Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200285
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200285.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu Pannon Food Slovakia s.r.o.,
Esterházyovcov 23/3192, Galanta, IČO: 35 881 658, zastúpeného spoločnosťou Nagy & Partners, s.r.o.,
Športová 470/11, Galanta, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101830548/2018 zo dňa
17.09.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101830548/2018 zo
dňa 17.09.2018, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101017930/2018 zo dňa 22.05.2018 o vyrubení rozdielu dane
v sume 147 034,37 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 na základe
neuznania práva na odpočítanie dane z dodávok tovaru dodávateľa VIREMA TRADE s.r.o. so sídlom
v Sládkovičove a nároku na oslobodenie od dane dodávok do iného členského štátu deklarovanému

odberateľovi REVLINE GROUP s.r.o. so sídlom v Českej republike.

2.
Žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý
vzali orgány finančnej správy za základ rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi.

3.
Uvádzal, že sa správne orgány nevysporiadali s jeho argumentáciou a k svojim záverom dospeli iba na
základe jednosmernej úvahy nezohľadňujúcej vykonané dôkazy a skutočný stav zdaniteľného plnenia,
nezohľadnené zostalo aj to, že predložil aj objednávky, dôkazy o úhrade kúpnej ceny, o preprave tovaru
a pod., pričom navrhované bolo aj vykonanie ďalších dôkazov a správne orgány samé nevedeli, akými
ďalšími dôkazmi by žalobca mal disponovať.

4.
Poukazoval na to, že obchod uskutočnil za účelom dosiahnutia zisku a tento za mesiace november
a december 2013 dosiahol vo výške 23.799,90 eur, pričom vzhľadom na odvedenie dane z príjmu,prospech z neho nemali len zamestnanci žalobcu, ale aj štát. Žalovaný podľa jeho názoru nepozná
podnikateľskú činnosť v danom segmente a svojou argumentáciou popiera dôvodnosť existencie
obchodníkov s rôznym potravinovým tovarom, s tým, že podľa neho by obchod zrejme mal prebiehať

iba medzi výrobcom a spotrebiteľom.

5.
Žalobca má za to, že všetky predložené dôkazy svedčia o tom, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako
tvrdil, pričom nezrovnalosti pri dodávke tovaru spoločnosti VIREMA TRADE s.r.o. a pri odberateľoch

spoločnosti Revline Group, s.r.o. sa žalobcu a jeho obchodného vzťahu netýkajú. Všetky doklady
boli vystavené na materiálnom podklade, žalobca mal dostatok znalostí o svojom dodávateľovi i
odberateľovi, obchody prebehli riadne a zmluvné strany si splnili svoje povinnosti.

6.
Žalovaný ani správca dane podľa jeho názoru nepreukázali, ktoré podmienky pre uplatnenie práva

neboli z jeho strany splnené, nevysvetlili, v čom by malo spočívať nedodanie tovaru žalobcovi a
nedodanie tovaru odberateľovi žalobcu, zameriavali sa na to, že malo údajne dôjsť k podvodnému
konaniu, ktoré však nepreukázali a žalobca sa ani na žiadnom podvodnom konaní vedome ani
nevedome nezúčastnil. Rozhodnutia vo veci boli odôvodnené iba domnienkami, úvahami a názormi bez
zohľadnenia vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na právny názor Súdneho

dvora EÚ vyslovený v rozsudku C-354/03 Optigen Ltd, s tým, že z ustanovení § 49 ods. 2 a § 51 ods.
1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. nemožno vyvodzovať jeho dôkazné bremeno vo vzťahu k právnym
vzťahom týkajúcim sa jeho dodávateľa a subdodávateľa, resp. odberateľa a jeho odberateľov. Ako
daňový subjekt nemá povinnosť preukazovať dodanie tovaru spoločnosti VIREMA TRADE s.r.o. a pokiaľ
si táto spoločnosť nesplnila dôkazné bremeno, je ona v dôkaznej núdzi, nie žalobca - jej odberateľ.

7.
Správne orgány žalobcovi pripočítali dôkaznú núdzu ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné
bremeno, opomenuli ustálené závery vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu SR (3 Sž/1/2010, 4
Sžf/16/2010) a Európskych súdov, na ktoré žalobca upozorňoval, a jeho argumentáciou sa nezaoberali,

hoci Najvyšší súd SR opakovane judikoval, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové
subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred
dodaním tovaru. Ignorovali skutočnosť, že v prípade pochybností o zdaniteľnom plnení alebo indícii
o nezákonnom konaní znáša dôkazné bremeno orgán finančnej správy, ktorý musí preukázať, že sa
daňový subjekt nezákonného konania dopustil. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na právny názor

Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 3 Sžf/1/2011, ako aj v rozsudku Európskeho súdneho
dvora vo veciach C-18/13, C-80/11 a v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03.

8.
Z postupu správnych orgánov vo veci je podľa žalobcu jednoznačné, že kontrolovaným nebol žalobca,

ale iné subjekty, pričom s niektorými z nich žalobca nebol v priamom obchodnom vzťahu a o ich
existencii nemal ani vedomosť. Žalobca si objednal tovar, ktorý bol riadne dodaný, za tovar zaplatil
dohodnutú kúpnu cenu a následne ho so ziskom predal a kúpna cena mu bola uhradená. Pochybnosti o
transakciách, ktoré predchádzali nákupu tovaru žalobcom by boli pre účely u neho vykonávanej daňovej
kontroly relevantné iba vtedy, ak by správne orgány preukázali, že sa žalobca vedome zúčastňoval

na podvodných transakciách, čo však správne orgány preukázať nemôžu, pretože sa žalobca na
takýchto aktivitách nezúčastňoval. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali ani s
problematikou tzv. dvojitého zdanenia, ktoré je nezákonné a na ktoré žalobca poukazoval.

9.

Za nepravdivé označil žalobca tvrdenie, že spoločnosť Revline Group s.r.o. bola a je nekontaktná
nakoľko bol vykonaný výsluch jej konateľa, pri vyhodnocovaní ktorého sa právne orgány nevysporiadali
so skutočnosťou, že p. Tippelt bol jedinou osobou disponujúcou účtom spoločnosti, z ktorého bola
žalobcovi uhradená kúpna cena, preto konštatovanie menovaného, že o obchodných transakciách
nevie, nezodpovedá skutočnosti.

10.
Správne orgány sa iba okrajovo venovali skutočnosti, že daň bola v Českej republike dovyrubená
spoločnosti Revline Group sr..o., ako aj skutočnosti, že Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany nazáklade tejto skutočnosti pri identickom obchodnom vzťahu a zdaniteľnom plnení daňovú kontrolu za
mesiace január až marec 2014 ukončil bez určenia rozdielu DPH. Správne orgány tak ignorovali jeden
zo základných princípov právneho štátu - predvídateľnosť práva za rovnakých skutkových okolností.

Ignorovali zjavné a rozhodujúce dôkazy vyvracajúce pochybnosti orgánov finančnej správy, pričom
uvádzali a odvolávali sa iba na dôkazy, ktorý by mohli byť v neprospech žalobcu.

11.
Žalobcamápretopodozrenie,žekontrolabolazostranysprávcudanevedenáúčelovoscieľompoškodiť

žalobcu, prípadne, že išlo o nedôslednosť správcu dane, ktorý si nesplnil povinnosť zistiť čo najúplnejšie
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a konanie zaťažil závažnými vadami.

12.
Správne orgány neuviedli, aké dôvodné pochybnosti majú o dodávke tovaru žalobcovi, o jeho práve
nakladať s tovarom ako vlastník, ani pochybnosti ohľadom dodania tovaru do Českej republiky, uvádzali

iba pochybnosti týkajúce sa dodávateľov dodávateľa žalobcu a odberateľov jeho odberateľa, pričom zo
záverov správcu dane je zrejmé, že dodanie tovaru do Českej republiky považoval za preukázané, a
žalovaný sa s jeho závermi stotožnil. Spochybňovaná nebola ani úhrada kúpnej ceny z účtu spoločnosti
Revline Group s.r.o. čo svedčí o tom, že išlo o aktívnu spoločnosť, ktorá obchody uskutočnila.

13.
Za účelový považuje žalobca v súvislosti s nevykonaním dôkazu - výsluchu skladníkov argument
žalovaného, že skladníci nevedia, od koho alebo komu bol tovaru určený, nakoľko podľa žalobcu takúto
informáciu skladník môže mať. Nevykonanie tohto dôkazu súčasne svedčí o tom, že dodanie tovaru
spoločnosťou VIREMA TRADE žalobcovi bolo preukázané.

14.
Orgány finančnej správy podľa žalobcu ignorovali skutočnosť, že jeho predmetom činnosti je aj
veľkoobchod, t.j. nákup tovaru od jedného podnikateľa a jeho predaj so ziskom ďalšiemu podnikateľovi,
ako tomu bolo aj v tomto prípade. Za nedôvodný považuje aj argument, že mal väčšie úsilie venovať

prevereniu svojich dodávateľov a odberateľov, nakoľko v oboch prípadoch ide o spoločnosti, ktoré
mali platnú registráciu DPH, boli teda pre daňovú správu spoľahlivým subjektom. Správca dane ani
nevysvetlil, prečo by spoločnosť VIREMA TRADE mala byť považovaná za nespoľahlivého partnera.
V rámci činnosti žalobcu sú vykonávané všetky opatrenia, ktoré je možné spravodlivo požadovať, na
zabránenie obchodovaniu so subjektami zapojenými v pochybných transakciách, napriek tomu žalobca

nemôže garantovať, že sa v dodávateľskom reťazci nebude nachádzať subjekt s nečestnými úmyslami.

15.
Žalobca poukazoval na to, že jeho štatutárny zástupca sa k predmetným daňovým obchodom vyjadroval
so znalosťou veci, predložené boli všetky potrebné listiny a uskutočnenie obchodov potvrdili aj tretie

subjekty ako ROCHUS (sklad v ČR) a Kovář plus (prepravca a kupujúci), žalobca má viac ako 400
odberateľov a dodávateľov, dlhodobo dodáva tovar aj do významných národných a nadnárodných
obchodných reťazcov, jeho spôsob podnikania je štandardný a nikdy nekonal v rozpore so zákonom.

16.

Podobne sa žalobca vo veci vyjadril aj vo svojom stanovisku k písomnému vyjadreniu žalovaného k
žalobe.

17.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18.
Pripustil, že sa v rozhodnutí dopustil pochybenia uvedením roku 2016 miesto správneho 2013, čo
však podľa neho nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia nakoľko žalobca a všetky dotknuté
strany z rozhodnutia presne vedeli, o aké zdaňovacie obdobie sa jedná a túto chybu žalovaný odstráni

postupom podľa § 63 ods. 12 zák. č. 563/2009 Z.z..

19.Uvádzal, že daňovou kontrolou preveroval dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH a
to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke. V tomto prípade je to práve daňový
subjekt, ktorý si nesplnil svoje zákonné povinnosti a v doterajšom konaní nepreukázal, že k dodaniu a

nadobudnutiu tovaru došlo tak ako preukazoval dokladmi. V tomto prípade zapojenie daňového subjektu
do obchodného reťazca možno považovať za umelo vytvorený článok bez akéhokoľvek ekonomického
a hospodárskeho cieľa, pretože nijakým spôsobom nepreukázal, že deklarovaný tovar prijal a dodal tak,
ako je uvedené na príslušných dokladoch - faktúrach, a že bol priamym účastníkom, ktorý fyzicky tovar
najprv prebral a následne ďalej predal a že tieto obchody boli uskutočnené vo svetle všetkých zistení

len za účelom čerpania nadmerného odpočtu.
Aj vzhľadom k skutočnostiam, že v tomto prípade malo dochádzať k viacnásobnému predaju tovaru,
pričom tento bol prepravený priamo od dodávateľa daňového subjektu k poslednému odberateľovi
v inom členskom štáte, preveroval správca dane všetky články reťazca ako aj samotnú prepravu,
vyhodnotil doklady predložené daňovým subjektom, či tieto sú vystavené na reálnom podklade a či
došlo k dodaniu tovaru, tak ako deklaroval daňový subjekt a tým aj vzniku oprávnenosti na odpočítanie

resp. oslobodenie od dane. Vo svetle všetkých skutočností a zistení vyhodnotených jednotlivo a vo
vzájomných skutočnostiach vyplynulo, že daňový subjekt nepreukázal oprávnenosť svojho nároku.
Skutočnosti, ktoré deklaroval v podanom daňovom priznaní neboli správcom dane potvrdené resp. boli
vyvrátené. Samotný daňový subjekt nepredložil také dôkazy a tvrdenia, ktoré by tento nárok preukázali
a ktoré by preukázali, že došlo k dodaniu tovaru tak ako deklaroval a nebol len umelým článkom.

20.
V tomto prípade je to daňový subjekt, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie, oslobodenie od dane z
pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr, a preto musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli uskutočnené tak ako to deklarujú ním predložené faktúry. V zmysle ustanovenia § 24 ods.

1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, je preto dôkazné bremeno na strane daňového
subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy
len vykonáva, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/122/2009.

21.

To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna
skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 2Sžf 4/2009 z
23.06.2010 a z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva
záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH resp. oslobodenie od dane, preto

ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie dane a oslobodenie
od DPH uznaný ako oprávnený.

22.
Daňovýsubjektnepostupovalstarostlivo,keďženevedelvierohodneobjasniťuskutočneniezdaniteľného
obchodu. Znakom jednej zo zásad obchodného práva t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad
riadneho fungovania spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že jednotlivé daňové subjekty, resp. ich

zástupcovia majú presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktoré vykonáva. Ak takéto vedomosti
daňovému subjektu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravosti údajov uvádzaných daňovým
subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oprávnené. Uvedenú
skutočnosť ustálil aj v rozsudku Najvyšší súd SR sp. Zn. 5Sžf/97/2009. Z uvedeného vyplýva, že ak si

daňový subjekt uplatňuje nárok podľa daňových zákonov, musí si sám zabezpečiť dostatok dôkazov na
jeho preukázanie, čo predpokladá mať dostatok znalostí aj o svojich dodávateľoch ako aj odberateľoch
obzvlášť pri trojstrannom obchode. Pri trojstrannom obchode je zásadnou podmienkou, aby všetky v
takomto obchode zainteresované spoločnosti sa správali rovnako (vykonávajúc trojstranný obchod), čo
v predmetnom prípade nenastalo (obchodný partneri daňového subjektu deklarovali intrakomunitárne

dodanie tovaru).

23.Správca dane z dôvodu úplnosti zistenia skutkového stavu (čo mu prikazuje zákon o správe daní -
daňový poriadok) preveroval spoločnosti zapojené v reťazci obchodovania s predmetným tovarom,
od :Pyrosafestol s.r.o., INTEC - VH s.r.o., DUO ZH s.r.o., VIREMA TRADE s.r.o., žalobca, REVLINE

GROUP s.r.o., Ferrox OpportunitiesSE, KOVÁŘ plus s.r.o..
Z vykonaných kontrolných zistení ako aj dôkazov získaných v rámci vyrubovacieho konania, správca
dane zistil, že:
- spoločnosť Pannon Food Slovakia s.r.o. si v zdaňovacom období november a december 2013 uplatnila
právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti VIREMA TRADE s.r.o. Spoločnosť

VIREMA TRADE s.r.o. deklaruje nákup tovaru od spoločností INTEC - VH s.r.o. a Pyrosafestol s.r.o.,
ktoré sú pre správcu dane nekontaktné, viackrát zlúčené do iných nekontaktných spoločností, neboli
predložené doklady týmito spoločnosťami
- správca dane poukazuje na rozporuplné výpovede Ing. S.T., ktoré správca dane, po ich vyhodnotení,
nepovažuje za tvrdenia potvrdzujúce dodanie tovaru, tak ako je deklarované faktúrami
- spoločnosť INTEC-VH s.r.o. daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 nepodala

- spoločnosť Pannon Food Slovakia s.r.o. predložila ku kontrole príjemky na sklad a následne výdajky
zo skladu týkajúce sa tovaru nakúpeného od spoločnosti VIREMA TRADE s.r.o., príjemky a výdajky
predstavovali len formálne účtovanie pohybu tovaru, ktorý sa v skladoch spol. Pannon Food Slovakia
s.r.o. fyzicky nenachádzal, nakoľko spoločnosť nemá skladové priestory na mrazený tovar, faktúry za
skladovanie tohto tovaru v externých skladoch neboli predložené.

24.
Preverovaním bolo zistené umelé postavenie spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. ako nepotrebný
medzičlánok v obchodovaní medzi spoločnosťami VIREMA TRADE s.r.o. a Revline Group s.r.o. , ktorých
cieľom bolo získanie daňovej výhody spôsobom uplatňovania práva na odpočítanie dane.

Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že v danom prípade sa jednalo:
- o reťazec obchodov medzi viacerými spoločnosťami, ktoré medzi sebou deklarovali jednotlivé dodávky
tovaru - mrazené kuracie a morčacie prsia
- nebolo preukázané reálne uskutočnenie všetkých dodávok tovaru v jednotlivých dodávateľských
stupňoch

- ani jedna zo spoločností v reťazci nie je producentom, spracovateľom, ani konečným spotrebiteľom
- pôvod tovaru je neznámy
- vzhľadom na veľké množstvo dodávaného tovaru, ako aj komoditu, mal daňový subjekt venovať väčšie
úsilie prevereniu odberateľa
- správca dane v protokole podrobne popisuje všetky zistenia týkajúce sa nákupu tovaru od spoločnosti

VIREMA TRADE s.r.o., bolo zistené, že spoločnosť VIREMA TRADE s.r.o. deklaruje nákup tohto
tovaru od nekontaktných spoločností, uvedené skutočnosti sú taktiež predmetom skúmania Kriminálnym
úradom Finančnej správy
- rozporuplná výpoveď konateľa Revline Group s.r.o. pána Petra Tippelta, ktorý vo svojej výpovedi
uvádza, že o obchodných transakciách medzi spoločnosťou Revline Group s.r.o. a Pannon Food

Slovakias.r.o.ničnevie,atiežuviedol,žepodpisnakúpnejzmluvemedziRevlineGroups.r.o.aVIREMA
TRADE s.r.o. zo dňa 29.10.2013 nie je jeho
- spoločnosť Pannon Food Slovakia s.r.o. predložila ku kontrole zmluvu o spolupráci medzi predávajúcim
A: VIREMA TRADE s.r.o., predávajúcim B: Pannon Food Slovakia s.r.o. a kupujúcim Revline Group s.r.o.
zo dňa 7.11.2013, ktorá je podpísaná len predávajúcimi A a B, spoločnosťou Revline Group s.r.o. nie je

zmluva podpísaná, nebolo preukázané, že medzi spoločnosťami Pannon Food Slovakia s.r.o. a Revline
Group s.r.o. došlo k zmluvnému, ani obchodnému vzťahu
- podľa výpovede konateľa spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. v zápisnici č. 104120280/2016 , na
odberateľa - spoločnosť Revline Group s.r.o. ich nakontaktovala spoločnosť VIREMA TRADE s.r.o.
- spoločnosť Pannon Food Slovakia s.r.o. neskladovala, pravdepodobne ani nikdy nevidela

zobchodovaný tovar, tovar sa nakladal v skladoch spoločnosti VIREMA TRADE s.r.o..

25.
V predmetnom prípade došlo zo strany daňového subjektu k porušeniu § 43 a 49 ods.1 zákona číslo
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Žalobca uvádza, že mu nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti a dôkazov správca dane dospel k
záverom o umelom postavení spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. ako nepotrebnom medzičlánku
v obchodovaní medzi spoločnosťami VIREMA TRADE s.r.o. a Revline Group s.r.o..26.
Akovyplývazvyššieuvedenéhoaakoajsprávcadanevrozhodnutíuvádza,žepodľavýpovedekonateľa
spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. v zápisnici č. 104120280/2016 , na odberateľa - spoločnosť

Revline Group s.r.o. ich nakontaktovala spoločnosť VIREMA TRADE s.r.o., spoločnosť Pannon Food
Slovakia s.r.o. neskladovala, pravdepodobne ani nikdy nevidela zobchodovaný tovar, tovar sa nakladal v
skladoch spoločnosti VIREMA TRADE s.r.o. Aj z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt v reťazci firiem
obchodujúcimi s kuracím mäsom nebol ekonomicky potrebným článkom, nakoľko obchodovanie mohlo
prebehnúť priamo medzi VIREMA TRADE s.r.o. a Revline Group s.r.o..

27.
K námietke daňového subjektu týkajúcej sa porušenia zásady daňovej neutrality DPH vyplývajúcej z
judikatúry Európskeho súdneho dvora odvolací orgán uvádza, že Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež
konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle
objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je

súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na
ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04, C-440/04).
Zásada daňovej neutrality, a teda neutralita v hospodárskej súťaži, sa úplne uplatňuje v rámci systému
DPH, ako je nastavený smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty. Zásada daňovej neutrality DPH nebráni odopretiu práva osoby podliehajúcej dani
na odpočítanie dane, pokiaľ je preukázané, že základné podmienky vyžadované pre uplatnenie tohto
práva neboli z jej strany splnené. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí spoliehať sa na zásadu
neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych
povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci

zdaniteľných obchodov predchádzajúcich a nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode.
Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH na vstupe od DPH splatnej na výstupe, ktorá vznikla z
uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však
zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v
súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva Spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú alebo ho

priznávajú len čiastočne. Zo záverov správcu dane je jednoznačné, že nepriznal nárok na odpočet z
dôvodu že nebolo hodnoverne preukázané, že došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako je deklarované
na faktúrach a nie z dôvodu že si ho daňový subjekt neuplatnil. Hodnotenie správcu dane vychádza
z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho
vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane

z dodávateľskej faktúry musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.
Nepostačuje iba predloženie účtovných dokladov, ale je potrebné preukázať aj skutočné zrealizovanie
dodávky tovaru (služby) tak, ako je to uvedené vo faktúrach. Daňový subjekt len formálne deklaroval,
že k dodaniu tovaru, služby došlo, ale nepreukázal svoje tvrdenia a ani nevyvrátil pochybnosti správcu
dane o dodaní tovaru, služby. Daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu

došlo. Je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí vedieť daňový subjekt preukázať aj inak, ak jeho
vierohodnosť v daňovej kontrole bola spochybnená. Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý
je povinný si zabezpečiť dôkazy tak, aby skutočnosti uvádzané v daňovom doklade mohol daňovým
orgánom preukázať. Z technického hľadiska bolo na úvahe platiteľa či mal žiadať dodávateľov alebo
zabezpečiť iným spôsobom dôkazy, ktoré by dostatočne preukázali dodanie, nadobudnutie tovaru. Ak

daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na
odpočet, oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (Rozhodnutie NS č. 3Sžf/23/2011).

28.
Správca dane v napadnutom rozhodnutí opisuje všetky zistenia, ktoré pri kontrole a vo vyrubovacom

konaní vyšli najavo. Správcovi dane v ČR sa podarilo vypočuť konateľa spoločnosti Revline Group s.r.o.
až vo vyrubovacom konaní, nie počas daňovej kontroly. V zmysle odpovede (počas daňovej kontroly)
na MVI vyplýva, že pre správcu dane spoločnosť je nekontaktná (nereaguje na výzvy správcu dane,
nepodáva daňové priznania, na sídle spoločnosti sa nikto nezdržiava).
Sám konateľ Revline Group s.r.o. poprel akúkoľvek spoluprácu s daňovým subjektom. Z uvedených

skutočností vyplýva, že nedošlo k dodaniu tovaru od daňového subjektu českej spoločnosti.

29.Poukazoval na to, že pri dokazovaní vedenom správcom dane platí prejednávacia zásada, nie
vyhľadávacia, správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu. Správca
dane iba prejednáva dôkazy daňovým subjektom predložené, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná

povinnosť v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení
neskorších predpisov je na strane daňového subjektu. Správca dane pri výkone kontroly a následného
vyrubovacieho konania postupoval v zmysle zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní, poplatkov a colníctva, v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej
správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a to v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy
štátu a pritom dbal aj na zachovanie práv a právom chránených záujmov kontrolovaného daňového
subjektu. Správca dane hodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, t.j. dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko čo pri správe daní

vyšlo najavo. V zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení
neskorších predpisov pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný
obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie dane. Na právny úkon alebo inú
skutočnosťrozhodujúcuprezisteniedane,ktorénemajúekonomickéopodstatnenieaktorýchvýsledkom
je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by

inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti,
sa pri správe daní neprihliada.

30.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
na pojednávaní vopred ospravedlnil a s postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul žalobcu, resp. jeho
právneho zástupcu, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomných podaniach vo veci,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu správneho orgánu, a

dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

31.
Dôvody rozhodnutia súdu v tejto veci sú totožné s dôvodmi zamietnutia žaloby vo veci prejednávanej
tunajším súdom pod č.k. 20 S/118/2018 týkajúcej sa tých istých účastníkov konania a prakticky aj

totožného skutkového a právneho stavu, nakoľko súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného
zo dňa 17.09.2018 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 22.05.2013 o vyrubení
rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie november 2013. Súd preto v súlade s ustanovením § 140 SSP
poukazuje na odôvodnenie uvádzaného rozsudku.

32.
V odôvodnení rozsudku zo dňa 31.07.2019 vo veci 20 S/118/2018 súd konštatoval, že zmysle
ustanovenia § 24 daňového poriadku, podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok na odpočítanie dane a teda aj reálneho uskutočnenia
plnenia zakladajúceho takýto nárok v daňovom konaní deklarovaným spôsobom zaťažuje primárne

daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a
dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, sa však čiastočne uplatňuje aj
vyhľadávaciazásada,vrámciuplatňovaniaktorejsprávcadaneniejepridokazovaníviazanýibanávrhmi
daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu.

Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané (§
8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo
dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom tejto dane, ktorý je identifikovaný na faktúre,
obdobne ako je v prípade uplatnenia oslobodenia od dane povinný preukázať dodanie tovaru platiteľovi

dane v inom členskom štáte.

33.Podľa názoru súdu vysloveného v uvádzanom rozsudku zmätočnosť rozhodnutia a v súvislosti s tým
vznik dôvodu pre zrušenie rozhodnutia nemá za následok pochybenie žalovaného, ktorý vo výroku
svojho rozhodnutia nesprávne označil zdaňovacie obdobie rokom 2016, keď tento správne identifikoval

ním preskúmavané a potvrdzované rozhodnutie daňového úradu a aj z odôvodnenia rozhodnutia je bez
pochybností zrejmé správne zdaňovacie obdobie, za ktoré bol rozdiel dane určený.

34.
V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali

dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich
logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť
vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili
dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.

35.

Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce
realizáciu dodávok, či už žalobcovi alebo žalobcom tvrdenému zahraničnému odberateľovi, žalobcom
deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že
odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia oslobodenia od dane
alebo odpočítania dane z pridanej hodnoty.

Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nešpecifikovali dôkazy, ktoré by okrem už
predložených ešte mal predložiť na preukázanie svojho nároku, prípadne, že nevie, ako ešte mal
preverovať svojich obchodných partnerov, je potrebné konštatovať, že daňový poriadok presne
nešpecifikuje, aké dôkazy majú byť predložené, ktoré disponujú akou dôkaznou silou, čo vždy bude
závisieť od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. Určenie, aké dôkazy

má na svoje tvrdenia daňový subjekt predložiť, či ako má pri svojej podnikateľskej činnosti preverovať
svojich obchodných partnerov však nie je úlohou správcu dane.

36.
Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen

na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s
ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom,
že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností
deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových
orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia obchodnej spoločnosti

VIREMA TRADE s.r.o. a plnenia žalobcu obchodnej spoločnosti so sídlom v Českej republike Revline
Group s.r.o. vyplývajú ako zo zistení týkajúcich sa týchto spoločností, okrem iného získaných pri
medzinárodnej výmene daňových informácií, tak aj ďalších spoločností zapojených do obchodného
reťazca, najmä spoločnosti INTEC-VH s.r.o. ako deklarovaného dodávateľa spoločnosti VIREMA
TRADE s.r.o., a vyplývajú aj z ďalších okolností tvrdených obchodných prípadov, ktoré vo veci

rozhodujúce daňové orgány jasne a zrozumiteľne pomenovali v obsahu svojich rozhodnutí.

37.
Ide primárne o zistenia správnych orgánov, podľa ktorých mal konateľ spoločnosti INTEC-VH s.r.o. Pavol
Raček, ktorý zomrel dňa 06.03.2013, faktúry pre odberateľa vystavovať ešte v mesiacoch november a

december 2013 a dňa 03.09.2013 mal podpísať aj zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej
v mene spoločnosti v obchodných prípadoch jednal Ing. S.T., ale aj zistenia týkajúce sa zániku tejto
spoločnosti ( jej právnym nástupcom na základe zlučovania spoločností je spoločnosť SLOVRESPO,
s.r.o., ktorej konateľom je bezdomovec bez akýchkoľvek poznatkov o spoločnosti) a údaj o nepodaní
daňového priznania k DPH za IV. štvrťrok 2013.

Na strane druhej, vo vzťahu žalobcu k jeho tvrdenému odberateľovi, nie je možné opomenúť skutočnosť,
že konateľ odberateľskej spoločnosti akúkoľvek vedomosť o obchodnom vzťahu so žalobcom poprel a
žalobca, napriek tvrdenej existencii písomnej zmluvy s týmto subjektom, zmluvu podpísanú tvrdeným
odberateľom nepredložil. Pochybnosti z toho vyplývajúce bez ďalšieho nemôže odstrániť samotná
úhrada kúpnej ceny tovaru.

38.
Legálnosť a reálnosť nadobudnutia tovaru tak bola zásadným spôsobom spochybnená nie u tretích
článkov obchodného reťazca, ale u priameho dodávateľa a priameho odberateľa žalobcu, a v tejtosúvislosti , najmä v prípade deklarovaného odberateľa Revline Group s.r.o. (v rozpore s právnym
názorom žalobcu konštatovanú nekontaktnosť tejto spoločnosti, teda nevykonávanie činnosti v mieste
jej sídla, nepreberanie zásielok, nevykonávanie povinných úkonov voči štátnym orgánom, nevylučuje

skutočnosť, že sa konateľ spoločnosti predvolaný z adresy svojho bydliska dostavil na výsluch
k miestnemu správcovi dane), nepochybne obstojí aj výhrada žalovaného týkajúca sa primeranej
obozretnosti žalobcu v obchodnom vzťahu a preverenia si obchodných partnerov.

39.

Naproti tomu obstáť nemôže argumentácia žalobcu (voči konštatovaniu nedostatku ekonomického
opodstatnenia jeho účasti v obchodnom reťazci) jeho veľkoobchodnou činnosťou a záujmom na
dosiahnutí zisku, či nedostatkom poznatkov správnych orgánov o podnikateľskej činnosti v danom
segmente, bez logického vysvetlenia, aký bol jeho prínos do daného obchodného vzťahu, keď
jeho dodávateľ a odberateľ, majúci vzájomné priame obchodné vzťahy, nepochybne vykonávajúci
obchodnú činnosť na rovnakých princípoch a s rovnakými ekonomickými záujmami, bez jeho účasti

v reťazci mohli priamym predajom dosiahnuť vyšší zisk (dodávateľ) alebo naopak nižšie náklady
na nadobudnutie tovaru (odberateľ). Zo strany vo veci rozhodujúcich správnych orgánov nejde o
popretie dôvodnosti existencie medzičlánkov obchodu všeobecne, ale v konkrétnom prípade na základe
poznania konkrétnych okolností.

40.
Závery prijaté správcom dane vychádzajúce z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia
dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových
orgánov nejde o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam
týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť (požiadavka na ich preukazovanie

žalobcom ani nebola vznesená), ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností
majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom,
ktorý si odpočítanie dane a oslobodenie od dane uplatnil za situácie, keď z predložených a vykonaných
dôkazov vyplýva zásadné spochybnenie naplnenia podmienok pre odpočet alebo oslobodenie od dane.

41.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom
konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla
istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti
nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia

ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, 4 Sžfk/38/2017, 1 Sžfk/1/2017, 6 Sžfk/43/2017, 1
Sžfk/82/2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5 Sžf/66/2016 z 31.
mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na
daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a

pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by
sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že
bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej
najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká

platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s
predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť
vo všetkých jej znakoch - v právne skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

42.

Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného primárne spočívajú v okolnostiach týkajúcich sa
tretích subjektov - dodávateľov a odberateľov žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania
reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Tieto jednotlivé zistenia v
ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti vykonania zdaniteľných plnení žalobcom
deklarovaným spôsobom a o ich skutočnom účele konštatovanom daňovými orgánmi.

43.
Ako nedôvodnú posudzoval súd aj argumentáciu žalobcu porušením princípu predvídateľnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy súvisiacu s rozhodnutiami, resp. daňovými kontrolami inej pobočkyDaňového úradu Trnava za iné zdaňovacie obdobia, v ktorých za obdobných skutkových okolností
rozdiel na dani z pridanej hodnoty žalobcovi určený nebol.

44.
Výstupy z týchto daňových kontrol nie sú súdu známe, tieto však nemôžu byť pre neho, rovnako ako
pre rozhodovanie iného správneho orgánu týkajúce sa iného zdaňovacieho obdobia, záväzné, a ich
správnosť zrejme nebola predmetom preskúmania žalovaným ako odvolacím orgánom, preto vo vzťahu
k jeho rozhodnutiu, ktorého zákonnosť je predmetom tohto súdneho konania, nemožno usudzovať o

akýchkoľvek legitímnych očakávaniach kontrolovaného daňového subjektu.

45.
Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad
daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej
stránky, a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí,

ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

46.
Súd preto žalobu podľa § 190 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol.

47.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému
žiadne trovy nevznikli.

48.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.