Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 9, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5Er/417/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215204992
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4215204992.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, so
sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, správca konkurznej podstaty: Ing. Jana Kollárová, so
sídlom Hlavná 81/A, Košice, proti povinnej: L. T. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F. J. XX/A, E., o vymoženie
61,74 eur, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Povinnej súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.3.2015 sa oprávnený u súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Szaba domáhal proti povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 61,74 eur, trov
rozhodcovského konania a trov exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný titul Rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/2065/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosťavykonateľnosťdňa25.06.2013.Dňa31.03.2015doručilsúdnyexekútortunajšiemusúdu

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Okresný súd vydal dňa 11.06.2015 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr.
Ladislava Szaba. V súčasnosti vykonáva exekúciu JUDr. Iveta Ailerová, Exekútorský úrad so sídlom v
Leviciach, J. Bottu č.21.

3. Dňa 14.3.2017 doručila povinná súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že
formuláciu rozhodcovskej doložky, na základe ktorej konal a rozhodol Arbitrážny súd Košice, nie je
možné považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Povinná uviedla, že rozhodcovskú doložku si ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Nakoľko uvedená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v súlade s § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Pre
neexistenciu spôsobilého exekučného titulu žiadala povinná exekúciu zastaviť v zmysle ustanovení §
45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014.

4. Vzhľadom na podaný návrh povinnej súd preskúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať
písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluvaobsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

5. Za týmto účelom súd preskúmal Poistnú zmluvu č. 4470190013 zo dňa 27.9.2008, kde v Osobitných
zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve v bode 2 je uvedené: "Poistník (poistený) a
poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z

dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto
VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku."

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

7. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 stanovil demonštratívnym spôsobom podmienky uvedené
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za neprijateľné. Podľa § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

8. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle Občianskeho zákonníka je

skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidlavopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo
ich zmeny.

Vychádzajúc zo zákonných kritérií obsiahnutých v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka (tzv.
spotrebiteľské zmluvy) súd posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľský.

Podstatná pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je rozhodcovská
doložka. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý

bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v
zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Súd sa stotožnil so stanoviskom povinnej a to, že v danom prípade nie je možné formuláciu
rozhodcovskej doložky považovať za platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná doložka

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým,žeznemožňujespotrebiteľovizvoliťsispôsobriešeniaprípadnéhosporuaponechávahovýlučnena
vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiťvšetkýmpoistnýmpodmienkam,atedaajrozhodcovskémukonaniu.Doložkaneboladojednaná

v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
občianskeho zákonníka neplatná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich

práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

9. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

10. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodca a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť

ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavanítohočijepredloženérozhodnutievykonateľnýmexekučnýmtitulomsasúdzameralnajmä
na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie predložené v tomto

exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z
toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na jej zastavenie podľa§ 57 ods. 1 písm. g) EP. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené v prvej a druhej výrokovej vete tohto
uznesenia.

11. Povinnej súd náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že povinnej nárok na náhradu trov exekúcie
v zmysle § 200 ods. 1 veta tretia EP ani nevznikol. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené v tretej
výrokovej vete tohto uznesenia.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

13. Súd s poukazom na zákonné ustanovenie § 196 Exekučného poriadku má za to, že súdny
exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie za výkon exekučnej činnosti. V danom prípade súd na
náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože bol toho názoru, že k zastaveniu exekúcie došlo
jeho zavinením, keďže oprávnený predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené

v štvrtej výrokovej vete tohto uznesenia. Súd na záver poznamenáva, že po nadobudnutí právoplatnosti
tohto uznesenia rozhodne o výške náhrady trov exekúcie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.