Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21Csp/276/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212761
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717212761.6

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Ing. B. V., I. O. W. XXX/X, S.,
K.. XX.XX.XXXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom ul. Mieru 312, 029
01 Námestovo proti žalovanému: AFG s.r.o. so sídlom Dlžiny 122/40, 039 01 Turčianske Teplice, IČO:
36 383 422, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Menichom, advokátom so sídlom ul. R. Viesta 75, 036
01 Martin, v konaní o zaplatenie 9 000 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9 000 € a úrok z omeškania 5,05% ročne z tejto sumy od
01.07.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 22.12.2017, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

dlh zo zmluvy o pôžičke vo výške 9 000 €. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania
5,05 % ročne z dlžnej sumy 9 000 € od 01.07.2015 do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor. Žalovanú
pohľadávku žalovaný nepoprel. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia
strany, ktoré strana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Žalovaný sa bránil tým, že žalovaná pohľadávka zanikla tým, že žalovaný vykonal dňa 28.11.2017
jednostrannýzápočetsvojejpohľadávkynanáhraduškodyvovýške21500€vočižalovanejpohľadávke,
v dôsledku čoho táto zanikla a to ku dňu 28.11.2017. Žalovaný tvrdil, že žalobca vykonával od
roku 1999 u žalovaného funkciu výkonného riaditeľa a v rámci výkonu svojej funkcie bol povinný
v roku 2015 zabezpečiť pre žalovaného kontrolu úžitkovosti hospodárskych zvierat, ktorá vyplýva z

platných medzinárodných pravidiel doplnených vyhláškou č. 18 Ministerstva pôdohospodárstva zo dňa
15.12.2000. V uvedenom roku žalovaný túto kontrolu úžitkovosti zvierat nezabezpečil aj napriek tomu,
že v minulosti tak robil. Týmto konaním spôsobil žalovanému škodu a to podľa § 178 Zákonníka práce,
ktorá vznikla žalovanému tým, že bez vykonanej kontroly úžitkovosti hospodárskych zvierat mu vznikla
pri predaji teľných jalovíc škoda. Výšku škody si žalovaný dal určiť odborným znaleckým posudkom,
ktorý vypracoval znalec Ing. Igor Nemčok.

3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 03.05.2018,v ktorom uviedol, že pohľadávku
žalovaného voči žalobcovi, ktorá vznikla z pracovnoprávneho vzťahu, nie je možné započítať. Žalobca
namietal aj premlčanie nároku na zaplatenie škody, ktorá vznikla porušením pracovnoprávnych
predpisov, vo výške 21 500 €, pretože o škode sa žalovaný dozvedel už zo znaleckého posudku zo dňa
02.07.2015. Žalobca si nárok na započítanie neuplatnil v subjektívnej dvojročnej lehote a to podľa § 106

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu k premlčaniu nároku došlo uplynutím dvojročnej lehoty
najneskôr ku dňu 03.07.2017. K jednostrannému zápočtu pohľadávok došlo podaním žalovaného zodňa 28.11.2017 v čase, keď už táto pohľadávka bola premlčaná. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka
započítanie premlčaných pohľadávok nie je možné. Žalobca namietal aj neplatnosť tohto započítania,
pretože nespĺňa zákonom predpísané náležitosti ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobcapoprelajexistenciupohľadávkyžalovanéhonanáhraduškodyvovýške21500€,ktorámumala
vzniknúť tým, že žalobca porušil pracovnoprávne predpisy. Žalovaný riadnym spôsobom nepreukázal
ani dôvod, ani výšku škody. Poukázal na to, že vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu predpokladá
preukázanie protiprávneho úkonu žalobcu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom

a vznikom škody, ako aj zavinenie zamestnanca. Žalovaný nepreukázal ani to, či ku škode došlo pri
plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Žalobca poukázal aj na to, že podľa
§ 186 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá len do výšky štvornásobku jeho priemerného
mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým bola škoda spôsobená. Uplatnená škoda však
túto hranicu podstatne prevyšuje. Žalobca poukázal aj na to, že zo znaleckého posudku vyplýva len
škoda, ktorá by mohla žalobcovi vzniknúť. Skutočný vznik škody však žalovaný nepreukázal. Z podania

žalobcu vyplýva, že žalovaný sa o škode dozvedel zo znaleckého posudku už dňa 02.07.2015 a podľa
neho sa tento nárok premlčal dňom 03.07.2017. Žalobca argumentoval aj tým, že žalovaný nepreukázal
žiadnou evidenciou, koľko kusov hovädzieho dobytka v roku 2015 skutočne predal, za akú cenu ich
predal a či sa jednalo o jalovice plemenné, alebo chovné. Žalobca poukázal ja na to, že v rovine
nepodložených tvrdení ostali aj vyjadrenia žalovaného, že za škodu zodpovedá žalobca.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a to podaním zo dňa 11.05.2018, v ktorom uviedol, že
povinnosť zabezpečiť konto úžitkovosti hospodárskych zvierat vyplýva z Vyhlášky č. 18 Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2000. Žalovaný poukázal na to, že rozsah a
výška škody bola predmetom odborného znaleckého posúdenia a vyplýva zo znaleckého posudku č.

1/2015zodňa02.07.2015.Podľatohtoposudkubolaškodavyčíslenávovýške21500€.Týmtopodaním
žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 135a a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého bol žalobca
ako konateľ spoločnosti AFG, s.r.o., povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. S odbornou starostlivosťou je povinný
postupovať bez ohľadu na to, či plní povinnosti uložené zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami

alebo valným zhromaždením. Žalovaný uviedol, že zodpovednosť žalobcu za škodu nevyplýva len z
ustanovení zákonníka práce, ale vyplýva aj z jeho povinnosti konateľa spoločnosti. Z týchto dôvodov
žalovaný považoval jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 28.11.2017, ktorým započítal svoju
pohľadávku na náhradu škody voči žalovanej pohľadávke, za oprávnený a v dôsledku tohto započítania
žalovaná pohľadávka zanikla.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov žalovaných strán, vypočutím
štatutárneho zástupcu žalovaného, listinami založenými v spise a zistil:

Na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.2012 poskytol žalobca spoločnosti STS - mechanizácia,
s.r.o. pôžičku vo výške 9 000 €. Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2015, uzavretou medzi
pôvodným dlžníkom STS - mechanizácia, s.r.o. preberajúcim dlžníkom AFG, a.s. (žalovaný) a veriteľom
H.. B. V. (žalobca) prevzal žalovaný od spoločnosti STS - mechanizácia, s.r.o. dlh zo Zmluvy o
pôžičke zo dňa 08.02.2012 vo výške 9 000 € voči veriteľovi H.. B. V.. Zmluvné strany sa dohodli

na tom, že preberajúci dlžník zaplatí veriteľovi dlh z pôžičky do 30.06.2015. Zmluva bola uzatvorená
dňa 02.06.2015. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola sporovými stranami odsúhlasená dňa
02.01.2017, o čom bol vyhotovený aj zápis (čl. spisu 80). Odsúhlasenie spornej pohľadávky vyplýva
aj z jednostranného započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 28.11.2017, ktoré žalovaný adresoval
žalobcovi. V tomto podaní bola potvrdená aj splatnosť pohľadávky a to do 30.06.2015.

Žalobca vyzval žalovaného a to podaním zo dňa 12.10.2012 a následne aj podaním zo dňa 15.11.2017,
aby dlh vo výške 9 000 € zaplatil. Žalovaný pohľadávku nezaplatil a podaním zo dňa 28.11.2017
jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške 21 500 €, ktorá mu mala vzniknúť z titulu práva na
náhradu škody, ktorú mu spôsobil zavineným konaním žalobca ako výkonný riaditeľ spoločnosti AFG,

s.r.o. v roku 2015 tým, že nezabezpečil pre neho kontrolu úžitkovosti hospodárskych zvierat aj napriek
tomu, že ho k tejto povinnosti zaväzovala platná legislatíva. V tomto podaní žalovaný uviedol, že škoda
bolaspôsobenápripredajiteľnýchjalovícavýškaškodybolastanovenáznaleckýmposudkomč.1/2015,
ktorý bol vypracovaný dňa 02.07.2015 súdnym znalcom H.. H. K.. Svoju pohľadávku na náhradu škodyvo výške 21 500 € žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu voči nemu vo výške 9 000 €, ktorá je
predmetom sporu. K započítaniu pohľadávok došlo okamihom, keď sa tieto pohľadávky stretli a to dňom
20.11.2017.

6. Vykonaným dokazovaním a to najmä zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2015 žalobca preukázal,
že má voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o pôžičke vo výške 9 000 €. Túto pohľadávku žalovaný,
ako aj jeho právny predchodca STS mechanizácia, s.r.o. opakovane uznali. Žalovaný uplatnenú
pohľadávku vo výške 9 000 € počas súdneho sporu nepoprel a aj z tohto dôvodu ju považuje súd za

nespornú (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

7. Ďalej sa súd zaoberal len obranou žalovaného, ktorý tvrdil, že žalovaná pohľadávka zanikla jej
započítaním, ktoré vykonal dňa 28.11.2017.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu

škody spôsobenej na zdraví, iba žeby išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.

Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemôžeme domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke
nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Prejav vôle smerujúci k započítaniu musí byť dostatočne určitý (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
t.j. musí z neho vyplývať, akej pohľadávky sa týka a v akej výške tieto pohľadávky započítaním zanikajú.
Podmienkou účinnosti započítacieho prejavu vôle je preukázaná existencia započítavanej pohľadávky.

V danom prípade započítavaná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ktorá bola spôsobená žalobcom
porušením pracovnoprávnych predpisov, judikovaná nebola a preto súd jej existenciu predbežne
posudzoval. Súd považoval za logické, aby sa posúdením pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu
zaoberal kauzálne miestne príslušný Okresný súd v Ružomberku. Podľa § 147 Civilného sporového
poriadku však súd návrh žalovaného na započítanie svojej pohľadávky na náhradu škody voči svojmu

zamestnancovi - žalovanému nemohol posúdiť ako vzájomnú žalobu, ale len ako procesnú obranu
žalovaného. Z tohto dôvodu súd nemohol vylúčiť návrh žalovaného na náhradu škody na samostatné
konanie.

Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti

žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než
čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

Podľa § 147 ods. 4 Civilného sporového poriadku vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné
konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie veci.

Žalovaný nárok o zaplatenie sumy 9 000 € bol preukázaný a nebol sporný. Vzhľadom na uplatnenú
obranužalovanéhosúdnemoholprirozhodovaníotomtonárokupostupovať bezzbytočnýchprieťahova
hospodárne (článok 17 základných princípov Civilného sporového poriadku). Oproti uznanej a nespornej
pohľadávkebolavrámciprocesnejobranyuplatnenápohľadávkananáhraduškodyzpracovnoprávnych

vzťahov a dokazovanie tohto nároku je pomerne zložité.

Podľa článku 5 základných princípov Civilného sporového poriadku zjavné zneužitie práva nepoužíva
právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné
úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva, alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie,

alebo bránenie práva, alebo vedú k neodôvodneným prieťahom v konaní.

Je nepochybné, že pokiaľ žalobca uplatnil v rozpore s citovaným ustanovením voči nespornej a uznanej
pohľadávke na zaplatenie 9 000 € svoju pohľadávku z pracovnoprávnych sporov na náhradu škody,ktorej dokazovanie je vzhľadom na predložené písomné dôkazy zložité a spor o zaplatenie 9 000 €
môženeúnosnepredĺžiť.Sveľkoupravdepodobnosťousajednáobezúspešnéuplatňovanietohtopráva.
Okrem toho na konanie o individuálnych pracovných sporoch je kauzálne príslušný Okresný súd v

Ružomberku.Ztýchtodôvodovsúdnaobranužalovaného,vrámciktorejzapočítavalsvojupohľadávkuz
pracovnoprávnych vzťahov voči žalovanej pohľadávke na zaplatenie 9 000 €, neprihliadol. Súd prihliadol
aj na to, že započítanie pohľadávok z pracovnoprávnych sporov je neprípustné a aj z tohto dôvodu by
obrana žalovaného bola neúspešná.

Počas súdneho sporu žalobca svoju obranu zmenil a svoj nárok na náhradu škody kvalifikoval ako
nárok z obchodnoprávneho vzťahu a tvrdil, že za škodu zodpovedá žalovaný podľa § 135a Obchodného
zákonníka ako konateľ spoločnosti. Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa obchodnoprávnych
predpisovjerovnakozložité,akouplatnenieprávananáhraduškodypodľapracovnoprávnychpredpisov.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že takýto nárok na náhradu škody by bol zrejme neúspešný a
predovšetkým by viedol k neodôvodneným prieťahom v konaní. Viazanie uznaného a nesporného

nároku na uplatnenie nároku na náhradu škody je aj v rozpore so základným princípom uvedeným v
článku 17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd má postupovať v konaní tak, aby bola vec čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a má predchádzať zbytočným prieťahom a konať hospodárne.

Pokiaľ by žalobca podal osobitnú žalobu o náhradu škody spôsobenej konateľom spoločnosti,

rozhodoval by podľa rozvrhu práce Okresného súdu Martin na rok 2018 v tejto veci iný sudca, ktorý je
špecializovaný na obchodnoprávnu agendu. Konajúci sudca nemá potrebnú prax v odbore obchodné
právo a aj táto skutočnosť môže viesť k prieťahom v konaní.

Súd je toho názoru, že posudzovanie procesnej obrany žalovaného o započítaní nároku na náhradu

škody, ktorú spôsobil žalobca ako konateľ, by viedlo k neodôvodneným prieťahom v súdnom konaní a
preto súd na túto obranu v súlade so základným princípom vyjadreným v článku 5 Civilného sporového
poriadku neprihliadol.

8. Pre úplnosť súd však zhrnul doterajšie výsledky dokazovania a zaujal vo veci procesnej obrany

žalovaného právny názor.

Z podaní žalovaného vyplýva, že žalobca uplatnil voči žalovanému právo na náhradu škody na základe
§ 178 Zákonníka práce nesplnením prevenčnej povinnosti.

Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a k poškodeniu jeho majetku, alebo k jeho zničeniu a ani k bezdôvodnému
obohateniu.

Podľa § 178 ods. 2 Zákonníka práce ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho

zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je
povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti, alebo ak by tým vystavil
vážnemu ohrozeniu seba, alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že
nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody pre nesplnenie preventívnej a zakročovacej povinnosti
zamestnancov,ktoráješpecifikovanávcitovanomustanoveníZákonníkapráce.Žesajednáoexistenciu
pracovnoprávneho vzťahu, bolo preukázané menovacím dekrétom zo dňa 01.12.1999, ktorým bol
žalobca menovaný do funkcie riaditeľa spoločnosti AFG, s.r.o. V menovacom dekréte sa konštatuje,
že podmienky výkonu funkcie, ako aj platové záležitosti budú dohodnuté v osobitnej zmluve. V

nadväznosti na menovací dekrét sporové strany uzatvorili dňa 01.12.2010 pracovnú zmluvu, podľa
ktorej žalobca H.. B. V. vykonával funkciu riaditeľa spoločnosti. Ako riaditeľ spoločnosti žalobca uzatváral
aj obchodné zmluvy. V mene žalovaného žalobca uzatvoril dňa 02.01.2008 s Plemenárskymi službami
Slovenskejrepubliky,š.p.ajZmluvuč.XXXXXXXXXXnavykonávaniekontrolyúžitkovostiprvéhostupňa
hovädzieho dobytka. Podľa tejto zmluvy bol dodávateľ služieb povinný vykonávať kontroly úžitkovosti

prvého stupňa u hovädzieho dobytka v chove odberateľa u počtu zvierat a v cenách uvedených v
jednotlivých prílohách, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Žalovaný túto zmluvu ako dôkaz
predložil a predložil aj prílohy k týmto zmluvám. Tento dôkaz predložil žalovaný až na pojednávaní, ktoré
sa konalo dňa 04.12.2018.Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú
boli obmedzené, dohodou o sporných nárokoch, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva

v stanovenej lehote. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v zákonníku uvedený taxatívne.
Iným spôsobom práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú a to ani vtedy, keby
zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Pohľadávky z pracovnoprávnych
vzťahov sú takými pohľadávkami, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné započítanie
jednostranným úkonom namietať. Pokiaľ žalobca uplatnil jednostranným právnym úkonom zo dňa

28.11.2017 započítanie svojej pohľadávky, ktorá vznikla z pracovnoprávnych vzťahov, započítanie
takejto pohľadávky nie je možné a v dôsledku tohto započítania žalovaná pohľadávka nezanikla.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04.12.2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, žalovaný predložil
dodatok č. 1 k jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 28.11.2017. Podľa tohto
podania žalobca už nezapočítaval voči žalovanej pohľadávke pohľadávku, ktorú spôsobil žalobca vo

funkcii riaditeľa spoločnosti porušením svojej prevenčnej a zakročovacej povinnosti (§ 178 Zákonníka
práce), ale porušením svojej povinnosti konateľa spoločnosti. Predpokladom na započítanie pohľadávky
je jej existencia. Žalovaný existenciu svojej pohľadávky na náhradu škody, ktorá bola spôsobená
porušenímpovinnostižalovanéhoakokonateľaspoločnosti,nepreukázalavpodrobnostiachaninetvrdil.
Obsah dodatku č. 1, ktorým sa mení jednostranné započítanie pohľadávok, je nejasné. Z doplneného

jednostranného zápočtu, ktoré je datované 30.12.2018 a bolo súdu a prostredníctvom súdu aj právnemu
zástupcovi žalovaného doručené na pojednávaní dňa 04.12.2018, nevyplýva, či žalobca započítava
svoju pohľadávku voči žalobcovi na základe zodpovednosti z pracovnoprávneho vzťahu, alebo na
základe jeho zodpovednosti ako konateľa spoločnosti, ktorá vyplýva z obchodného práva. Podmienky
pre vznik zodpovednosti podľa zákonníka práce sú podstatne iné, ako podmienky pre zodpovednosť

konateľa za škodu vyplývajúce z obchodného zákonníka. Zodpovednosť žalobcu ako zamestnanca
vyplýva z ustanovenia § 178 Zákonníka práce a zodpovednosť konateľa vyplýva z ustanovení § 135a
Obchodného zákonníka.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s

odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia a zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách.

Podľa§135aods.3Obchodnéhozákonníkakonateľnezodpovedázaškodu,akpreukáže,žepostupoval

pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať v spojení s ustanovením § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka s primeraným použitím ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Za týchto okolností súd nepovažuje právne úkony o jednostrannom započítaní pohľadávok žalovaného
na náhradu škody voči žalovanej pohľadávke za spôsobilé vyvolať zánik žalovanej pohľadávky.
Jednostranné započítania pohľadávok žalobcu zo dňa 28.11.2017 a zo dňa 30.12.2018 neobsahujú
tvrdenia, ani špecifikáciu ohľadne uplatnených nárokov na náhradu škody či už podľa pracovnoprávnych
predpisov, alebo podľa podľa ustanovení obchodného práva.

Z obsahu znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca, vyplýva, že znalec vyčíslil len škodu, ktorá by
mohla prípadne v budúcnosti vzniknúť. Podľa znalca sa jalovice, u ktorých nebola vykonaná kontrola ich
úžitkovosti, nazývajú chovné. V čase vypracovania znaleckého posudku ich mal žalovaný 137. Jalovice,
u ktorých bola vykonaná kontrola úžitkovosti, mal žalobca v evidencii 241 a tieto znalec nazýva teľné. Ku

dňu vypracovania posudku mal podľa znalca žalovaný evidovaných 378 kusov jalovíc. Podľa súdneho
znalca teľné jalovice s vykonaním kontroly úžitkovosti sa predávajú za 1 500 € a teľné jalovice bez
vykonanej kontroly úžitkovosti sa predávajú za 1 000 €.

Faktúrou č. XXXXXX, vystavenou dňa 19.06.2015, žalovaný preukázal, že odpredal 94 kusov

hovädzieho dobytka po 1 050 € za jeden kus. Táto skutočnosť vyplýva aj z fotokópie kúpnej zmluvy,
podľa ktorej žalovaný predal 94 kusov teľných jalovíc za celkovú sumu 98 700 €. Či sa jednalo o teľné
jalovice s vykonanou kontrolou úžitkovosti, alebo bez nej, z týchto písomností nevyplýva.Pre priznanie práva na náhradu škody je potrebné preukázať vznik škody, nielen potenciálnu možnosť
vzniku škody. O výške predajnej ceny rozhoduje pomer ponuky a dopytu na trhu. Výšku ceny tovaru
ovplyvňujú aj iné faktory, napríklad aj aktuálna ekonomická situácia predajcu a pod. Pre priznanie

práva na náhradu škody je potrebné konkretizovať a preukázať aj porušenie právnej povinnosti a
popísať splnenie všetkých zákonných predpokladov pre priznanie tohto návrhu a to či už podľa
pracovnoprávnych predpisov, alebo podľa predpisov obchodného práva.

V zmenenom podaní o započítaní pohľadávok zo dňa 30.12.2018 žalovaný uplatňuje právo na náhradu

škody nie na základe pracovnoprávnych predpisov, ale na základe zodpovednosti za škodu spôsobenú
konateľom spoločnosti. V podaní sa len všeobecne konštatuje, že za vykonávanie kontroly úžitkovosti
zvierat zodpovedá konateľ spoločnosti, t.j. žalobca. V tejto súvislosti sa žalobca odvoláva na znalecký
posudokanazmluvuzodňa02.01.2008sdodávateľomslužiebatoPlemenárskymislužbamiSlovenskej
republiky,š.p.Toutozmluvoubolozabezpečenéprežalovanéhovykonávaniekontrolyúžitkovostiprvého
stupňa u hovädzieho dobytka v chovoch odberateľa. Či zmluvný dodávateľ svoje záväzky zo zmluvy

neplnil a prečo ich neplnil, sa nevie. Keby záväzky zo zmluvy neplnil, mohol by niesť za to zodpovednosť
voči žalovanému.

Výpisom z obchodného registra bolo preukázané, že v čase, keď mala škoda vzniknúť, spoločnosť
zastupovali dvaja konatelia. Aj keď zodpovednosť konateľov je spoločná a nerozdielna, bolo žiadúce,

aby sa zodpovednosť konateľov za vznik škody riadnym spôsobom špecifikovala a konkretizovala. Z
týchto dôvodov sa žalobca voči započítaniu pohľadávok nemohol brániť ani poukázaním na liberačné
dôvody uvedené v § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nárok žalovaného uplatnený v rámci procesnej obrany, nie

je nárokom na náhradu skutočnej škody, ale mohol by byť nárokom na náhradu ušlého zisku. Podľa
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Ušlý zisk predstavuje to, čo
poškodenému ušlo tým, že u neho nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom

na pravidelný chod veci dalo očakávať.

Započítacia námietka žalovaného voči žalovanej pohľadávke obsiahnutá v jednostrannom započítaní
zo dňa 28.11.2018 a následne aj v podaní zo dňa 30.12.2018 (doručené súdu na pojednávaní dňa
04.12.2018) nebola dostatočne jasná a zrozumiteľná a nebolo jednoznačné, či žalobca žiada započítať

pohľadávkužalovanéhovočižalobcovizpracovnoprávnychvzťahov,alebozobchodnoprávnehovzťahu.
Okrem tvrdenia, že žalobca je zodpovedný za nevykonanie kontroly úžitkovosti zvierat, započítacie
prejavy žalovaného neobsahujú tvrdenia, ktoré by odôvodňovali vznik práva na náhradu škody. Právo na
náhradu škody predajom 94 kusov hovädzieho dobytka žalobca preukázal faktúrou a kúpnou zmluvou,
z ktorých však nie je jasné, či sa jedná o zvieratá s vykonanou kontrolou úžitkovosti, alebo bez nej. Z

týchto dôvodov k zániku žalovanej pohľadávky vo výške 9 000 € jednostranným započítaním pohľadávky
žalovaného na náhradu škody nedošlo a žalovaná pohľadávka nezanikla.

9. V súlade so základnými princípmi Civilného sporového poriadku vyjadrenými v článku 5 a článku 17,
súd procesnú obranu žalovaného o započítaní svojej pohľadávky na náhradu škody odmietol a to najmä

preto, že konanie o tejto obrane by viedlo k neodôvodneným prieťahom v konaní a to na úkor žalobcu,
ktorého žalovaná pohľadávka nebola sporná a bola preukázaná. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto rozsudku, súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil dlžnú sumu
9 000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy 9 000 €
od 01.07.2015 do zaplatenia. V Zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2015 sa zmluvné strany dohodli,
že preberajúci dlžník a to spoločnosť AFG, a.s. (žalovaný) zaplatí veriteľovi a to H.. B. V. sumu 9 000
€ v lehote do 30.06.2015. Nasledujúceho dňa, teda 01.07.2015 sa žalovaný dostal do omeškania a
preto si žalobca oprávnene uplatnil voči nemu nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania od

uvedeného dátumu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal uplatnenú náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výškenáhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.