Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010283
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116010283.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a

prísediacich O. Z. a R. V.Ľ. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. októbra 2018 v Banskej Bystrici
takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

K. W.,

nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom ul. X. K. XXXX/XX, D.,

u z n á v a sa v i n n ý m

zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a),
písm. i) Tr. zákona, § 140 písm. a) Tr. zák.
pretože

v mesiacoch júl až august 2006 na nezistenom mieste si I. Š. objednal za odmenu 2.000.000,-
Sk (66.387,84 eur) získanie dokumentov od S. J., ktoré mali súvisieť s podnikateľskou činnosťou v
obchodných spoločnostiach S. J. a I. Š., prostredníctvom K. W., ktorý následne v mesiaci august
2006 v Banskej Bystrici sprostredkoval vykonanie objednávky aj za cenu použitia násilia, resp. hrozby
bezprostredného násilia, keď objednávku najskôr ponúkol a neskôr žiadal W. N. o jej urýchlené
vykonanie, pričom K. W. od leta 2006 sám a neskôr aj s W. N. monitoroval osoby S. J., K. J. (I.),
obhliadal a sledoval rodinné domy a iné nehnuteľnosti, vrátane sídiel obchodných spoločností patriacich

rodine S. J., tieto informácie a poznatky poskytol W. N., ktorý potom informoval K. W. o plánovanom dni,
čase a spôsobe vykonania objednávky, a následne W.D. N. v septembri 2006 na vykonanie získania
dokumentov zabezpečil vtedy príslušníka PZ S. W. a jeho prostredníctvom W. Č., kde všetci traja dňa
14.11.2006, maskovaní, ozbrojení s kuklami na hlavách v oblečení s označením „polícia“, vstúpili do
rodinného domu S. J. v N., časť H. Č.. XX, okres Brezno, kde spútali tam prítomné osoby a zmocnili sa
dokumentov z trezoru, cestovných pasov, šperkov zo žltého kovu a finančnej hotovosti, ktoré z domu
odniesli, pričom K. W. mal za takto vykonané násilné získanie dokumentov, získať z finančnej odmeny

podiel 200.000,-Sk (6638,78 eur),

t e d a - proti inému použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci
a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania ( organizovanou skupinou) a z osobitného motívu
(na objednávku),

a o d s u d z u j e s a z a t o :Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného
zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených K.. K. I., R.. XX. XX. XXXX, D. H.K. Č.. XX, N. O. X.

J., R.. XX. XX. XXXX D. H. Č.. XX, N. s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného K. W. bola obžaloba Krajskej
prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. Kv 127/14/6600 zo dňa 24.3.2016 za zločin lúpeže podľa § 188
ods.1,ods.2písm.c)Tr.zák.spoukazomna§138písm.a),písm.i)Tr.zák.,natomskutkovomzáklade,
že v mesiacoch júl až august 2006 na nezistenom mieste si X. Š. objednal za odmenu 2.000.000,-Sk

násilné získanie dokumentov od S. J., ktoré mali súvisieť s podnikateľskou činnosťou v obchodných
spoločnostiach S. J. a X. Š., prostredníctvom K. W., ktorý následne v mesiaci august 2006 v Banskej
Bystrici zorganizoval a koordinoval vykonanie tejto objednávky, keď objednávku najskôr ponúkol a
neskôr žiadal W. N. o jej urýchlené vykonanie, pričom K. W. od leta 2006 sám a neskôr aj s W. N.
monitoroval osoby S. J., K. J. (I.), obhliadal a sledoval rodinné domy a iné nehnuteľnosti, vrátane sídiel

obchodných spoločností patriacich rodine S. J., tieto informácie a poznatky poskytol ústne aj telefonicky
W. N., ktorý potom informoval K. W. o plánovanom dni, čase a spôsobe vykonania objednávky, vrátane
počtu troch osôb a použitia zbraní a následne W. N. v septembri 2006 na vykonanie násilného získania
dokumentov zabezpečil vtedy príslušníka PZ S. W. a jeho prostredníctvom W. Č., kde všetci traja dňa
14.11.2006, maskovaní, ozbrojení s kuklami na hlavách v oblečení s označením „polícia“, vstúpili do

rodinného domu S. J. v N., časť H. Č.. XX, okres Brezno, kde spútali tam prítomné osoby a zmocnili sa
dokumentov z trezoru, cestovných pasov, šperkov zo žltého kovu a finančnej hotovosti, ktoré z domu
odniesli, pričom K. W.Ý. mal za takto vykonané násilné získanie dokumentov, získať z finančnej odmeny
podiel 200.000,-Sk (6638,78,-Eur).

Prokurátor v priebehu súdneho konania navrhol konanie obžalovaného po právnej stránke posudzovať
ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
a), písm. i) Tr. zákona, § 140 písm. a) Tr. zák. (aj z osobitného motívu). Súd následne obžalovaného
upozornil na možnú zmenu právnej kvalifikácie.

Súd na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, výsluchom poškodených, svedkov,
znalcov, ako aj oboznámením sa listinnými dôkazmi zistil nasledujúce skutočnosti.

Obžalovaný K. W. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Využil svoje právo vo veci
nevypovedať. Súd sa na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 258 ods. 4 Tr. por. oboznámil s

výpoveďou obžalovaného z prípravného konania zo dňa 09.10.2015 na č.l. 51-61 zv. č. 1, kedy uviedol,
že skutok nespáchal a výpovede svedkov sú účelové. K osobe W. N. uviedol, že ju nepozná. X. Š. pozná
asi od roku 1984 alebo 1985, v čase keď bol príslušníkom policajného zboru v Brezne. V minulosti bol
jeho známy alebo kamarát, stretávali sa iba náhodne a žiadnu činnosť pre neho nevykonával. Do roku
1995 pracoval v Policajnom zbore, potom si založil detektívnu firmu a venoval sa rôznym činnostiam asi

do roku 2000. Asi od roku 2005 do roku 2013 bol majiteľom Športklub, s.r.o. v Lučenci. K. J., teraz I.,
pozná od roku 2000, kedy ich zoznámil jej nebohý manžel S. J.. Bolo to v hoteli Partizán, kde chodieval
do fitcentra a tam sa stretli viackrát. V roku 2004 sa náhodne stretol so Š., ktorý mu povedal, že S. J. je
vo väzbe a je na tom psychicky zle. Chcel ho nejak povzbudiť a vtedy mu povedal, že pozná farára, ktorý
poskytuje vo väzniciach duchovnú podporu a vie ho sprostredkovať. Asi v roku 2004, keď prechádzal

autom v Banskej Bystrici jednou ulicou, tak videl K.W. J. ako prechádza cez prechod smerom k nemu.
Zastavil a zakričal na ňu K.. Ona zastala a povedal jej, že Š. mu hovoril o S., že je v base v zlom stave a
chcel by mu nejako pomôcť. Usúdil to z toho, čo mu Š. povedal. Ona mu navrhla stretnutie na Závadke,
kde prišla aj s nejakým pánom, ktorý bol ďalej. On jej povedal, že pozná farára Ľ. D., ktorý je v rožňavskej
diecéze a môže ju s ním zoznámiť a takto poskytnúť duchovnú pomoc S. J.. Ľ. D. mu povedal, že vie

pomôcť a aby napísal žiadosť a odovzdal ju pani J.. Predložil aj originál tejto žiadosti. Záujem o tútonávštevu zo strany J. nebol. S. J. poznal z doby, keď bol policajtom na Pohorelej. Poznal ho ako bývalého
policajta a boli v kamarátskom vzťahu. Na horehroní bolo známe, že J. a Š. boli spoločníci v podnikaní.
Nevedel o ich vzájomných sporoch, chodili ako bratia, vystupovali v televízii. N. v roku 2006 neoslovil

v súvislosti so žiadosťou o násilné získanie dokumentov od S. J.. Ani jeho nikto neoslovil s takouto
požiadavkou. Nezúčastnil sa stretnutia na benzínovej pumpe v Bujakove, na ktorom boli prítomní N.
O. Š.. N. ho neinformoval o podrobnostiach, ani konkrétnych dňoch a hodinách, kedy bude vykonaná
lúpež. S N. sa nestretol. Nesprostredkoval objednávku lúpeže dokumentov S. J. od X. Š. k W. N.. Nemal
informácie o spôsobe vykonania lúpeže dokumentov v dome S. J.. V roku 2006 používal BMW radu 3,

modrej farby, ŠPZ D.. V septembri 2006 vo Zvolene na benzínovej pumpe prevzal Audi A6 combi, od K.
Q., ktoré malo slúžiť ako služobné motorové vozidlo vo firme Športklub s.r.o. Bol tam aj niekto zo strany
Q. a zo strany bývalého majiteľa Audi A6. Bol tam majiteľ z Dunajskej Stredy, ktorý mal vozidlo Audi
vrátiť Q.. On na toto stretnutie prišiel aj odišiel, na svojom vozidle zn. BMW. Došlo ku výmene vozidiel,
medzi Q. a majiteľom AUDI A6. Nevedel kto odišiel na Audi A6. V roku 2007 došlo k požiaru tohto
motorového vozidla. Obhorela predná časť a auto sa zlikvidovalo. Ako majiteľ a vlastník vozidla AUDI

A6, bola napísaná asi matka K. Q. a potom sa malo previesť na Športklub s.r.o. Ďalej uviedol, že K. K.
nepozná. Na otázku, že ho mala vidieť prechádzať na aute BMW na jeseň roku 2006 popri firme patriacej
J. v Brezne a on sa potom prikrčil v aute uviedol, že nie a on býva v Brezne a pohybuje sa po celom
meste a okolí. Nepamätal si, že by prechádzal okolo nejakej nehnuteľnosti. Prečo by sa mal prikrčovať,
ako by potom šoféroval. Tiež uviedol, že S. J. mal brata, ktorého nepozná. Má sestru, s ktorou sa nikdy

nezoznámil, nestretol a nevie ako vyzerá. Ak je S. J. ten pán, ktorý bol s D. na stretnutí v roku 2004,
keď za ním on prišiel ohľadom iných vecí, potvrdil, že sa tam s S. J. stretol. K nehode na Šturci na jeseň
v roku 2006, o ktorej je záznam v spise uviedol, že sa vtedy vracal zo Žiliny od kamaráta a vybehol v
zákrute na spadnuté kamene. K veľkej škode nedošlo a boli tam nejaké škrabance. Auto bolo lízingovej
spoločnosti a jeho úlohou bolo to nahlásiť. Prišli policajti, spísalo sa to a odišiel preč. K tomu, že na

zázname o nehode, ktorú spísal policajt je uvedený ako svedok W. N. aj s telefónnym číslom, uviedol, že
sa k tomu nevie vyjadriť. Písmo, ktorým je napísané meno W. N. nie je jeho. Nepozná N. N.Ú., teraz J.
a nepamätal si, že by sa s ňou niekedy stretol. Na otázku, či mal nejaký finančný prospech z lúpežného
prepadnutia S. J., kedy došlo aj k jeho usmrteniu uviedol, že nie. Na otázku či vie uviesť, prečo bol
spájaný s danou kauzou „vražda J.“ a kto ho s ňou spájal uviedol, že nevie prečo a myslí si, že to bolo

zo strany J. teraz I.. Dôvodom na toto bola jeho účasť v septembri 2006 na valnom zhromaždení firmy,
ktorú vlastnil Š. a J.. Na tom zhromaždení on podpísal zápisnicu ako svedok a nestranná osoba, ktorá sa
týkala majetkových pomerov medzi majiteľmi firmy a to Š. a J.. Pár dní po tomto valnom zhromaždení,
sa pri ňom niekde v Brezne zastavil S. J. s tým, že na valnom zhromaždení on nemal byť. Nepozná S.
W., W.D. Č. a vie o nich iba z médií. Na otázku, či vylučuje, že by sa niekedy stretol s W. N. uviedol, že

Slovensko je malé. Nevylúčil, že sa niekedy stretol W. N., ale vylúčil, že vedel o tom, že išlo o osobu N..

Svedkyňa - poškodená S.. K. I. (J.) uviedla, že obžalovaného K. W. pozná. Niekedy v roku 2004, keď
bol jej manžel S. J. vo väzbe, prišiel k nej neznámy muž s tým, že vie pomôcť jej manželovi dostať sa z
väzby. Navrhol stretnutie v reštaurácii v Závadke nad Hronom, kde išla so svojím bratom N. D.. Tam jej

W. povedal, že vie pomôcť z väzby a Š. zaplatil asi 1 mil. Sk, ale táto suma sa použila, aby nevzali do
väzby X. Š. v kauze olejári, preto je potrebné dať ďalšie peniaze. Povedal asi, že treba dať ďalší milión
korún, aby jej manžela pustili z väzby. Ona mu povedala, že nemá peniaze, a keď mu Š. dal milión,
nech si ide pýtať od neho. Počas väzby jej manžela od júna 2004 do júna 2005, sa ona s W. nestretla.
Len z rozprávania manželovho brata S. J. vedela, že sa stretol s K. W. a stretnutie mal dohodnúť Š.. Za

finančnú odmenu sa mal dostať z väzby alebo sa mali k nemu dostať na návštevu. S. J. povedala, že sa
s K. W. stretla, nedôveruje mu a žiadala ho, aby sa s ním už nekontaktoval. Keď bol jej manžel vo väzbe,
previedol Š. časť majetku zo spoločných spoločností, ktoré vlastnila rodina J. a Š. na svoju spoločnosť.
V júni 2005 sa vrátil jej manžel z väzby. Potom sa vzťahy medzi nimi zhoršili. Podávali na seba trestné
oznámenia a žaloby. Keď sa vrátil jej manžel z väzby, viackrát sa stretli s X. Š. I.. a mali si dohodnúť

vysporiadanie majetkových pomerov v ich spoločnostiach. K dohode medzi nimi nedošlo. Na jednom
stretnutí,keďjejmanželnesúhlasilsponukouX.Š.,tentopovedal,žeakstýmnebudesúhlasiť,takhodá
„odjebať“. Obžalovaného K. W. registrovala len niekoľko mesiacov pred zavraždením jej manžela. Videla
ho, že ich sleduje pri ich firme v Brezne na Laskomerského ulici 8 alebo cestou do Banskej Bystrice.
Niekedy išiel za ňou a neskrýval sa a niekedy mala pocit, že nechcel, aby ho videla. Aj manžel jej hovoril,

že K. W. ho sledoval na služobných cestách. Ona z neho mala strach a nevedela, prečo to robí. K. W.
používal vozidlo zn. BMW, tmavo modrej farby alebo vozidlo zn. Audi, bordovej farby, asi combi. Ďalej
uviedla, že počas trestného konania vo veci obvinených N. O. Č. vo veci vraždy, keď videla osobu W. N.,
uvedomila si, že práve on chodil v aute s W.. Predtým W. N. nepoznala. K. W. chodil aj do spoločnostipatriacej X. Š. na Bujakove SNP 49, kde videla aj vyššie uvedené vozidlá. O tom, že ju sleduje K. W.,
sa rozprávala s jej nebohým manželom, ktorý jej povedal, aby sa nebála, že rodinu ochráni.

Svedok W. N. uviedol, že obžalovaného K. W. pozná, nakoľko sa veľakrát stretli a telefonovali si.
Poškodeného J. nepoznal. Potvrdil, že spoločne s S. W. a W.D. Č. vykonali lúpežné prepadnutie v dome
rodiny J., ktoré zorganizoval obžalovaný K. W.. Je presvedčený, že on, W. O. Č., boli pri tomto skutku
zneužití. Keby vedel, že sa W. so Š. k nemu takto zachovajú, už po jeho zadržaní, tak by im nekryl chrbát.
Možno by to malo význam na jeho trest. So Š. ho zoznámil W., pričom sa s ním stretol dvakrát. Raz na

jeho čerpacej stanici za Breznom smerom na Polomku po pravej strane. Tam ho W. predstavoval, že
toto je náš človek. Š. mal vtedy niečo neodkladné, W. sa chvíľu so Š. rozprával bokom. On pri tom nebol
a následne išli do obce Polomka, kde mu W. ukazoval, kde býva J.. Aj pred Š.O. povedal, že akurát idú
hore. Vtedy bol prvýkrát obzrieť trvalé bydlisko S. J.. Bolo to za bieleho dňa. Následne sa z jeho iniciatívy
oni traja spoločne stretli, lebo si chcel overiť, či Š., ktorý si podľa W. objednáva toto lúpežné prepadnutie,
je ochotný vyplatiť sumu 2 mil. Sk. Druhé stretnutie bolo vo večerných hodinách pred Š. reštauráciou

v Bujakove, kde si k nim do auta prisadol Š.. On sa ho opýtal, či naozaj tá navrhovaná suma platí. Tá
suma nebola veľká, lebo sa delili štyria. Zo sumy 2 mil. Sk si mal zobrať W. 200.000,- Sk a oni traja si
mali rozdeliť po 600.000,-Sk. Toto bolo posledné stretnutie medzi nimi troma. Naďalej sa často stretával
len s W.. On ani nemal snahu viackrát sa stretnúť so Š.. Následne bolo dohodnuté medzi ním a W., že
po vykonaní skutku a prevzatí dokumentov z J. trezoru, sa po niekoľkých dňoch telefonicky manželka W.

objedná v kaderníckom salóne u jeho manželky na strihanie, účes. Do salóna on pravidelne chodieval
brávať tržby a večer ho zamkýnať a mal prehľad o zákazníkoch. W. mal prísť s manželkou a odovzdať
mu sumu 1,8 mil. Sk. K odovzdaniu tejto sumy nikdy nedošlo. W. mal zisťoval informácie o činnosti J., o
jeho nehnuteľnostiach, obhliadal terén a firmy, ktoré mu patrili. Podľa rozprávania W. ho na túto činnosť
najal Š.. On nebol pri ich rozhovoroch, ktoré sa týkali objednávky lúpeže. Stávalo sa, že prišiel za ním W.

a povedal mu, že X. Š. je nervózny, súril, aby sa vykonalo zabezpečenie dokumentov. Sľúbil mu, že keď
všetko dobre dopadne, že ho s K. W. zamestná Š. vo svojej firme. W. mal tankovaciu kartu na Š. firmu,
ktorú mu ukazoval a chválil sa tým. Obžalovaný W. ho kontaktoval takým spôsobom, že ho navštevoval
v sídle firmy jeho vtedajšej manželky, taktiež medzi nimi prebiehalo veľké množstvo telefonátov. Pokiaľ
išli do Brezna alebo na Polomku obzrieť si dom J.X., tak išli na aute W.. S objednávkou lúpežného

prepadnutia ho obžalovaný W. mohol osloviť asi niekedy v mesiacoch júl, august 2006. Povedal mu,
kto je J., že je to tiež bývalý policajt. W. u neho vzbudzoval dôveru tým, že bol tiež bývalý policajt a
rozprával mu o rôznych prípadoch. Z jeho rozprávania bolo cítiť, že osobu J. doslova nenávidí. Tiež mu
povedal, že J. bol zaplatený v kauze „Olejári“, začo bol vtedy vo väzbe a v tej dobe podnikal s drevom.
Obžalovaný K. W. mal vedomosť akým spôsobom a v akom počte vykonajú danú lúpež u S. J. a taktiež

vedel o všetkých skutočnostiach. Obžalovaný prichádzal za ním s rôznymi nápadmi, napr. aby J. uniesli
z jeho firmy z Banskej Bystrice alebo z jedného miesta v Podbrezovej. Toto však zamietol. Navrhoval
tiež, že ho odsledujú, keď pôjde z Brezna domov, že mu dajú nejakú prekážku cez cestu, napr. nejaký
strom. Nakoniec sa zhodli, keď W. od začiatku tvrdil, že doklady má J. doma v trezore, že keby ho aj
uniesli, tak by museli ísť s ním domov. Preto sa zjednotili, že lúpež dokumentov vykonajú u neho doma.

W. mu následne ešte povedal, že je to možné urobiť cez týždeň, lebo deti sú na internáte mimo trvalého
bydliska. Obžalovaný K. W. vedel o tom, že budú pri danej lúpeži použité zbrane, resp. že akcia bude
vykonaná ako policajná razia, informoval ho o tom, že do domu budú vstupovať ako policajti, a to on,
W. O. Č.. Obžalovaný W. spomínané osoby nepoznal. Povedal mu asi, že budú mať pri sebe legálne
zbrane, že on bude mať pri sebe svoju legálnu zbraň. Boli s W. dohodnutí, že následne po vstupe do

domu J. a zabezpečení osôb v dome a otvorení trezora, on dá signál osobe, ktorú určil W.. Bola to
zrejme jeho hodnoverná osoba a on sa veľakrát spýtal, či tam príde on. W. povedal, že pravdepodobne
nie. So Š. detaily lúpeže nepreberal. K nehode K. W. na horskom prechode Šturec v septembri 2006
na jeho osobnom vozidle, ktorej mal byť svedkom uviedol, že to bolo to na vozidle zn. BMW, modrej
metalízy, pričom W. mu povedal, že spláca na leasing a nechcel platiť, resp. možno nestíhal platiť leasing

a navrhol mu, či bude prítomný ako svedok pri dopravnej nehode, ktorá mala slúžiť k tomu, aby mu
poisťovňa zaplatila škodu. On s tým súhlasil. Išli vo večerných hodinách asi o 19.00-20.00 h, od Banskej
Bystrice smerom hore Šturcom a hľadali vhodné miesto. Akurát tam prebiehala renovácia pletiva a W.
sa rozhodol, kde by to mohlo byť. On vystúpil a W. niekoľkokrát spolujazdcovu stranou vozidla zámerne
oškrel. Po príchode dopravnej hliadky, ktorú zavolal W., vysvetlili ako sa to stalo. Policajt si to fotil a

spísala sa zápisnica. On asi dával aj doklady ako svedka nehody. W. bol vedený ako vodič. Následne
vozidlo odviezli do autoservisu.Svedok S. W. k veci uviedol, že obžalovaného K. W. nepozná. Na lúpež v dome S. J. ho oslovil W. N..
V tom čase v roku 2006 on navštevoval vysokú školu pedagogickú v Banskej Bystrici a s N., s ktorým
sa poznal, sa stretli viackrát v Banskej Bystrici. Niekedy v lete 2006 ho N. oslovil s tým, že má nejakú

prácu, kde sa dajú zarobiť peniaze. On súhlasil, lebo mu to prišlo ako ľahký zárobok. Na prvotných
stretnutiach mu N. povedal, že na túto „akciu“ ho oslovil nejaký človek, ktorý mal pracovať s drevom. N.
mu nikdy nepovedal mená objednávateľov alebo sprostredkovateľov. N. mu oznámil, že pôjde o nejakú
osobu z Brezna a postupne mu ukazoval majetky, ktoré táto osoba vlastnila a uviedol mu aj meno J..
Ukázal mu asi dve firmy v Brezne a spomenul, že má niečo aj v Banskej Bystrici, ale tieto už obhliadať

neboli. Ukázal mu aj jeho pumpu medzi Breznom a Polomkou. Na týchto obhliadkach bol asi dvakrát na
svojom vozidle. N. povedal, aby mu poskytol nejaké peniaze na naftu, lebo to bolo ďaleko z Trenčína.
Nevedel odkiaľ mal N. informácie ohľadom J. a jeho objektov. Povedal mu len toľko, že majú odcudziť
od J. nejaké dokumenty. Na výške odmeny za lúpež sa dohadovali hlavne on s N.. Nepamätal si akú
sumu, resp. odmenu, mal za daný skutok získať. No nedostal žiadne peniaze. Ani pred skutkom, ani
po skutku, ani s odstupom rokov. On nevedel komu mal N. odovzdať získané dokumenty od J.. Potom,

ako si to obzreli, mu to prišlo ako celkom jednoduchá korisť a preto on následne oslovil W. Č.. Č. sa
opýtal, či si chce tiež privyrobiť, on s tým súhlasil a postupne mu ozrejmil čoho sa tá „práca“ bude týkať.
Čo sa týka výstroje a výzbroje, tak boli dohodnutí, že si to každý zabezpečí sám. Keď išli na vykonanie
skutku prvýkrát, vtedy to odložili, lebo v dome sa nachádzali osoby, ktoré tam nečakali. N. ho krátko
na to kontaktoval s tým, že J. má niekam odcestovať, a preto to musia čo najskôr vykonať opäť. Preto

tam išli druhýkrát. Na vykonanie lúpeže v dome J. na Polomke, sa oni traja - on, N. O. Č. dohodli, že do
domu vstúpia tak, že využijú „meno Polície“. Do domu vstupovali s kuklami a zbraňami, keď každý z nich
mal zbraň. V dome osoby spútali a následne prehľadali dom a potom Č. O. N., zobral obsah trezora. Či
tam boli nejaké dokumenty alebo nie, to nevedel. Nevedel, pre koho mali byť tieto dokumenty zaujímavé
alebo potrebné. N. mu to nepovedal. Aj pri tejto lúpeži u J., použili vo všeobecnosti rovnaký postup ako

pri predchádzajúcich lúpežiach, že vystupovali ako policajti. Na postupe a taktike sa dohodli všetci traja
spolu. Nevedel, či N. prípadne Č., niekomu hovoril ich plán, resp. taktiku a ozbrojenie. Dokumenty, ktoré
mali za úlohu získať, sa mali týkať nejakých podnikateľských aktivít J.. K tomu mu N. tiež nič bližšie
nepovedal. Počas ich úteku mal N. so sebou nejaké listiny. Nepamätal si, že by mu N. spomínal osobu K.
W.. Toto meno sa dozvedel až po skutku od vyšetrovateľov. Nikdy predtým túto osobu nevidel, nepoznal,

ani nestretol. Nepozná osobu X. Š., nikdy sa s ním nestretol a toto meno sa dozvedel až po skutku,
počas vyšetrovania.

Svedok W. Č. uviedol, že obžalovaného K. W. nepozná. Asi v októbri 2006 ho oslovil bývalý kolega z
polície z Trenčína S. W. s tým, že potrebuje ísť zobrať nejaké dokumenty do Polomky. Miesto v Polomke

mu mal ukázať až tam. Ako ďalšieho člena mu predstavil W. N., ktorého dovtedy nepoznal. S N. sa stretli
dvakrát v mesiaci november 2006. Pred vykonaním „akcie“ sa dvakrát stretli v byte u N., kde si rozdelili
úlohy. Všetci boli ozbrojení. Prvýkrát nešli zobrať tie dokumenty, lebo to nedovoľovala situácia. Okolnosti
vdomenebolinatoľkodobré,abydodomumohlivojsť.Onnevedel,komutentodompatrí.Vedel,žemalo
ísť o nejakého podnikateľa a bývalého policajta, ktorý dlžil niekomu peniaze a bolo potrebné zobrať od

neho nejaké dokumenty. X. Š. predtým nikdy nepoznal, nikdy sa s ním nestretol a jeho meno sa dozvedel
až po vzatí do väzby a následných procesných úkonoch. O osobe obžalovaného K. W. dozvedel až
po vzatí do väzby. Nevedel o tom, že by mal s týmto prípadom niečo spoločné. O tejto osobe mu nič
nehovorili ani W., ani N.. K samotnej akcii uviedol, že prišli autom pred dom toho podnikateľa, vošli do
domu, ktorý bol odomknutý, zakričali, že sa jedná o policajnú akciu, aby si všetci ľahli. Následne osoby

spútali. Trezor v dome otvorila maloletá dcéra nebohého J.. Nevedel, kto zobral z trezoru dokumenty,
pre ktoré mali ísť, ale vie, že ich niekto zobral, lebo to bolo potom aj predmetom dokazovania. Nevedel
kto zisťoval informácie o činnosti S. J., o jeho nehnuteľnostiach, kto obhliadal terén a firmy, ktoré mu
patrili. Nevedel, kto si lúpež dokumentov v dome S. J. objednal. Taktiež nevedel, čoho sa mali týkať
dokumenty, ktoré mali za úlohu získať. Nebola mu vyplatená žiadna odmena za vykonanie násilného

získania dokumentov z domu S. J.. Do domu pre tie dokumenty išiel s tým, že ho o to požiadal S. W. a
bolo mu povedané, že nejaké peniaze za to dostane. Na konkrétnej výške neboli dohodnutí. Nevedel, či
o ich pláne, taktike a s dátumoch „akcie“ W. N. alebo S. W. niekoho informovali. N. mu nepovedal, koľko
ľudí bude v dome. Informáciu o tom, koľko osôb má byť v dome mali od N.. Podľa neho, to asi nebolo v
tom čase nejak odsledované, lebo keby vedeli, že koľko je tam osôb, tak do toho nejdú.

Svedkyňa K. Š. uviedla, že obžalovaného K. W. pozná iba z videnia. X. Š. pozná osobne. Obžalovaný
W. chodil do Šajgaloil s.r.o., kde ona pracovala od roku 1994. Vtedy jej brat S. J. spolupracoval s X. Š. a
mali spolu nejaké obchodné aktivity. Postupne si začali zakladať spoločne firmy. V Šajgaloil, s.r.o. sa vroku 1996 venovala účtovníctvu a ekonomickej agende a pracovala tam do februára 2005. Na začiatku
mali Š. a J. dobré priateľské vzťahy. Trvalo to do momentu, keď S. J. vzali v júni 2004 do väzby. Krátko
potom došlo v spoločnosti k stretnutiu, kde pani J. čítala list, v ktorom žiadala pána Š., aby ju informoval

o dianí vo firme a zapájal ju do podnikania, ktoré mali spoločne s J.. Došlo k veľkej hádke a táto udalosť
urobila zlom medzi vzťahmi J. a Š.. V čase, keď bol jej brat vo väzbe, tak jej pani J., manželka jej brata
povedala, že sa stretla náhodne s pánom W. a ten jej povedal, že za istú finančnú hotovosť, je schopný
pomôcť, aby sa dostal z väzby. Po prepustení jej brata z väzby v septembri 2005, resp. koncom roku, išla
so svojim bratom na jedno stretnutie, kde mal byť prítomný aj pán Š.. Stretli sa s ním v Tescu v Brezne

v kaviarni. Pán Š. vtedy trval na tom, že sa oni dvaja budú rozprávať sami, takže nebola prítomná ich
rozhovoru. Keď z tohto stretnutia odišli, tak jej brat povedal, že to k ničomu nevedie. Po návrate z väzby
už so Š. nepodnikal a mal svoju firmu Investpetrol s.r.o., kde obchodoval aj s drevom a nehnuteľnosťami.
Jej brat S. J. s manželkou, jej asi dva mesiace pred prejednávaným skutkom povedali, že sa im lepí na
päty W.. Ona videla viackrát W. v sídle spoločnosti pána Š. v Bujakove. Brat jej povedal, že W. stále
videl za sebou na aute. Takto sa vyjadrila aj pani J..

Svedok S. J. uviedol, že X. Š. poznal a bol zamestnaný v jeho firme. Po vzatí jeho brata S. J. do väzby,
ho oslovil X. Š., aby išiel za bratom do väzby. Povedal, že je tam všetko vybavené a zaplatené. Myslel
tým jeho návštevu. Š. mu dal kontakt na D., s ktorým išiel do Ilavy za bratom. Do Ilavy išiel tak, že sa
stretol v Nitre na Slovnaftke s D. a spolu išli do Ilavy. Na túto návštevu nakoniec nešiel. Š. chcel, aby

bratovi povedal, že je zle informovaný. Na druhej schôdzke sa stretol s D. opäť a bol tam prítomný aj
obžalovaný K. W.. Toto stretnutie bolo v Dudinciach. Tam mu oni hovorili rôzne narážky na brata, typu
ľoďka nemôže plávať proti prúdu a podobne. Na tomto stretnutí, ešte pred príchodom W., pýtal od neho
D. peniaze, že vie vybaviť pre brata úľavy vo väzbe. D. mu povedal, že pracuje s obvinenými vo väzbách,
že je duchovný a dal mu aj vizitku. D. mu tiež povedal, že s W. robí niečo na cirkevných pozemkoch.

Potom prišiel na toto stretnutie aj W. a začali rozprávať narážky na brata. Keď zo stretnutia odišli, tak ho
W. zastavil po ceste a pýtal od neho peniaze, že vybaví prepustenie brata S. J. z väzby. Odpovedal mu,
že to povie Š.. W. mu tiež povedal, že pomsta môže prísť aj po rokoch. Š. to aj povedal a on mu nato
odpovedal, že W. neverí. Tieto stretnutia boli niekedy v roku 2004, resp. v čase pobytu jeho brata vo
väzbe. Uviedol, že má strach z K. W., je to nevyspytateľný človek. Má obavu z toho, že sa motal okolo

jeho brata. K. W. predtým nevnímal. Len z videnia vedel, kto to je, ale osobne ho nepoznal. S K. W.
sa zoznámil osobne až na tom stretnutí v Dudinciach. Tu prišiel na modrom BMW. Potom sa sním ešte
stretol, ale k žiadnemu rozhovoru už nedošlo. Brat Ján mu povedal, že má pocit, že ho niekto sleduje.
Ďalej uviedol, že X. Š. mu povedal, že zháňa nejaké dokumenty, či ich brat neukryl k nemu. Odpovedal
mu, že k nemu nič neukryl.

Svedkyňa X.. K. K. uviedla, že robila účtovníctvo spoločnosti, kde mali majetkové podiely X. Š. a S. J.
a ich rodinní príslušníci. Bola ekonómka a chodila takmer každý deň do sídla Šajgaloil, a.s. Účtovníctvo
robila ako externá firma. Po tom, ako bol J. vzatý do väzby, sa o firemné záležitosti začala zaujímať pani
J.. Predtým chodievala do firmy veľmi málo. Ona chcela, aby boli poskytované informácie a podklady k

účtovníctvam, ktoré by prípadne potrebovali jej advokáti, aby bola vytvorená spolupráca. Po tom, ako
bol J. vzatý do väzby, začal za X. Š. do Šajgaoil, a.s. chodiť obžalovaný W., ktorý nebol zamestnancom
Šajgaloil a.s. a nemal ani obchodné vzťahy s danou spoločnosťou. Počas obdobia, keď tam pracovala,
videla vo firme Šajgaloil W. a jeho zaparkované vozidlo. Videla ho niekedy, ako sa na parkovisku vo
firme rozprával so Š.. Potom, ako bol J. prepustený z väzby, sa mali stretnúť so Š., kde mali riešiť chod

ich firmy. Ona síce prestala pracovať pre X. Š., ale stále pracovala pre firmy J., resp. J.. Bola s nimi v
pravidelnom kontakte. Preto aj vedela, že spory medzi Š. O. J. pretrvávajú a nevedeli nájsť spoločné
riešenie na rozdelenie spoločného majetku ich spoločných firiem. S. J. jej niekedy v lete, v roku v ktorom
zomrel, hovoril, že ho niekto sleduje. Tiež jej povedal, že keď chodia na služobné cesty, tak vidí auto
alebo autá, ktoré ho sledujú. Všimol si tiež, že aj pred jeho rodinným domom stoja podozrivé autá. Vtedy

jej spomenul aj meno W.. Povedal jej, že jeho registruje ako osobu, ktorá ho sleduje. Asi aj pani J. jej
spomenula, že W. bol aj za ňou. Ona videla W., ako sedí v aute v blízkosti domu J. R. P. B. v Brezne. Ona
tadiaľ prechádzala autom a videla ich zaparkované auto. Ona najprv prechádzala popri ich dome autom,
odbočila doľava do vedľajšej ulice a tam stálo auto W., popri ktorom prechádzala. Ona ho poznala síce
len z videnia, ale môže potvrdiť, že v tom vozidle sedel on. Z danej situácie, ktorú videla, to vyzeralo tak,

že W. tam čaká na niekoho iného alebo na J. alebo sleduje. Od J. mala informácie, že ich niekto sleduje,
pričom spomenuli aj meno W.. Táto situácia vyzerala tak, ako keby W.Ý. sledoval dom alebo J. v tom
dome. Ona túto situáciu popísala aj J.. V ten deň boli J. na P. B. riešiť problém s vodou. V tom čase W.
chodil do firmy Šajgaloil na modrom BMW, ale vozidlo, na ktorom ho vtedy videla, bolo v tvare combi,ŠPZ asi dunajskostredskej, tmavej farby. W. si všimla aj preto, že cesta bola do kopca, kde musela ísť
veľmi pomaly. W. si ju všimol, že ide popri jeho aute a prikrčil sa. Určite ju poznal z videnia.

Svedok S. J. uviedol, že s S. J. sa zoznámil začiatkom 90. rokov. Ešte predtým spoznal X. Š., ktorý
sa zaoberal podobnou činnosťou ako on. Vtedy on pracoval v spoločnosti KAVA s.r.o., ktorá predávala
oleje a pohonné hmoty. S S. J. sa už poznal a ich priateľstvo sa zlepšilo po jeho odchode z KAVA
s.r.o v roku 1996. Dohodil mu aj nejaké kontakty z obchodov s naftou a pod. Ich rodiny sa spriatelili.
Niekedy v roku 2004 bol S. J. vzatý do väzby. S jeho manželkou K.W. J., tieto veci preberali. Udivovala

ho skutočnosť, že pokiaľ nejaké podozrenie na firmu existuje, prečo nebol vzatý do väzby aj X. Š.,
pretože všetky rozhodnutia robili spoločne. Už počas väzby chcel X. Š. prepísať obchodné podiely len
na seba, lebo údajne S. J. robil zlé meno ich firme. S týmto nesúhlasili S. J., ani K. J. a od tejto doby
sa správanie Š.O. k ich rodine radikálne zmenilo. Predtým spolu obchodovali a chodili na dovolenky. Po
prepustení S. J. z väzby, Š. na J. naliehal, aby mu obchodné podiely prepísal. J. súhlasil, že za finančné
vyrovnanie prevedie podiely vo firme, s čím Š. nesúhlasil a namietal, že J.X. do firmy nič nedoniesol a nič

si neodnesie, napriek tomu, že bol 50% vlastníkom. J. sa mu so všetkými týmito problémami zdôveroval
a on sa mu snažil radami pomôcť. V tom období, niekedy začiatkom roku 2006, podstúpil ťažšiu operáciu
a J. ho vtedy navštívil aj v nemocnici, kde nechcel hovoriť o svojich problémoch. Po prepustení z
nemocnice ho navštívil a povedal mu, že situáciu sa vyhrotila. Vtedy u neho doma spomenul, že sa mu
X. Š. vyhrážal, že ho môže dať odjebať, keď sa nedohodnú a iné vyhrážky. S. J. mu tiež povedal, že

má dojem, že ho niekto sleduje a často sa okolo neho motá K. W.Ý., ktorého pozná ešte z obdobia, keď
chodil za Š. do firmy. On mu vtedy navrhoval, aby išiel na políciu alebo si zaobstaral zbraň a bol opatrný.
On mu na to povedal, že neverí, že by X. Š. niečo také urobil, že on chce len vyvolať u neho obavy
alebo strach a že nemá vzťah k zbraniam. On mu navrhol, že sa môže porozprávať so Š. a posnažiť
sa vyriešiť ich spor, ktorý vtedy mali medzi sebou. J. mu povedal, aby to nechal tak, aby aj on nemal

nejaké problémy. On kontaktoval X. Š. a žiadal ho, či by nemohol prísť k nemu domov, pretože bol po
operácii a nemohol chodiť von. Š. vtedy s týmto súhlasil a na ďalší deň prišiel k nemu domov. Prebrali
problémy medzi J. O. Š.. Boli okamihy, keď bol náchylný k tomu, že by mohlo dôjsť k nejakej dohode
medzi nimi, ale väčšinou sa správal arogantne a s averziou voči S. J.. Podráždene reagoval na osobu
S. J.. Argumentoval mu tým, že J. do firmy nič nedoniesol, preto sa on nemôže teraz s ním deliť. On mu

na to povedal, že J. mu zachránil celú firmu, lebo keď ho prijal do firmy, tak jeho firma vtedy dlhovala
Slovnaftu 25 mil. Sk. X. Š. mu pri ich rozhovore ešte povedal, že „on sa s ním nemusí vyrovnávať, že ho
môže dať odjebať, že to bude mať jednoduchšie a lacnejšie“. On to nebral vážne. Snažil sa stále vysvetliť
mu, nech sa nejako dohodnú. Koniec ich rozhovoru bol o tom, že sa skúsi s J. dohodnúť. Obžalovaného
K. W. osobne nepozná. Párkrát o ňom počul z úst S. J. a to v súvislosti s tým, že mu W. niečo dávnejšie

vybavoval. Neskôr, niekedy v roku 2006, tesne pred jeho smrťou, mu J. povedal, že ho práve tento K.
W. sleduje na nejakom BMW. Hovoril mu, že je sledovaný, že mu asi chcú nahnať strach. W. chodil k
Š. a niečo pre neho aj vybavoval. Mohlo ísť o vybavovanie pohľadávok, súdnych sporov. S. J. mu ešte
spomenul, že K. W. má niečo s políciou alebo siskou, proste že má kontakty.

Svedok N. D. uviedol, že S. J. bol vzatý do väzby v lete roku 2004 a niekedy v tom čase navrhol
obžalovaný K. W. stretnutie jeho sestre K. J.X.. Toto stretnutie sa uskutočnilo v Závadke nad Hronom
s tým, že K. W. môže vybaviť za peniaze, že S. J. dostane z väzby. Jeho sestra mala obavy, lebo ho
nepoznala, preto ho zavolala na toto stretnutie. On bol pri tomto stretnutí ďalej od nich, ale počul, že tá
osoba s ktorou sa jeho sestra stretla povedala, že X. Š. dal už nejaké peniaze za to, aby Š. tiež nezavreli

do basy. Jeho sestra mu povedala, že peniaze nemá, ani nedá. On toho muža vtedy videl prvý raz a
tiež ho nepoznal. Sestra mu po tomto stretnutí povedala, že ide o K. W.. Pred predmetným skutkom
mu S. J. viackrát povedal, že jeho a manželku K. J. sledoval K. W., ktorý za nimi chodil na modrom
BMW. W. ho sledoval ešte s niekým. S. J. si bol vedomý toho, že sa niečo deje, že ho sledujú a nemal
z toho dobrý pocit. Uvedené vozidlo BMW, modrej farby s K. W., často videl pred reštauráciou Salmo

na Bujakove, ktorá patrila Š.. Videl tiež, že na tomto vozidle jazdil K. W.. X. Š.O. pozná asi 20 rokov.
Viac menej sa stretávali tak, že bol prítomný aj nebohý S. J.Š.. Oni spolu podnikali dlhé roky s naftou.
S. J. mu pred jeho vzatím do väzby povedal, že by chcel z firmy odísť a ukončiť podnikanie so Š.. Po
jeho vzatí do väzby, sa vzťahy medzi nimi úplne narušili. Došlo k niekoľkým súdnym sporom, ako aj
vyhrážkam a vydieraniu zo strany X. Š.. Vedel od S. J., ako aj svojej sestry, že Š. sa S. J. vyhrážal

slovami, že ho nechá odjebať a keď môže mať J. siroty, tak môže mať aj on. Uviedol, že sa hovorilo, že
predmetom lúpežného prepadnutia v dome S. J. boli nejaké doklady zo spoločností S. J. a X. Š.. Vtedy
boli odcudzené aj nejaké šperky.Svedkyňa N. J. bývalá manželka W. N. uviedla, že W. N. sa s obžalovaným K. W. poznali a videla ich
spolu. W. mu aj volával a následne sa spolu stretli, čo aj videla. Pri ich stretnutiach ona nebola. Bol to jeho
známy, nie ich spoločný kamarát. Oni sa nikdy nebavili o tom, čo sa s W. rozprával. W. N. jej nepovedal,

kto si ho objednal na vykonanie lúpeže, resp. vraždy v dome S. J. uviedla, že nevie o ničom, ani o tom,
že sa mala vykonať, resp. stať nejaká lúpež. O tom, že sa niečo stalo v dome S. J., sa dozvedela až po
skutku od polície. Nevedela uviesť ako často, kde a za akých okolností sa W. N. stretával s K. W.. Na
stretnutia chodil mimo domu a ona sa ho nikdy nepýtala s kým a kde ide. Keď mu na mobile zvonilo s
menom K., tak potom, po skutku, si spojila, že ten K., ktorý N. volával na telefón, tak bol asi K. W.. Toto

si uvedomila aj po tom, čo videla jeho fotku v médiách a bolo jej zrejmé, že išlo o toho istého muža, s
ktorým sa stretával W.D. N.. X. Š. nepozná a toto meno nikdy N. pred ňou neuvádzal.

Svedok X.. K. Q. uviedol, že obžalovaného K. W. pozná, nakoľko ich zoznámil pán A., pri zmene
spoločníkov a konateľov s tým, že budú spolu v Športklub, s.r.o., riešiť pohľadávky, aj keď jeho funkcia
mala byť čisto kontrolná. Neskôr W. požiadal o pomoc pri vysporiadaní majetkovo právnych sporov jeho

vozidla Audi Avant, A6, červeno-bordovej farby, ŠPZ Lučenca. Vozidlo bolo evidované na neho alebo
na rodinného príslušníka alebo na jeho firmu. Po zhorení tohto vozidla v Brezne, ktoré mal od neho W.
požičané asi 1 rok, ukončil s ním spoluprácu. Pri vysporiadaní majetkovoprávnych vzťahov mal s W.
pred rokom 2010 stretnutie na benzínovej pumpe Shell vo Zvolene, kde mu odovzdával jeho vozidlo
Audi Avant A6. W. prišiel na stretnutie asi na vozidle BMW, trojkového radu, modrej farby, ktoré v tom

čase používal. Nepamätal si osoby, s ktorými bol W. na stretnutí. Aj mu ich predstavil, ale nepamätal sa
na mená. Nepamätal sa, či bol jeden, dvaja alebo traja. K samotnému skutku sa nevedel vyjadriť.

Svedok X. H. uviedol, že krátko pred smrťou S. J. mu tento povedal, že ho sleduje bývalý policajt K. W..
S. J. mu povedal, že ho W. sleduje a pravdepodobne môže sledovať aj jeho, aby si dal pozor. On asi

dva-trikrát videl K. W. na dvore vo firme X. Š.. Bližšie sa ku skutku nevedel vyjadriť.

Svedok J. A. uviedol, že obžalovaného K. W. osobne nepozná, možno, že sa niekedy videli. Osoby
W. N. O. X. Š. pozná. Podľa jeho vedomostí lúpež dokumentov v dome S. J. mal objednať X. Š.. Túto
skutočnosť vie od W. N.. Bol prítomný na námestí v Brezne, keď Š. naliehal na N., aby mu to už získal

a konečne ho odpratal.

Svedok X. Š. k veci uviedol, že všetky dokumenty boli v sídle spoločnosti, preto nevie, čo sa malo
kradnúť. Sú to len výmysly pani J. a jej okolia. Neobjednával žiadnu krádež nejakých dokumentov a
tobôž cez pána K. W. alebo nejakých iných.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi založenými v trestnom spise.

Zo zoznamu vozidiel subjektu K. W. je zistiteľné, že bol vlastníkom osobného motorového vozidla tov.
zn. BMW 320I, EČ D., modrej metalízy.

Zo zápisu o poškodení motorového vozidla s oznámením škody z poistenia motorových vozidiel z Českej
poisťovne - Slovensko, a.s. z 02.10.2006 (Generali poisťovňa, a.s.), vyplýva, že ako poistený je uvedený
K. W., miesto vzniku škody je uvedené Banská Bystrica - Harmanec, eč. vozidla D. XXX O., tov. značka
BMW 320i a ako svedok je uvedený W.D. N..

Z evidenčnej karty vozidla e.č. Q. XXX D., tov. značka AUDI A6 AVANT 2.5 TDI kombi, tmavej červenej
metalízy, je zistiteľné, že vlastníkom a držiteľ vozidla je ŠPORT CLUB, s.r.o. „v likvidácii“, Nám.
Artézskych prameňov 31, Lučenec.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil so súvisiacimi rozsudkami v trestnej veci odsúdených W.
N., W. Č. O. V. S. W..

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1T/7/2007 zo dňa 15.6.2007 bol
obvinený býv. npor. PZ SR S. W. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2, písm.

c), d), e) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), i), j) Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a
§ 140 písm. a) Tr. zákona a iné, pre spáchanie súvisiaceho skutku zo dňa 14.11.2006 v obci Polomka,
okr. Brezno spolu s osobami K.. W. N. O. W. Č., za čo bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody
vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so strednýmstupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj peňažný trest vo výmere 50.000,- Sk a náhradný trest
odňatia slobody na 3 mesiace. Bol mu uložený aj trest prepadnutia veci - krátkej guľovej zbrane. a
poškodená K. J. bola podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná

na občianske súdne konanie.

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T/29/2007 zo dňa 2.11.2007 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/37/2007 zo dňa 27.3.2008 bol W. N., uznaný
vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom

na § 138 písm. i) Tr. zákona a iné a W. Č., bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. c), d), e) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), i), j), § 139 ods. 1 písm. a), § 140
písm. a) Tr. zákona a iné, za to bol W. N. odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 25
rokov so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a bol mu uložený aj trest prepadnutia
veci - zbrane a trest zákazu činnosti držania a nosenia zbrane na dobu 10 rokov. W. Č. bol odsúdený k
úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia a bol mu uložený aj trest prepadnutia veci a trest zákazu činnosti - držania a nosenia
zbrane na dobu 5 rokov. Odsúdení boli za súvisiaci skutok v prejednávanej veci, za skutok zo dňa
14.11.2006, keď bol vo svojom rodinnom dome v obci Polomka, okr. Brezno prepadnutý a zavraždený
S.R. J..

Súd na hlavnom pojednávaní pribral do konania znalkyňu N.. K. D. z odboru psychológia, klinická
psychológia dospelých, ktorá vypracovala znalecký posudok k osobnosti svedka W. N. najmä z
pohľadu vierohodnosti jeho vyjadrení v prejednávanej trestnej veci. Zo záverov posudku vyplýva, že pri
vyšetrenísaneobjavilipatologickypodmienenétendenciekuklamstvu,domýšľavostialeboalibistickému
spracovaniu situácií. Nie je prítomná zvýraznená tendencia javiť sa sociálne žiadúcim spôsobom.

Tendencie ku klamstvu však nemožno vylúčiť, ak sa pre neho vedome rozhodne zo zištných dôvodov.
Tieto motívy môžu súvisieť s prítomnosťou snahy korigovať vlastné nízke sebavedomie neprimeranými
ambíciami, kedy sa vyskytuje u neho aj správanie bez ohľadu na spoločenské požiadavky alebo
očakávania, je viac zameraný na dosiahnutie vlastných cieľov, uspokojovanie vlastných potrieb. Pri
vyšetrení sa neobjavila modifikácia pamäťového materiálu v podobe konfabulácie, len distorzie, t.j.

zmena pamäťového materiálu alebo nepresnosť, ale zrozumiteľne vychádzajúca z podaného podnetu.
Keďže výpovede menovaného sa menili, niektoré jeho výpovede mohli byť ovplyvnené tým, že
menovaný má tendenciu nadmerne akceptovať, ak niekoho uzná za autoritu, je potom voči nemu
lojálny a zodpovedný. Je závislejší, spolieha sa na iných, očakáva, že okolie bude tolerantnejšie k jeho
potrebám a bude jednať v zhode s nimi. Ak potom u menovaného došlo k frustrácii jeho očakávaní

od uznávaných autorít, mohlo dôjsť k zmene jeho pôvodnej výpovede. Počas vyšetrenia neboli zistené
také intelektové, pamäťové alebo osobnostné deficity, ktoré by u menovaného znižovali všeobecnú
vierohodnosť, teda všeobecnú schopnosť vypovedať adekvátne o prežitých udalostiach. Výpoveď, ktorú
zopakoval počas vyšetrenia sa javí ako relatívne stabilná, uvádzaná od roku 2014. Vierohodnosť danej
výpovede zvyšujú prvky ako: logická štruktúra, množstvo uvádzaných detailov, reprodukovanie dialógov

medzi zainteresovanými osobami, myšlienkových pochodov i emocionálneho prežívania účastníkov
popisovaných situácií. Taktiež uvádzanie správania u niekoho s tým, že tomu vypovedajúci celkom
neporozumel, a tiež priznanie pamäťových medzier, sa vo vymyslených výpovediach nevyskytujú, z
dôvodu, aby tieto prvky neznižovali vierohodnosť vypovedajúceho. Motiváciu očakávaného finančného
zisku z výpovede, ktorá bola realizovaná do odsúdenia menovaného, a ktorá sa líši od aktuálnej

výpovede, tento objasnil. Pre dokázanie zníženej špecifickej vierohodnosti v posudzovanom prípade a
spochybnenie aktuálnej výpovede, je taktiež potrebné nájsť relevantný motív a zisk z takéhoto správania
menovaného.

Súd návrh obhajoby na pripojenie spisov vo veci ods. W. N., W. Č. O. S. W. odmietol ako nadbytočný,

nakoľko mal dostatok objektívnych dôkazov na rozhodnutie vo veci, pričom sa súd na hlavnom
pojednávaníoboznámilsosúvisiacimiprávoplatnýmirozsudkamivtrestnejveciodsúdenýchW.N.,W.Č.
O.V.S.W..Súdďalejodmietolnávrhobhajcunapribratiedvochznalcovzodborupsychológiazaúčelom
podania znaleckého posudku k osobe svedka W. N., nakoľko nezistil žiadne relevantné skutočnosti, z
ktorých by bolo možné dovodiť neobjektívnosť znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou N.. K. D.,

pričom znalecký posudok spĺňa všetky zákonné kritériá. Súd taktiež odmietol návrh obhajcu na pribratie
znalca za účelom posúdenia osoby obžalovaného W.H. z hľadiska jeho hodnovernosti a príčetnosti,
nakoľko súd zo správ predložených obhajcom nezistil okolnosti, z ktorých by vyplývala potreba na takýtopostup.Súdvtejtosúvislostipripomína,žeobhajobapokiaľpovažovalatakýtoposudokzaopodstatnený,
mala dostatok času, aby si v rámci kontradiktórneho konania posudok dala vypracovať.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po komplexnom zhodnotení všetkých dôkazov mal za
preukázané, že je tu taký reťazec dôkazov, ktorý do seba zapadá ako jednotlivo, tak aj súhrnne, na
základe ktorých vyplýva, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný K. W.. Obhajoba obžalovaného bola
v danom prípade produkovanými dôkazmi o jeho nevine jednoznačne vyvrátená.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka W. N., súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne N..
K. D., okrem toho súd prihliadal najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v
podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok
vypovedal, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní,
pričom nie menej podstatná bola aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému. Súd vzal do úvahy všetky
okolnosti, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Súd na základe uvedených kritérií vyhodnotil

výpoveď svedka W. N. za vierohodnú.

ObžalovanýK.W.poprelspáchanieprejednávanéhotrestnéhočinu,pričomnasvojuobhajobuneuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by ho zbavovali trestnej zodpovednosti zo spáchania predmetného
skutku. K osobe W. N. obžalovaný uviedol, že ho nepozná, avšak táto skutočnosť je vyvrátená

jednak výpoveďou svedkyne N. J., bývalej manželky W. N., ktorá potvrdila, že sa jej manžel poznal s
obžalovaným, pričom ich videla spolu a jednak zápisom o poškodení motorového vozidla tov. značka
BMW 320i e.č. D. zo dňa 2.10.2016, kde ako poistený je uvedený K. W. a ako svedok nehody je uvedený
W. N.. Zo spáchanej trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedka W. N., ktorý vo
svojej výpovedi potvrdil, že obžalovaný K. W. si u neho objednal vykonanie získania dokumentov od S. J.

a to aj za použitia násilia. Na základe toho potom spoločne s S. W. O. W. Č. dňa 14.11.2006, maskovaní,
ozbrojení s kuklami na hlavách v oblečení s označením „polícia“, vstúpili do rodinného domu S. J. v
N., časť H. Č.. XX, okres Brezno, kde spútali tam prítomné osoby a zmocnili sa dokumentov z trezoru,
cestovných pasov, šperkov zo žltého kovu a finančnej hotovosti, ktoré z domu odniesli, pričom K. W. mal
za takto vykonané násilné získanie dokumentov, získať z finančnej odmeny podiel 200.000,-Sk. Súd mal

taktiež preukázané, že pred vykonaním skutku obžalovaný K. W. od leta 2006 sám a neskôr aj s W. N.
monitoroval osoby S. J., K. J. (I.), obhliadal a sledoval rodinné domy a iné nehnuteľnosti, vrátane sídiel
obchodných spoločností patriacich rodine S.Á. J., tieto informácie a poznatky poskytol W. N.. Okolnosť
sledovania nehnuteľností poškodených obžalovaným W. potvrdili aj poškodená K. I. a svedkovia K. Š.,
S. J., S. J., X.. K. K., N. D.. Skutkové okolnosti vyplývajú aj z vyššie citovaných súvisiacich právoplatných

odsudzujúcich rozsudkov vo vzťahu k odsúdeným osobám (W.D. N., S. W. O. W. Č.), pre objednanie
a vykonanie skutku zo 14.11.2006 v dome S. J. C. N., pri ktorom ozbrojení páchatelia násilne získali
dokumentyainéveciaS.J.bolúmyselneusmrtený.Zospôsobuvykonaniaskutkujednoznačnevyplýva,
že trestný čin bol spáchaný organizovanou skupinou, keď obžalovaný obhliadal a sledoval rodinné domy
a iné nehnuteľnosti, vrátane sídiel obchodných spoločností patriacich rodine S. J., tieto informácie a

poznatky následne poskytol W. N., ktorý oslovil S. W. a ten W. Č. na realizáciu objednávky. V zmysle
zisteného skutkového stavu sa jedná o taký reťazec dielčich úkonov viacerých osôb, medzi ktorými
prebiehala zodpovedajúca nadväznosť ako aj zodpovedajúca deľba úloh.

Žalovaného trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák. s poukazom na §

138 písm. a), písm. i) Tr. zákona, § 140 písm. a) Tr. zák. sa dopustí kto proti inému použije násilie alebo
hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spácha závažnejším spôsobom
konania a z osobitného motívu. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v použití násilia alebo
hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného.
Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia

predchádzať zmocneniu sa veci. Jedná sa o úmyselný trestný čin. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať
tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa
inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Podľa § 138 písm. a), písm.
i) Tr. zák. sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu so zbraňou páchanie
trestného činu organizovanou skupinou. Podľa § 122 ods. 3 Tr. zák. je trestný čin spáchaný so zbraňou,

ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie
alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého
ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný
čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe súmyslom, aby bola považovaná za pravú. Podľa § 129 ods. 2 Tr. zák. sa organizovanou skupinou na
účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou
deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje

plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.
Podľa § 140 písm. a) Tr. zák. osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu na objednávku.
Z hľadiska úmyslu obžalovaného postačuje zistenie, že vedel, že môže svojím konaním takýto následok
spôsobiť a bol s tým uzrozumený (§ 15 písm. b/ Tr. zák.). Na takéto uzrozumenie možno usudzovať
najmä z intenzity útoku, zo spôsobu jeho vykonania, predmetu ktorým bol útok vedený (za použitia

zbraní). Obžalovaný v danom prípade vedel, že proti poškodeným môže byť použité násilie za účelom
získania dokumentov.

Na základe uvedeného potom súd konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. i)
Tr. zákona, § 140 písm. a) Tr. zák., pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania ( organizovanou skupinou) a z osobitného motívu
(na objednávku).

K osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí,
ako by nebol odsúdený. V mieste bydliska neboli voči nemu zistené výhrady.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, vyplýva, že má 4 záznamy v rokoch 2011-2015, pre
spáchanie priestupkov v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky (rýchlosť jazdy) podľa § 16
ods. 4, ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z.

Obžalovanému bol ukladaný trest podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., kde mu hrozil trest odňatia slobody na

sedem rokov až dvanásť rokov.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti
nápravy, osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného nezistil
žiadne poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Na základe týchto skutočností potom súd rozhodoval o
potrestaní osoby obžalovaného.

Pri ukladaní trestu súd nemohol opomenúť, že skutok pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie bol spáchaný
11. novembra 2006, pričom vyšetrovateľ Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry,
expozitúra Stred Banská Bystrica začal vo veci trestné stíhanie dňa 29.12.2014 a obvinenie K. W.
vzniesol až dňa 23. apríla 2015, teda po ôsmich rokoch a piatich mesiacov. Prokurátor podal obžalobu
na okresný súd dňa 29.3.2016. Súd rozhodol vo veci rozsudkom dňa 25. októbra 2018, teda takmer po

12 rokoch od spáchania skutku.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní
o trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej
veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom
konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do

princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces a odporuje účelu trestného konania.

V týchto súvislostiach súd má za to, že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci a
procesný postup orgánov činných v prípravnom konaní výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konaniav porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť
mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a uloženie trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom s obmedzením uvedeným v ustanovení § 39

ods. 3 Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené preto súd obžalovanému K. W. uložil trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby s obmedzením uvedeným v ustanovení § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., a to
vo výmere štyroch rokov, pričom takto vymeraný trest nemožno podmienečne odložiť. Pokiaľ ide o

zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva diferencovane
v troch stupňoch, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia
slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin, vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
preto ho na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Súd dospel k záveru, že

takto uloženým trestom bude naplnený účel trestu tak, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 34 ods.
1 Tr. zák. Uložený trest je nielen zákonný, ale aj spravodlivý, a to aj napriek tomu, že od spáchania
žalovaného skutku už uplynulo 12 rokov.

Podľa § 287 ods. Tr .por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu,

uvedenú v § 46 ods. 1 ,
uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.
Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej

úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Do trestného konania sa s nárokom na náhradu škody pripojila N. K.. K. I. vo výške 8.298,48 EUR z titulu
vzniknutej nemajetkovej ujmy (morálnej a inej škody) a X. J. vo výške 3.319,39 EUR z titulu vzniknutej
nemajetkovej ujmy (morálnej a inej škody).

Súd poškodených K.. K. I. O. X. J. podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku s ich nárokmi na náhradu škody
odkázal na civilný proces, pretože rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by v danom prípade
už presiahlo potrebu tohto trestného stíhania a predĺžilo by ho. V tejto súvislosti súd vychádzal aj zo
skutočnosti, že skutok bol spáchaný organizovanou skupinou, teda škoda bola spôsobená viacerými

škodcami, pričom pre objektívne posúdenie je potrebné určiť mieru zavinenia spoločných škodcov,
pričom ako už bolo uvedené zisťovanie tejto miery presahuje rámec adhézneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli.
Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.