Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/283/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111235371
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111235371.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľa: K. Ľ., nar.

XX.XX.XXXX, W., Ú. XX, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o.,
Prešov, Konštantínova 3 proti odporkyni: K. P., nar. XX.XX.XXXX, W., Ú. XX, zast. JUDr. Vladimírom
Babinom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, a to navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. W., obec W., okres W., a to k rodinnému domu súpisné č. XXXX,
postavenýnaparceleregistraK.E.XXXX/X,druhstavby:rodinnýdom, parceluK.E.Č..XXXX/Xregistra

KN C, zastavané plochy a nádvoria o výmere 558 m2 a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú.
W., obec W., okres W., parcele registra K. E. Č.. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2,
s a z r u š u j epredajom nehnuteľnosti.

Výťažok z predaja sa rozdelí medzi účastníkov konania, navrhovateľa a odporkyňu podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov zapísaných na LV č. XXXX a XXXX k.ú. W., obec W., okres W..

O trovách konania r o z h o d n e súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.12.2011 sa navrhovateľ domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. W., a to rodinného
domu súpisné č. XXXX postavený na parcele K. Č.. XXXX/X, druh stavby 10, parcely K. Č.. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 558 m2 a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. W.,
parcelu K. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2 predajom.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že nadobudli do podielového spoluvlastníctva spolu s odporkyňou
predmetnú nehnuteľnosť, každý v podiele 1/2 k celku. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu listom zo dňa 6.12.2012 vyzýval odporkyňu na uzatvorenie dohody o zrušenie a vyporiadanie
podielovéhospoluvlastníctvastým,ženavrhovalpredajsvojhospoluvlastníckehopodielukpredmetným
nehnuteľnostiam odporkyne, odporkyňa nemala záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu a nesúhlasila
anisodpredajomnehnuteľnosti.Navrhovateľvšaknemázáujemnatrvanípredmetnéhospoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, preto podal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.

Odporkyňa sa k žalobe písomne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu a poukázala na to,
že v minulosti vykonávala kroky smerujúce k predaju predmetných nehnuteľnosti a to prostredníctvom
realitných kancelárií, pričom zmluvy o sprostredkovaní predaja navrhovateľ odmietal podpísať.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a odborným vyjadrením J.. V. X. č. XXX/
XXXX, návrhom, výpisom LV č. XXXX, výpisom LV č. XXXX, výzvou na uzatvorenie dohody o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kópiou doručenky, záznamom spísaným dňa 9.12.2011,
odpoveďou na výzvu na uzatvorenie dohody zo dňa 12.12.201, kópiou zápisnice z pojednávania
vo veci 17C 161/2011 tunajšieho súdu, geometrickým plánom zo dňa 23.11.1992, kolaudačným
rozhodnutím zo dňa 15.4.1993, žiadosťou o zápis vlastníckeho práva záznamom, kópiou pozemkovej
mapy, nákresom pôdorysu rodinného domu, projektovou dokumentáciou rodinného domu, žiadosťou

o predaji adresovanej Mestu Prešov, odhadom ceny nehnuteľnosti zo dňa 2.3.2015, odhadom ceny
nehnuteľnosti zo dňa 27.1.2015 a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :

Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. W. súd zistil, že v časti A majetkovej podstaty sú zapísané nehnuteľnosti
parcela č. XXXX/X o výmere 558 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné č. XXXX, v časti
B, ako podielový spoluvlastníci sú zapísaní navrhovateľ a odporkyňa u každého v podiele 1/2. Z listu

vlastníctva č. XXXX, k.ú. W.Y., v časti A majetková podstata mal súd zistené, že je zapísaná parcela č.
XXXXovýmere225m2-zastavanéplochyanádvoria,včastiBvovlastníctvenavrhovateľaaodporkyne
v podiele 1/2.

Odporkyňa nesúhlasila s predajom rodinného domu a s navrhovaným spôsobom vyporiadania, podľa

jej názoru predmetnú nehnuteľnosť bolo možné rozdeliť tak, aby každý z podielových spoluvlastníkov
mohol užívať vo veľkosti svojho podielu časť predmetnej nehnuteľnosti a trvala na tom, že rozdelenie
predmetnej nehnuteľnosti je možné s malými stavebnými úpravami. Až v prípade, ak by nebolo možné
reálne rozdelenie tejto nehnuteľnosti, súhlasila s tým, aby nehnuteľnosť pripadla do jej výlučného
vlastníctva za finančnú náhradu pre navrhovateľa.

Navrhovateľ vo veci bol vypočutý a uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť nemožno reálne rozdeliť,
nakoľko nehnuteľnosť má otvorenú galériu, čo sa týka aj prívodu elektriny a iných médií. Okrem toho
by si rozdelenie vyžiadalo veľké finančné náklady. Súhlasil, aby pripadla nehnuteľnosť do výlučného
vlastníctva odporkyne s tým, aby mu bola priznaná finančná náhrada a súhlasil so stanovenou hodnotou

nehnuteľnosti 135.000 eur.
Súdny znalec J.. V. X. vo svojom odbornom vyjadrení č. XXX/XXXX uviedol, že na základe komplexného
posúdenia reálna deľba rodinného domu, súpisné č. 7180 a pozemkov K. E. Č.. XXXX a K. E. Č.. XXXX/
X, nie je možná ani vodorovnou rovinou ani zvislou rovinou, rozdelenie je možné iba teoreticky, avšak
nie reálne. Rozdelením by nevznikli približne rovnaké domy. Zastavaná plocha domov by sa zásadne

odlišovalaodveľkostispoluvlastníckychpodielov.Pôvodnýdombysazásadnýmspôsobomznehodnotil,
rozdelenie by si vyžiadalo veľmi vysoké náklady, ktoré by boli neprimerane vysoké vo vzťahu k hodnote
rodinného domu.

Odporkyňa v priebehu konania uvádzala, že trpí zdravotnými problémami a pokiaľ ide o zabezpečenie

finančnej náhrady uviedla, že by bola schopná zabezpečiť finančnú náhradu v adekvátnej výške,
avšak na splátky vo väčších časových intervaloch. Neskôr navrhovala vyporiadať sa s navrhovateľom
spoločným predajom nehnuteľnosti a následne rozdelením výťažku.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len OZ), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní,
ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu.

Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne
ustanovuje aj ich poradie , ktoré je pre súd záväzný.

Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením medzi

spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva
reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný
pozemok, jej rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený
príslušným katastrálnym úradom. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve, alebo viac vecí
ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov
spravodlivopožadovaťvynaloženienákladovspojenýchsreálnymrozdelenímveci.Akbytotorozdelenie

vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za
reálne nedeliteľnú.

Druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že
rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu

jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci . Primeranou
náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať, ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú
náhradu určuje súd. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá

vec. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že
spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí.

Ak by totiž spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať a to ani vtedy, keby u neho boli splnené
predpoklady účelného využitia veci.

Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci
v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi tejto

nehnuteľnosti. Navrhovateľ sa ako spoluvlastník domáhal zrušenia spoluvlastníctva a jeho vyporiadania,
nakoľko s odporkyňou sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V danom
prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastníci konania nemajú záujem
zotrvať v spoluvlastníctve k spornej nehnuteľnosti.

Vykonávajúc vyporiadanie spoluvlastníctva sa súd riadil nasledovnými úvahami.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o rodinný dom, ktorý reálnym rozdelením nebolo možné
vyporiadať, ako to vyplynulo aj z odborného vyjadrenia znalca a navrhovateľ nemal záujem o výlučné
vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti a pre nedostatok finančných prostriedkov nemôže byť výlučnou

vlastníčkou odporkyňa, do úvahy preto pripadá vyporiadanie spoluvlastníctva nariadením predaja
nehnuteľnosti s tým, že výťažok predaja bude rozdelený účastníkom podľa veľkosti ich podielu, teda
každému, podľa veľkosti podielu zapísaného na liste vlastníctva, tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Súd vzhľadom na námietky odporkyne, že by dokázala v splátkach uhradiť navrhovateľovi primeranú
náhradu za jeho podiel poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, ktorý je aplikovateľný aj v
tejto právnej veci zo dňa 29. júla 2003, sp. zn. 22 Cdo 1346/2002, v ktorom sa uvádza: „Ak zákon
stanovuje, že prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov je možné len za primeranú náhradu, potom
to znamená, že súd môže prikázať len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť primeranú

náhradu zaplatiť“.Odporkyňa v priebehu konania nepreukázala schopnosť zaplatiť primeranú náhradu navrhovateľovi
jednou sumou, pričom aj splátky požadovala určiť vo väčšom časovom limite, čomu nemožno na úkor
navrhovateľa vyhovieť.

Po právoplatnosti rozsudku sa na predaj spoluvlastníckeho podielu podľa § 166 exekučného poriadku
použijú ustanovenia exekučného poriadku o exekúcii predajom nehnuteľnosti podľa § 134 až 165
exekučného poriadku. Výťažok predaja spoločnej veci potom exekútor vyplatí obom spoluvlastníkom
podľa výšky ich podielov tak, ako súd rozhodol v rozsudku, ktorým bolo zrušené podielové

spoluvlastníctvo.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.