Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Kotríková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Csp/87/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816215035
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3816215035.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPrievidzasudkyňouJUDr.ZuzanouKotríkovouvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,
s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, proti žalovaným: 1/ H. H., narodený X.X.XXXX, trvale bytom
L. XXX/XX, T. Q., občan SR, 2/ O. H., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, T. Q., občan SR,
o zaplatenie 6.944,51 Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.944, 51 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 170,77 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
6.944, 51 Eur od 30.09.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100%, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcasažalobou,doručenou súdudňa22.11.2016domáhalprotižalovaným1/a2/prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zaplatenia sumy 6.944,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 170,77 Eur ,
s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.944,51 Eur od 30.09.2015 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 23.10.2015
medzipostupcomSlovenskousporiteľňou,a.s. ažalobcompostupcapostúpilpredmetnúpohľadávkuna
žalobcu. Postupca uzatvoril so žalovanými 1/,2/ dňa 12.10.2009 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorá obsahuje
všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného
zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní nesplnili v stanovených
termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy a preto postupca podaním z 30.09.2015
oznámilžalovaným,žekudňu29.09.2015vyhlásilmimoriadnusplatnosťpohľadávkyzozmluvy avyzval
žalovaných na úhradu dlžnej sumy do 15 dní. Ku dňu postúpenia pohľadávka žalobcu predstavovala
sumu 7.264,24 Eur a pozostávala z istiny 5.684,73 EUR , riadneho úroku 1.383,04 EUR, úroku z
omeškania 196,47 Eur. Podľa zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným 1/, 2/ úver vo
výške 6.000,- Eur , ktorí mali žalovaní splácať v mesačných splátkach po 97,81 Eur k 25. dňu v
mesiaci , počnúc dňom 25.11.2009 a konečnou splatnosťou dňa 25.09.2019. Žalobca v tomto konaní
uplatňuje splátky splatné od 25.11.2013 do 25.09.2019 v počte 71 a celkovej výške 6.944,51 Eur ,
úrok z omeškania vypočítaný ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky 170,77 Eur a úrok
z omeškania z predčasne zosplatnených splátok vo výške 8,05% ročne zo sumy 6.944,51 Eur od
30.09.2015 do zaplatenia.
2. Súd vo veci samej rozhodol Rozsudkom zo dňa 13.09.2017, č.k. 18Csp/87/2016-99, proti ktorému
podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Súd druhej inštancie Uznesením zo dňa 27.02.2019, č.k.
19Co/12/2018-129 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlnil substitučne
splnomocnený právny zástupca, ktorý vyjadrili súhlas s pojednávaním a rozhodnutím v neprítomnosti
žalobcu, nedostavili sa žalovaní 1/ a 2/ a neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súd preto
pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ podľa § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“).
4. Súd doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 27.02.2019.
5. Na základe vykonaného a doplneného dokazovania súd zistil skutkový stav, tak ako ho tvrdil žalobca:
Dňa 12.10.2009 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a
žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným 1/,2/ úver vo výške
6.000,- EUR, pri úrokovej sadzbe 14,50 % ročne, s poplatkom za správu úveru 1,99 EUR mesačne,
spracovateľským poplatkom 122,78 EUR, s výškou mesačných splátok 50,32 EUR od prvého čerpania
do 31.10.2009 a vo výške 97,81 EUR od 25.11.2009, s počtom splátok 119 od 25.11.2009 a konečnou
splatnosťou dňa 25.09.2019. Listom zo dňa 09.09.2015, označeným ako Výzva SLSP, a.s. vyzvala
oboch žalovaných, aby uhradili dlžnú sumu 2.583,57 EUR ( čo je dlžná suma k 08.09.2015) v lehote
do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaní 1/ a 2/ túto výzvu neprevzali v odbernej lehote. Listom zo
dňa 30.09.2015, označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti SLSP, a.s. v zmysle
bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery SLSP, a.s.
vyhlásila ku dňu 29.09.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Listom zo dňa 30.10.2015,
označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zák.č. 40/1964 Zb. oznámila SLSP
a.s., že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.10.2015 postúpila pohľadávku na žalobcu.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE z 23.10.2015 SLSP, a.s. ako postupca postúpila
predmetnú pohľadávku ( čo je zrejmé aj z prílohy č.1 k tejto zmluve) na žalobcu ako postupníka. Výzvou
z 25.04.2019 súd vyzval oboch žalovaných, aby sa vyjadrili, či žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi
oznámili zmenu svojho trvalého bydliska, ku ktorej došlo k 11.5.2011 a aby sa zároveň vyjadrili, či im boli
právnym predchodcom doručované výzvy pred postúpením pohľadávky na žalobcu a aby súdu oznámili
dôvody ich neprevzatia v odbernej lehote. Predmetnú výzvu žalovaný 1/ neprevzal v odbernej lehote a
žalovanej 2/ bola doručená 29.04.2019. Na výzvu súdu nereagoval ani jeden zo žalovaných.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na žalobe a svojich písomných vyjadreniach.
Žalovaní 1/ a 2/ ostali pasívni.
7. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa ustanovení týchto zákonov:
7.1.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
7.2.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
7.3.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.7.4.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, k predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a
nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a
v čase uzavretia zmluvy.
7.5.Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
7.6.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
7.7.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7.8. Podľa bodu 10.5. Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný oznámiť Banke adresu,
číslo telefónu, faxu, telexu alebo iných elektronických prostriedkov, na ktoré bude Banka zasielať
alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty. Klient je povinný bezodkladne informovať Banku o
akejkoľvek zmene týchto údajov. Ak klient o takejto zmene Banku neinformuje, považuje sa doručenie
vykonané na poslednú Banke známu adresu za riadne vykonané.
8. V prejednávanej veci sa žalobca ako postupník domáha voči žalovaným 1/a 2/ zaplatenia sumy
6.944,51 Eur s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 od postupcu, právneho predchodcu žalobcu, Slovenskej
sporiteľne a.s. ( v texte uvádzané aj ako SLSP, a.s.), IČO: 00 151 653, ktorá je bankou. Zmluvu o
postúpenípohľadávkyz23.10.2015 žalobcadokonaniapredložilrovnakoakonímoznačenéoznámenie
o postúpení pohľadávky. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi
právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalovanými 1/ a
2/ podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom.
Súd na základe doplneného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný na
podanie tejto žaloby, nakoľko súdu predložil ďalšie listinné dôkazy vrátane dôkazov o doručovaní výzvy
právneho predchodcu žalobcu z 09.09.2015 žalovanému 1/ na adresu T., L. ( ktorú neprevzal v odbernej
lehote a vrátila sa odosielateľovi 07.10.2015) a žalovanej 2/ na adresu T. (ktorú žalovaná taktiež v
odbernej lehote neprevzala a vrátila sa odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote 07.10.2015).
Právny predchodca žalobcu doručoval následne Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
30.09.2015 žalovaným 1/ a 2/ na vyššie uvedené adresy s tým, že žalovaný 1/ súdu nijako nepreukázal,
že si splnil oznamovaciu povinnosť v súlade s bodom 10.5. Všeobecných obchodných podmienok SLSP,
a.s. a nepreukázal, že oznámil právnemu predchodcovi žalobcu zmenu trvalého bydliska. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu oboch žalovaných vyzval na úhradu
dlžnej sumy výzvou z 09.09.2015, žalobca preukázal aj doručovanie tejto výzvy žalovaným, tiež bolo
preukázané, že právny predchodca žalobcu (SLSP, a.s.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku
dňu 29.09.2015. Následne dňa 23.10.2015 SLSP, a.s. predmetnú pohľadávku postúpila na žalobcu. Súd
sa po doplnení dokazovania stotožnil s právnym názorom žalobcu, a za kvalifikovanú výzvu považoval
už výzvu z 09.09.2015, ktorá bola riadne doručovaná obom žalovaným, z čoho možno vyvodiť, že v čase
postúpenia pohľadávky ( 23.10.2015) napriek písomnej výzvy banky boli žalovaní 1/ a 2/ v omeškaníso splnením svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čím
bolo preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Uvedené možno podporne
vyvodiť aj z údaju, ktorý je uvedený v Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/
CE ( č.l. 14 spisu) , že žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 787 dní. S odkazom na
rozhodnutie súdu druhej inštancie súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že doručenie výziev
bolo správne a medzi doručovaním výziev a postúpením pohľadávky na žalobcu uplynul taký čas, ktorý
by umožnil žalovaným zareagovať na výzvy uspokojením pohľadávky.
9.Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ
(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene
v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre
platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona
o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej
úprave postúpenia pohľadávok. Podľa prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách, možno pohľadávku
banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou) v prípade, ak dlžník
mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej 90 dní. Podľa druhej
vety § 92 ods. 7 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez súhlasu dlžníka, ak dlžník
pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou). Z predmetného ustanovenia
zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie pohľadávky, ktorých splatnosť
nastane až po postúpení pohľadávky.
10.Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách teda môže byť
iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky ( s odkazom napríklad na uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa
29. 05. 2014). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne
napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.
11. Žalobca preukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, preto súd ďalej vecne preskúmal
ním uplatňovaný nárok. Podľa obsahu Zmluvy o splátkovom úvere č. 373747545 ide o tzv. typovú
alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov. Súd po preskúmaní
obsahu a predmetu zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je vzťahom
spotrebiteľskýmazmluvuosplátkovomúvere jepotrebnépovažovaťzazmluvuospotrebiteľskomúvere
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Súd u predmetnej úverovej zmluvy nezistil také skutočnosti, ktoré by
spôsobovali neplatnosť niektorého z jej ustanovení pre jeho rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom.
Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ proti výške žalovanej sumy nevzniesli žiadne námietky. Súd má za to, že
ani v spotrebiteľskom spore okrem neprijateľných zmluvných podmienok nevykonáva dokazovanie na
preukázanie tvrdení (skutočností), ktoré spotrebiteľ nepredniesol a to ani cez ustanovenie § 295 CSP.
Ak spotrebiteľ ako žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, stanú sa tieto tvrdenia nespornými
(§ 151 ods. 1 CSP ), preto akékoľvek dokazovanie nie je v tomto prípade pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné (§ 295 prvá veta CSP) a nesporné tvrdenia strán sa stanú pre účely rozhodnutia vo
veci zisteným skutkovým stavom (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) súd v spotrebiteľskom spore z vlastnej
iniciatívy (bez návrhu) skúma len existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, pričom za skúmanie
neprijateľných zmluvných podmienok (t.j. ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa) nemožno považovať posudzovanie splnenia
zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe úverovej zmluvy právny predchodca
žalobcu poskytol žalovaným 1/ a 2/ spotrebiteľský úver vo výške 6.000,- Eur a žalovaní sa mu zaviazali
poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutých splátkach vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky. Túto
povinnosť žalovaní porušili a poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s uzatvorenou zmluvou nesplácali,
v dôsledku čoho sa dlh žalovaných 1/ a 2/ stal mimoriadne splatným dňa 29.09.2015. Dlžná istina ku
dňu zosplatnenia úveru predstavovala sumu 7.264,64 Eur. Žalobca si v spore uplatňuje len splátky úveru
splatné od 25.11.2013 do 25.09.2019 v počte 71 a celkovej výške 6.944,51 Eur ( 71 x 97,81 Eur), preto
nárok žalobcu je dôvodný. Právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovaným z titulu nesplatenéhoúveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere postúpil žalobcovi ako postupníkovi na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané,
že by si žalovaní 1/ a 2/ svoj dlh vyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX splnili, resp.
že by tento jeho záväzok zanikol iným spôsobom než splnením, súd považoval žalobu za dôvodnú a
vyhovel jej v plnom rozsahu. Žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v
dôsledku čoho im okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť úroky z
omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku omeškania činila 0,05
%. Súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške uplatnenej v žalobe,
t.j. 8,05 % ročne v súlade s § 517 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.1.2013.
12.Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. V zmysle v bode 12 rozsudku citovaných ustanovení ak žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, patrí mu voči žalovaným 1/ a 2/ náhrada trov konania, o ich výške súd rozhodne samostatným
uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.