéskutkovétvrdeniaaotakéhodnotiaceúsudky,ktorým
chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný
charakter.Toznamená,žetvrdeniemusíbyťobjektívnespôsobilézasiahnuťdodobrejpovestiprávnickej
osoby (Nález ÚS SR II. ÚS 211/2008.
Žalobcavpredmetnomkonaníneuniesolanibremenotvrdenie,keďneuviedolkedyaakýmspôsobomzo

strany žalovanej došlo k porušeniu obchodného tajomstva, akým spôsobom žalobca konaním žalovanej
prišiel o očakávané plnenie, aké konkrétne informácie šírila medzi svojimi známymi a konkrétne medzi
ktorými známymi, respektíve konzultovala s tretími osobami ( ktorými ) a hlavne akým spôsobom
malo dôjsť k rozšíreniu difamačných výrokov o žalobcovi poškodzujúcich dobré meno žalobcu ako aj
obchodného partnera žalobcu zahraničí .

Žalobca v predmetnom konaní nielenže nepreukázal neoprávnenosť zásahu do svojich práv, nepredložil
ani dôkazy o konkrétnych následných reakciách vyvolaných zásahom do obchodnej prípadne
podnikateľskej činnosti žalobcu.
Žalobca negatívne dopady zásahu síce tvrdil, ale na preukázanie svojich tvrdení nepredložil, respektíve
nenavrhol vykonať dokazovanie na to, čo zásah v tejto oblasti vyvolal a spôsobil.

Žalobca v žalobe uviedol len skutočnosti o tom ako bol nápomocný žalovanej pri vybavovaním osobných
vecí, písomne len zdôvodnil, že v očakávaní podiel na zisku obchodného prípadu mal byť taký ako
sa uvádza 100.000,- eur, ale to len v tom prípade , kedy obchodný prípad bol zrealizovaný v
stanovenom čase a nebol ohrozený respektíve blokovaný force majeure (vyššou mocou), čo sa vie
preukázať, respektíve ohrozením obchodného tajomstva a neoprávneným zásahom do dobrej povesti

firmy , ktorého sa podľa všetkého dopustila žalovaná či už vedome alebo nevedome, pričom tieto svoje
tvrdenia žalobca ničím nepodložil, nepreukázal, jeho tvrdenia neboli podložené nijakými vierohodnými
dokladmi, čo súd vyhodnotil ako subjektívny pocit žalobcu, jeho vyjadrenia zostali iba v polohe tvrdení,
bez akéhokoľvek dôkazu.Zo strany žalobcu predložené listinné dôkazy nachádzajúcu sa v spise na strane 28 - 36 nepreukazovali
žiadne skutočností tvrdené žalobcom a súdu ani nebolo zrejmé, čoho sa listinné doklady v danej veci
týkali nakoľko to z nich ani nijakým spôsobom nevyplývalo.

Právnyzástupcažalovanejpovažovalcelúžalobuzanedôvodnúatozdôvodu,žeznejnevyplývažiadny
konkrétny opis rozhodujúcich skutočností, neboli produkované žiadne dôkazy zo strany žalobkyne na
preukázanie jej tvrdení a z obsahu žaloby nie je možné zistiť, akým konkrétnym konaním mala žalovaná
šíriť nepravdivé a zavádzajúce informácie o žalobcovi a o osobách jej pôsobiacich, ktorými mala
neoprávnene zasiahnuť do ich dobrej povesti a poškodiť ich dobré meno nielen v rámci hospodárskej

súťaže ale v rámci profesionálnych, rodinných a iných sociálnych väzieb dotknutých osôb, pričom zo
strany žalobkyne nebol ani špecifikovaný rozsah ani intenzita tohto zásahu.
Žalobca ničím nepreukázal, že by výrok žalovanej zasiahol vôbec do dobrej povesti žalobcu , a zo žaloby
a ani z konania nevyplýva, že by žalobcovi v rozsahu zásahu do dobrej povesti bola privodená taká
ujma, ktorá by spôsobila negatíva následky, vyžadujúce si primerané zadosťučinenie, či už v morálnej
podobe( v ospravedlnení sa )v alebo v peniazoch.

Keďže nebolo preukázané, že žalovaná je pôvodcom difamačných výrokov, ktoré mali neoprávnene
zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a voči ktorým sa domáha týmto konaním ochrany, súd
na základe predložených listinných dokladov zo strany žalobcu, ako aj zo žalobného návrhu mal
za preukázané, že v prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko bezpečne
nepreukázal ( teda spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti ) zásahy žalovanej do práv na ochranu

osobnosti žalobcu, žalobu žalobcu v celom rozsahu ako neodôvodnenú zamietol .

23./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola v konaní úspešná, súd žalovanej priznal plnú náhradu trov
konania.

24./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.