Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513209984
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1513209984.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s.,

IČO:35704713,sosídlomPanónskacesta11,Bratislava,zastúpenýadvokátskoukanceláriouJÁNSKÝ
& PARTNERS s.r.o., Štúrova 13, Nitra, proti žalovaným: 1) PN-TRANS s.r.o., IČO: 44 082 797, so sídlom
Kupeckého 4859/38, Piešťany a 2) Z.. O. E., narodená XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, S., zastúpená
advokátom JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., Krajinská 3, Piešťany, o zaplatenie 21.334,67 eur s
príslušenstvom a odmenou 71,12 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 75/2013-16 zo dňa 20.1.2014 sa proti žalovanej v 2. rade
ponecháva v platnosti.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného
rozkazu, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 75/2013-16 zo dňa 20.1.2014
uložil súd žalovaným povinnosť, aby do 3 dní od doručenia žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatili
zmenkovú sumu 21.334,67 eur s úrokom 6% ročne zo sumy 13.456,62 od 16.12.2011 do zaplatenia
a zo sumy 7.878,05 eur od 1.10.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 71,12 eur a náhradu trov
konania v celkovej výške 2.191,08 eur alebo aby v rovnakej lehote podali námietky, v ktorých musia

uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú.
2. Námietky podala len žalovaná v 2. rade a zmenkový platobný rozkaz žiadala
voči sebe zrušiť. Uviedla, že so žalobcom podpísala ako konateľka žalovaného v 1. rade leasingové
zmluvy, pri predložení zmlúv na podpis sa objavili aj zmenky s tým, že sa podpisujú pre prípad neplatenia
leasingových splátok a jedná sa o zrýchlené konanie pred súdom. O osobnom ručení, resp. o tom, že sa
podpisom ona osobne stáva ručiteľkou, informovaná nebola. Tým ju žalobca uviedol do omylu, zneužil
svoje postavenie diktovaním vopred vedome nevýhodných podmienok pre žalovaného v 1. rade, čím

sa stratil význam rovnocenného partnerstva a slobodnej vôle pri uzatváraní obchodu a žalobca všetko
podnikateľské riziko preniesol na žalovaného v 1. rade a na ňu ako nepodnikateľku, čo považuje za
nemorálny prístup a za zneužitie dôvery. Žalobca po odobratí predmetov leasingu tieto odpredal za jej
neznámych okolností pod cenu, pričom na nich opätovne zarobil. Ďalej poukázala na to, že od 12.4.2012
už nie je majiteľkou a konateľkou žalovaného v 1. rade, je v dôchodku, všetky práva a záväzky prevzal
nový majiteľ a konateľ Q. E., o čom žalobcu informoval a mal záujem dohodnúť sa o splácaní dlhu,
preto ak by žalobca pristúpil na kompromis, nemuselo k vyplneniu zmeniek dôjsť. Ona pred doručením

zmenkového platobného rozkazu nevedela, že za zmenku ručí, teda že bola pri podpise uvedená do
omylu, doteraz sa preto neplatnosti pre konanie v omyle nedovolala.
3. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Poukázal nato, že k námietkam neboli pripojené žiadne doklady alebo iné dôkazy, ktorými by sa preukázala
dôvodnosť tvrdení v nich uvedených. Zo zmeniek, ktorých originál súdu predložil, vyplýva, že žalovaná
v 2. rade každú z nich podpísala dva krát, podpisy sú v oddelených rámčekoch, v každom z nich je

podpisujúca sa osoba dostatočne individualizovaná nie len uvedením mena a ďalších identifikačných
údajov , ale aj dôvodom, pre ktorý zmenku podpisuje. Svoj podpis pripojila jednak do rámčeka, v ktorého
hornej časti je uvedené obchodné meno, sídlo a IČO žalovaného v 1. rade a v spodnej časti, pod
podpisom, údaj: „Z.. O. E., konateľ“, „Podpis príjemcu (akceptanta) a funkcia.“ Druhý podpis žalovaná
pripojila do rámčeka, v ktorého hornej časti je uvedené: „Ako ručiteľ za príjemcu, Z.. O. E., E. XXXX/XX,

XXXXX S., r.č. W.“, a v spodnej časti pod podpisom údaj: „Podpis (pečiatka) avala“. V rámčeku určenom
pre podpis ručiteľa nie je žalovaná v 2. rade označená ako konateľka príjemcu a jej podpis v tejto časti
zmenky nie je podpisom príjemcu. Mal za to, že žalovaná nemohla byť pri podpise zmeniek uvedená do
omylu, podpisy sú na vizuálne oddelených častiach zmenky, obsahujúcich dostatočné a zrozumiteľné
informácie o tom, za koho, resp. v akej funkcii bol ten-ktorý podpis uskutočnený. V priebehu konania
vzniesol námietku premlčania práva žalovanej v 2. rade domáhať sa relatívnej neplatnosti podpísania

zmeniek per aval v omyle.
4. Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (OSP) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom
žalovanej v 2. rade a listinnými dôkazmi - zmenkami. Ostatné pojednávanie súd uskutočnil v prítomnosti
právnych zástupcov oboch strán a návrh žalovanej v 2. rade na odročenie zo zdravotných dôvodov

na jej strane neakceptoval. Rozsudkom č. k. 1CbZm 116/2014-81 zo dňa 7.9.2015 súd ponechal
proti žalovanej v 2. rade zmenkový platobný rozkaz v platnosti a uložil jej povinnosť nahradiť trovy
námietkového konania.
5. Na odvolanie žalovanej v 2. rade Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
3CoZm/138/2015-99 z 29.1.2016 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedol, že postup súdu, ktorý rozhodol v neprítomnosti žalovanej v 2. rade, nie je správny, žalovaná
svoju neúčasť elektronicky ospravedlnila z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a pripojila lekársky
nález. Postup súdu označil za odňatie práva účastníkovi konať pred súdom. Súdu prvého stupňa uložil
v ďalšom konaní vec opätovne prejednať.
6. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní

a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1
CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa
doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru
súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y

ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil,
len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje
o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný
sporový poriadok.
7. V ďalšom konaní súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie. Obe strany

na svojich podaniach a prednesoch zotrvali. Žalovaná v 2. rade zotrvala aj na vykonaní dôkazu
výsluchomsvedkaQ.E.naobjasnenieokolností,zaktorýchboliuzavretéleasingovézmluvyavystavené
zmenky, pri podpise ktorých bol prítomný. Iné dôkazy strany vykonať nenavrhli.
8. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nároky zo štyroch zmeniek:
- zmenkou, vystavenou v Bratislave 2.5.2008, dal žalobca bezpodmienečný príkaz žalovanému v 1.

rade ako zmenečníkovi, aby mu zaplatil v Bratislave dňa 15.12.2011, bez protestu, zmenkovú sumu
13.456,62 eur
- zmenkou, ktorú žalobca vystavil v Bratislave 28.4.2009, dal bezpodmienečný príkaz žalovanému v 1.
rade ako zmenečníkovi, aby mu zaplatil v Bratislave dňa 30.9.2011, bez protestu, zmenkovú sumu
4.611,17 eur

- zmenkou, ktorú žaloba vystavil v Bratislave 28.4.2009, dal bezpodmienečný príkaz žalovanému v 1.
rade ako zmenečníkovi, aby mu zaplatil v Bratislave dňa 30.9.2011, bez protestu, zmenkovú sumu
270,80 eur a
- zmenkou, vystavenou v Bratislave 8.7.2009, dal žalobca bezpodmienečný príkaz žalovanému v 1. rade
ako zmenečníkovi, aby mu zaplatil v Bratislave dňa 30.9.2011, bez protestu, zmenkovú sumu 2.996,08

eur.
Žalovaný v 1. rade zmenky prijal. Ako ručiteľ za príjemcu zmenky podpísala žalovaná v 2. rade.
9. Predložením prvopisu zmeniek, ktoré obsahujú všetky náležitosti predpísanév ustanovení čl. I. § 1 v spojení s § 3 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej
len zmenkový zákon), a ktoré žalovaný v 1. rade akceptoval, žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a
má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenky neboli zaplatené, šesťpercentné úroky od dňa

splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového
zákona).
10. V rozsahu povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. I. § 17 ods. 2 a čl. III. § 3a
zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, súd zisťoval, či zmenky súvisia so spotrebiteľskou
zmluvou.

11. Strany sa zhodli v tom, že príčinným vzťahom zmeniek boli leasingové
zmluvy, ktoré žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade. Nakoľko zmluvy uzavreli podnikatelia pri ich
podnikateľskej činnosti, zaviazanosť žalovaných zmenkami nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Žalovaná v 2. rade do právneho vzťahu so žalobcom vstúpila len avalovaním zmeniek,
ale v tomto vzťahu nemá postavenie spotrebiteľky, zmenky ako ručiteľka nepodpísala za účelom
uspokojovania svojich osobných potrieb, ale preto, aby vystaviteľovi, ktorého bola v tom čase

konateľkou, napomohla vo výkone jeho podnikateľskej činnosti. K záveru, že za týchto podmienok nemá
zmenkový ručiteľ postavenie spotrebiteľa, dospel už Európsky súdny dvor v rozsudku C-419/11 zo dňa
14.3.2013.
12. Žalovaná v 2. rade nespochybnila, že zmenky ako ručiteľka podpísala, ale
tvrdila, že ju žalobca uviedol do omylu tým, že o jej osobnom ručení, o skutočnosti, že sa podpisom

stáva ručiteľkou, nebola informovaná. Jej právny zástupca poukázal na grafickú úpravu zmeniek, aj na
skutočnosť, že dlžníci sú vždy rôzne označovaní, žalovaná v 2. rade jednak ako ručiteľ za príjemcu a
jednak ako aval, žalovaný v 1. rade jednak ako zmenečník, jednak ako príjemca a tiež ako akceptant.
Uviedol, že v čase uzavretia zmlúv bola žalovaná konateľkou len mesiac, nemala obchodné skúsenosti,
na podpísanie bola prizvaná ako konateľka a nemohla si byť vedomá, že preberá ručiteľský záväzok.

13. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní 4.11.2014 uviedla, že ju žalobca ako
konateľku žalovaného v 1. rade pozval na podpísanie zmlúv a dokumentácie, predložil jej na podpis
všetky doklady a zmenku. Ku zmenke jej bolo povedené len to, že ak dlžník nebude platiť splátky, využije
sa zmenka na zrýchlené konanie. Nikto ju neupozornil na to, že má ručiť, inak by vec zvážila a asi
nepodpísala. Žalobca ju nevyzval, aby ručila na zmenke, alebo nejakého ručiteľa zohnala. V tom čase

mala len priemerný plat, žila sama a nevedela, ako bude firma finančne fungovať. Žalobca to podľa
nej zneužil, dal jej podpísať aj ručenie a až dodatočne sa dozvedela, že má platiť. Prípravu uzavretia
leasingových zmlúv robil terajší majiteľ spoločnosti, ktorý ju o obsahu informoval, podstatnú časť vedela,
vopred boli zmluvy prerokované a ona potom už len podpisovala doklady. Nebolo jej povedané, ani v
materiáloch uvedené, že má podpísať aj ako fyzická osoba. Neplatnosti právneho úkonu avalovania

zmenky sa nedovolala, lebo si myslela, že zmenky podpísala len ako konateľka.
14. Podľa § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) právny úkon je
neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho
uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom
musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke

nerobí právny úkon neplatným.
15. Neplatnosť právneho úkonu pre konanie v omyle je len relatívna. V zmysle §
40a OZ sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá.
16. Žalovaná v 2. rade sa do vydania zmenkového platobného rozkazu

neplatnosti nedovolala. Žalobca upozornil na to, že dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
mohla žalovaná v 2. rade v trojročnej premlčacej dobe od samotného konania a vzhľadom na uplynutie
lehoty vzniesol námietku premlčania. Navyše trval na tom, že žalovaná v tomto prípade konať v omyle
nemohla.
17. Zmenkový zákon v čl. I. §70 upravuje premlčacie lehoty len pre zmenkové

nároky, preto sa premlčanie ostaných práv, vyplývajúcich zo zmenkovo-právnych vzťahov, posudzuje
podľa Občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu nepatrí k tým právam, ktoré podľa § 100 ods. 2 a 3 OZ nepodliehajú premlčaniu, a
keďže zákon neurčuje inak, premlčiava sa v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ).

18. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa mohlo prvý krát
vykonať v deň nasledujúci po vykonaní právneho úkonu. Objektívne sa preto žalovaná mohla dovolať
neplatnosti v deň nasledujúci po dni avalovania zmeniek, t. j. pri prvej zmenke 3.5.2008, pri druhej a
tretej 29.4.2009 a pri štvrtej dňa 9.7.2009. Ak by za dovolanie sa neplatnosti mali byť podľa obsahupovažované námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, právo vykonala najskôr 26.6.2014, v
ktorýdeňsažalobcamoholprvýkrátodovolanísaneplatnostidozvedieť,keďževtentodeňbolinámietky
doručené jeho právnemu zástupcovi.

19. Žalovaná v 2. rade tvrdila, že sa neplatnosti dovolať skôr nemohla, lebo do
doručenia zmenkového platobného rozkazu ani nevedela o tom, že zmenky avalovala.
20. Subjektívne dôvody, ktoré žalovanej mali brániť vo včasnom vykonaní práva,
by bolo možné vziať do úvahy jedine v prípade, ak by inak, vzhľadom na konkrétne
okolnosti,bolažalovanánasvojichprávachukrátenánadprípustnúmieru,t.j.neprihliadnutienarelatívnu

neplatnosť právneho úkonu pre vznesenú námietku premlčania, by sa javilo ako krajne nespravodlivé,
odporujúce dobrým mravom (§ 3 ods. 1 OZ). Ale aj to len za predpokladu, že žalobca konal spôsobom,
ktorým žalovanej znemožnil, aby mohla právo vykonať včas, keďže len v tom prípade by bolo možné od
neho požadovať, aby priznanie premlčaného práva strpel.
21. Z výpovede žalovanej v 2. rade súd nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých
by bolo možné usudzovať, že bez svojho zavinenia nemohla právo vykonať včas, ani že pri avalovaní

zmeniek konala v omyle, ktorý vyvolal žalobca alebo o ktorom by žalobca vedel.
22. Nakoľko sa žalovaná relatívnej neplatnosti právneho úkonu avalovania
zmeniek nedovolala do uplynutia premlčacej doby a žalobca vzniesol námietku premlčania, takže právny
úkon je treba považovať za platný, bolo nadbytočné vykonať dokazovanie zamerané na objasnenie
okolností podpísania zmeniek výsluchom svedka Q. E.. Vykonanie dôkazu preto súd nepripustil.

23. Napriek tomu je potrebné uviesť, že vzhľadom na špecifickosť zmenkových
vzťahov a abstraktný charakter zmenky, ktorá je dokonalým a nesporným cenným papierom, je za
konanie v omyle pri právnom úkone avalovania zmenky možné považovať len pripojenie podpisu na
listinu, z ktorej avalista nemohol ani pri obvyklej opatrnosti zistiť, že ide o zmenku a že ju podpisuje
ako ručiteľ.

24. V tomto prípade žalovaná v 2. rade svoj podpis na všetky zmenky pripojila
dva krát. Prvý krát na mieste určenom podľa predtlače na podpis príjemcu, druhý krát na mieste
označenom doložkou: Ako ručiteľ za príjemcu. Obe časti sú od seba oddelené dvojitou neprerušovanou
čiarou, horný rámček obsahuje ručiteľskú doložku, v dolnom je podpis akceptanta. Podpisy žalovaná v
2. rade pripojila v hornej časti nad rubriku s predtlačou: „Podpis (pečiatka) avala“ a v dolnej časti nad

predtlač: „Z.. O. E., konateľ“, pod ktorou je uvedené: „Podpis príjemcu (akceptanta) a funkcia“.
25. Vzhľadom na obsah zmeniek je vylúčené, aby žalovaná v 2. rade, ak by si
pred podpísaním text prečítala, nezistila, že zmenky podpisuje nie len ako konateľka za príjemcu, ale
aj vo svojom mene ako ručiteľka.
26. Z jej výpovede vyplynulo, že dojednávanie leasingových zmlúv so žalobcom

zverila Q. E., terajšiemu konateľovi žalovaného v 1. rade, ktorý ju o obsahu informoval, ona len zmluvy
a ostatné dokumenty, včítane zmeniek, prišla podpísať. Dokumenty teda podpísala bez toho, aby si ich
prečítala, zjavne sa spoliehajúc na informácie, ktoré mala od Q. E..
27. Pri obvyklej pozornosti, ktorú je možné očakávať od každého, musela
žalovaná v 2. rade zistiť, že sa zaväzuje aj ako ručiteľka. Žalobcovi vytýkala, že jej nepovedal, že má

zmenky podpísať aj ako fyzická osoba, napriek tomu sa na každú zmenku podpísala dva krát, a to nie len
na prvú zmenku vystavenú 2.5.2008, ale opakovane na troch ďalších zmenkách, ktoré boli vystavené
s odstupom cca jedného roka. Ľahkomyseľné, neuvážené konanie žalovanej nie je možné pripočítavať
v jej prospech a vykladať na ťarchu žalobcu. Omyl žalovanej je vylúčený bez ohľadu na to, či si bola
vedomá, že sa podpísaním ručiteľskej doložky stáva samostatnou zmenkovou dlžníčkou. Neznalosť

zmenkovo-právnych vzťahov alebo neschopnosť orientovať sa v nich, nie je možné zamieňať s konaním
v omyle.
28. Ako nedôvodnú hodnotil preto súd aj námietku zneužitia
postavenia, diktovania vedome nevýhodných podmienok a prenášania podnikateľského rizika na
zmenkových dlžníkov, ktorú žalovaná spájala len s tvrdením, že pri avalovaní zmeniek konala v omyle.

29. Bez akéhokoľvek bližšieho spresnenia žalovaná tvrdila, že žalobca predmety
leasingu odpredal pod cenu a na nich opätovne zarobil. Opomenula uviesť, za akú cenu boli predané
a akú cenu mohol žalobca v čase predaja na trhu skutočne dosiahnuť. Ani názor, že žalobca na
predaji predmetov leasingu opäť zarobil, žalovaná ničím neodôvodnila, dokonca neuviedla, aký vplyv
má táto skutočnosť na jej zmenkový záväzok. Takto všeobecne formulované námietky sú v podstate

neprejednateľné.
30. Napriek tomu, že žalovaná v 2. rade bola v čase akceptovania a avalovania
zmeniek konateľkou a spoločníčkou žalovaného v 1. rade, podpisom zmeniek per aval sa stala
samostatnou dlžníčkou a je spolu s akceptantom zaviazaná majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou(čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona). Na tento jej samostatný záväzok nemajú personálne zmeny v
spoločnosti PN-TRANS s.r.o. žiaden vplyv. Žalobca môže zaplatenie žiadať len od tých osôb, ktoré sa
na zmenku ako dlžníci podpísali. Prevodom obchodného podielu na nového majiteľa sa Q. E. nestal

zmenkovým ručiteľom (personálne zmeny v obchodnej spoločnosti nemajú dopad na vzťahy tejto
spoločnosti k tretím osobám, žalovaný v 1. rade akceptantom zmenky ostal bez ohľadu na to, kto je
majiteľom a konateľom spoločnosti). Jedine v prípade, ak by žalovaná v 2. rade so súhlasom žalobcu
uzavrela s Q. E. písomnú zmluvu o prevzatí dlhu ( § 531 ods. 1 OZ), mohla by sa proti povinnosti zmenku
zaplatiť brániť námietkou podľa prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, vychádzajúcou zo

súhlasu žalobcu s prevzatím zmenkového ručiteľského záväzku.
31. Dodatočne žalovaná poukázala na nedostatky v podpise vystaviteľa zmenky,
ale keďže námietku nevzniesla v zákonom určenej lehote, nie je v zmysle prvej vety § 175 ods. 4 OSP
možné na ňu prihliadať.
32. Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným. V konaní nebolo preukázané,
že by, z dôvodov uvedených v námietkach, tento nesporný záväzok celkom alebo sčasti zanikol, preto

súd proti žalovanej v 2. rade ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
33. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktoré nasledovalo po
vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v tomto
štádiu konania plný úspech, má preto nárok na náhradu trov v celom rozsahu.
34. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po

právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom
podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadeniasúdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).