Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/210/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816205329
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5816205329.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcov: 1/ P. Z., nar. XX. XX.
XXXX,bytomO.,X.XX,2/L.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.,U.XXX,obajazastúpeníJUDr.Norbertom
Horváthom, advokátom so sídlom Galanta, Slnečná 592/2, IČO: 30 958 300, proti žalovaným: 1/ L. M.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom O., B. XXX, 2/ L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., B. XX, 3/ Ing. I. P., nar.

XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, 4/ P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., D. XXX a 5/ Poľovnícky spolok
Hldočín Nižná, so sídlom Nižná, IČO: 42 349 486, žalovaní 3/ až 5/ zastúpení JUDr. Petrom Vevurkom,
advokátom so sídlom O., Ul. U. XXX/XX, o neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, na odvolanie
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/170/2016-138 zo dňa 18. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ až 5/ p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali, aby určil,
že zmluva o užívaní poľovného revíru Hldočín - Nižná uzatvorená 02. 03. 2015 medzi prenajímateľom:
Vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného spoločného revíru Poľovného revíru Hldočín - Nižná
zastúpenými na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír 30. 09. 2014
zvolenými splnomocnencami, t. j. žalovanými 1/ až 4/ a užívateľom: žalovaným 5/ z dôvodu, že

zhromaždenie, na ktorom bolo schválené uzatvorenie tejto zmluvy zo strany vlastníkov poľovných
pozemkov, sa konalo v rozpore so zákonom, pretože nebolo zvolané podľa ust. § 5 ods. 3 zákona o
poľovníctve (zástupcami najmenej 1/3 vlastníkov), rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov je v rozpore s
ust. § 5 ods. 4 citovaného zákona (nebolo prijaté nadpolovičnou väčšinou vlastníkov), ako aj § 5 ods. 5
(listina prítomných neobsahuje výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich na jednotlivých vlastníkov a
ich podiel na výmere spoločného poľovného revíru), a teda je neplatné, poťažne je neplatná samotná
zmluva, ktorá z tohto rozhodnutia vzišla. Stotožnil sa s obranou žalovaných, a to konkrétne 3/ až 5/, že

žalobcovia vo veci nie sú aktívne vecne legitimovaní, pretože sú spoluvlastníkmi len takých poľovných
pozemkov, ktoré sú tzv. spoločnou nehnuteľnosťou a spravuje ich pozemkové spoločenstvo, cez ktoré
členovia pozemkového spoločenstva vykonávajú svoje práva k nehnuteľnostiam, a teda nie jednotlivo.
Žalobcovia sa na základe toho, že sú členmi pozemkového spoločenstva, nemôžu samostatne domáhať
určenia neplatnosti zmluvy, resp. nemôžu vykonávať akékoľvek iné práva vo vzťahu k týmto pozemkom.
Nemajú ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože ich právne postavenie

by sa ani v prípade vyhovenia žalobe nezmenilo. Stotožnil sa s tvrdením žalovaných 1/ a 2/, že vo
veci nie sú pasívne vecne legitimovaní, pretože sa zúčastnili a hlasovali na valnom zhromaždení
vlastníkov ako členovia výboru pozemkového spoločenstva, ktorí boli delegovaní valným zhromaždenímpozemkového spoločenstva a nezúčastnili sa ho teda ako súkromné osoby. Ak by bolo spochybnené
toto ich konanie, tak by boli spochybnené všetky ďalšie úkony, ktoré doposiaľ v mene pozemkového
spoločenstva uskutočnili. Zo zmluvy o užívaní poľovného revíru vyplýva, že sú v nej označení ako

splnomocnení zástupcovia prenajímateľa - vlastníkov poľovných pozemkov spoločného poľovného
revíru a pri podpisoch na poslednej strane zmluvy je uvedené „vlastníci poľovných pozemkov Poľovného
revíruHldočín-Nižnázastúpenísplnomocnencami“anachádzasatamotlačokpečiatkyzPozemkového
spoločenstva Nižná. Z obsahu notárskej zápisnice, ktorá osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov
pozemkov tvoriacich poľovný revír, vyplýva, že žalovaní 1/ až 4/ boli zvolení týmto zhromaždením za

zástupcovvlastníkovpoľovnýchpozemkovnapodpiszmluvyoužívanípoľovnéhorevíru,atedažalovaní
1/, 2/ správne voči zmluve namietajú, že v nej nevystupujú ako zmluvná strana (to sú samotní vlastníci
pozemkov združení v pozemkovom spoločenstve), ale ako zástupcovia zmluvnej strany. To znamená,
že žaloba je nedôvodná aj kvôli tomu, že konania sa nezúčastnili všetky subjekty, ktoré sú účastníkmi
napadnutého právneho úkonu. Žaloba z procesného hľadiska je žalobou na určenie právnej skutočnosti
podľa § 137 písm. d/ CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zákon o poľovníctve, z ktorého žaloba prichádza,
nepripúšťamožnosťpodaniažalobyourčenieneplatnostizmluvyoužívanípoľovnéhorevíru.Žalobcovia
netvrdili, že by túto možnosť pripúšťal nejaký iný predpis. Tento nedostatok žaloby je sám o sebe
dôvodom na jej zamietnutie. Žalobcovia nepreukázali, že by boli vlastníkmi iných pozemkov tvoriacich
poľovný revír, než sú pozemky, ktoré majú charakter spoločnej nehnuteľnosti spravovanej pozemkovým

spoločenstvom, a preto v spore nie sú aktívne vecne legitimovaní. Ako uznali aj žalobcovia, vo veciach
tejto správy platí väčšinový princíp. Na rozdiel od žalobcov bol toho názoru, že patrí k oprávneniam
výboru ako výkonného a štatutárneho orgánu pozemkového spoločenstva zastupovať vlastníkov aj na
zhromaždení vlastníkov pozemkov, patriacich do poľovného revíru a následne uzatvoriť v ich mene aj
zmluvu o užívaní poľovného revíru. Uzatvorenie tejto zmluvy patrí pod pojem „hospodárenie v lesoch“

uvedený v ust. § 19 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a nárok na ich náhradu priznal žalovaným v celom rozsahu prihliadnuc na ich plný úspech vo veci.

2. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a žiadali ho zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené

a priznaný im plný nárok na náhradu trov konania, resp. táto bude zrušená a vec vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutia prijaté zhromaždením vlastníkov a z
nich vychádzajúcu zmluvu mali pre rozpor s ust. § 5 ods. 3, 4, 5 zákona o poľovníctve za absolútne
neplatné (§ 39 OZ), na čo je povinný súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Naliehavý právny záujem
preukázali tým, že porušeniami zákona o poľovníctve bolo zasiahnuté do ich práva rozhodovať o

využití práva poľovníctva v poľovnom revíri z titulu vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacim jeho
súčasť. Pre nezákonnosť rozhodovania zhromaždenia nemohli svojím spolurozhodovaním ovplyvniť
jeho priebeh. Následkom tohto nezákonného rozhodovania došlo k nezákonnému uzavretiu zmluvy
o užívaní poľovného revíru. Nevydaním rozsudku by zostal jeho užívateľom žalovaný 5/, čím by im
bola odňatá akákoľvek možnosť participovať spolu s inými na jeho užívaní. Ak by súd nerozhodol

v zmysle žaloby, ostali by im uvedené práva odňaté, právne vzťahy nastolené účinkami zmluvy o
poľovnom revíri by zostali porušené a ich postavenie by zostalo neisté a sú dotknuté aj ich ekonomické
záujmy, keďže len riadne zvolané a uznášaniaschopné zhromaždenie sa môže uzniesť na výške
náhradyzaužívaniepoľovnéhorevíruaspôsobe(mieste)jehovýplatyvprospechjednotlivýchvlastníkov
poľovných pozemkov. Nestotožnili sa s názorom súdu, že by v prípade vyhovenia žalobe sa ich právne

postavenie nezmenilo, pretože ak by sa tak stalo, nevzťahovali by sa na nich práva a povinnosti zo
zmluvy vyplývajúce. V rámci poľovného revíru sú vlastníkmi nielen podielov patriacich do spoločnej
nehnuteľnosti, ale sú vlastníkmi aj iných poľovných pozemkov, pričom na pojednávaní k námietke
žalovaných, týkajúcej sa uvedeného, navrhli súdu poskytnúť im lehotu 90 dní na predloženie znaleckého
posudku, ktorý by to preukázal. Na túto námietku žalovaných 3/ až 5/ obsiahnutú v ich vyjadrení k žalobe

reagovali vo svojej replike spolu s predložením špecifikácie pozemkov určených parcelným číslom,
výmerou, i druhom, pričom vzhľadom k tomu, že žalovaní nevyužili možnosť podania dupliky, mali za to,
že táto záležitosť zostala medzi stranami nesporná, a preto iný dôkaz súdu nepredkladali. K námietke, že
v prípade časti poľovných pozemkov vo vlastníctve žalobcov sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, uviedli,
že Pozemkové spoločenstvo Nižná nepreukázalo oprávnenie konať za svojich jednotlivých členov, t. j. za

podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti,
pričom otázka zastupovania nie je riešená ani v zmluve o založení, ani v stanovách, ani v žiadnom
inom internom akte pozemkového spoločenstva a zákon o pozemkových spoločenstvách v ust. § 19
ods. 1 výslovne ustanovuje len, že pozemkové spoločenstvo na účely podnikania vykonáva výlučnepoľnohospodársku výrobu, resp. hospodári v lesoch a na vodných plochách. Z uvedeného vyplýva, že
žiadna úprava neoprávňuje orgán pozemkového spoločenstva zúčastniť sa na zhromaždení vlastníkov
a hlasovať na ňom a už vôbec nebráni podielovému spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti uplatňovať

si svoje práva v súvislosti s rozhodovaním o výkone práva poľovníctva priamo. Pozemkové spoločenstvo
Nižná nie je v katastri nehnuteľností vedené ako vlastník spoločnej nehnuteľnosti, pričom zákon o
poľovníctve jednoznačne hovorí o zhromaždení vlastníkov.
K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných 1/, 2/ uviedli, že žalovaní 1/ až 4/
uzatvárali zmluvu na strane prenajímateľa za vlastníkov poľovných pozemkov ako splnomocnenci

zvolení zhromaždením vlastníkov ako to vyplýva aj z obsahu notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje jeho
priebeh. Nestotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že správne malo byť žalované Pozemkové
spoločenstvo Nižná, keďže žalovaní 1/ a 2/ sú v zmluve označení ako splnomocnenci vlastníkov
poľovných pozemkov, avšak pri ich podpisoch sa nachádza pečiatka Pozemkového spoločenstva Nižná.
Vychádzajúc z uvedeného mali za to, že je irelevantné, z akého titulu sa žalovaní 1/, 2/ zhromaždenia
zúčastnili a koho na ňom zastupovali. Označenie žalovaných vzhľadom na skutočnosť, kto zmluvu

uzavrel, považovali za správne.

3. Žalovaní 3/ až 5/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho vyčerpávajúcimi skutkovými a právnymi
zisteniami. Žalobcovia už pri podaní žaloby boli povinní predložiť všetky im známe dôkazy týkajúce

sa veci (koncentračná zásada), pričom oni majú len možnosť, nie povinnosť reagovať na repliku
žalobcov duplikou. Z notárskej zápisnice vyplýva, že zhromaždenie vlastníkov bolo vykonané v súlade
s ust. § 5 a nasl. zákona o poľovníctve, a preto uznesenia sú platné. Z LV č. XXXX je nesporné,
že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. (tzv. urbár), preto súd správne
posúdil nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, ako aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na

strane žalobcov na podanie žaloby. V danej veci sa jedná o určovaciu žalobu, pre ktorej úspešnosť
základným predpokladom je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom
súdom bolo správne konštatované, že právne postavenie žalobcov by sa vyhovením žalobnému
návrhu nezmenilo, z ktorého dôvodu nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ich
argumentácia, že ak by i súd ich žalobe vyhovel, mohli by v budúcnosti zvolať ďalšie zhromaždenie

a pri dosiahnutí nadpolovičnej väčšiny rozhodnúť o užívaní poľovného revíru ako celku, neobstojí,
keďže na takto neistú budúcnosť súd pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu nemôže prihliadať.
Vyhovením žalobe by sa ani ich postavenie vo vzťahu k svojmu vlastníctvu nezmenilo a zmluvou nie
sú ani žiadnym spôsobom obmedzovaní vo výkone svojho vlastníckeho práva k pozemkom, tvoriacim
poľovný revír. Výkon práva poľovníctva členmi žalovaného 5/ nie je zásahom do vlastníckych práv

žalobcov,neobmedzujeichvužívanívlastníckehoprávakspoločnejnehnuteľnosti,ktorérealizujúcestou
pozemkového spoločenstva.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zotrvali na dôvodoch uvedených v odvolaní.
Uviedli, že účelom koncentračnej zásady je predísť situáciám, kedy jedna zo sporových strán namietne

dovtedy nespornú aktívnu vecnú legitimáciu druhej sporovej strany (len raz, a to veľmi všeobecne
namietanú vo vyjadrení k žalobe) bez toho, aby mohla v tomto smere adekvátne reagovať, keď navyše
na základe tejto námietky navrhli súdu vykonať dôkaz, ktorým by sa preukázala poloha nimi vlastnených
pozemkov, t. j. že sa nachádzajú v rámci poľovného revíru, ktorý však súd nepripustil, lebo za primárny
dôvod na zamietnutie žaloby považoval inú skutočnosť. Tvrdenie žalovaných 3/ až 5/, že z obsahu

notárskej zápisnice vyplýva, že uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov sú platné, mali za to, že aj
keď podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou,
nemožno toto ustanovenie vykladať tak, že notársku zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov pozemkov
možno považovať za listinu, na základe ktorej by notár overoval výsledky. Úlohou notára je opísať
priebeh deja a nie skúmať, aká je vlastnícka štruktúra v rámci poľovného revíru a či sú účastníci

zhromaždenia oprávnení zastupovať v takom rozsahu, ako sa prezentujú.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd sa nestotožnil s procesným dôvodom súdu prvej inštancie na zamietnutie žaloby o určenie
neplatnosti predmetnej zmluvy, t. j. právnej skutočnosti, lebo možnosť takéhoto určenia nevyplýva zosobitného predpisu (§ 137 písm. d/ CSP), keďže možnosť jej podania vyplýva priamo z ust. § 17 ods.
1 písm. f/ zákona o poľovníctve.
V ostatnej časti odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového

materiáluavyhodnotenítoho,čovrámciodvolaciehokonaniauviedližalobcovia,dospelkzáveru,žesúd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým záverom, uviedol správne právne závery a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom
odôvodnil. V napadnutom rozhodnutí okresný súd dostatočným, jasným a výstižným spôsobom vysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil. Dostatočne podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a
na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil v tejto časti s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcov krajský
súd dopĺňa, že títo sa žalobou domáhali rozhodnutia podľa § 137 písm. d/ CSP a nie preskúmania

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu pri zaevidovaní predmetnej zmluvy v správnom súdnictve
pred správnym súdom podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Civilné sporové
konanie je pritom založené na zásade kontradiktórnosti, t. j. strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podporiť svoje tvrdenia dôkazmi (čl. 8, § 149, § 150 CSP). Z uvedeného vyplýva, že bolo povinnosťou

žalobcov tvrdiť také skutočnosti, ktoré odôvodňujú nimi uplatnený nárok, t. j. z ktorých vyplýva, že valné
zhromaždenie vlastníkov pozemkov spoločného poľovného revíru nebolo zvolané zástupcom najmenej
ich 1/3 a uznesenia na ňom neboli prijaté nadpolovičnou väčšinou vlastníkov pozemkov spoločného
poľovného revíru počítané podľa pomeru ich spoluvlastníckych podielov k celkovej výmere pozemkov
spoločného poľovného revíru. Žalobcovia však ani len netvrdili, na základe akých skutočností majú

za to, že sa tak nestalo, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že samotná žalobkyňa
Družstvo Orava na zvolanie zhromaždenia, ako aj zastupovanie na ňom splnomocnila. Ak v tomto
smerežalobcoviabremenotvrdenia,nietodôkaznébremenoneuniesli,prijatémuuzneseniu,ktorýmbolo
nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru
rozhodnuté o prenechaní jeho užívania užívateľovi, sú povinní sa podrobiť bez súdneho rozhodnutia,

z ktorého dôvodu v spore nie sú aktívne vecne legitimovaní a neexistuje na ich strane ani naliehavý
právny záujem na určení (prejudiciálnom) neplatnosti napádaných uznesení okrem uvedeného aj z
dôvodu, že ich postavenie sa nestalo neistým a nič sa na ňom nezmenilo, keďže právo poľovníctva
nevykonávajú a ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, náhrada za užívanie poľovného revíru
je im vyplácaná. V súvislosti s povinnosťou žalobcov podrobiť sa uvádzanému uzneseniu krajský súd

zdôrazňuje, že podľa nálezu Ústavného súdu SR IV. ÚS 126/2012-14, ako aj rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR 8Sžo 230/2008, 2Sžo 88/2008, 8Sžo 409/2009, 8Sžo 211/2010, 10Sžo 58/2013) sa spoločný
poľovný revír posudzuje ako spoločná vec podľa ustanovenia § 139 OZ, a preto o jeho užívaní, ako aj
zvolení splnomocnencov na uzavretie zmluvy o jeho užívaní, ako to vyplýva aj z § 5 ods. 4, § 11 ods.
1, 2 zákona o poľovníctve rozhoduje nadpolovičná väčšina vlastníkov počítaná podľa podielu výmery

poľovných pozemkov jednotlivých vlastníkov na výmere spoločného poľovného revíru.
Ďalej na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalobcov
krajský súd dopĺňa, že podľa ust. § 18 ods. 1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti, t. j. právnu
subjektivitu, majú aj právnické osoby, medzi ktoré patrí aj Pozemkové spoločenstvo Nižná (§ 18 ods. 2
písm. d/ OZ, § 3 z. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách). Podľa § 20 ods. 1 OZ právne úkony

právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej
osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Konanie štatutárnych orgánov je preto
vlastným konaním právnickej osoby, z ktorého dôvodu sa naň nevzťahujú ustanovenia OZ o zastúpení,
pri ktorom konajúca osoba koná v mene zastúpeného (§ 22 a nasl. OZ). Konanie štatutárneho orgánu
preto právnickú osobu vždy zaväzuje, t. j. aj v prípade, že právny úkon nie je schválený zhromaždením,

hoci to zákon alebo zmluva ukladá, keď navyše, ako vyplynulo z tvrdení žalovaného 1/, 2/, v tomto
prípade sa tak uznesením zhromaždenia urbáru 23. 02. 2014 a 01. 03. 2015 stalo (§ 14 ods. 4 písm. e/
zákona o pozemkových spoločenstvách), ktoré tvrdenia neboli žalobcami popreté, a preto sa považujú
za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách štatutárnym
orgánom Pozemkového spoločenstva Nižná je jeho výbor, za ktorý navonok koná jeho predseda a

v prípade, že pre právny úkon, ktorý výbor robí, je predpísaná písomná forma, je potrebný podpis
aj ďalšieho člena výboru. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia ako spoluvlastníci spoločnej
nehnuteľnosti nie sú oprávnení uplatňovať si svoje práva v súvislosti s rozhodovaním o výkone práva
poľovníctva priamo, pričom aj keby boli vlastníci iných pozemkov tvoriacich spoločný poľovný revír akoich prehlasovaní menšinoví vlastníci by sa museli rozhodnutiu väčšiny podrobiť, tak ako to bolo už vyššie
konštatované.

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s odvolacími námietkami žalobcov krajský
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane trov konania.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a žalovaným vzhľadom na plný úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).