Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232504
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8113232504.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: L. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Komenského 13, Prešov,
t. č. L. XX, L., Č. G., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom so
sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 3.393,17 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti nad uplatnenú sumu 2.433,17 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 2.735,89 EUR od 8. 3. 2013 do 13. 8. 2014, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy

2.615,89EURod14.8.2014do11.9.2014,úrokuzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy2.495,98
EUR od 12. 9. 2014 do 13. 10. 2014, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.375,89 EUR
od 14. 10. 2014 do 11.11.2014, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.255,89 EUR od
12. 11. 2014 do 11. 12. 2014, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.135.89 EUR od 12.
12. 2014 do 13. 1. 2015, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.015,89 EUR od 14. 1.
2015 do 11. 2. 2015, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.775,89 EUR od 12.
3. 2015 do zaplatenia, z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vedľajší účastník m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 3.393,17 EUR, s príslušenstvom a
náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s., poskytla žalovanému na základe úverovej zmluvy č.: 0504966626 (popis produktu: Spotrebný
úver na čokoľvek pre mladých) uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 3.
4. 2009, úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 15,6 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal

uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej poslednej
mesačnej splátky úveru dňa 20. 3. 2017. Žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky
istiny a úrokov úveru neplnil riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím nastal
prípad porušeniu podmienok úverovej zmluvy podľa ust. čl. 7.6.. bod 7.6.1. písm. a) Všeobecnýchobchodných podmienok úverovej zmluvy, vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaného s platením
zmluvne dohodnutých splátok istiny a úrokov úveru, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22. 2.
2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust. čl. 7.6. bode 7.6.1. Všeobecných

obchodných podmienok úverovej zmluvy, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej výške
3.597,74 EUR pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 2.735,89 EUR nesplatených úrokov
a poplatkov za správu úveru v sume 861,85 EUR stala splatnou v celom rozsahu. Právny predchodca
žalobcu v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval žalovaného
na okamžitú úhradu dlžnej sumy 3.597,74 EUR spolu s príslušenstvom v lehote do 10 dní od prevzatia

oznámenia.

3. Žalobca uviedol, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené
dňa 25. 2. 2013 v súlade s ust. čl. 10 bod 10.3. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy,
podľaktoréhopridoručovanípísomnostívpoštovomstykusazásielkapovažujezadoručenúvtuzemsku
tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti

ako nedoručená. Žalovaný svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 7. 3. 2013 nezaplatil, voči
žalobcovi je tak od 8. 3. 2013 v omeškaní.

4. Žalobca špecifikoval pohľadávku a uplatnil si istinu 3.393,17 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 2.735,89 EUR od 8. 3. 2013 do zaplatenia.

5. Žaloba súdu predložil listinné dôkazy, a to špecifikáciu odovzdanej pohľadávky, úverovú zmluvu č.
0504966626, Všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
doručenku o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky.

6. Vo veci sa vyjadril vedľajší účastník podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 3.
2015, ktorý uviedol, že v danej právnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné
aplikovať ustanovenia § 52 a násl. OZ. Namietal, že je potrebné, aby žalobca presne špecifikoval, z
čoho pozostáva uplatnená suma, to znamená z ktorých splátok, každá v akej výške a akou splatnosťou
a špecifikáciou, čo všetko každá dlžná splátka obsahuje. Poukázal nato, že je vysoko pravdepodobné,

že žalobca si v dlžných splátkach uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných pokút a ďalších
sankčných mechanizmov, prípadne upomienok a že platby spotrebiteľa započítaval v rozpore s § 566
OZ.Prisplátkach,uktorýchnastalasplatnosť3rokypredpodanímžaloby,vzniesolnámietkupremlčania.
Poukázal na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za správu úveru a poplatky za
upomienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto smere dal do pozornosti rozhodnutie

Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. 5. 2010 č. k. AZ 17U/192/2010. Uviedol, že ak banka od
spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým
spotrebiteľa a vystavuje ho neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Taktiež poplatok za vedenie
účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje
dojednanie týkajúce sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky

klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Ďalej namietal, že zmluva neobsahuje všetky
povinné náležitosti, ktoré vyžadoval vtom čase platný a účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. V zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Podľa názoru vedľajšieho účastníka, vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, je tento

úver bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu je potrebné, aby žalobca presne špecifikoval, z čoho
pozostáva uplatnená suma, ale hlavne je potrebné špecifikovať, čo už spotrebiteľ zaplatil. Následne je
potrebné porovnať sumu prijatú od dodávateľa spotrebiteľom, to je poskytnutý úver a odpočítať od nej
sumu, ktorú spotrebiteľ dodávateľovi zaplatil, bez ohľadu na to, na aký účel dodávateľ tú ktorú platbu
započítal. V prípade kladného rozdielu, v prospech dodávateľa, ide o sumu bezdôvodného obohatenia,

na vydanie ktorej má dodávateľ nárok. Vo zvyšku navrhol žalobu zamietnuť.

7. Podaním doručeným súdu dňa 10. 4. 2015 žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu, čo do právneho
dôvodu a výšky, predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom
žalobcu na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0504966626. Uviedol, že žalovaný sa zaviazal úver,

ktorýmubolposkytnutýdňa 3.4.2009vovýške1.800EURsplatiťformou93pravidelnýchmesačných
splátok so stanovenou výškou splátky 93,59 EUR s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20.dňu
príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými
stranami dohodnutý k 20. 7. 2009, dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru k 20. 3. 2017.Počastrvaniaúverovéhovzťahužalovanýzaplatilsumu215,42EUR.Vdôsledkuomeškaniažalovaného
s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny predchodca žalobcu zúčtoval konečný stav
zostatku úveru k 30. 9. 2011 (interný účtovný záznam právneho predchodcu žalobcu, vo výpise obratov

pod položkou č. 165, ..zmena stavu úveru“). Konečný stav zostatku úveru k danému dňu, predstavoval
neuhradenú sumu 2.735,89 EUR (stĺpec ..zostatok“). Uviedol, že predmetná suma tak zodpovedá
neuhradenej časti úveru. Od tohto dátumu žalovaný na úhradu úveru právnemu predchodcovi žalobcu
nezaplatil žiadnu platbu. Uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 2.735,89
EUR (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Istina celkom“), z nesplatených riadnych úrokov vo výške

603,46 EUR (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Riadne úroky”) a z nesplatených poplatkov za správu
úveru vo výške 53,82 EUR (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Poplatky“). Uviedol, že neuhradená
časť úveru vo výške 2.735,89 EUR pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených
za obdobie od uzavretiu úverovej zmluvy, t. j. od 3. 4. 2009 do 30. 9. 2011, ktoré neboli k 30.
9. 2011 uhradené a z poplatkov, vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t. j. od 3. 4. 2009
do 30. 9. 2011, ktoré neboli k 30. 9. 2011 uhradené. Súčasne s týmto návrhom zobral žalobca

čiastočne žalobu späť, nakoľko žalovaný uhradil od podania návrhu sumu 960 EUR. V tejto časti súd
konanie zastavil vo výroku I. podľa nasledujúcich zákonných ustanovení.

8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Súd vo veci uznesením č.k. 12C 100/2014-107 zo dňa 13. 11. 2015, právoplatným dňa 12. 6. 2017,
zamietol návrh na schválenie súdneho zmieru. Po odvolaní žalobcu bolo toto uznesenie odvolacím
súdom potvrdené, preto súd vo veci vytýčil pojednávanie.

12. Súd v súlade § 180 CSP pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu.

13. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým
písomne podanú žalobu, ako aj počas dokazovania predložené listinné dôkazy.

14. Žalovaný sa vo veci vyjadril a uviedol, že úver považuje za úžerný, s úverom nesúhlasil, bol mu zo

strany banky vnútený, potreboval finančné prostriedky, preto ho zobral.

15. Z predložených listinných dôkazov mal súd zistené, že právny predchodca žalobcu uzatvoril
so žalovaným dňa 3. 4. 2009 zmluvu o splátkovom úvere č. 0504966626, na základe ktorej sa
právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.800 EUR

s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 15,60 % ročne, poplatkom za správu úverového účtu 1,99
mesačne, ktorý mal byť splácaný mesačne vo výške 35,17 so splatnosťou prvej splátky 20. 5. 2009
vždy k 1. dňu v kalendárnom mesiaci s konečnou splatnosťou úveru 20. 3. 2017, inkasným spôsobom
z inkasného účtu.

16. Podanou žalobou žalobca si uplatnili nárok na zaplatenie splátok úveru pozostávajúcej z
neuhradenej časti úveru vo výške 2.735,89 EUR, z nesplatených riadnych úrokov vo výške 603,46 EUR
a z nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 53,82 EUR. Pričom neuhradená časť úveru vo
výške 2.735,89 EUR pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie
od uzavretiu úverovej zmluvy, t. j. od 3. 4. 2009 do 30. 9. 2011, ktoré neboli k 30. 9. 2011 uhradené a

z poplatkov, vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t. j. od 3. 4. 2011 do 30.
9. 2011, ktoré neboli k 30. 9. 2011 uhradené.17. Žalobca vo veci uvádzal, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s., postúpila na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným na spoločnosť žalobcu.

18. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 4. 2013, pôvodný veriteľ oznámil žalovanému
postúpenie pohľadávky.

19. Podľa § 2 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch - Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.28. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

29. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

30. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

31. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

32.Vdanejprávnejvecimalsúdnazákladevykonanéhodokazovaniazapreukázané,žemedziprávnym

predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je svojou povahou zmluvou
spotrebiteľskou.

33. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

34. Súd mal preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu tak, ako je to vyššie uvedené
a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

36. Podľa bodu 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, klient výslovne súhlasí s tým, že banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez

ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť
na tretiu osobu akejkoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky
voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej a len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky;
predchádzajúci písomný súhlas banky nie je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam
klienta ako záložcu voči banke v prospech banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je

spotrebiteľom v zmysle osobe na právneho predpisu, tak banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať.

37. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom k 3. 4. 2009, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok vcelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

38.Podľa§2ods. zákonaobankách,bankajeprávnickáosobasosídlomnaúzemíSlovenskejrepubliky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery
a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje.

39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný uzatvorili

dňa 3. 4. 2009 zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich
dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanému peňažné
prostriedky - úver vo výške 1.800 EUR, ktorý mal byť splácaný aj s úrokmi a poplatkami v mesačných
splátkach vo výške 35,17 EUR od 20. 5. 2009 do 20. 3. 2017 vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.

41. Slovenská sporiteľňa a.s., ako postupca uzavrela so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení
pohľadávok a žalovanému zasielala oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 4. 2013, čomu malo
predchádzať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22. 2. 2013. Žalovanému mala
byť zasielaná aj výzva banky, nakoľko bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, čo však preukázané žalobcom nebolo.

42. Podľa špecifikácie o postúpení pohľadávok SLSP, a.s., predmetom postúpenia bola pohľadávka voči
žalovanému zo zmluvy o úvere, ktorý bol splatný 20. 3. 2017, zostatok pohľadávky 3.660,80 EUR z toho
výška omeškaných splátok 3.647,42 EUR, istina po splatnosti 2.735,89 EUR, úroky 871,09 EUR, úroky
z omeškania 202,66 EUR, poplatky 53,82 EUR.

43. Slovenská sporiteľňa a.s. je bankou, licencovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 3 ods. 3 zákona
o bankách podlieha bankovému povoleniu a dohľadu NBS. Zmluva o splátkovom úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, preto je potrebné ju posudzovať v režime Občianskeho zákonníka, ale aj predpisov
špeciálnejprávnejúpravyatedazákonaospotrebiteľskýchúveroch,oochranespotrebiteľaaobankách.

44. V prípade bankových úverov podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, poskytuje dlžníkom
zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru, keď
spôsobilýmpredmetompostúpeniamôžebyťlenpohľadávkaalebojejčasť,ktorájeužsplatná(dospelá).
Žalobca súdu ako dôkaz o postúpení pohľadávky predložil oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. zo

dňa 5. 4. 2013 o postúpení pohľadávky žalovaného, avšak nepredložil súdu výzvu pôvodného veriteľa
na zaplatenie postúpenej pohľadávky, teda nepreukázal, že došlo následne k platnému a účinnému
postúpeniu predmetnej pohľadávky na neho, svoju aktívnu legitimáciu v konaní.

45. Aktívnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním

uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že žiaden
z účastníkov konania nenamieta.

46. Súd mal zato, že žalobca nadobudol pohľadávku, počas trvania úverového vzťahu. Slovenská
sporiteľňa a.s., ako banka je držiteľom bankového povolenia, teda sa na ňu vzťahuje zákon o
bankách, ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu ku Občianskemu zákonníku, preto preplatné postúpenie pohľadávky zo strany banky ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných
podmienok uvedených ustanovení § 524 OZ aj podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom v čase postúpenia pohľadávky. Z gramatického a logického

výkladu znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na ne banku môžu
byťlensplátkyúveru,ktorésúnepretržiteviacako90dnípolehotesplatnostiazároveňmusíbyťsplnená
aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorými je v
omeškaní nepretržite 90 dní.

47. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval žalovaného na úhradu dlhu, potom, čo
bol 90 kalendárnych dní v omeškaní s jeho splácaním. Zmluvou bola postúpená pohľadávka vo výške
3.660,80, ku dňu 22. 2. 2013, ktorá však pochádza z úveru, ktorý mal byť splatný až dňa 20. 3.
2017. Vzhľadom na uvedené žalobca nemohol platne uplatniť pohľadávku v uvedenej výške, keďže
nepreukázal skutočnosť, ktorú vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to napriek
formulácii uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach čl. 19.16., ktorú súd považuje za

neplatný právny úkon z dôvodu, že obchádza zákon o bankách a tiež z dôvodu, že ide neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

48. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

49. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. V danej právnej veci žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, samostatným uznesením.

53. Okresný súd uznesením č. k. 12C100/2014-65 zo dňa 5. 11. 2014 pripustil vstup vedľajšieho
účastníka do konania. Podľa§ 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle citovaného ustanovenia zákona
súd posúdil aj účinky pristúpenia účastníka, pôvodne ako vedľajší účastník.

54. Vedľajší účastník zároveň tak zdieľa so žalovaným jeho prípadný úspech či neúspech. Žalovaný mal
v konaní plný úspech, plný úspech má preto aj vedľajší účastník ako subjekt, ktorý tak má nárok na
náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Prešov.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.