Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/71/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411200899
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411200899.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Košice 040 71, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Daniel
Blyšťan s.r.o., Košice 040 01, Rastislavova 68, IČO: 47 231 785, konajúcou JUDr. Danielom Blyšťanom
advokátom, proti povinnému: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, E., štátna občianka K.,
o vymoženie pohľadávky vo výške 21,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er 134/11-22 zo dňa 26.10.2011, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie vedené u súdneho exekútora

JUDr. Eriky Beňovej, Exekútorský úrad so sídlom v Bardejove, ul. Českej Lipy č. 41, pod Ex 23/11 a
vyslovil, že žiaden z účastníkov exekučného konania nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach zo dňa 8.3.2010 sp. zn. 3C
1208/09. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha

plneniezospotrebiteľskejzmluvy nazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmjevyššieuvedený rozhodcovský
rozsudok. Na základe toho súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa
v časti XV. Zmluvných dojednaní pre poistenie EuroKapitálPlus, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, kde je uvedené, že všetky vzájomné
spory medzi poisťovňou a poistníkom sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, nedáva spotrebiteľovi možnosť

výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, čím je podľa názoru exekučného súdu
obmedzené právo „slabšej“ zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej
republiky. Prvostupňový súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský
rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora.
Poukázal pritom na stanovisko schválené dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove ako aj na § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka (účinného od 1.1.2008). Dohodnutú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú, pretože
nebolaspotrebiteľomosobitnevyjednanáanútispotrebiteľaneodvolateľnesapodrobiťrozhodcovskému
konaniu. Preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie a preto na základe
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodol o zastavení exekúcie.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté
uznesenie je nezákonné, z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.

Podľa názoru oprávneného je v predmetnej veci rozhodcovská doložka jednoznačne dohodnutá ako
individuálna zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 OZ a ako taká vylučuje, aby bola
považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku. Zo znenia Všeobecných poistných podmienok,
osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že medzi účastníkmi išlo o jednoznačne individuálne

dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže povinný podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne
podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Ďalej namietal, že
ustanovenie § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť, či
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale len skúmať súlad uloženej povinnosti s dobrými mravmi.
Uzavretie rozhodcovskej doložky ani jej posúdenie ako neprijateľnej podmienky nie je predmetom
výroku v rozhodcovskom rozsudku a nie je ani uloženou povinnosťou v tomto rozsudku, preto exekučný

súd nemôže tieto skutočnosti skúmať odvolávajúc sa na ust. § 44 ods. 2 zák. č. 244/2002. Podľa
oprávneného v tomto prípade súd konal nad rámec zákona čím porušil ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Uviedol, že arbitrážny rozsudok má v súlade s ustanovením § 35 v spojení s ustanovením § 51 ods.
3 zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovením § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku, je
riadnym, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a je záväzný pre všetky orgány, vrátane

exekučného súdu. Exekučný súd nie je súdom, konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku
a nemá oprávnenie preskúmať arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. Zákona o
rozhodcovskom konaní.

Napadnutému uzneseniu oprávnený vytýka aj porušenie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,

ktoré sa týkajú dokazovania. Uviedol, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinami požadovanými
súdom a predloženými oprávneným. . V exekučnom konaní sa zásadne nedokazuje, exekučný súd
iba po právnej stránke z hľadísk formálnej vykonateľnosti či materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu preskúma výkon exekúcie. Exekučný súd zdanlivo na účely preskúmania podmienok pokračovania
exekúcie podľa Exekučného poriadku dokazoval a pojednávanie nenariadil. Listiny, majúce pre vec

podstatný význam, súd neprečítal a neoboznámil ich obsah. Tým odňal oprávnenému možnosť vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom a k spôsobu, akým bola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka.

Odvolateľ na podporu svojich tvrdení pripojil rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
14CoE 189/2011-104, 13CoE/231/2011-85, 14CoE 174/2011-53, 13CoE 231/2011-85 a žiada, aby

odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňového súdu v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) v zmysle zásad ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je opodstatnené.

V prejednávanej veci nie sú žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený s povinným uzavreli poistnú
zmluvu, pričom povinný v tomto právnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala

svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi je preto
spotrebiteľskou zmluvou a ide o štandardnú formulárovú zmluvu.

Súd prvého stupňa správne posúdil rozpor exekučného titulu so zákonom v súlade s ustanovením §

45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona
o rozhodcovskom konaní“). Odvolateľom namietané prekročenie právomoci exekučného súdu nebolo
opodstatnené. Oprávnenosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok, vyplýva z ust. § 45 Zákona rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Citované
ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného

súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia, ktorú mu dal zákonodarca zreteľným
vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku
priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní. S otázkou, či je exekučný súd v exekučnom konaní oprávnený preskúmavaťplatnosť rozhodcovskej doložky, sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich
rozhodnutiach (I. ÚS 202/2010, IV. ÚS 269/2010, I. ÚS 284/2010, IV. ÚS 310/2010), pričom odvolací súd
poukazuje na zásadné stanovisko vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa

24.2.2011 č. k. IV. ÚS 55/11 - 19. V odôvodnení tohto rozhodnutia Ústavný súd SR poukázal na to, že ak
Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom
ako takým (t.j. či už zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho
charakteru), exekučný súd mohol exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych
zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska. Vyššie uvedenými otázkami sa viackrát zaoberal

aj Najvyšší súd SR. Vo svojom rozhodnutí sp. zn.
3 Cdo 146/2011 z 13. októbra 2011 vyslovil, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní (§ 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo
formurozhodcovskejdoložkykzmluve(§4ods.1zákonač.244/2002Zákonaorozhodcovskomkonaní).
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Pri preskúmavaní teraz posudzovanej veci odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená
samostatná rozhodcovská zmluva, ktorá by obsahovala dohodu o riešení vzniknutých sporov v
rozhodcovskom konaní. Ďalej zistil, že text „rozhodcovskej doložky“ je uvedený v závere Všeobecných
poistných podmienok. Táto časť zmluvy je označená ako „osobitné zmluvné dojednania k poistnej
zmluve“. Podľa bodu 2. by sa všetky spory zo zmluvy mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní v

zmysle XV. časti Všeobecných poistných podmienok pred rozhodcovským súdom. Toto ustanovenie sa
má chápať ako rozhodcovská doložka.

Podľa názoru odvolacieho súdu však takúto podmienku v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
Všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do zmluvy, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nemožno považovať za individuálne
dojednanú rozhodcovskú doložku a bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V predmetnej veci si teda,
podľa názoru krajského súdu, povinný rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť

všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania povinným mala stratiť
platnosť časť XV. Všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto
bez ohľadu na to, či by povinný osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou
vyplývajúcou zo Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto

duplicitnú úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných
dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

Osobitné individuálne vyjednanie sa má pritom sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená,
že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný

význam. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému predložená, je skôr o nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov,
minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je
formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal

osobitný spôsob vyjednania resp. že by si povinný sám vymieňoval rozhodcovské konanie (§ 53 ods.
3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).Pri právnom hodnotení spotrebiteľských zmlúv je nutné mať aj na pamäti, že hlava piata „spotrebiteľské
zmluvy“ v časti prvej Občianskeho zákonníka implementuje smernice ES, a ako vyplýva z rozsiahlej
judikatúry Súdneho dvora EU (najmä C-106/89, C-334-92, C-91-92) pokiaľ vnútroštátny súd (súd

členského štátu) aplikuje svoj právny poriadok, je vždy povinný interpretovať svoje právo v súlade s
obsahom smerníc ES a ich účelom. Súdny dvor EU vo veci C-240/98 (oceáno Grupo Editorial SA v
Rocio Murciono Quintero) rozhodol o predbežnej otázke tak, že ochrany poskytovanej spotrebiteľom
Smernicou Rady 93/13/EHS môže byť dosiahnuté len vtedy, ak vnútroštátny súd sám z úradnej moci
prihliadne k neprimeraným podmienkam dohodnutým v spotrebiteľských zmluvách. Podobné závery

prijal ESD aj vo veci predbežnej otázky predloženej týmto odvolacím súdom vo veci C-76/10.

Z uvedeného výkladu Smernice, obsiahnutého v označených rozhodnutiach ESD, je zrejmé, že
ak je rozhodcovská doložka neplatná z dôvodu neprimeranej podmienky, spôsobujúcej významnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, sú vnútroštátne súdy povinné
prihliadať na túto neplatnosť, aj keď neplatnosť rozhodcovskej doložky neuplatnil spotrebiteľ.

Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, je neprimeraná,
ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 vety prvej Smernice
podmienkajevždypovažovanázanedojednanúindividuálne,akbolaspísanávopred,aspotrebiteľpreto

nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou bežnou zmluvou.

I toto potvrdzuje vyššie uvedený záver o správnosti výkladu ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ak bolo konštatované, že nešlo o individuálne dojednanie právomoci rozhodcovského súdu.
Ak dohodou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý nenachádza právo, len na

základe zmluvy sa účastníci vzdávajú ochrany svojich práv zo strany štátu tak, že ich záväzkový vzťah
dotvára rozhodcovský súd alebo rozhodca, treba uviesť, že takáto dohoda zakladá aj výrazný nepomer
v právach v neprospech spotrebiteľa, pretože rozhodca nie je povinný z úradnej moci prihliadať na tie
jeho práva, ktoré je povinný vziať na zreteľ všeobecný súd.

K námietke oprávneného, že exekučný súd mal vo veci vykonávať dokazovanie
a nariadiť pojednávanie, odvolací súd uvádza, že oprávnenému, ako účastníkovi konania nebola v
exekučnom konaní odňatá možnosť konať pred súdom, lebo v prípade, ak nejde
o obligatórne nariadenie pojednávania, môže súd rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Postupom
exekučného súdu, ktorý rozhodol len na základe listinných dôkazov, oprávnenému možnosť konať pred

súdom odňatá nebola preto, lebo z predložených listín jednoznačne vyplývajú skutočnosti, pre ktoré bolo
exekučné konanie zastavené. V tejto súvislosti je nedôvodná námietka oprávneného, že exekučný súd
prvého stupňa „nesprávne postupoval
a neúplne zistil skutkový stav, lebo vykonal dokazovanie niektorými z listín relevantných pre poistný
vzťah bez toho, aby nariadil pojednávanie a umožnil oprávnenému preukázať, že povinný mal možnosť

ovplyvniť dojednanie o rozhodcovskej doložke.“ Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým
spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať
akýmkoľvek iným spôsobom.

Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti
sodvolacíminámietkamiodvolacísúdpotvrdiluznesenieprvostupňovéhosúduakosprávnesosvojením
si dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
účastníkom konania trovy nepriznal. Vzhľadom na pomer úspechu žalobca bol neúspešný, žalovanej

ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.