Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117207077
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117207077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: ČSOB poisťovňa, a.s.,

Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpeného spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegedü
& Partners s.r.o., advokátska kancelária, Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: I. G., T..:
XX.X.XXXX, H. XXX XX W. XXX, zastúpená JUDr. Júliusom Kvetánom, advokátom, Štefániková 17, 066
01 Humenné, o zaplatenie 4.577,49 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.577,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 4.577,49 Eur od 13.10.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 15.3.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
4.577,49 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 13.10.2016 do zaplatenia a náhradou trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril s pánom G. G. ako poisteným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
a že mu ako poistiteľovi bola nahlásená poistná udalosť, a to smrť poisteného, pričom v zmysle poistnej

zmluvy bola oprávnenou osobou žalovaná. Uviedol, že dňa 6.6.2016 bolo zo strany žalobcu poskytnuté
poistné plnenie vo výške 4.577,49 Eur. V zmysle príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu
vydaného súdnym exekútorom JUDr. Richardom Gibartym, číslo EX: 594/2013, ktoré predchádzali
vyplateniu poistného plnenia, bolo však uvedené peňažné plnenie prikázané v prospech oprávnených
maloletá Y. G. a spol., a na inkasovanie tohto peňažného plnenia tak žalovaná nebola oprávnená. Tvrdil,
že dňa 20.9.2016 vyzval žalovanú na vrátenie uvedeného peňažného plnenia do 15 dní od doručenia
výzvy s tým, že uvedenú výzvu si žalovaná prevzala dňa 27.9.2016 a lehota na vrátenie vyplatených

prostriedkov bola preto do 12.10.2016.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázala na poistnú
zmluvu,ktorúuzavrelnebohýG.G.,kdebolanímuvedenáakooprávnenáosobanaplneniezoživotného
poistenia s tým, že túto skutočnosť nakoniec nepopiera ani žalobca v žalobe, keď uviedol, že v zmysle
uzavretej zmluvy bola oprávnenou osobou žalovaná. Vzhľadom na to navrhla žalobu zamietnuť.

4. V replike k vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že nespochybňuje, že žalovaná bola oprávnenou
osobou v zmysle životného poistenia, avšak následne nastala okolnosť, v dôsledku ktorej zaniklo právo
žalovanej na uvedené plnenie. Zopakoval, že v zmysle príkazu na začatie exekúcie a exekučného
príkazu označeného v žalobe, ktoré predchádzalo vyplateniu poistného plnenia, bolo uvedené peňažnéplnenie prikázané v prospech oprávnených v exekučnom konaní. Poukázal na ust. § 105 a 108
Exekučného poriadku a uviedol, že žalovaná exekučným príkazom stratila nielen nárok na uvedené
peňažné prostriedky, ale prišlo ku strate práva na tieto finančné prostriedky, t.j. žalovaná tieto prostriedky

drží bez akéhokoľvek právneho titulu. Zákon expressi verbis predpokladá zánik práva v takejto situácii,
pričom k zániku práva došlo v dôsledku exekúcie. Zaniknuté právo sa nemení na naturálnu obligáciu a
nie je možné dodatočne konvalidovať zánik práva, pričom plnenie zaniknutého práva je „plnením nedlhu
- indebitum“, a preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.

5. V duplike k vyjadreniu žalobcu (č.l. 41) žalovaná uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdiac, že jej nepatrí suma 4.577,49 Eur, čo je plnenie zo životného poistenia nebohého G. G. podľa
poistnej zmluvy. Uviedla, že túto zmluvu nepoprel ani žalobca, keď jej ako oprávnenej osobe poukázal
poistné plnenie, ktoré prijala. Tvrdila, že v tom čase, t.j. 6.6.2016 nemala žiadnu vedomosť o nejakej
prebiehajúcej exekúcie na túto sumu s tým, že jej právne vedomie v tomto smere je na úrovni bežného
občana a výslovne ju nikto neupozornil, že na plnenie zo životnej poistky jej nebohého manžela G. G.

je podaná exekúcia. Podľa jej názoru, keďže poistná udalosť úmrtím jej manžela nastala, tak poisťovňa
výplatu poistky vykonala jej ako oprávnenej osobe správe. Preto si myslí, že poisťovňa sa neoprávnene
domáha vrátenia poistného plnenia, keďže to, že jej poistné plnenie patrí, už potvrdila tým, že dňa
6.6.2016 vykonala výplatu poistky a tak ju uznala v zmysle zákona za oprávnenú osobu, ktorá na plnenie
má nárok.

6. Na pojednávaní žalobca trval na tom, že výplatou sumy 4.577,49 Eur žalobca poskytol žalovanej
poistné plnenie, na ktoré už v tom čase nemala nárok, a to s poukazom na to, že žalovaná je zároveň
v postavení povinnej v exekučnom konaní voči jej maloletým deťom, a v zmysle ust. § 108 Exekučného
poriadku doručením návrhu na začatie exekúcie stratila právo na prijatie plnenia z uvedenej poistnej

zmluvy. Žalovaná s tým nesúhlasila a uviedla, že podľa jej názoru uvedené peňažné plnenie, poistné,
nespadá pod exekúciu. Vychádza pritom predovšetkým z ustanovení uvedenej obchodnej zmluvy. Mala
za to, že exekútor môže postihnúť zrážky zo mzdy alebo iné pohľadávky, avšak toto nie. Svoje tvrdenie
odôvodnila bez ďalších podrobností iba všeobecným poukazom na konzultácie s exekútorom. Žiadala,
aby súd rozhodol objektívne a spravodlivo. Žalobu navrhla zamietnuť.

7. Žalobca sa k dodatočným tvrdeniam žalovanej vyjadril tak, že neexistuje ustanovenie, ktoré by
vylučovalo uvedené poistné plnenie z exekučného konania, a doplnil, že v rámci exekúcie ďalej
komunikoval s exekútorom s tým, že uvedenú peňažnú čiastku poukáže exekútorovi až po jej vymožení
od žalovanej, k čomu však bol exekútorom upozornený, že je to osobitná línia, čo veriteľ uznal a teda

plnil exekútorovi v rámci exekúcie. Z uvedeného je podľa žalobcu teda zrejmé, že žalobca takto plnil
v prospech žalovanej dvakrát. Žalobca tvrdil, že k ďalšiemu plneniu zo strany žalobcu došlo 9.9.2016,
a na preukázanie komunikácie s exekútorom zároveň na pojednávaní predložil odpoveď na výzvu na
plnenie adresovanú a odosielanú súdnemu exekútorovi JUDr. Gibartimu spolu s kópiou doručenky.

8. Žalovaná sa k tvrdeniam žalobcu ďalej nijako konkrétne nevyjadrila. Žiadne ďalšie skutkové
tvrdenia a ani iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem dôkazov označených v ich
predchádzajúcich písomných podaniach, strany sporu v konaní neuplatnili (§ 220 ods. 2 CSP).

9. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie prečítaním odpovede žalobcu exekútorovi

na výzvu na plnenie zo dňa 12.9.2016, ako aj označenými listinnými dôkazmi (§ 132 ods. 1 CSP), ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený, a preto ich súd na pojednávaní osobitne nečítal
(§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdených rozhodujúcich skutočností (§
132 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav, ktorý medzi
stranami nebol ani sporný (§ 151 ods. 1 CSP).

10. Žalobca uzatvoril s pánom G. G. poistnú zmluvu, v zmysle ktorej bola oprávnenou osobou žalovaná.
Žalobcovi bola nahlásená poistná udalosť a dňa 6.6.2016 bolo žalovanej zo strany žalobcu poskytnuté
poistné plnenie vo výške 4.577,49 Eur. V zmysle príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu
vydaného súdnym exekútorom JUDr. Richardom Gibartym, číslo EX: 594/2013, ktoré predchádzali

vyplateniu poistného plnenia, však bolo uvedené peňažné plnenie prikázané v prospech oprávnených
maloletá Y. G. a spol.. Z listinných dôkazov pripojených k žalobe vyplýva, že príkaz na začatie exekúcie
zo dňa 13.4.2016, ktorým súdny exekútor prikázal žalobcovi, aby nevyplatil žalovanej pohľadávku, ktorú
voči nemu má žalovaná na základe poistnej zmluvy, bol žalobcovi doručený dňa 15.4.2016.11. Dňa 9.9.2016 žalobca na základe doručeného exekučného príkazu vydaného v exekúcii proti
žalovanej a výzvy súdneho exekútora poukázal sumu zodpovedajúcu poistnému plneniu z poistnej

zmluvy vo výške 4.577,49 Eur na účet uvedený v exekučnom príkaze. Výzvou zo dňa 20.9.2016
následne žalobca vyzval žalovanú na vrátenie neoprávnene vyplateného poistného plnenia vo výške
4.577,49Eurdo15dníoddoručeniavýzvy.Uvedenúvýzvusižalovanáprevzaladňa27.9.2016,peňažné
prostriedky však nevrátila.

12. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než vyššie
uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami uvedené a ani zákonom stanoveným procesným
postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli najavo (§ 191 ods. 1 CSP).
V tejto súvislosti s eventuálnymi úvahami o ďalšom zisťovaní skutkového stavu nad rámec stranami
dodaných skutkových tvrdení na vyšetrovacom princípe (v rozpore so zásadou prejednacou), pre zlé
skúsenosti s právnym povedomím strán sporu, súd už len pre úplnosť pripomína, že v konaní je

viazaný žalobným návrhom a obranou, vrátane tvrdení rozhodujúcich skutočností, ktoré ich vymedzujú,
a dôkazov označených na ich preukázanie, a preto iný skutkový stav resp. okolnosti, než tie ktoré
strany konania vymedzili včas (§ 153 a 154 CSP) uplatnenými prostriedkami procesného útoku a obrany,
teda také ktoré žiadna zo strán určite a nezrozumiteľne netvrdila a nepredložila, predmetom konania a
posudzovania (a teda ani zisťovania a dokazovania) neboli a ani byť nemohli (§ 216 ods. 1 CSP a §

185 ods. 2 CSP).

13. Podľa § 105 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. exekučného poriadku v znení platnom v čase poskytnutia
poistného plnenia (ďalej len „EP“) - exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z
účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému.

14. Podľa § 108 ods. 1 EP - povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi
povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.

15. Podľa § 108 ods. 3 EP - výplatou oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol

inak, sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.

16. 18. Podľa § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) - kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 OZ - bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 454 OZ - bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

19. Podľa § 456 veta prvá OZ - predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

20. Podľa § 563 OZ - ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 OZ - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.24. Žalobca sa v danom prípade od žalovanej domáha zaplatenia sumy 4577,49 Eur s príslušenstvom z
titulu bezdôvodného obohatenia. To, že žalobca jej dňa 6.6.2016 túto sumu ako poistné plnenie poskytol,
medzi stranami sporné nebolo. Rovnako tak nebolo medzi stranami sporné ani to, že žalobca následne

dňa 9.9.2016 na základe exekučného príkazu a výzvy exekútora poukázal rovnakú sumu aj exekútorovi
v rámci exekúcie, ktorá bola vedená voči žalovanej ako povinnej na nútené splnenie jej peňažnej
povinnosti voči oprávneným, a teda na splnenie jej dlhu (za žalovanú). Žalovaná pritom nenamietala,
že by žalobca v rámci exekúcie takto nebol povinný urobiť, a predovšetkým ani to, že by v prípade
plnenia exekútorovi išlo o plnenie na jej neexistujúci dlh alebo dlh, ktorý už zanikol inak - pričom aj podľa

vyjadrenia jej právneho zástupcu na pojednávaní, tento jej dlh voči jej deťom (oprávneným v uvedenej
exekučnej veci) podľa svojich možností aj naďalej stále spláca, a teda stále trvá.

25. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že sumu 4.577,49 Eur, ktorá je predmetom tohto konania,
žalobca v prospech žalovanej poskytol dvakrát, hoci v rámci poistného plnenia tak mal urobiť iba raz.
V prvom prípade 6.6.2016 tak pritom urobil v čase, keď už mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie

(15.4.2016),tedavčase,kedyžalovanáakopovinnávzmysleust.§108ods.1EPprávonajejvyplatenie
stratila, a teda nemala. Nie je pritom podstatné to, či žalovaná, tak ako to namieta, o začatí exekúcie
vedela (ak opomenieme otázku úmyselného bezdôvodného obohatenia), keďže v zmysle ust. § 108
ods. 1 EP strata práva povinného na vyplatenie pohľadávky nastáva priamo zo zákona - samotným
doručenímpríkazunazačatiekonaniadlžníkovipovinného(bezohľadunavedomosťpovinného).Žiaden

právny predpis, ktorý by poistné plnenie vylučoval z exekúcie, pritom neexistuje. Možno teda uzavrieť,
že žalobca tak žalovanej dňa 6.6.2016 poskytol plnenie pohľadávky, na ktorej vyplatenie v tom čase už
právo nemala, a preto je povinná ho vydať. Išlo totiž o plnenie v rozpore so zákonom, resp. nad jeho
rámec, keďže žalobca sa svojej povinnosti voči nej mohol oslobodiť v zmysle ust. § 108 ods. 3 EP (v
závislostioddohodyoprávnenéhosexekútorom)ibavýplatouoprávnenémuvexekučnomkonaní(podľa

v súčasnosti platnej právnej úpravy len plnením exekútorovi). Zrejme preto žalobca následne poskytol
rovnaké peňažné plnenie exekútorovi, pričom v súvislostiach prípadu je zrejmé, že aj toto plnenie urobil
v prospech žalovanej (na splnenie jej dlhu). V konaní tak vyšlo najavo, že žalobca v prospech žalobkyne
plnil dvakrát to, čo mal plniť iba raz (buď priamym plnením, resp. po doručení exekučného príkazu
plnením za ňu v exekúcii toho, čo mala platiť sama). Žalovaná je preto povinná žalobcovi vydať plnenie

vo výške 4.577,49 Eur poskytnuté jej dňa 6.6.2016 v rozpore so zákonom, na vyplatenie ktorého nemala
právo.

26. Už len pre úplnosť, v prípade odlišného názoru, resp. pochybností o tom že, tak povediac, na
základe ktorého z týchto dvoch plnení vlastne k bezdôvodnému obohateniu došlo a má sa vydať (či

na základe plnenia poskytnutého jej bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ, alebo plnenia
poskytnutého za ňu v exekučnom konaní podľa § 454 OZ), súd poukazuje na to, že osobitné riešenie
tejto otázky napokon ani nebolo potrebné a na vecnej správnosti rozhodnutia nič zmeniť nemohlo,
keďže v oboch týchto prípadoch totiž ide o rovnaké peňažné plnenie (veci určené podľa druhu), žalobca
svoje právo na zaplatenie, bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu (ktorou súd nie je viazaný) uplatňuje

poukazom na (žaloba zahŕňa) obe tieto plnenia (o vymedzení skutku všetkými tvrdeniami žalobcu
nemôžu byť pochybnosti), a žalobný petit (uplatnené peňažné plnenie) rovnako dobre zodpovedá obom
týmto možnostiam (keďže výzva na vrátenie i úroky z omeškania sú uplatnene až po oboch týchto
plneniach). S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je totiž zrejmé, že na základe týchto dvoch
plnení k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej (z jedného alebo druhého plnenia) nepochybne

došlo, a formalistické resp. neurčité námietky žalovanej, s prihliadnutím na hore uvedené okolnosti
tohto prípadu, tak ako sa to javí podľa dodaných skutkových tvrdení, by napokon nezodpovedali ani
rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahov strán sporu, keď ich závery by bolo možné vnímať aj
ako výkon práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ).

27. Čas vydania bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený právnym predpisom, preto bola žalovaná
v zmysle ust. § 563 OZ povinná vydať ho nasledujúceho dňa po tom, čo ju na to žalobca vyzval. Žalobca
vyzval žalovanú na vrátenie peňažného plnenia do 15 dní od doručenia výzvy, ktorá jej bola doručená
27.9.2016. Lehota stanovená žalobcom tak uplynula 12.10.2016, od nasledujúceho dňa je tak žalovaná
v omeškaní so splnením svojho peňažného dlhu, a žalobca tak má právo popri tomto plnení požadovať

odnejajúrokyzomeškania.Súdpretouložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumubezdôvodného
obohatenia spolu s úrokmi z omeškania uplatnenými v súlade so zákonom od 13.10.2016 do zaplatenia
vo výške o päť percentuálnych bodov vyššími ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k tomuto dňu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.28. Vo vzťahu k prípadnému odvolaniu a odvolaciemu návrhu na zrušenie rozsudku, ktoré je v zmysle
ust. § 389 ods. 1 CSP možné len z taxatívne uvedených dôvodov, má súd za to, že vo veci boli splnené

podmienkynavedeniekonania,neznemožnilžiadnejstraneuskutočňovaťjejprocesnépráva,avzmysle
ust. § 204 CSP vykonal všetky navrhované dôkazy, pričom skutkový stav nebol medzi stranami ani
sporný.

29. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na

náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu súd voči žalovanej v zmysle ust. § 255
ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalobcovi jemu vzniknuté trovy tohto konania v
zmysle ust. § 257 CSP celkom výnimočne nepriznať a žiadať, aby ich znášal sám, strany do ukončenia
dokazovania netvrdili a ani súd nezistil. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o aplikácii tohto ust. pritom

súd pre úplnosť poukazuje aj na výklad obsahovo obdobného ust. § 150 O.s.p. v rozhodnutí Ústavného
súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS 3678/12, podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie
ustanovenia § 150 O.s.p., je nutné konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého použitie
je výslovne na uvážení všeobecného súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd rozhodol
dané ustanovenie neaplikovať, nie je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu

predovšetkým tá skutočnosť, že ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo všeobecného pravidla, a
pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto výnimky, platí pravidlo všeobecné. Inými slovami povedané, povinnosť
odôvodnenia nákladového výroku z uhla pohľadu ustanovenia § 150 O.s.p. by nastala až v prípade,
žeby došlo k jeho aplikácii.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.