Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 10, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/102/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611209540
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7611209540.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci

navrhovateľov 1/ F.. S. S., J.. X.X.XXXX M. X/ S. S. V.. Š., J.. XX.X.XXXX, Q. G. P. XX, X., K. zastúpených
JUDr. Štefanom Kamenickým - advokátom, AK, Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves proti odporcom 1/.
S.. S. K. V.. N., J.. XX.XX.XXXX, G. Q. XX, X. , právne zastúpenej JUDr. Matejom Okálym - advokátom,
Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves a 2/ M.G. X. V.. N., J.. XX.XX.XXXX, G. W.M. XX o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia sú p o v i n n í zaplatiť odporkyni v 1. rade na účet právneho zástupcu odporkyne v 1.
rade JUDr. Mateja Okályho trovy konania vo výške 378,27 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd odporkyni v 2. rade trovy konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.6.2011 domáhali určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX, kat. územia Uloža, parc. č. XX,
zastavené plochy a nádvoria o výmere 172 m2. Návrh odôvodňovali tým, že v roku 1993 na základe
kúpnopredajnej zmluvy, nadobudli do bezpodielového vlastníctva nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX,

kat. územie Uloža, parc. č. 452/1, zastavená plocha o výmere 775 m2. Od uvedenej doby nehnuteľnosť,
tak ako predávajúca a jej právni predchodcovia, nerušene užívajú a na nej postavenom dome urobili
generálnu rekonštrukciu. Až v roku 2010 sa matka odporkyne v 1. rade na obecnom úrade dozvedela
o platení dane aj za parc. č. XX o výmere 172 m2. Následne navrhovateľom odporkyňa v 2. rade
oznámila, že parc. č. XX patrí do podielového spoluvlastníctva jej a právneho predchodcu odporkyne
v 1. rade. I keď si boli navrhovatelia vedomí, že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, za ktorú riadne
zaplatili predávajúcej p. H., ktorej otec p. Uličný tvrdil, že ju nadobudol zámenou zmluvou a že ju vlastnil

a užíval od roku 1933 (jedná sa o vchod do nehnuteľnosti) v záujme nenarušovania vzťahov s vlastníkmi
vedenými na LV mali záujem sa dohodnúť, že nehnuteľnosť odkúpia. Za tým účelom navrhovatelia dňa
11.6.2010 uzavreli kúpnopredajnú zmluvu s tým, že obe strany ju podpísali, tiež zaplatili predávajúcim
kúpnu cenu a podali žiadosť na vklad do katastra nehnuteľností. Právny predchodca odporkyne v 1.
rade, ktorý zmluvu podpísal a kúpnu cenu prevzal však tak urobil napriek tomu, že ešte pred uzavretím
kúpnopredajnej zmluvy previedol svoj spoluvlastníci podiel na svoju dcéru odporkyňu v 1. rade a ešte
dňa 2.6.2010 požiadal o zápis do katastra nehnuteľností. Odporkyňa v 1. rade odmieta s navrhovateľmi

komunikovať, požiadala o uvoľnenie spornej parcely a dňa 13.6.2011 osadila na bránu dva zámky, čím
znemožnila navrhovateľom vstup do ich domu. Navrhovatelia tvrdili, že spornú nehnuteľnosť užívali
nerušené do roku 1993 ako vlastnú domnievajúc sa, že im vlastnícky patrí. Vlastnícke právo nadobudli
vydržaním v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka. Už ich právni predchodcovia S. W. amanželka S. W. boli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú nadobudli zámenou a ktorú nerušene užívali od roku
1933.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľov uviedol, že necháva na zváženie súdu, či by nebola
vhodná ohliadka súdu na mieste samom, pretože keď navrhovatelia im patriace nehnuteľnosti od pani
M. H. V.. W. kupovali nachádzala sa na nich studňa, vedľajšie stavby, vonkajšie úpravy a trvalé porasty.
Ohliadkou by súd zistil, že studňa sa skutočne nachádza na spornej parcele č. 96, avšak bola zahrnutá
do kúpnopredajnej zmluvy. Súčasťou tejto zmluvy bol aj znalecký posudok Ing. Petra Tureka, ktorý vo

svojom znaleckom posudku na strane 3 z augusta 1993 - pod písm. b/ uvádza a oceňuje aj studňu,
ktorá bola súčasťou hodnoty nehnuteľnosti, za ktorú navrhovatelia riadne zaplatili. Pokiaľ ide o parcelu
č. XX je to parcela, na ktorej sa nachádza okrem studne aj brána - vstup do nehnuteľnosti navrhovateľov.
Navrhovatelia nenamietajú, že až v roku 2010 sa parcela č. XX stala spornou, avšak navrhovatelia
už od roku 1993 túto nehnuteľnosť dobromyseľne užívali, takže sa jednalo o dobu 17 rokov s tým,
že im patrí, takže nepochybne nehnuteľnosť vydržali. Dôležité je i to, že nehnuteľnosť bola užívaná

právnymi predchodcami navrhovateľov a slúžila ako vchod do domu už od roku 1933, takže v zmysle §
115 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka z roku 1950 už na právnych predchodcov navrhovateľov
prešlo vlastnícke právo. V čase, kedy prevádzali nehnuteľnosť oni sami, už boli dobromyseľní, že im
vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti patrí, pretože ho vydržali najneskôr v roku 1960. Dožadoval sa
vykonania ohliadky za účelom zistenia, že na sporom pozemku sa nachádza aj studňa a to od roku

1933.Poukázalnato,ževýpoveďousvedkovbolozistené,žeprávnypredchodcanavrhovateľovzamenil
pozemky a do roku 1964 uvedený sporný pozemok vydržal. Keďže navrhovatelia nadobudli vlastníctvo
od p. W., ktorý urobil zámenu zmluvu a ktorý dom, studňu, ploty, brány resp. vráta sám postavil a nikdy
neviedolžiadnyspor,nemožnoaniprinajväčšejopatrnostiodnavrhovateľovočakávať,abyzneznámych
dôvodov sa začali domnievať, že im vlastníctvo nepatrí. Celé dokazovanie po zrušení Krajským súdom

Košice je iba ohľadom stanoviska, ktoré je uvedené na strane 5 rozhodnutia KS Košice, kde sa uvádza,
že dobromyseľnosť držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná i z hľadiska toho, či navrhovatelia
ako držitelia pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho
prípadu od každého subjektu práva požadovať, mali a mohli mať pochybnosti o vlastníctve sporenej
parcely. Navrhovatelia nadobudli parcelu č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 775 m2 od právnych

predchodcov , konkrétne od pani H., ktorá bola dcérou S. W. - pôvodného vlastníka. Nadobudnutie
vlastníckehoprávaišloporodinnejlínii-dedo-dcéra-vnučka.Jedôležitéskonštatovať,ženavrhovatelia
v roku 1993 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.4.1993 nadobudli parcelu č. XXX/X o výmere 687
m2, orná pôda, teda skôr ako sa stali vlastníkmi parc. č. XXX/X o výmere 775 m2, ktorú nadobudli
dňa 1.9.1993. Predmetom kúpy dňa 1.9.1993 bola zastavaná plocha parc. č. XXX/X o výmere 775 m2

s tým, že v prírode sa jedná o rod. dom č. 11 a na nehnuteľnostiach sa nachádza studňa, vonkajšie
úpravy a trvalé porasty. V znaleckom posudku Ing. Tureka je uvedená studňa, plotové vrátka bod
B na str. 6 a plotové vrátka pod C na strane 6, ktoré sa nachádzajú na parcele č. 96 o výmere 172
m, teda na spornej parcele. Za situácie, keď predovšetkým navrhovateľka v 2. rade bola vnučkou
pôvodného vlastníka a predávajúca bola tetou, ktorá na nehnuteľnosti chodila, nikdy nijaký problém

ohľadom brány a parcely ktorá slúžila ako vstup na parcelu č. 452/1 nebol. Navrhovatelia preto nemohli
mať najmenšiu pochybnosť o tom, že ich právni predchodcovia by neboli vlastníci spornej nehnuteľnosti
a urobili všetko, čo možno od nich požadovať. Situácia je o to problematickejšia, že odporkyňa v 2.
rade, ktorej svedčí podielové spoluvlastníctvo v 1/2-ici, všetky tieto fakty rešpektuje a uznáva. Názor
Krajského súdu sa opiera o rozhodnutie NS ČR, č. 22 Cdo 1848/98 z ktorého vyplýva, že jedným z

hľadísk pre ospravedlnenia omylu držiteľa je i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku.
Navrhovateľ F.. S. S. na pojednávaní uviedol, že aj na spornej parcele aj na pozemku ktorý vlastní, býval
v minulosti S. W., ktorý bol dedom jeho manželky. Ženil sa v roku 1980 a často navštevoval starého
otca navrhovateľky a nikdy sa nestretol s tým, že by starý otec manželky mal v užívaní cudzí pozemok.
V roku 1993 zomrel manžel pani H., ktorá bola tetou jeho manželky a ktorá v tej dobe celý domček a

všetky parcely vlastnila, avšak s tým, že ich užíval jej otec S. W.. Predložil súdu kópiu z katastrálnej
mapy, z ktorej vyplýva, že parcela č. 96 sa nachádza medzi parcelami 95/3 a 97/3 a že je to pozemok,
ktorým sa prechádza z cesty na nehnuteľnosť( chalupa ) patriacu navrhovateľom. Navrhovateľ predložil
aj fotografie, na ktorých je vidieť studňu. Od roku 1933, kedy bola chalupa postavená, cez sporný
pozemok prechádzali aj bývalá vlastníčka pani H. aj jej otec, ktorý nehnuteľnosť staval. Vlastníčka pani

H. sa rozhodla predať nehnuteľnosť a tak ako ona, aj oni žili v dobrej viere (až do roku 2010 ) že im
nehnuteľnosť patrí, pretože na tejto nehnuteľnosti sa nachádza vstupná brána. Pokiaľ žil dedo Uličný
chodievali ku nemu až do roku 1995 pravidelne, v súčasnej dobe nehnuteľnosť užívajú na rekreačné
účely, keďže tu majú záhradku, pričom bývajú v bytovke. Až v roku 2010 sa dozvedeli, že jedným zvlastníkov tejto parcely je pani X.. Potom, ako to zistili, vyhľadali pani X., ktorá bola ústretová s tým, že
aby sa dohodli aj s jej bratom. Uviedla, že ona o túto parcelu nemá záujem, pretože si je vedomá, že
sa používa ako vchod do nehnuteľnosti navrhovateľov. Chceli sa vyhnúť súdnym sporom a dohodnúť

sa s vlastníkmi a keďže boli obaja ochotní, na obecnom úrade uzavreli kúpno-predajnú zmluvu. Vyplatili
obom finančné prostriedky a dali návrh na zápis do katastra. Asi o 7 dní im na katastri bolo oznámené,
že na nehnuteľnosti je plomba s tým, že je tu uvedená ako podielová spoluvlastníčka iná osoba, takže
v čase, kedy uzavreli zmluvu, boli uvedení do omylu, že kupujúcim táto nehnuteľnosť patrí. Bolo im
vrátené len sčasti od pána N. X00,- Eur. Keďže vyplatil viac finančných prostriedkov, ako bolo uvedené

v zmluve, v záujme toho, aby sa mohli dostať do domu, uzavrel zmluvu už len s pani X.. Ku zápisu tejto
zmluvy nedošlo, keďže pani X. v zmysle Občianskeho zákonníka neponúkla svoj podiel podielovému
spoluvlastníkovi. Vzdialenosť od vstupnej brány ku studni je asi 8 metrov a preto sa podľa neho studňa
nachádza na spornom pozemku. Pokiaľ ide o iný prístup na ich pozemok, je tam roľa, ktorá sa nachádza
vzadu za domom, sú tam známi vlastníci, avšak nedá sa tadiaľ prejsť autom. Vlastníci cez parcelu chodia
peši alebo traktorom, pretože nejde o spevnenú plochu. S odporkyňou komunikoval telefonicky a nemala

záujem sa s nimi stretnúť.
Navrhovateľka S. S. uviedla, že nehnuteľnosť postavil jej dedo S. W.Č., ktorý mal 5 detí. Podaroval tieto
nehnuteľnosti svojim deťom a od jeho dcéry pani H. ona aj jej manžel túto nehnuteľnosť odkúpili. Na
parcelu prechádzali cez bránu z dolnej strany. Už ako malé dieťa si pamätala, že sa prechádzalo cez
bránu. V roku 1993 nehnuteľnosť odkúpili a užívali ju. Až v roku 2010 začali problémy s tým, že sa

dozvedeli, že sporná parcela nie je ich a riešili to s pani X. M. K. N.. Na jednaniach bola len s pani X.
M. N. K. N.. S pani odporkyňou v l. rade nejednala.

Odporkyňav1.radežiadalažalobuzamietnuť,pretoženavrhovatelianikdynenadobudlivlastníckeprávo
k spornej nehnuteľnosti a nesplnili podmienky na vydržanie tohto práva. Sporná nehnuteľnosť bola

nepretržite vo vlastníctve právnych predchodcov odporkýň, ktorí ho mali vo vlastníctve od roku 1933 a
uvedený pozemok neskôr prešiel na ich dedičov a následne kúpnou zmluvou zo dňa 1.6.2010 v 1/2 - ici
na odporkyňu v 1. rade. Navrhovatelia užívali sporný pozemok neoprávnene a tento stav chceli odstrániť
jeho kúpou najprv len od odporkyne v 2. rade, ktorá však pri jeho predaji neponúkla z titulu predkupného
práva nehnuteľnosť odporkyni v 1. rade a preto bol vykonaný jej spätný prevod. Navrhovatelia pritom

nemajú žiadny titul na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.
Napojednávaníuviedla,žespornýpozemokktoréhojepodielovouspoluvlastníčkouamáasi80alebo90
m2 nechce predať, pretože na tomto pozemku sa dá urobiť bazén, pieskovisko aj malá chalúpka a chce
pozemok nechať svojim deťom. Podľa nej navrhovateľ má možnosť dostať sa na svoju nehnuteľnosť z
hornej časti, nie cez jej parcelu, pretože je tu prístupová cesta a dá sa cez ňu chodiť aj autom. Otec jej

povedal, že v minulosti bol sporný pozemok prehradený drevami, aby tam nechodil dobytok. O tom, že
sporný pozemok patril jej rodičom vie aj preto, že asi pred 20-timi rokmi jej rodičia mali oň záujem a aj
jej brat, ale keďže sa nedohodol na cene s pani X., tak z toho nebolo nič. Ona tiež chcela od pani X.
odkúpiť jej podiel, takže pani X. vedela, že jej sporná parcela patrí. Tvrdila, že v čase, kedy už sporný
pozemok patril jej, zobral pán S. jej otca v teplákoch a bez okuliarov do Ulože na obecný úrad a dal mu

podpísať zmluvu, pričom otec mal problémy so zrakom a 2 krát mal mozgovú príhodu. K tomu, prečo jej
otec neplatil daň z nehnuteľnosti, by sa lepšie vedela vyjadriť jej matka. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či
na spornom pozemku je alebo nie je studňa. Jej otec vrátil navrhovateľom všetky finančné prostriedky,
ktoré od nich dostal.
Právny zástupca odporkyne v 1. rade na pojednávaní uviedol, že odporkyňa v 1. rade popiera dôvodnosť

návrhu. Podľa odporkyne v 1. rade, navrhovatelia nemajú žiadny právny dôvod, aby sa navrhovatelia
cítili vlastníkmi, keďže neboli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva. Pokiaľ navrhovatelia
tvrdia, že právny predchodcovia vydržali spornú nehnuteľnosť, nie je zrejmé, z akých dôvodov sa cítili
byť vlastníkmi, pretože sporný pozemok bol po celú dobu vo vlastníctve otca odporkyne v l. a odporkyne
2. rade. Parcela bola riadne zaevidovaná, bola v prírode riadne označená, takže tak navrhovatelia

ako aj právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní, že im vlastnícky patrí. Poukázal na to, že
skutočnosť, že sporná parcela bola zapísaná v pozemkovej knihe a pokiaľ ide o užívanie sporného
pozemku v minulosti, k tomu by sa mohol vyjadriť otec odporkyne v l. rade. Aj keď sa navrhovatelia
domnievajú, že predmetom kúpno-predajnej zmluvy bola aj sporná nehnuteľnosť pri uzatvorení zmluvy
a aj po jej uzavretí nemohli byť v dobrej viere, že kúpili aj parcelu č. XX, pretože rozloha kupovanej

nehnuteľnosti nekorešpondovala so skutočným stavom, pričom parcela č. XX má rozmery 172 m2. Tiež
nebolo jednoznačne preukázané, že studňa sa nachádza na predmetnej parcele, pretože od okraja plota
až po cestu neboli započítané cca 3 metre. Pri uzavretí kúpnej zmluvy bol potrebný znalecký posudok
a znalec vychádzal z vložky č. XXX, nie z vložky č. XXX na ktorej je zapísaná sporná parcela. Kuchalupe navrhovateľov sa dá prejsť z opačnej strany, ktorá sa používa ak prístupová cesta, čo uznal
aj navrhovateľ v 1. rade s tým, že sa cez ňu prejsť aj traktorom, takže existuje aj iná cesta k jeho
chalupe ako z hlavnej cesty. Od roku 1983, kedy titulom dedičstva došlo k prechodu vlastníckeho

vzťahu na právnych predchodcov odporkyne v l. rade, nenastala zmena v označení parcelného čísla
sporenej parcely a nezmenila sa ani jej výmera. Nemožno preto súhlasiť s naznačenými úvahami o
dobromyseľnosti a nemožnosti pri náležitom zisťovaní skutkového a právneho stavu, ktorý sa vyžaduje
od navrhovateľov aj právnych predchodcov, aby sa domnievali, že nadobúdajú aj túto osobitnú parcelu.
Nakoniec aj už samotný znalec Ing. Turek mohol v prípade, že by mal požiadavku od navrhovateľov,

oceniť spornú nehnuteľnosť, čo však nespravil, pretože takáto požiadavka zo strany navrhovateľov
zadaná nebola. Sporná parcela teda nikdy nebola predmetom kúpy a tvrdenie navrhovateľov, že právny
predchodca staval oplotenie a vrátka, nie je pre posúdenie veci podstatné. Nakoniec z obsahu spisu
nevyplýva, že by skutočne on bol stavebníkom. Poukázal na to, že navrhovatelia majú zabezpečený
prístup na parcelu č. XXX/X cez parcelu č. XXX/X ktorá je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v
2. rade. Je nutné zobrať v úvahu postupnosť pri nadobudnutí jednotlivých nehnuteľností navrhovateľmi,

ktorí najskôr nadobudli v apríli 1993 parc. č. XXX/X a až neskôr parc. č. XXX/X, teda mali vedomosť
o rozdelení týchto parciel na osobitné celky a tým sa neguje pravdivosť úvah o tvorení celistvého
súboru nehnuteľností tvorených z dvora a príslušných parciel. Navrhovatelia vedeli a poznali označenie
jednotlivých parciel, čomu a nasvedčuje aj skutočnosť, že podkladom pre vypracovanie znaleckého
posudku bol aj geometrický plán, na vypracovanie ktorého bola potrebná snímka z katastrálnej mapy.

Z tejto už jednoznačne muselo vyplynúť, že susednou parcelou k parcele čl. XXX/X , ktorú nadobudli
navrhovatelia dňa 1.9.1993, je sporná parcela č. 96, ktorá nebola ocenená a nebola pojatá ani
do kúpnej zmluvy. Úvahy o tom, že boli dobromyseľní, keď nadobúdali osobitne studňu, vonkajšie
úpravy a stromy nemožno vyhodnotiť v prospech navrhovateľov, pretože z akého dôvodu by si dávali
oceňovať tieto samostatné predmety, ak by nemali vedomosť, že parcelu č. XX na ktorej sa tieto

nachádzajú nenadobúdajú. Zhodnosť označenia tejto parcely č. XX minimálne počnúc od roku 1983
taktiež nasvedčuje, že pri vynaložení potrebného úsilia na zistenie stavu navrhovateľmi, ktoré sa od
nich vyžaduje nemohli týmto byť dobromyseľní, ani v omyle, keďže k prečísleniu parciel nedošlo.
Taktiež nemožno súhlasiť s percentuálnym vyjadrením nehnuteľnosti k pomeru parcely č. XX patriacej
odporkyni v 1. rade pri zohľadňovaní parcely č. XXX/X a jej výmery, keďže táto vôbec nesúvisí s

predmetnou zmluvou, na základe ktorej odvodzujú navrhovatelia dobromyseľnosť a následné vydržanie.
Je nutné odpočítať zastavanú plochu na ktorej sa nachádza dom a následne túto nezastavanú plochu
porovnať s výmerou parcely č. XX, čo možno pri laickom odhade určiť na pomer minimálne 30%, čomu
už nenasvedčuje úvaha ani možnosť úvahy o nadobudnutí tejto časti. Okrem týchto dôvodov je tu
ďalší dôvod na zamietnutie žaloby, keďže navrhovatelia tvrdia že sporný pozemok bol vydržaní už ich

právnymi predchodcami, mali by sa preto dožadovať toho, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po nebohých právnych predchodcov.
Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu s navrhovateľmi avšak
odporkyňa v l. rade je jej neter. Nepoprela, že je vedená ako podielová spoluvlastnícka nehnuteľnosti
- parcely č. 96, čo sa dozvedela až v roku 2010, kedy zistila, že musí za nehnuteľnosť zaplatiť daň.

Bola taká slušná, že tejto skutočnosti povedala bratovi. Brat reagoval na to tak, že nehnuteľnosť predajú
navrhovateľom a preto si nevie vysvetliť, čo sa stalo, že jeden deň chcel nehnuteľnosť predať a na druhý
deň už nechcel. Na tejto parcele sú len stromy, ktoré nasadil navrhovateľ. Ona túto parcelu neužívala,
avšak vie o akú parcelu ide. Už dedo navrhovateľov pán W. túto parcelu užíval aj so svojou manželkou
a bola na nej drevená brána. Ona do roku 2010 nemala vedomosť o tom, že spornú parcelu vlastní a

ani ona, ani nikto z jej rodiny, parcelu užívať nechceli. I keby o svojom vlastníctve mala vedomosť skôr,
neužívala by ju, lebo je malá a slúži len na to, aby sa navrhovatelia dostali do svojej chalupy. Nevedela
sa vyjadriť na akej parcele sa nachádza studňa. Ona spornú parcelu odpredala v roku 2010, aj za ňu
zobrala peniaze. Rozhodnutie o nadobudnutí dedičstva po matke jej bolo doručené, ale bolo v ňom
uvedené veľké množstvo parciel, takže ho nečítala. Najskôr po matke zdedila všetok majetok, až súdnou

cestou nadobudol brat jednu polovicu z dedičstva. Uviedla, že ani právny predchodca odporkyne v l.
rade, ani samotná odporkyňa v l. rade do Ulože nechodia ani ich neužívajú. Odporkyňa v 2. rade aj
jej manžel chceli od nej odkúpiť polovicu rodinného domu aj parcelu č. XX, ale až v roku 2010, keď sa
dozvedeli, že je podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností. V záverečnej reči uviedla, že svoj
podiel dá alebo predá navrhovateľom a viac už na súd nepríde.

Súd sa pokúsil o zmier, avšak a odporkyňa v l. rade nemala záujem na tom, aby sa riešil spor iným
spôsobom ako súdnou cestou.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov ich hlasným prečítaním a to : návrhom, LV č. XXX, LV č. XXX , žiadosťou
odporkyne v l. rade na navrhovateľa, zmluvou o výmene pozemkov z 2.9.1993 , darovacou zmluvou

zo dňa 5.4.1993, stanoviskom právneho zástupcu odporkyne v l. rade, kúpnou zmluvou z 1.6.2010 ,
správou obce Uloža, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 1.9.1993, zápisnicou z ohliadky konanej na
mieste samom dňa 8.11.2011, správou Obce Uloža, odvolaním odporkyne v l. rade, vyjadrením k
odvolaniu, uznesením Krajského súdu Košice, vyjadrením navrhovateľov k uzneseniu KS Košice,
vyjadrením právneho zástupcu odporkyne v l. rade, kópiami dane z pozemkov, ktoré boli vyrúbené

obcou pánovi N. M. K. K. v rokoch 2009, 2007, 2011, šekmi, s platobnými výmerami č. XXXXXXXXXX,
Č.. XXX/XXXX M. Č.. XXXXXXXXXX, fotodokumentáciou, rozhodnutím č. D 510/1983 -13 zo dňa
20.5.1983, kópiou katastrálnej mapy, pozemno-knižnou vložkou č. 117, listinou o výmene pozemkov
medzi Z. N. a pánom W., znaleckým posudkom o cene rodinného domu parc. č. XXX/X s príslušenstvom
v KÚ Uloža a zistil tento skutkový stav:
Z výpisu z LV č. XXX, kat. územie Uloža, súd zistil, že navrhovatelia sú zapísaní ako bezpodielový

spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v Obci Uloža a to parc. č. XXX/X o výmere 775 m2,
zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súp. č. XX, na parcele č. XXX/X, ktoré nadobudli titulom
kúpy v roku 1993, ako aj parc. č. XXX/X o výmere 687 m2, orná pôda, ktorú nadobudli titulom darovacej
a zámennej zmluvy taktiež v roku 1993.
Z výpisu z LV č. XXX, kat. územie Uloža, súd zistil, že odporkyne sú zapísané ako podielové

spoluvlastníčky nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Obci Uloža a to parc. č. XX o výmere 172 m2,
zastavané plochy a nádvoria, ( pozemku na ktorom je dvor ) a rodinného domu súp. č. XX, J. K. Č.. XXX,
ktoré nadobudla odporkyňa v 1. rade titulom kúpy v roku 2010 a odporkyňa v 2. rade titulom dedenia
v roku 1983.
Pokiaľ ide o spornú parcelu, z rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi č. D 1041/80, č. D

510/83, pozemnoknižnej vložky č. XXX a katastrálnej mapy súd zistil, že na vložke č. 117 pod poradovým
číslom 1 je uvedená parcela č. XX ako dvor na miestnej trati o výmere 172 m2 vlastnícky patriaci Z. M. S.
N. V.. N. a to od roku 1931. Po smrti Z. N. v roku 1980 nehnuteľnosť vl. č. XXX, kat. územie Uloža, parc. č.
XX dvor o výmere 172 m2 nadobudla p. S. N. rod. N., ktorá zomrela v roku 1983 a po jej smrti nadobudli
parcelu č. XX otec odporkyne v 1. rade Z. N. a odporkyňa v 2. rade, každý v 1/2 polovici k celku, ktorá je

zapísaná na LV č. XXX ako pozemok na ktorom je dvor. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.6.2010 uzavretou
medzi Z. N. a odporkyňou v 1. rade nadobudla odporkyňa v 1. rade parc. č. XX v 1/2 -ici.
ZosprávyObceUložasúdzistil,žepodľadokumentácieobcenehnuteľnostiužívaliadaňznehnuteľnosti
zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Uloža platili p. X. M. K.. N., avšak okrem parc. č. XX. Parcela č. XX
bola užívaná do roku 1996 nebohým p. W. a od roku 1996 navrhovateľmi. Do roku 2010 parc. č. XX si

nepriznal žiadny daňovník a ani za túto parcelu neuhrádzal daň z nehnuteľností. Až v roku 2010 bolo
zistené, že na LV č. XXX sa nachádza aj parcela č. XX.
Navrhovateľpredložilakodôkaz,žedošlomedzinebohýmp.Z.N.anebohýmS.W.kzámenepozemkov
doklad, ktorý neobsahuje informáciu o tom, kto je jeho pisateľom, len údaj o tom, že Y. E., Z. N. M. S.
W. " čarali " v roku 1932 a vyplatili po 500,- Kčs avšak nie je zrejmé čo zamenili a kto komu akú

čiastku vyplatil.
Zo znaleckého posudku Ing. Tureka vyplýva, že tento znalecký posudok bol vypracovaný znalcom Ing.
Petrom Turekom dňa 20.8.1993 a pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal znalec z výpisu z
pozemkovej knihy vložky č. 126, pričom znalec mal za úlohu určiť hodnotu nehnuteľnosti, ktoré mali
byť predmetom kúpno-predajnej zmluvy. Pri členení nehnuteľnosti tu boli vzaté do úvahy aj studňa,

vedľajšie úpravy, pozemok a trvalé porasty. Pokiaľ ide o studňu, jedná sa o studňu z roku 1933 vystuženú
železnými betónovými skružami, hodnota tejto studne bola 1.508,- Sk. Pokiaľ šlo o pozemok, jednalo sa
o parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 755 m2. Celková hodnota nehnuteľnosti v čase oceňovania
bola 78.355,- Sk.
Z obsahu kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľmi ako kupujúcimi a p. H. ako

predávajúcou dňa 1.9.1993 súd zistil, že navrhovatelia odkúpili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, v
prírode sa jednalo o dom č. XX, pričom na nehnuteľnostiach sa nachádza ešte studňa, vedľajšie stavby,
vonkajšieúpravy,trvaléporasty.Predpodpisomkúpnejzmluvybolavyplatenákupujúcimpredávajúcemu
kúpna cena 78.355,- Sk.
Zo zmluvy o výmene pozemkov zo dňa 2.9.1993 vyplýva, že došlo k výmene pozemkov medzi

navrhovateľmi na jednej strane a Z. W. na strane druhej, na základe ktorej sa navrhovatelia stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti LV č. XXX, KÚ Uloža parcely XXX/X orná pôda o výmere
687 m2 v celkovej hodnote 824,30 Sk . Z. W. stal sa výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV XXX KÚ Uloža, parc. 452/4 orná pôda o výmere 678 m v celkovej hodnote 824,40 Sk.Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 5.4.1993 vyplýva, že darkyňa M. Š. darovala navrhovateľom parcelu
EN 452/4 zapísanú na LV č. XXX, katastrálne územie Uloža, orná pôda o výmere 687 m2.
Svedkyňa M. H., uviedla, že navrhovateľka jej neter. Dom, ktorý predala navrhovateľom tu stál od jej

narodenia a vchod do dvora ku domu tu bol od nepamäti. Dom postavil jej otec Michal Uličný a chodilo
sa ku nemu vždy z dolnej strany. Za domom ( z hornej strany) bola roľa, takže to bol jediný vchod ku
domu, tak ako je tomu teraz. Vchod bol zahradený bránkou a nachádzala sa tu aj studňa, ktorá bola
bližšie k domu. Celú túto nehnuteľnosť predala navrhovateľom aj so záhradou pred domom. Ešte si
pamätá, ako otec staval plot, aj že vchod ku domu bol vždy iba z dolnej strany. Nachádzala sa tu aj

brána s dvierkami, kadiaľ vchádzali ľudia a prechádzali vozy. Má vedomosť aj o tom, že pán N., ktorý je
už nebohý a ktorý je otcom p. X. si vymenil s jej otcom roľu. Otec mu za vchod do domu dal roľu aj 500,-
Kčs. Otec teda užíval vchod a pán neb. N. užíval roľu. Keď nehnuteľnosť navrhovateľom predávala, tak
predala aj to, čo bolo "vyčarané". Otec jej to stále rozprával že si vymenili parcely a keďže bola už väčšie
dievča, tak si to pamätá. Povedal jej, že keď už nebude žiť, aby vedeli, že si vymenili pozemky s pánom
N.. Nepamätala si, kedy sa zámena uskutočnila, ale asi vtedy keď sa začalo stavať. Bol o tom spísaný

aj nejaký papier, ktorý keď nehnuteľnosť predávala dala navrhovateľovi a iné doklady k dispozícii nemá.
Svedok Z. N. uviedol, že vie, že prišiel na súd kvôli pozemku v Uloži, ale nevie presne o aký pozemok
ide. Vie, že na pozemku nie je nič postavené a že patril najskôr jeho rodičom a teraz jeho sestre a dcére.
Nevedel o žiadnych dohodách medzi jeho otcom a p. Uličným, ani či užíval jeho otec pozemok v oblasti
s názvom H.. Od navrhovateľa dostal za predaj spornej parcely 100,- Eur a vrátil mu 300,- Eur, lebo mu

nechcel zostať nič dlžný. Peniaze zobral od navrhovateľa, lebo nevedel o čo ide.
Svedkyňa S. N. uviedla, že jej manžel previedol na dcéru parc. č. XX, polovicu dvora, teda polovicu
z výmery 172 m2. Minulého roku prišiel k ním pán S. s tým, že chce túto parcelu odkúpiť. Ona
mu povedala, že parcela je už prepísaná na dcéru. Asi o týždeň prišiel navrhovateľ pre jej manžela,
ktorého zobral v teplákoch, aby išiel podpísať do Ulože nejaké papiere. Priniesol domov zmluvu, kde

bolo napísaných 300,- Eur a k tomu ešte doniesol 120,- Eur, čiže spolu doniesol domov 420,- Eur, aj
keď v zmluve bolo uvedených len 300,- Eur, takže doniesol viac, ako bolo napísané v zmluve. Peniaze
navrhovateľovi vrátili. Manželstvo s Z. N. uzavrela v roku 1966, bývala u svokrovcov, chodila aj na role,
ktoré svokrovci užívali. Žiadne role na H. nemali ani svokra ani svokor a svokor nikdy nespomínal žiadnu
zámenu pozemkov. Tvrdila, že jej syn chcel odkúpiť pozemky, ktoré patrili pani X.j a ktoré mala zapísané

na na LV č. XXX. Platili daň z nehnuteľnosti tak, že jeden rok platila pani X. a jeden rok oni. V roku
1972 sa odsťahovali do Levoče a nehnuteľnosti neužívali. Ani ona sa na parc. XX neinformovala, ale
má vedomosť o tom, že na tejto parcele bola tráva, malé stromčeky aj nejaká studnička.
Svedok K. X. uviedol, že odporkyňa v 2. rade je jeho manželka, odporkyňa v l. rade je neter jeho
manželky, a pokiaľ ide o navrhovateľov pozná ich len z videnia. Pán Uličný pôvodne vlastnil sporný

pozemok pred domom patriacim t. č. navrhovateľom. Pamätá si to, keďže on má už 70 rokov a pán
W. nehnuteľnosť užíval ešte pred jeho narodením. Pochádza z Ulože, kde žije od narodenia a býva
oproti navrhovateľom. Asi 4 roky dozadu sa dozvedel, že jeho manželka je podielovou spoluvlastníčkou.
Sporná parcela vedie z cesty k domu navrhovateľov. Daň platil asi nebohý p. W., ale má vedomosť aj o
tom, že jeden rok platila daň jeho manželka a druhý rok platila pani N., avšak ony vlastnia aj iné pozemky.

Nemal vedomosť o tom, že by v minulosti podiel jeho manželky chcel niekto odkúpiť. Priznal, že brat
odporkyne v 1. rade chcel nejaký pozemok odkúpiť, ale nejednalo sa o sporný pozemok. Po spornej
parcele sa chodilo aj chodí k domu navrhovateľov a ani v minulosti ani v súčasnej dobe iný prechod ku
domu navrhovateľov nie je, lebo by sa muselo prechádzať cez cudzie pozemky.
Dňa 8.11.2011 súd vykonal ohliadku na mieste samom a zistil, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza

v obytnej zóne Uloža. Nehnuteľnosť je oplotená a sú tu betónové základy, pričom vráta sú drevené a
cez spornú nehnuteľnosť sa vstupuje na nehnuteľnosť navrhovateľov. Studňa sa nachádza na spornej
parcele, keďže od vrát ktorými sa vchádza na nehnuteľnosť ku studni je cca 15 m studňa je od vchodu
viditeľná. Zo zadnej strany ( podľa účastníkov konania z hornej strany) je pole a pozemok, ktorý sa
používa na pestovanie zemiakov. Iná prístupová cesta k nehnuteľnosti navrhovateľov nevedie.

Zpoštovýchpoukážok,potvrdeníoúhradedanezpozemkovaplatobnýchvýmerov,poštovýchpoukážok
súd zistil, že v rokoch 1995, 1997, 1998, 2001, 2003, 2007, 2008, 2009, 2010 bola uhradená daň z
nehnuteľností Obci Uloža K.. N. M. K.. K..
Krajský súd v Košiciach uznesením č. 1Co 89/2012 - 93 zo dňa 29.5.2013 zrušil rozhodnutie súdu
I. stupňa. Dôvodom bol nesprávny úradný postup súdu v rámci procesu dokazovania. Vo vzťahu

k právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa uviedol, že predpokladom vydržania práva je
skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí (§ 130 ods. 1 Obč. zákonníka). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolností
dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.Dobromyseľnosť držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná i z hľadiska, či navrhovatelia ako držitelia
pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od
každého subjektu práva požadovať, mali alebo mohli mať pochybnosti, že výmera 172 m2 držanej

parcely KN-C č. 96 zodpovedá predmetu kúpy uvedenému v kúpnej zmluve. Súd I. stupňa mal vykonať
dokazovanie kúpnou zmluvou zo dňa 1.9.1993 a posúdiť či v kúpnej zmluve je presne uvedené, čo
je predmetom kúpy, či predmet kúpy bol špecifikovaný parcelným číslom a či mohli navrhovatelia ako
držitelia pri zachovaní náležitej opatrnosti zistiť že užívajú inú parcelu, ktorá nie je uvedená v kúpnej
zmluve. Nepostačuje, že navrhovatelia až do roku 2010 boli v dobrej viere, že im sporná parcela

vlastnícky patrí, teda boli vnútorne presvedčení, že nekonajú bezprávne, alebo dokonca protiprávne, ak
si nehnuteľnosť prisvojujú". Pre naplnenie dobromyseľnosti nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že
nespôsobuje bezprávie, ale je potrebné pozitívne presvedčenie, že mu vec v danom prípade pozemok
patrí. V odôvodnení rozsudku I. stupňa mal povinnosť uviesť, aké zistenia z ktorých konkrétnych
dôkazných prostriedkov urobil a aký majú tieto zistenia význam z hľadiska hmotného práva a to aj vo
vzťahu k tvrdeniam účastníkov. To znamená, že jednotlivé preukázané skutočnosti premietne do záverov

o skutkovom stave veci. V dôvodoch rozhodnutia sa vyporiada aj s námietkami žalobcov a žalovanej
v 1. rade v odvolaní.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
je držba oprávnená.

Súd vykonal dokazovania a mal preukázané, že predmetom konania je návrh na určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, pričom právnym titulom nadobudnutia vlastníctva mala byť podľa
navrhovateľov ich kúpa od pôvodnej vlastníčky pani H., ktorá sa zase domnievala, že nehnuteľnosť
nadobudla od svojho otca S. W., ktorý, tak ako aj ona, žil vo vedomý, že nehnuteľnosť nadobudol
zámenou zmluvou s nebohým p. N..
Základným predpokladom úspešnosti návrhu bolo preukázanie naliehavosti právneho záujmu u

navrhovateľov. Navrhovatelia uviedli, že sporná nehnuteľnosť, ktorej sú vlastníkmi, je zapísaná na liste
vlastníctva odporcov č. XXX, katastrálneho územia Uloža. Tvrdili, že v roku 1993 nehnuteľnosť kúpili a
v dobrej viere ju nerušene užívali domnievajúc sa, že im vlastnícky patrí, takže majú záujem zosúladiť
stav skutkový so stavom právnym.
Vlastnícke právo k sporenej nehnuteľnosti bolo pôvodne vedené na vložke č. 117 pod poradovým číslom

X ako parcela č. XX - dvor na miestnej trati o výmere 172 m2 a vlastníkmi boli Z. M. S. N. V.. N. - každý
v 1- vici k celku a to od roku 1931. Po smrti Z. N. v roku 1980 nadobudla podiel nebohého na sporenej
nehnuteľnosti p. S. N. V.. N., ktorá zomrela v roku 1983 a po jej smrti nadobudli parcelu č. 96 otec
odporkyne v 1. rade Z. N. a odporkyňa v 2. rade, každý v 1-ici polovici k celku. Uvedená parcela bola
zapísaná na LV č. XXX ako pozemok na ktorom je dvor a následne kúpnou zmluvou zo dňa 28.6.2010

uzavretou medzi Jozefom Semanom a odporkyňou v 1. rade bol podiel Jozefa Semana na nehnuteľnosti
prevedený na odporkyňu v 1. rade.
Navrhovatelia tvrdili, že od roku 1933 bola sporná nehnuteľnosť vstupnou parcelou na im vlastnícky
patriacu nehnuteľnosť a nerušene ju užívali a nepretržite nakladali s ňou ako s vlastnou v presvedčení,
že im vlastnícky patrí až do roku 2010. S ich tvrdením vyjadrila súhlas aj odporkyňa v 2. rade, jej manžel.

Tiež Obec Uloža v správe uviedla, že odporkyňa v 2. rade a právny predchodca odporkyne v 1. rade
JozefSemanužívalinehnuteľnostiadaňznehnuteľnostíplatilizavšetkynehnuteľnostizapísanénaLVč.
XXX, v k.ú. Uloža okrem spornej parcely č. XX. Do roku 2010 si parcelu č. 96 nepriznal žiadny daňovník
a ani za túto parcelu neuhrádzal daň z nehnuteľností. Až v roku 2010 bolo zistené, že na LV č. XXX sa
nachádza aj parcela č. XX a patrí právnemu predchodcovi odporkyne v 1. rade a odporkyni v 2. rade.

Navrhovatelia uvádzali, že žili v osobnom presvedčení, že majú vlastnícky titul na základe ktorého sa
stali vlastníkmi spornej parcely. V presvedčení ich utvrdzovalo to, že odporcovia, ktorí mali nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXX sa o jej existenciu nezaujímali, neplatili za ňu daň, neužívali ju a nesprávali saako jej vlastníci až do roku 2010, kedy ich obec žiadala uhradiť daň aj z tejto nehnuteľnosti, takže o
existencii sporenej parcely sa dozvedeli v podstate náhodne.
Skutočnosť, že sporná parcela nebola vlastníkmi dlhodobo užívaná potvrdil aj právny predchodca

odporkyne v 1. rade p. Z. N., ale aj odporkyňa v 2. rade. Odporkyňa v 2. rade v súlade s tvrdením
navrhovateľov uviedla, že sporná parcela bola v užívaní právneho predchodcu navrhovateľov K. W. aj
jeho manželky a ona sa o jej existencii dozvedela až v roku 2010.
Tieto tvrdenia sú v rozpore s tvrdením matky navrhovateľky, ktorá od roku 1966 právnych predchodcov
odporcov navštevovala a nikdy nespomínali žiadnu zámenu pozemkov, teda že by nebohý svokor (K..

N.) vymenil pozemok s otcom p. W., ale aj tvrdením odporkyne v 1. ktorá uviedla, že tak jej otec, ona aj
jej brat sa o spornú nehnuteľnosť v minulosti ( pred rokom 2010) zaujímali a chceli podiel odporkyne v 2.
rade odkúpiť, takže o podielovom spoluvlastníctve mala vedomosť. Na podporu svojich tvrdení o záujme
o spornú parcelu predložila súdu i doklady o hradení dane z nehnuteľností Obci Uloža v rokoch 1995,
1997,1998,2001,2003,2007,2008,2009,2010jejotcom,ňoualeajodporkyňouv2.rade.Zuvedených
dokladov však jednoznačne nevyplýva, že sa jedná o daň zo sporenej nehnuteľnosti, ale ani že by práve

za spornú parcelu daň neplatili. Nebolo preukázané ani to, že by daň zo sporenej nehnuteľnosti platili
navrhovatelia.
V konaní však bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa v 1. rade ako aj odporkyňa v 2. rade
nehnuteľnosti vlastnia a ich vlastníctvo je zapísané na LV č. z LV č. XXX. Sporná parcela bola teda
riadne zaevidovaná, bola v prírode riadne označená a od roku 1983 nenastala zmena ani v označený

parcely a nezmenila sa ani jej výmera.
Navrhovatelia sa cítia byť vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, pretože ju nerušene dlhodobo užívajú ( tak
ako užívajú studňu na nej stojacu ), avšak toto ich subjektívne presvedčenie pre vyhovenie ich návrhu
nepostačuje, pokiaľ nemá oporu v skutkových okolnostiach.
Navrhovatelia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, pretože nepreukázali kvalifikovaný právny

dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý by mohol byť základom pre zápis vlastníckeho práva do
príslušného katastra nehnuteľností. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti
navrhovateľmi nemôže byť kúpa studne ktorá je umiestnená na pozemku odporcov. Vlastníctvo k
pozemku sa totiž od vlastníctva k stavbe na ňom postavenej neodvodzuje. Okrem toho v kúpnej
zmluve uzavretej medzi navrhovateľmi a p. H. zo dňa 1.9.1993 je predmet kúpy jasne vymedzený.

Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, pričom v prírode sa jednalo o dom, studňu,
vedľajšie stavby, trávnaté porasty a vonkajšie úpravy. Plocha o výmere 172 m2 predmetom kúpy
nebola. Navrhovatelia pri zachovaní obvyklej opatrnosti, v čase uzavretia kúpnej zmluvy, už samotným
nahliadnutím do katastrálnej mapy a oboznámením sa s geometrickým plánom mohli zistiť, že kupovaná
nehnuteľnosť má len dve parcelné čísla a je v menšej výmere. Tobôž ak ešte dňa 5.4. 1993 uzavreli

navrhovatelia zmluvu darovaciu, na základe ktorej nadobudli parcelu D. XXX/X zapísanú na LV č. XXX,
katastrálne územie Uloža, orná pôda o výmere 687 m2, ktorú deň po uzavretí kúpnej zmluvy, teda dňa
2.9.1993 vymenili a stali sa tak bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti LV č. XXX, KÚ Uloža
parcely 452/2 orná pôda o výmere 687 m2 v celkovej hodnote 824,30 Sk, teda robili právne úkony,
ktorými sa snažili vysporiadať si vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam. Nemožno v ich prípade hovoriť o

neznalosti zákona, ktorá nie je ospravedlniteľná, s poukazom aj na to, že v danom prípade sa nejedná
o znenie zákona ktoré by bolo nejasné alebo ktoré by pripúšťalo rôzny výklad.
Z uvedeného vyplýva, že pri zachovaní obvyklej opatrnosti navrhovatelia, ktorý robili viacero právnych
úkonov potrebných k nadobudnutiu vlastníctva, mohli mať vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi spornej
parcely, ktorá je zapísaná v prospech odporcov. Kvalifikovaným titulom nemôže byť ani popísaný papier

z ktorého nie je zrejmé kto, čo, komu zamenil, komu čo bolo vyplatené ani kto bol jeho pisateľom.
Bez povšimnutia nemôže byť ani fakt, že sporná parcela nebola ocenená znalcom Ing. Turekom a že
znalec by nemal dôvod oceňovať zvlášť studňu, vonkajšie úpravy a stromy, ak by pozemok na ktorom
sa tieto stavby nachádzali bol tiež predmetom kúpy.
Pokiaľ ide oprávnenú držbu, táto nemohla spočívať ani v omyle ak sa tomuto omylu dalo vyhnúť.

Vlastnícke právo navrhovatelia nemohli nadobudnúť ani dlhoročným užívaním a nakladaním s
nehnuteľnosťou ako s vlastnou bez toho, aby boli v dobrej viere, že im vlastnícky patrí. Keďže v danom
prípadeabsentujeunavrhovateľovkvalifikovanýtitulnadobudnutiavlastníckehoprávakspornejparcele,
čo zakladá nedostatok aktívnej legitimácie na podanie návrhu na ich strane, súd z dôvodu nedostatku
vecnej legitimácie žalobný návrh navrhovateľov zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého Účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon súd postupoval podľa § 10 citovanej
vyhlášky. Hodnotu jedného úkonu súd určil na základe zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a

miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je hodnota pozemku - zastavané
plochy a nádvoria v katastrálnom území Uloža 1,32 EUR/m2.
V danom spore súd zistil hodnotu nehnuteľnosti, a to v zmysle vyššie uvedeného zákona. Hodnota
spornej nehnuteľnosti tak predstavuje sumu 227,04 EUR (172m2 x 1,32 EUR/m2 = 227,04 EUR)
Hodnota jedného úkonu tak z uvedenej sumy je vo výške 19,92 EUR.

Súd preto priznal úspešnej odporkyni v 1. rade náhradu trov konania vo výške 378,27 EUR.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia JUDr. Františka Pitoňáka vo výške 239,16 EUR
a JUDr. Mateja Okályho vo výške 139,11 EUR.

TrovyprávnehozastúpeniaJUDr.FrantiškaPitoňákabolipriznanéza6úkonovprávnejslužby,atopodľa
§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava zastúpenia

19,92 EUR, § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie na
súd 19,92 EUR, § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - zastupovanie
na pojednávaní 2 x 19,92 EUR a 1 x 19,92 EUR (dňa 12.9.2011, 27.10.2011, 12.1.2012), § 10 ods. 1
a § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - účasť na ohliadke 19,92 EUR, 6 režijných
paušálov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 5 x 7,41 EUR a 1 x 7,63 EUR. Strata času

na ohliadke Úloža a späť 2 x 12,35 EUR, cestovné Úloža a späť vo výške 9,37 EUR (2 x 16 km = 32
km, 32 km x /0,142 EUR benzín + 0,183 EUR zakl. náhrada) podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z., DPH 20% vo výške 39,86 EUR. Trovy právneho zastúpenia spolu sú vo výške 239,16 EUR.

Trovy právneho zastúpenia JUDr. Mateja Okályho boli priznané za 5 úkonov právnej služby, a to podľa

§ 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava zastúpenia
19,92 EUR, § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie na
súd 19,92 EUR, § 10 ods. 1 § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - zastupovanie na
pojednávaní 2 x 19,92 EUR (dňa 2.12.2013, 10.2.2014), § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. f/ vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. - porada s klientom 19,92 EUR, 5 režijných paušálov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z.z. 3 x 7,81 EUR a 2 x 8,04 EUR. Trovy právneho zastúpenia spolu sú vo výške
139,11 EUR.

Odporkyňa v 2. rade ktorá vstúpila do konania nezávisle od svojej vôle, len kvôli úplnému označeniu
účastníkov konania navrhovateľmi nebola v konaní neúspešná preto ju súd nemohol zaviazať k

uhradeniu trov navrhovateľky a vo vzťahu k odporkyni v 1. rade jej súd trovy nepriznal pretože si ich
náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.