Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411200899
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8411200899.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Košice 040 71, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Daniel Blyšťan s.r.o., Košice 040 01, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785, proti povinnému: C. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX/XX, štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky 21,63,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.

3Er/134/2011-170 zo dňa 11.4.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Eriky Beňovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 23/2011.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 1.2.2011 na exekútorskom úrade návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným
rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice konajúcim prostredníctvom rozhodcu Mgr. Z. N.,
sp. zn. 3C/1208/2009 z 8.3.2010. K návrhu oprávnený priložil ako prílohu fotokópiu vyššie uvedeného
rozhodcovského rozhodnutia a (po výzve súdu) aj poistnú zmluvu z 29.9.2008 vrátane Všeobecných
poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 uzavretú medzi oprávneným a

povinným. Exekučný súd preskúmal v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich
súladu so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Pri právnom
posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal z vnútroštátnych právnym noriem,

ako aj z noriem európskeho práva, pričom poukázal na Smernicu Rady 93/13EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nadobudla účinnosť dňa 21.4.1993. Konštatoval, že v
posudzovanej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka,
dojednaná v časti Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 spoločne s časťou XV. Všeobecných
poistných podmienok - Rozhodcovské konanie, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver o
neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej doložke, založil na tom, že uvedená rozhodcovská doložka

vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
pričom jedine poisťovňa (ako oprávnený) má výlučné právo výberu rozhodcu. Rozhodcovská doložka
je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu a znemožnil tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná
rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky im odporuje. Ďalej poukázal na to, že cieľom rozhodcovskej

zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú
zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podoberozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská

doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich
súčasť spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Má za to, že za daných okolností ide o vzťah fakticky
nerovnovážny, nakoľko existuje oprávnená obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou

je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať. Uzavrel, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ
ňou nie je viazaný. Preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť. Uviedol, že rozhodnutie súdu je nesprávne, založené na nesprávnych skutkových zisteniach,
resp. hypotetických konštrukciách súdu a nesprávnom právnom posúdení. Napadnuté rozhodnutie je
v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá definovala kritériá pre posúdenie individuálnosti
rozhodcovskej doložky a ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Rozhodcovská doložka v predmetnej
veci bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy zo dňa 29.9.2008, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné

poistné podmienky oprávneného zo dňa 21.5.2007 osobne a vlastnoručne podpísané povinným.
Osobitné dojednania sa nachádzajú na konci tlačiva Všeobecných poistných podmienok, oddelene
od ostatného textu VPP. Pod týmto textom je opätovne miesto na osobitný podpis vyjadrujúci súhlas
s osobitnými dojednaniami, t. j. s rozhodcovskou doložkou a na tomto mieste je opätovne uvedený
vlastnoručnýpodpisnavrhovateľa.ZozneniaVšeobecnýchpoistnýchpodmienok,osobitnýchzmluvných

dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi jednoznačne o individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže povinný podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne
podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by povinný
rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah.
Okrem tejto možnosti mal povinný v zmysle 7. bodu Dodatku č. 2 k VPP, ktorý nadobudol účinnosť

dňa 15.12.2008, právo XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP.
Nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní by navrhovateľ vylúčil rozhodcovskú doložku z jeho
právneho vzťahu bez toho, aby ovplyvnil zvyšok poistného vzťahu a aj napriek ďalšej prítomnosti doložky
vovšeobecnýchpoistnýchpodmienkach,bolabyčasťXV.všeobecnýchpoistnýchpodmienokpreprávny
vzťah spotrebiteľa neúčinná a nebolo by

možné na jej základe viesť rozhodcovské konania. Exekučný súd právne kvalifikoval rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú, teda ako takú, ktorá má spôsobovať hrubý nepomer práv povinného v
rozhodcovskom konaní v porovnaní s právnymi oprávneného, a to v
neprospech povinného. Odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu však neobjasňuje, v akých
procesných právach či povinnostiach mal byť oprávnený na úkor povinného zvýhodnený tak, že

zvýhodnenie malo byť dokonca hrubým nepomerom vo vzťahu k právam povinného. Ďalej uvádza, že
rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky podmienky formálnej aj materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu. Je riadnym, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ale je najmä záväzný pre všetky
orgány vrátane exekučného súdu a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade
vychádzať, a tvorí prekážku litispendencie resp. rei iudicate. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo

veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda nemá ani oprávnenie preskúmavať arbitrážny rozsudok
z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Okresný súd nemal žiadne
oprávnenie nevydať poverenie na vykonanie exekúcie v prípade svojich pochybností ohľadne platnosti
rozhodcovskejzmluvy.Posúdenieplatnostičineplatnostizmluvnýchpodmienoknemôžebyťpredmetom
exekučného konania, a už vôbec nemôže byť vydané bez náležitého dokazovania vo veci samej, ktoré

však exekučný súd nie je oprávnený vykonávať, keďže by tým nahrádzal exekučný titul a konanie,
ktoré mu predchádzalo, a teda by narúšal základnú zásadu res iudicata, ktorá bráni opätovnému
posudzovaniu a rozhodovaniu v rovnakej veci. Oprávnený ďalej vytýka prvostupňovému súdu, že
svojim postupom odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Exekučný súd nevykonal prieskum
spisových podkladov, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali, ale vlastnou cestou zabezpečil

listinnédôkazy,ktoréslúžiliakopodkladabolipodstatnéprejehorozhodnutie.Oprávnenémuboloupreté
jehoprávonavyjadreniesaksprávnosti,pravostiaúplnostilistinnýchdôkazov,akoajkichobsahu.Preto
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a nariadil mu vykonať pojednávanie za
účelom naplnenia účelu a zmyslu § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tvrdí, že uznesenie OkresnéhosúduKežmaroktrpíviacerýmivadami,naktoréoprávnenývtomtoodvolanípoukázal,apretojepotrebné
ho pre jeho nezákonnosť urýchlene zrušiť. Pokiaľ Okresný súd Kežmarok návrhu na rozhodnutie o
odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovie postupom podľa § 374 ods. 4 druhá

veta O.s.p., oprávnený navrhol, aby súd vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. V takomto
prípade žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v plnom rozsahu a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudca súdu prvého stupňa sa stotožnil s právnym

názorom vyššieho súdneho úradníka a rozhodol o predložení veci odvolaciemu súdu. Vec tak bola
postúpená odvolaciemu súdu zodpovedajúco ust. § 374 ods. 4 O.s.p..

Odvolací súd preskúmal vec bez zopakovania, či doplňovania dokazovania a preto tak urobil bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol

oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli
výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku však tvoria vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní
napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka, uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 29.9.2008
nebola individuálne dojednaná, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

V súvislosti s týmto problémom súdna prax považuje zmluvnú podmienku
(rozhodcovskú doložku) za individuálne dojednanú, len ak uzavretiu zmluvy predchádzalo poučenie
spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie
procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi

musí byť pritom daná reálna možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu alebo dá
prednosť konaniu pred všeobecným súdom. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie
byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ musí splnenie týchto
podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybnosti preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Oprávnený nepreukázal, či a v akom rozsahu poučil povinného o nevýhodách rozhodcovského konania.
Preto sa táto zmluvná podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú.

Právnym dôsledkom toho, že výlučná rozhodcovská doložka nebola s povinnými ako spotrebiteľmi
individuálne dohodnutá, je oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu preskúmavať, či takáto
zmluvná doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne
dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s

jeho základnými právami v rámci súdneho konania.

Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa,
ak je v postavení odporcu (§ 84, § 85 ods. 1 O.s.p.). Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní nepredpokladá ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ

sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie bude ústne.
Ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré stanovujú zásadu neverejnosti, jednoinštančnosti,
prevažne písomné formy konania, zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním,
a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Konanie pred rozhodcovským súdom voči spotrebiteľovi sa môže odchýliť od procesných práv a
povinností priznávaných spotrebiteľovi Občianskym súdnym poriadkom týkajúcich sa miesta konania
rozhodcovského konania len v prospech spotrebiteľa. Pokiaľ rozdiel v procesných právach apovinnostiach, či v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu (§ 14 ZoRK vyplývajúcich z dojednania
rozhodcovskej doložky) v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom, v konaní proti spotrebiteľovi,
týkajúcich sa sídla rozhodcu, ako aj ďalších uvedených ustanovení, je výrazne v neprospech

spotrebiteľa, je treba považovať individuálne nedohodnutú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
(nekalú) zmluvnú podmienku v zmysle §
53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolateľa je potrebné uviesť, že na podstatnú časť jeho

odvolacích námietok dal odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012 v právnej veci toho istého oprávneného.

Najvyšší súd SR v citovanom uznesení uviedol, že „skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo
spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -

spotrebiteľskou zmluvou), súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa

tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“

„Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21 ods. 2 alebo §
40 ods.1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského
konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska
právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži
svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení

v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože
inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských
veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená,

že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu..“

„Dôvodom pre záver o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinnej. Je tomu tak v prípade, keď rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá

už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár)
„Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie ....“ a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá
v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení
skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú

doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach“.Vychádzajúc z tohto právneho názoru Najvyššieho súdu SR, nie je možné považovať rozhodcovskú
zmluvu podpísanú toho istého dňa, ako bola podpísaná poistná zmluva, a to na vopred pripravenom
formulári, za individuálne dojednanú.

Vo vzťahu k námietke oprávneného, že exekučný súd „nesprávne postupoval a neúplne zistil skutkový
stav, lebo vykonal dokazovanie niektorými z listín relevantných pre poistný vzťah bez toho, aby nariadil
pojednávanie a umožnil oprávnenému preukázať, že povinný mal možnosť ovplyvniť dojednanie o
rozhodcovskej doložke“, opätovne odvolací súd poukazuje na dôvody uznesenia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, v ktorom sa konštatuje, že v štádiu exekučného konania, pri
ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie
exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto
štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach
§ 122 až § 124 O.s.p.). Postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce
nariadenie pojednávania s možnou účasťou oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania
neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný dozvedieť
až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej
v spotrebiteľskej veci súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p. potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako
vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.