Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513209984
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513209984.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členov

senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu ČSOB Leasing, a.s.,
Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, práv. zast. JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska
kancelária, Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému 1/ PN-TRANS s.r.o., Kupeckého
4859/38, Piešťany, IČO: 44 082 797 a žalovanej 2/. Z.. O. E.X.N., H.. XX.X.XXXX, E. XXXX/XX, S.,
práv. zast. JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., Krajinská 3, Piešťany, o zaplatenie 21 334,67 EUR s
príslušenstvom a odmenou 71,12 EUR zo zmenky a o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm 116/2014-114 zo dňa 27.2.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm 116/2014-114
zo dňa 27.2.2017 vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm
75/2013-16 zo dňa 20.1.2014 sa proti žalovanej 2/ ponecháva v platnosti a žalobcovi priznal v celom
rozsahu nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu.

Súd prvého stupňa uviedol, že od 1.7.2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní

a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), pričom
poukázal na § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších
predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také podľa názoru súdu možno
považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“), ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový
platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd

zastával názor, že podľa doterajších predpisov preto rozhoduje len o tom, či ponechá alebo neponechá
zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí C.s.p..

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje
nároky zo štyroch zmeniek, ktoré žalovaný 1/ prijal a ako ručiteľ za príjemcu zmenky podpísala žalovaná
2/. Zmenky obsahovali všetky zákonom predpísané náležitosti, žalovaný 1/ ich akceptoval a žalobca
riadne preukázal, že je riadnym majiteľom zmeniek a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak

zmenky neboli zaplatené. Súd uviedol, že zisťoval aj to, či zmenky nesúvisia so spotrebiteľskou zmluvou,
avšak nakoľko leasingové zmluvy uzavreli podnikatelia pri ich podnikateľskej činnosti, zaviazanosť
žalovaných zmenkami nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná 2/ do právneho
vzťahusožalobcomvstúpilalenavalovanímzmeniek,alevtomtovzťahunemápostaveniespotrebiteľky,zmenky ako ručiteľka nepodpísala za účelom uspokojovania svojich osobných potrieb, ale preto, aby
vystaviteľovi, ktorého bola v tom čase konateľkou, napomohla vo výkone jeho podnikateľskej činnosti.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná 2/ nespochybnila, že zmenky ako ručiteľka podpísala,
ale len tvrdila, že ju žalobca uviedol do omylu tým, že o jej osobnom ručení, o skutočnosti, že sa
podpisom stáva ručiteľkou, nebola informovaná a neplatnosti právneho úkonu avalovania zmenky sa
nedovolala, lebo si myslela, že zmenky podpísala len ako konateľka. Jej právny zástupca uvádzal,
že v čase uzavretia zmlúv bola žalovaná 2/ konateľkou len mesiac, nemala obchodné skúsenosti, na

podpísanie bola prizvaná ako konateľka a nemohla si byť vedomá, že preberá ručiteľský záväzok. V
súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu avalovania zmenky súd uviedol, že právo dovolať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu sa mohlo prvýkrát vykonať v deň nasledujúci po vykonaní právneho úkonu.
Objektívne sa preto žalovaná mohla dovolať neplatnosti v deň nasledujúci po dni avalovania zmeniek, t.
j. pri prvej zmenke 3.5.2008, pri druhej a tretej 29.4.2009 a pri štvrtej dňa 9.7.2009. Ak by za dovolanie sa
neplatnosti mali byť podľa obsahu považované námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, právo

vykonala najskôr 26.6.2014, v ktorý deň sa žalobca mohol prvýkrát o dovolaní sa neplatnosti dozvedieť,
keďže v tento deň boli námietky doručené jeho právnemu zástupcovi. K tvrdeniu žalovanej 2/, že sa
neplatnosti dovolať skôr nemohla, lebo do doručenia zmenkového platobného rozkazu ani nevedela
o tom, že zmenky avalovala, súd poukázal na to, že subjektívne dôvody, ktoré žalovanej mali brániť
vo včasnom vykonaní práva, by bolo možné vziať do úvahy jedine v prípade, ak by inak, vzhľadom

na konkrétne okolnosti, bola na svojich právach ukrátená nad prípustnú mieru, t.j. neprihliadnutie
na relatívnu neplatnosť právneho úkonu pre vznesenú námietku premlčania by sa javilo ako krajne
nespravodlivé, odporujúce dobrým mravom. Ale aj to len za predpokladu, že žalobca konal spôsobom,
ktorým žalovanej 2/ znemožnil, aby mohla právo vykonať včas, keďže len v tom prípade by bolo možné
od neho požadovať, aby priznanie premlčaného práva strpel. Z výpovede žalovanej 2/ však súd nezistil

žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že bez svojho zavinenia nemohla právo
vykonať včas, ani že pri avalovaní zmeniek konala v omyle, ktorý vyvolal žalobca alebo o ktorom by
žalobca vedel. Vzhľadom na to, že právny úkon avalovania zmeniek je treba považovať za platný bolo
podľa názoru súdu nadbytočné vykonať dokazovanie zamerané na objasnenie okolností podpísania
zmeniek výsluchom svedka Q. E.P.Č..

K uvedenému súd prvého stupňa považoval za potrebné uviesť, že vzhľadom na špecifickosť
zmenkových vzťahov a abstraktný charakter zmenky, ktorá je dokonalým a nesporným cenným
papierom, je za konanie v omyle pri právnom úkone avalovania zmenky možné považovať len pripojenie
podpisu na listinu, z ktorej avalista nemohol ani pri obvyklej opatrnosti zistiť, že ide o zmenku a že

ju podpisuje ako ručiteľ. V tomto prípade žalovaná 2/ svoj podpis na všetky zmenky pripojila dvakrát.
Prvýkrát na mieste určenom podľa predtlače na podpis príjemcu, druhýkrát na mieste označenom
doložkou: Ako ručiteľ za príjemcu. Obe časti sú od seba oddelené dvojitou neprerušovanou čiarou,
horný rámček obsahuje ručiteľskú doložku, v dolnom je podpis akceptanta. Podpisy žalovaná 2/ pripojila
v hornej časti nad rubriku s predtlačou: „Podpis (pečiatka) avala“ a v dolnej časti nad predtlač: „Z..

O. E.X.N., konateľ“, pod ktorou je uvedené: „Podpis príjemcu (akceptanta) a funkcia“. Vzhľadom na
obsah zmeniek je preto podľa súdu vylúčené, aby žalovaná 2/, ak by si pred podpísaním text prečítala,
nezistila, že zmenky podpisuje nie len ako konateľka za príjemcu, ale aj vo svojom mene ako ručiteľka.
Z jej výpovede vyplynulo, že dojednávanie leasingových zmlúv so žalobcom zverila Q. E., terajšiemu
konateľovi žalovaného 1/, ktorý ju o obsahu informoval, ona len zmluvy a ostatné dokumenty, včítane

zmeniek, prišla podpísať. Dokumenty teda podpísala bez toho, aby si ich prečítala, zjavne sa spoliehajúc
na informácie, ktoré mala od Q.Q.M. E.. Súd zdôraznil, že pri obvyklej pozornosti, ktorú je možné
očakávať od každého, musela žalovaná 2/ zistiť, že sa zaväzuje aj ako ručiteľka. Žalobcovi vytýkala, že
jejnepovedal,žemázmenkypodpísaťajakofyzickáosoba,napriektomusanakaždúzmenkupodpísala
dvakrát, a to nie len na prvú zmenku vystavenú 2.5.2008, ale opakovane na troch ďalších zmenkách,

ktoré boli vystavené s odstupom približne jedného roka. Ľahkomyseľné, neuvážené konanie žalovanej
nie je možné pripočítavať v jej prospech a vykladať na ťarchu žalobcu. Omyl žalovanej je vylúčený bez
ohľadu na to, či si bola vedomá, že sa podpísaním ručiteľskej doložky stáva samostatnou zmenkovou
dlžníčkou.Neznalosťzmenkovo-právnychvzťahovaleboneschopnosťorientovaťsavnich,niejemožné
zamieňať s konaním v omyle. Preto súd vyhodnotil aj túto námietku žalovanej 2/ ako nedôvodnú.

K tvrdeniu žalovanej 2/, že žalobca predmety leasingu odpredal pod cenu a na nich opätovne zarobil súd
prvého stupňa uviedol, že žalovaná 2/ opomenula uviesť, za akú cenu boli predané a akú cenu mohol
žalobca v čase predaja na trhu skutočne dosiahnuť. Ani názor, že žalobca na predaji predmetov leasinguopäť zarobil, žalovaná 2/ ničím neodôvodnila, dokonca neuviedla, aký vplyv má táto skutočnosť na jej
zmenkový záväzok. Takto všeobecne formulované námietky sú v podstate neprejednateľné.

Súd prvého stupňa skonštatoval, že napriek tomu, že žalovaná 2/ bola v čase akceptovania a avalovania
zmeniek konateľkou a spoločníčkou žalovaného 1/, podpisom zmeniek per aval sa stala samostatnou
dlžníčkou a je spolu s akceptantom zaviazaná majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou s poukazom
na čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona. Na tento jej samostatný záväzok nemajú personálne zmeny
v spoločnosti PN-TRANS s.r.o. žiaden vplyv. Žalobca môže zaplatenie žiadať len od tých osôb, ktoré

sa na zmenku ako dlžníci podpísali. Prevodom obchodného podielu na nového majiteľa sa Q. E.
nestal zmenkovým ručiteľom. Jedine v prípade, ak by žalovaná 2/ so súhlasom žalobcu uzavrela
s Q. E.P.Č. písomnú zmluvu o prevzatí dlhu, mohla by sa proti povinnosti zmenku zaplatiť brániť
námietkou podľa prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, vychádzajúcou zo súhlasu žalobcu
s prevzatím zmenkového ručiteľského záväzku. Súd uviedol, že dodatočne žalovaná 2/ ešte poukázala
na nedostatky v podpise vystaviteľa zmenky, ale keďže námietku nevzniesla v zákonom určenej lehote,

nie je v zmysle prvej vety § 175 ods. 4 O.s.p. možné na ňu prihliadať.

Súd prvého stupňa preto na základe uvedeného uviedol, že záväzok zo zmenky je záväzkom
nesporným. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach, tento nesporný
záväzok celkom alebo sčasti zanikol, preto súd proti žalovanej 2/ ponechal zmenkový platobný rozkaz

v platnosti a o nároku na náhradu trov konania ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného
rozkazu rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko žalobca mal v tomto štádiu konania plný úspech,
a preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude v zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/ z dôvodu, že súd prvého
stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný
na zisťovanie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaná 2/ uviedla, že na pojednávaní dňa 27.2.2017 sa nezúčastnila z dôvodu jej zlého
zdravotného stavu, nakoľko bola účastníčkou vážnej dopravnej nehody v roku 2016 a v súvislosti s
tým sa dlhodobo lieči a na základe lekárskeho posudku nebola spôsobilá sa zúčastniť predmetného
pojednávania, k čomu tiež predložila písomné potvrdenie ošetrujúcej lekárky, ktoré je súčasťou spisu

a jej právny zástupca o tejto skutočnosti zákonnú sudkyňu riadne a včas upovedomil. Žalovaná 2/
uviedla, že chcela byť prítomná pri výsluchu navrhnutého svedka, ktorému mala právo aj klásť otázky,
ale svedok nebol na pojednávanie vôbec predvolaný (pričom pracuje v Rakúsku, nevedel sa z práce
uvoľniť), čím bolo zmarené základné právo žalovanej strany na riadne konanie pred súdom. Žalovaná
2/ poukázala na to, že zákonná sudkyňa rozhodla, že od výsluchu svedka, ktorého výpoveď predtým

považovala za právne významnú (vzhľadom k tomu, že bol prítomný pri podpisovaní zmeniek) upúšťa
a na uvedenom pojednávaní rozhodla v merite veci. Žalovaná 2/ však považovala za potrebné uviesť,
že iné návrhy na vykonanie dokazovania nemala a svedok bol prítomný na pojednávaní dňa 4.11.2014,
chcel vypovedať, no sudkyňa ho vtedy odmietla vypočuť a pojednávanie odročila. Uvedeným konaním
tak došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konať pred súdom a nevykonaním svedeckej výpovede

neumožnila sudkyňa vytvoriť si na vec celostný pohľad a rozhodla výslovne jednostranne v prospech
žalobcu. Žalovaná 2/ uviedla, že pokiaľ sudkyňa mala podozrenie, že marí priebeh konania, tak mala
osloviť ošetrujúcu lekárku. Tým, že tak neurobila, tak aj v spojení s vyššie uvedeným postupom nemohla
nadobudnúť na vec komplexný pohľad a spravodlivo rozhodnúť. Na základe uvedeného žalovaná 2/
vyjadrila presvedčenie, že zákonná sudkyňa je voči nej zaujatá, nakoľko nevykonala ani jeden ňou

navrhovaný dôkaz. K záveru súdu týkajúceho sa námietky žalovanej 2/ o neplatnosti právneho úkonu
avalovania zmeniek žalovaná 2/ uviedla, že súd polemizoval a poukazoval, že je právne významné
zisťovať, či žalovaná nevyužila právo domáhať sa konania v omyle na základe konania žalobcu. A
práve aj za týmto účelom žalovaná 2/ navrhla uvedený výsluch svedka. Taktiež uviedla, že hoci sa
to konajúcemu súdu javilo ako vylúčené, naozaj nevedela, že zmenku podpisuje ako ručiteľka. Pojem

ručenie je každému známy, avšak pojem aval je bežným podnikateľom a spotrebiteľom celkom neznámy
pojem. Navyše zastávala názor, že slovné spojenie ,,podpis (pečiatka) avala“ jasne signalizuje, že
podpisovať má podnikateľský subjekt, pretože žiadna fyzická osoba nepodnikateľ predsa nepoužíva
pečiatku. K objasneniu veci mal tiež prispieť spomínaný výsluch svedka. Žalovaná 2/ poukázala i nato, že žalobca získal odpredajom predmetných vozidiel finančnú hodnotu a nie je zrejmé, ako určil
žalovanú sumu, pričom týmito informáciami disponuje žalobca, o čo sa však súd vôbec nezaujímal.
Podľa názoru žalovanej 2/ jej súd odňal možnosť konať pred súdom. Na základe uvedených skutočností

považovala žalovaná 2/ napadnutý rozsudok za nesprávny a navrhla, aby ho odvolací súd zrušil a
vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

K odvolaniu žalovanej 2/ sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s názorom, že postupom súdu

jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko bola v konaní riadne vypočutá a k výsluchu svedka
súd nepristúpil z dôvodu, že ho považoval v danom štádiu konania za nadbytočný a nehospodárny
najmä vzhľadom na skutočnosti uvedené v námietkach, ktoré boli doplnené výsluchom žalovanej 2/
a tiež s poukazom na námietku premlčania vznesenú žalobcom. Súd podľa žalobcu všetky dôvody
nadbytočnosti predmetného výsluchu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo
zdôvodnil, pričom žalobca uviedol, že sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje. Zároveň žalobca vyjadril

presvedčenie, že súd na základe vykonaného dokazovania nadobudol komplexný pohľad na vec a
spravodlivo rozhodol. Rovnako žalobca považoval za správny aj záver súdu o tom, že pri podpisovaní
zmeniek nedošlo ku konaniu v omyle žalovanej 2/, pričom tieto tvrdenia považoval žalobca od
počiatku za nedôvodné a účelové a naviac vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa absolútne
bezpredmetné. Rovnako ako súd aj žalobca zastával názor, že žalovaná 2/ svoje námietky formulovala

všeobecne a sú v podstate neprejednateľné. Žalobca zdôraznil, že v predmetnom spore predložil platné
zmenky, o ktorých pravosti nie je dôvod pochybovať, a teda svoje nároky preukázal dostatočne a
námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu neobsahovali také skutočnosti, z ktorých by vyplýval
zánik povinnosti žalovaných plniť zo zmeniek žalobcovi. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň si voči žalovanej 2/ uplatnil

nárok na náhradu trov konania.

Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 471 ods. 2 C.s.p. konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie žalovanej 2/ podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo veci samej vecne správny
a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že vo veci samej súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, pričom z jeho odôvodnením sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaná 2/ v podstate v odvolaní neuviedla žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd už nevyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. K námietke
žalovanej 2/ týkajúcej sa skutočnosti, že jej zdravotný stav jej neumožňoval zúčastniť sa pojednávania

dňa 27.2.2017, čo bolo zákonnej sudkyni oznámené a preukázané odvolací súd uvádza, že v obsahu
spisu vyplýva, že žalovaná 2/ v priebehu konania niekoľkokrát žiadala o odročenie pojednávania.
Prvýkrát žiadala o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 9.2.2015, kedy predložila súdu aj
potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, čo súd akceptoval a pojednávanie odročil. K žiadosti
o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 7.9.2015 žalovaná 2/ predložila správu ošetrujúceho

lekára zo dňa 4.9.2015, no napriek tomu súd pojednával aj bez jej prítomnosti a vo veci samej rozhodol
rozsudkom č. k. 1CbZm 116/2014-81. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedený rozsudok zrušil práve z
dôvodu odňatia možnosti žalovanej 2/ konať pre súdom. Odvolací súd zdôrazňuje, že následne žalovaná
2/prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuopätovnežiadalaoodročeniepojednávaniakonanéhodňa10.10.2016 no bez predloženia dokladov preukazujúcich nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie. Na
pojednávaní konanom dňa 27.2.2017, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku sa žalovaná
2/ opätovne nezúčastnila a jej právny zástupca je neprítomnosť len ústne ospravedlnil dôvodom, že jej

zdravotný stav stále nie je dobrý, no nepožiadal o odročenie pojednávania. Z uvedeného preto podľa
odvolacieho súdu vyplýva, že neexistoval dôvod, resp. neboli splnené zákonné podmienky na odročenie
pojednávania a žalovanej 2/ tak nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

V prípade námietky žalovanej 2/, že pri podpisovaní zmeniek konala v omyle odvolací súd v celom

rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a na doplnenie jeho správnosti dodáva, že
toto tvrdenie žalovanej 2/ sa javí ako účelové a nedôvodné, nakoľko zo zmeniek predložených žalobcom
jasne vyplýva, že žalovaná 2/ podpisovala štyri zmenky s rôznym dátumom vystavenia (jednu vystavenú
dňa 2.5.2008, dve vystavené dňa 28.4.2009 a jednu zo dňa 8.7.2009), pričom z ich obsahu jednoznačne
a zreteľne vyplýva, že ich podpisovala ako ručiteľ za príjemcu, pričom ako ručiteľka bola jasne označená
menom a priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedený záver, že

žalovaná 2/ pri podpisovaní zmeniek preukázateľne nekonala v omyle je bezpredmetná aj námietka, že
súd opomenul výsluch ňou navrhovaného svedka, nakoľko jeho výsluch bol s poukazom na uvedené
skutočnosti nadbytočný.

K odvolacej námietke žalovanej 2/, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že žalobca

vozidlá, ktoré boli predmetom leasingových zmlúv predal a za akú cenu, pričom týmito informáciami
disponuje len žalobca odvolací súd uvádza, že žalovaná 2/ k tomuto tvrdeniu ani v samotných
námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu neuviedla žiadne iné relevantné skutočnosti a ani
nenavrhla žiadny dôkaz, z ktorého by malo vyplývať, či a akú finančnú hotovosť žalobca týmto predajom
získal.

Čo sa týka výroku napadnutého rozsudku o nároku žalobcu na náhradu trov konania, odvolací súd
sa nestotožňuje s názorom a záverom súdu prvého stupňa. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje,
že ak ide o návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, podľa vyššie citovaného § 471 ods. 2
C.s.p., tieto konania sa dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa O.s.p., a to nielen konanie

a rozhodovanie vo veci samej, ale aj rozhodovanie o náhrade trov konania a ich výške, súvisiacich s
predmetným konaním vo veci samej. Len v prípade, ak by išlo o nárok zo zmenky, ktorý by sa uplatňoval
v „klasickom“ konaní, teda nie formou návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, po 1.7.2016
sa už na konanie použije C.s.p.. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní
povinný o trovách konania rozhodnúť podľa § 137 a nasl. O.s.p.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením a vo výroku o náhrade trov
konania ho podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s
poukazom na § 471 ods. 2 C.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle

§ 224 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.