Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414212194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v
právnej veci žalobkyne U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/X, M. W., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
o návrhu na úhradu sumy 287,90 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7C/61/2014-56 zo dňa 27.
04. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7C/61/2014-56 zo dňa 27. 04. 2015 p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených
trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal uhradiť
žalobkyni istinu vo výške 287,90 Eur, spolu s 8,15 % úrokom z omeškania p. a. zo sumy 287,90 Eur
od 12.08.2014 až do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia (prvý výrok). Žalovaného zaviazal uhradiť žalobkyni
trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 190,36 Eur, v lehote 30 dní

od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia, na účet
právnehozástupcužalobcuAKJUDr.PeterRybár,s.r.o.,sosídlomKuzmányho29,Košice(druhývýrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.
a) a b), § 9 ods. 1 a 2 písm. a) až y), § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z., § 497 Obchodného
zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na obranu žalovaného
vznesenú samotne v písomnom podanom odpore súd prvej inštancie najskôr skúmal, či v danej právnej

veci išlo o spotrebiteľský vzťah alebo nie, a teda či žalobkyňa ako účastníčka dvojstranného právneho
úkonu mala postavenie spotrebiteľa a požívala ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie po prevedenom
dokazovaní konštatoval, že vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi
účastníkmi konania ide o formulárovú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi stranami ide o formulárovú
zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť s tým, že bola v postavení slabšej
strany, a to až pod následkom neposkytnutia čerpaného úveru. Na tejto právnej skutočnosti nemenila
nič ani skutočnosť, že v zmluve o úvere bola žalobkyňa označená, ako fyzická osoba podnikateľský

subjekt s uvedením identifikačného čísla, resp. miesta podnikania. To, že žalobkyňa v čase podpisu
úverovejzmluvyvykonávalapodnikateľskúčinnosťneznamenalo,žesinemohlazapožičaťformouúveru
finančné prostriedky, na iný účel, ako na podnikateľskú činnosť, čo v konečnom dôsledku potvrdila
samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi. Keďže v danom prípade, podľa názoru súdu prvej inštancie bolona žalovanom, aby preukázal, že tieto finančné prostriedky sú poskytnuté na podnikanie s označením
žalobkyne, ako podnikateľky nepreukazuje, že jej nemôže byť priznané postavenie spotrebiteľa, a to i s
prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade pochybností je potrebné prikloniť sa v prospech spotrebiteľa.

Keďžesúdprvejinštanciemalpreukázané,žeišlooformulárovúzmluvu,ktorejobsahvyplňujepracovník
žalovaného a podľa súdu prvej inštancie bolo uvedenie žalobkyne v dvojstrannom právnom úkone,
ako podnikateľky a označenie jej sídla zo strany žalovaného úmyselné, aby žalobkyňa bola pozbavená
eventuálne ochrany práv, ktoré jej priznávajú predpisy na úseku ochrany spotrebiteľa.

3. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie priznal žalobkyni v danom prípade postavenie spotrebiteľa z
čoho vyplývala i právna skutočnosť, že v zmysle § 87 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej v texte len ,,OSP“), účinného v čase prvoinštančného konania bola daná účastníkovi konania
na výber príslušnosť okresného súdu príslušného na prejednanie veci, nakoľko žalobkyňa má adresu
trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Žiar nad Hronom, na prejednanie veci bol v danom prípade
miestne príslušný Okresný súd Žiar nad Hronom. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva

o úvere bola síce platná, nakoľko na základe tejto bol žalobkyni poskytnutý úver, a táto sa zaviazala
úver uhradiť v prospech žalovaného, avšak z horeuvedených dôvodov vzhľadom na absenciu zákonom
stanovených kogentných atribútov dvojstranného právneho úkonu predovšetkým ročnej percentuálnej
miery nákladov, celkovej sumy návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov, formulárovej zmluvy,
ktorú nebolo možné zmeniť zo strany ďalšieho účastníka zmluvného záväzku, ako i s prihliadnutím na

sankciu zákonodarcu, súd prvej inštancie považoval tento právny úkon za bezúročný a bez poplatkov.
Naviac súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade akceptovania dojednaného príslušného poplatku,
podľa zmluvného záväzku, by návratnosť tak ako bola realizovaná špecifikácii príslušného poplatku,
tento predstavoval až 96 % úročenia poskytnutého úroku, čo je v príkrom rozpore s dobrými mravmi,
ako to má na mysli ust.§ 39 Občianskeho zákonníka, a taktiež je v príkrom rozpore a niekoľkonásobnom

prevýšení bežnej úrokovej sadzby, ktorá bola v čase uzatvorenia dvojstranného právneho úkonu
poskytovaná bankovými subjektmi. Z tohto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval,
že žalovaný z dôvodu kvalifikácie právneho úkonu, a to zmluvy o úvere, ako bezúročného a bez
poplatkov mal nárok v danom prípade len na vrátenie finančných prostriedkov vo výške poskytnutého
úveru. Nakoľko žalobkyňa v zmysle dvojstranného právneho úkonu uhradila na základe zmluvného

vzťahu v prospech žalovaného istinu vo výške 587,90 Eur, uhradená suma týmto prevýšila poskytnutý
úverosumu287,90Eur.Súdprvejinštancietakétoplnenievdanomprípadekvalifikovalakobezdôvodné
obohatenie, nakoľko sa jednoznačne jednalo o plnenie bez akéhokoľvek právneho dôvodu a o túto sumu
sa navýšilo portfólio majetku samotného žalovaného. V zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
súd prvej inštancie konštatoval a kvalifikoval návrh, ako dôvodný a tomuto v plnom rozsahu vyhovel. Súd

prvej inštancie zároveň kvalifikoval, ako dôvodný uplatnený úrok z omeškania, a to ročný v nadväznosti
na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka, resp. Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. Výšku
priznaného úroku súd prvej inštancie priznal vo výške platnej v čase vzniku nároku žalobkyne, resp. v
čase kedy sa žalovaný dostal s plnením finančného plnenia do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho
po márnom uplynutí lehoty na mimosúdne plnenie stanovenej vo výzve doručenej žalovanému.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s použitím § 142 ods. 1 OSP. Trovy konania v danom
prípade prestavovali trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci pri celkovej hodnote sporu
287,90 Eur, základná sadzba úkonu právnej pomoci á 23,24 Eur, režijný paušál v roku 2014 á 8,04
Eur, a v roku 2015 á 8,39 Eur. Za úkony právnej pomoci súd prvej inštancie kvalifikoval prípravu a

prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, návrh na začatie konania zo dňa 15.10.2014,
vyjadrenie žalobkyne v písomnej forme k veci samej zo dňa 17.04.2015, účasť na pojednávaní konanom
dňa 27.04.2015, v celkovej výške 125,82 Eur. Hotové výdavky pozostávali z náhrady za stratu času za
účasť na pojednávaní v rozsahu 400 minút v súvislosti s cestou Košice - Žiar nad Hronom a späť vo
výške 195,72 Eur, resp. úhrady pohonných hmôt + paušálnej náhrady podľa prílohy v celkovej výške

127,00 Eur. Hotové výdavky v súvislosti z ich úhradou boli krátené na 1/5, vzhľadom na skutočnosť, že
dňa 27.04.2015 právny zástupca žalobkyne absolvoval viacej pojednávaní na Okresnom súde v Žiari
na Hronom.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý

nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal, že zmluvu uzatvoril dňa 24.05.2010
žalovaný ako veriteľ s dlžníkom ako fyzickou osobou - podnikateľom pod IČOm 34772693 zmluvu
o úvere č. 609500148. Preto na túto zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane

spotrebiteľa. Zmluva sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, nakoľko bola uzatvorená medzi
dvomi podnikateľskými subjektmi. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú
potrebu a teda nie na účely podnikania, povolania či zamestnania. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v
čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa
ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov.

V čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie
zakazujúce poskytovať úver, či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Veriteľ,
teda žalovaný môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za
jeho poskytnutie. Rovnako má právo na zabezpečení svojej pohľadávky, či už zmluvnou pokutou alebo
zmenkou. Všeobecné určenie neplatnosti zmluvy, tak ako určil súd prvej inštancie, je v hrubom rozpore s
právami veriteľa, ktoré mu priznáva platná legislatíva. Rozsudok je nepreskúmateľný a žalovanému tak

došlo k odopretiu možnosti konať pred súdom a dokumentáciou súdu, ktorým rozhodol o neprijateľnosti
zmluvných podmienok považuje žalovaný za nepostačujúcu. Naviac rozhodnutie v podobe rozsudku
vydaného pod sp. zn. SR 02965/11 zo dňa 04. 05. 2011 tvorí podľa žalovaného prekážku právoplatne
rozsúdenej veci. Žalovaný nesúhlasil ani s úhradou trov právneho zastúpenia. Žalovaný sa nestotožnil
s priznaným nárokom, ktorý si právny zástupca uplatnil ako ,,náhradu za cestu na pojednávanie“

dňa 27.04.2015 a stým súvisiacu náhradu za stratu času nakoľko prostriedky vynaložené na presun
advokáta z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť, nie sú účelne vynaložené náklady na uplatňovanie
práva v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Nielen súd ale rovnako aj žalovaný so žalobkyňou sú povinní
zachovávať zásadu hospodárnosti konania. Z daného dôvodu žalovaný navrhol aby si trovy znášala na
svoje náklady, pretože v mieste súdneho konania pôsobí množstvo advokátov, ktoré by ju stáli podstatne

menej. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Nesúhlasila s názorom žalovaného, že žalobkyňa má
v predmetnom spore postavenie podnikateľa. Poukázal na to, že ide o zmluvu formulárovú, vyplnenú

mandatárom žalovaného, ktorú žalovaný dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so
spotrebiteľmi, pričom títo nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne zmeniť niektoré jej
ustanovenia. Spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným nepovažuje
žalobkyňa vzhľadom na uvedené a na početnú judikatúru súdov v skutkovo a právne totožných veciach
za sporný. V snahe o zachovanie právnej istoty žalobkyne však uviedla, že každý odsek zmluvy

je nápadne až krajne nevyvážený, postavený v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalobkyňa
ustanoveniam zmluvy o úvere bez príslušného vzdelania, poprípade skúsenosti nemohla rozumieť a
vyčítať z nich všetky pre ňu plynúce následky. Predmetnú zmluvu je nutné posúdiť v závislosti od jej
obsahu a objektívneho posúdenia postavenia zmluvných strán, ktoré ju uzatvorili. Naopak posúdenie
zmluvy z čisto formálneho hľadiska, tak ako to požaduje žalovaný, by malo za následok zvýhodnenie

silnejšej zmluvnej strany, ktorá uzatvára takéto formulárové zmluvy so spotrebiteľmi pravidelne a
svojim nepoctivým konaním sa snaží využiť nevedomosť spotrebiteľa, resp. slabšie postavenie druhej
zmluvnej strany na to, aby docielila vyňatie uvedených zmlúv z pod ochrany ustanovení zákonov
na ochranu spotrebiteľa. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky
slúžili na účel podnikania je zavádzajúce a účelové. Je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní

obdobných úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je
možné (v prípade ak povinný nemá žiadne podnikateľské oprávnenie), účelovo zaškrtnúť políčko
určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania, aby došlo k
vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. K dvojakému označeniu
žalobkyne, ktorá je v zmluvách označená rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, trvalým

bydliskom a zároveň IČOm poukázala žalobkyňa na judikatúru Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
4CoE/100/2013, uznesenie Krajského súdu Bratislava sp.zn. 8NcC/25/2014, uznesenie Krajského súdu
Košice 4CoE/58/2013. K princípu právnej istoty poukázala na to, že jedným z atribútov občianskeho
súdneho konania a právneho štátu je zásada právnej istoty. V rámci rozhodovania to konštatoval aj
Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Ecdo/192/2014. Žalobkyňa sa ďalej nestotožnila s argumentáciou žalovaného,

že predmetné rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné. Podľa názoru žalobkyne je dané
rozhodnutie dostatočne odôvodnené a je z neho jasné akými úvahami sa súd pri preskúmavaní veci
zaoberal,akédôkazyvykonal,aképredpisypoužilapodobne.Žalobkyňasatakstotožnilasrozhodnutím
súdu prvej inštancie v celom rozsahu a súhlasila s ním. S tvrdením žalovaného ohľadne nároku nanáhradu trov konania žalobkyňa nesúhlasí a považuje takúto námietku žalovaného za nedôvodnú.
Žalobkyňa zároveň poukázala na fakt, že vo svojom podaní zo dňa 29.04.2015 označenom ako
vyčíslenie trov právneho zástupcu žalobkyne si jej právny zástupca z dôvodu hospodárnosti uplatnil

nárok na náhradu za cestu na pojednávanie len vo výške 20 %. Na základe vyššie uvedeného navrhla,
aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom si uplatnila náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 38,19 Eur.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej v texte len ,,CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,vktorejneprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1
CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380
ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať,
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

10. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia.
V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,

dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody,
pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

15. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu, prípadne

zrušenie rozhodnutia.

16. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP (účinného v čase prvoinstančného
konania) rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správne

normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.

17. Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie a za správnu
považuje kvalifikáciu predmetného plnenia ako bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd si osvojuje
tento záver a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa:

18. Dňa 24.05.2010 uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o úvere č. 609500148, na základe
ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 300 Eur. Spolu mala vrátiť žalovanému sumu 587,90 Eur. V
zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, žeprávny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. 609500148 zo dňa
24.05.2010 je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by poskytol
žalobkyni úver za účelom podnikania. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu

uzatvorenia zmluvy, tak ako je tomu v danom prípade, keď v zmluve je uvedené identifikačné číslo,
má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Žalobkyňa poprela, aby jej bol úver
poskytnutý za účelom podnikania. Z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 27.04.2015
vyplynulo, že poskytnutý úver použila výlučne na súkromné účely, pričom takto zamýšľala už pri

podpise samotnej zmluvy (č. l. 40 spisu). Odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie o tom nemá
pochybnosť, pretože sú mu známe praktiky žalovaného, ktorými z obyčajných spotrebiteľov, dôchodcov,
nezamestnaných, invalidov alebo bežných zamestnancov robí podnikateľov alebo im poskytnutie úvery
na povolanie a zamestnanie. Nie je tajomstvom, že obchodní zástupcovia žalovaného sú inštruovaní,
aby všetkým spotrebiteľom, bez rozdielu krížikovali taký účel, aby sa obišiel Zákon o spotrebiteľských
úveroch, aj celá právna úprava na ochranu spotrebiteľa aby sa dosiahlo neposkytnutie právnej ochrany

zo strany súdov. I odvolací súd má za to zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvu o úvere
(zmluva o absolútnom obchode v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, napriek tomu je
nutné predmetnú zmluvu považovať okrem toho, že ide o zmluvu o úvere, aj za zmluvu spotrebiteľskú) je
treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere absentuje ročná percentuálna
miera nákladov ako aj celková suma návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov, čo má za

následok v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bez poplatkovosť
predmetného úveru. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 300 Eur, pričom spolu vrátila žalovanému
sumu 587,90 Eur. Rozdiel teda činí výšku bezdôvodného obohatenia tak ako bola priznaná súdom prvej
inštancie vo výške 287,90 Eur.

19. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie z hľadiska, či predmetná úverová
zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že uzatvorená
zmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto
v zmysle § 11 ods. 1 tohto zákona sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Pretože bolo preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému viacej, ako mu bol poskytnutý úver,
vznikol dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako správne vyvodil aj súd prvej inštancie.
Pokiaľsúdprvejinštancietakýmtospôsobomrozhodol,považujeodvolacísúdjehorozhodnutiezavecne
správne.

21. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je
potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú

aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a

podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva
na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie

(I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).

22. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre
odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudkuzodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia
a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú
presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyni o určenie

neplatnosti právnych úkonov vyhovel. Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou týkajúcou sa
preskúmavanej veci a rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

23. K odvolacej námietke žalovaného o existencii rozhodcovského rozsudku, ktorý mal založiť prekážku
res iudicata, t. j. právoplatne rozhodnutej veci, odvolací súd uvádza, že neplatná rozhodcovská

doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok
nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie (viď uznesenie
NS SR sp. zn. 3Cdo 27/2011). Najvyšší súd SR v tomto konaní dospel k názoru, že aj rozhodcovský
rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku
veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská
zmluva je neplatná. Tento právny záver je ale opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky - iba platná
rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Poukázal na to, že najvyšší súd už
v judikáte R 46/2012 konštatoval, že oprávnenie (exekučného) súdu skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti

rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky
má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, či v občianskom súdnom konaní predložený
rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu (viď § 35 zákona č. 247/2002 Z. z.), môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti
rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napr. v súvislosti s posudzovaním, či

rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (napr. pri
riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res
iudicata). Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna
neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí
tak, ako keby nikdy nebola urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho

úkonu, musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu. V danom prípade bola súčasťou zmluvného
dojednania účastníkov konania rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky
s takýmto (a obdobným) obsahom už najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v

ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka,
ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo
od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu (viď rozhodnutia
najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1ECdo 12/2014, 2ECdo 147/2013, 3Cdo 13/2013, 4ECdo 92/2014,5Cdo
44/2013, 6ECdo 184/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť

právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol - z pohľadu
preskúmavanej veci - založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Dovolací súd uzatvoril, že žalovaná
neopodstatnene namieta, že v konaní pred súdmi nižších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v
ustanovení § 237 písm. d) OSP. Dovolanie žalovanej z týchto dôvodov najvyšší súd zamietol.

24. Odvolací súd k danému ďalej uvádza, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v súdenej veci
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, rozhodcovskú doložku obsahujú iba všeobecné
obchodné podmienky, čiže nie je individuálne vyjednanou a predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, čo zakladá jej neplatnosť, pričom aj s prihliadnutím na hore uvedenú judikatúru najvyššieho
súdu, táto neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním

vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianske
súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku žalovaného o existencii prekážky res iudicata
v predmetnom súdnom konaní nepovažuje za dôvodnú.

25. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, ak rozhodol v zmysle §-u 142 ods.1

OSP, teda podľa úspechu v konaní, ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje aj pokiaľ ide o
námietku žalovaného, podľa ktorej nebola náhrada za cestu na pojednávanie dňa 27. 04. 2015
účelne vynaloženými trovami konania, ak v mieste súdneho konania pôsobí množstvo advokátov, preto
prostriedky vynaložené na presun advokáta z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť nie je podľa žalovanéhohospodárnymkonanímžalobkyne.Vtejtosúvislostiodvolacísúddopĺňa,žetrovykonaniapozostávajúce
z trov právneho zastúpenia boli vynaložené účelne v dôsledku zabezpečenia ochrany práv spotrebiteľa
- žalobkyne a je len na vôli strany - žalobkyne, či si zvolí svojho právneho zástupcu z radov advokátov

v mieste svojho bydliska, alebo z iného miesta Slovenskej republiky. Uvedené náklady by v prípade
neúspechu v konaní znášala sama.

26. Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
je možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc

prípady obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným právom strany rozhodnúť, koho ustanoví za
svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby zákon neobmedzuje ani iným spôsobom
nevymedzuje; jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania. Vychádzajúc z princípu úspechu
v spore okresný súd priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania vrátane náhrady nákladov
vynaložených na cestovné a náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou jeho právneho zástupcu
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 27. 04. 2015. Uvedené rozhodnutie je vecne správne,

nakoľko nie je opodstatnené vylúčenie náhrady cestovného a náhrady za stratu času len preto, že
sídlo advokátskej kancelárie sa nenachádza v obvode sídla konajúceho súdu, alebo bydliska strany
sporu. K uvedenému právnemu záveru dospel i Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.
5MCdo21/2009 zo dňa 09. 11. 2010, podľa ktorého „postup súdu smerujúci k tomu, že z nákladov na
právne zastúpenie dochádza k vylúčeniu náhrad cestovného a náhrad za stratu času len preto, že

sídlo advokátskej kancelárie sa nenachádza v obvode sídla konajúceho súdu alebo bydliska účastníka
konania, nezodpovedá sledovanému cieľu tak, ako to mal na mysli § 142 - 150 OSP.“

27. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

28. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).