Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 21, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215928
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6713215928.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci
žalobcu: X. O., s. r. o., so sídlom O. cesta XXXX, XXX XX H., Y.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Michaelou
Maťuchovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie L. XXXX/X, XXX XX T., proti žalovaným:
I./ R. M. správcovská, k. s., so sídlom kancelárie O. XX, F. XX S., Y.: XX F. XXX, správca konkurznej

podstaty úpadcu K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX Q., II./ K. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. XXX/X, XXX XX Q., zast. Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen,
Y.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 8C/185/2013-309 zo dňa 17. 12. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/185/2013-309 zo dňa 17. 12. 2018 vo výroku II., ktorým
rozhodol tak, že žalovaný I./ nemá nárok na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/185/2013-309 zo dňa 17. 12. 2018 vo výroku, ktorým
súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému II. trovy konania v rozsahu
100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania m e
n í tak, že žalovanému II. proti žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

III. Žalovanej I. náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

IV. Žiadna zo strán - žalobca a žalovaný II. nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaný I./ nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému II./ trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti právneho
úkonu žalovaných I./ a II./ zo dňa 16.09.2013, ktorým písomne odstúpili od záložnej zmluvy zo dňa

16.08.2013, predmetom ktorej bolo založenie nehnuteľností vedených na Správe katastra Detva, obec
Detva, pre katastrálne územie Detva, zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra C č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 422 m2, parcela registra C č. XXXX orná pôda o výmere
XXX m2 a rodinný dom postavený na parcele registra C č. XXXX so súp. č. XXX, ktorých sú žalovaní
bezpodielovými spoluvlastníkmi. Žalobu uviedol, že so žalovaným I./ uzatvoril dňa 21.11.2011 zmluvu
o pôžičke, s čím žalovaný II./ vyslovil súhlas. Predmetom zmluvy bolo požičanie sumy 96.500,- Eur,

s povinnosťou žalovaného I./ vrátiť požičanú sumu najneskôr do 30.04.2013. Zo strany žalovaného I./
nedošlo k splateniu pohľadávky. Žalobca sa dohodol so žalovanými I./ a II./ na uzatvorení záložnejzmluvy a určení novej lehoty na splatenie pôžičky. Dňa 16.08.2013 bolo zmluvou zriadené záložné
práva žalobcu k nehnuteľnostiam.

3. Dňa 13.11.2017 správca konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného I./ R. M. správcovská, k.s., oznámil
súdu, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K/89/2015 bol vyhlásený konkurz na
majetok úpadcu - žalovaného I./ s tým, že predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 4/2016 zo dňa 08.01.2016 pod položkou K000295.

4.Okresný súduznesenímč.k.8C/185/2013-66zodňa04.12.2017konanievočižalovanémuI./prerušil.

5. Správca konkurznej podstaty úpadcu Emília Vojteková, nar. 21.03.1956, navrhol v zmysle § 47 ods. 4
zákona č. 7/2005 Z.z. pokračovať v konaní a to z toho dôvodu, že predmetné konanie bráni ukončeniu
speňažovacieho procesu v konkurze tým, že kým súd v konaní nerozhodne kataster nehnuteľnosti
odmieta zapísať vlastnícke právo vydražiteľa nehnuteľnosti, ktoré tvorili súpis majetku úpadcu, ktoré

vydražiteľ nadobudol v rámci vykonanej dobrovoľnej dražby.

6. Uznesením č.k. 8C/185/2013-265 zo dňa 12.10.2018 okresný súd rozhodol, že pokračuje v konaní
voči žalovanému I./ .

7. Dňa 12.11.2018 doručil právny zástupca žalobcu súdu elektronické podanie zo dňa 08.11.2018,
ktorým žalobca oznámil súdu, že berie svoj návrh späť v celom rozsahu a žiada, aby súd konanie
zastavil. Žalobca uviedol, že v čase podanie žaloby aj súd mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne,
nakoľko určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, mohlo znamenať zápis vkladu záložného práva do
katastra nehnuteľností v prospech žalobcu alebo zastavenie katastrálneho konania. Rozhodnutie súdu

malo de facto znamenať, či záložné právo vznikne alebo nevznikne v zmysle ust. § 151 e ods. 2 OBZ.
Počas konania žalovaná I./ odmietla predložiť doklady, ktorých pravosť sa mala osvedčiť - a to v časti
podpisov, čím spôsobila prieťahy v súdnom konaní. Do dnešného dňa si túto povinnosť žalovaná I./
uloženú súdom nesplnila. Následne podala žalovaná I./ návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd
Banská Bystrica vyhlásil na majetok žalovanej I./ konkurz (spis. zn. 1K/89/2015), čím došlo k speňaženiu

aj spornej nehnuteľnosti. Konanie žalovanej I./ tým, že podala návrh na vyhlásenie konkurzu, spôsobilo
stratu naliehavého právneho záujmu na určení, či odstúpenie od zmluvy o zriadení záložného práva
je platné alebo nie, v konečnom dôsledku teda, či záložné právo vznikne alebo nie. Naliehavý právny
záujem na určení platnosti odstúpenia od zmluvy o zriadení záložného práva zanikol vstupom žalovanej
do konkurzného konania. Záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti nikdy nevzniklo a teda nemohlo

byť ani uplatnené v prihláške do konkurzného konania. Záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká podľa
ust. § 151 e ods. 2 OBZ zápisom do katastra nehnuteľností. Je teda v rozpore s elementárnou logikou
tvrdenie žalovaného II./ v jeho podaní zo dňa 15.10.2018, že zaniklo v zmysle ust. § 28 ods. 4 ZKR,
jednoducho povedané to čo nevzniklo, nemôže ani zaniknúť. A aj keby súd teraz rozhodol, či odstúpenie
od zmluvy platné je, nie je možné povoliť vklad takéhoto záložného práva, nakoľko medzi časom

prebehlo speňaženie majetku v zmysle ZKR. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a to zániku
naliehavého právneho záujmu v dôsledku konania žalovanej I./ zobral žalobca svoj návrh späť v celom
rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil. V zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP žalobca žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú I./ náhradou trov konania, z dôvodu, že zavinila zastavenie konania, pretože došlo k
strate základnej podmienky určovacej žaloby a to vyhlásením konkurzu na jej majetok.

8. Žalovaný II./ oznámil súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby, zároveň žalovaný uviedol , že tvrdenia
žalobcu v späťvzatí žaloby sú bez právneho významu. Tvrdenie žalobcu o zrejmej účelovosti a snahe
poškodiť žalobcu je len zavádzajúce. Žalobca I./ oznámil súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby

žalobcom, a zároveň žiada súd, aby zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

9. Vzhľadom na uvedené okresný súd konanie zastavil.

10. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP

v spojení s ustanoveniami § 256 ods. 1 a § 257 CSP. K zastaveniu konania v prejednávanej veci
došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že
žalobcatýmtoúkonomreagovalnaskutočnosťvyhláseniakonkurzunamajetokžalovanéhoI./.Procesný
úkon späťvzatia žaloby žalobcom mal za následok zastavenie konania, a zároveň okresný súd nemalpreukázané zavinenie na zastavení konania na strane žalovaného I./ a ani na strane žalovaného II./. S
poukazom na uvedené konštatoval, že zastavenie konania svojím procesným úkonom zavinil žalobca,
a teda nárok na náhradu trov konania svedčí v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP žalovaným

voči žalobcovi. Uviedol, že vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného I./ a vplyv tejto skutočnosti
na konanie a možné spôsoby jeho ďalšieho priebehu vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce nepriznanie trov konania, a preto žalovanému I./ nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Okresný súd mal za to, že žalovaný II./ nemal nijaký vplyv na zastavenie konania a svojim konaním ani
nezapríčinil zastavenie konanie, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

voči žalobcovi.

11. Proti výroku rozhodnutia II. a III. podal odvolanie žalobca v súlade s § 355 ods. 2 CSP, § 357
písm. m) CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP, navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť
tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná I./ je povinná nahradiť
trovy konania žalobcovi do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o výške

náhrady trov konania. Odvolateľ podal odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že ako žalobca bol
donútený skutkovým stavom zobrať návrh späť, z dôvodu zaniku jeho naliehavého právneho záujmu
v dôsledku konania žalovanej I./, ktorá je manželkou žalovaného II./. Žalovaní po celý čas konania
postupovali uni sono. Žalovaná I./ podala návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd Banská Bystrica

vyhlásil na majetok žalovanej I./ konkurz, čím došlo k speňaženiu aj spornej nehnuteľnosti. Konanie
žalovanej I./ tým, že podala návrh na vyhlásenie konkurzu, spôsobilo stratu naliehavého právneho
záujmu na určení, či odstúpenie od zmluvy o záložnom práve je platné alebo nie, v konečnom dôsledku
teda, či záložné právo vznikne alebo nie. Naliehavý právny záujem na určení platnosti odstúpenia od
zmluvy o zriadení záložného práva zanikol vstupom žalovanej do konkurzného konania. Vzhľadom na

uvedené konanie žalovanej I./ a zánik naliehavého právneho záujmu v dôsledku konania žalovanej I./
zobral žalobca svoj návrh späť v celom rozsahu. Súd prvej inštancie nevysvetlil, kto procesne zavinil
zastavenie konania a prečo dôvody hodné osobitného zreteľa neprináležia aj v tomto prípade, keď sa
jedná o manželov a konali vždy spoločne. Pokiaľ žalobca musel žalobu zobrať späť pre konanie na
strane žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zapríčinil zastavenie konania

(Uznesenie NS SR 7M Cdo 4/2010). Ďalej poukázal na uznesenie 3Sžf/6/2011 a iné sporové konania
o vymáhanie pohľadávky, v ktorých ak po začatí žalovaný vstúpi do konkurzného konania, pokiaľ dlžník
iniciuje konanie o oddlžení, najčastejšie formou konkurzu, podľa § 167 ods. 1 ZKR, tým v prípade
vyhlásenia konkurzu spôsobuje aj procesný následok vo forme zastavenia sporového konania, v ktorom
sa uplatňuje voči nemu pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená v konkurze. Súdy v takýchto prípadoch

výrokom rozhodujú, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Poukázal na
nálezÚstavnéhosúduSRz20.03.2018sp.zn.II.ÚS569/2017,podľaktoréhoust.§256ods.1CSPjez
obsahovéhohľadiskavpodstatezhodnésoskoršímust.§146ods.2OSP,nietpretodôvoduneaplikovať
ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 OSP. Ak došlo k zastaveniu konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v prípade,

ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Poukázal tiež na to, že súd
konštatoval, že konanie žalovanej I./ je dôvodom hodným osobitného zreteľa, avšak toto neaplikoval aj
na žalovaného II./, a teda ide o svojvôľu súdu. Súd nesprávne právne hodnotil procesné zavinenie v
danej veci. Žalovaná I./ procesne zavinila zastavenie konanie a preto je povinná nahradiť trovy konania
žalobcovi a ak si trovy konania uplatňuje žalovaný II./, tak aj žalovanému II./.

12. Žalovaný II./ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Uviedol, že žaloba bola zobratá späť, pričom žalovaný II./ svojim správaním takýto úkon žalobcu nijako
nevyvolal a za tento úkon je procesne zodpovedný jedine a výlučne samotný žalobca. Žalobca je stranou
konania, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Žalovaný II./ preto nevidí žiadny dôvod prečo by

mu súd nemal priznať ním uplatnené trovy konania, ktoré mu reálne a objektívne vznikli, a ktoré musel
vynaložiť na účelnú obranu v súdnom spore. Tvrdenia žalobcu v odvolaní o postupe žalovaných uni
sono, ako aj tvrdenie o marení dokazovania žalovanými sú len ničím nepodložené fabulácie žalobcu,
ktoré navyše hraničia s pohŕdaním súdnej autority. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít v SR, tieto rozhodnutia sú pre daný stav neaplikovateľné, nakoľko žalobca

poukazuje na prax rozhodovania o trovách konania v prípadoch, kedy po dôvodne podanej žalobe
došlo zo strany žalovaných subjektov k úhrade vymáhanej sumy. V predmetnej sporovej veci došlo po
vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného I./ k prerušeniu sporového konania a jeho pokračovaniu na
základe iniciatívy správcu konkurznej podstaty a následnému zastaveniu konania na základe späťvzatiažaloby zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie sa pri hodnotení procesnej stránky sporu dôsledne riadil
príslušnými ustanoveniami CSP.

13. Žiadne iné vyjadrenia podané neboli.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnuté výroky II. III. rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu podľa ustanovenia § 379 CSP a §
380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti (II. výrok) je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387

ods. 1 CSP a vo výroku III. v súlade s § 388 CSP zmeniť.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia o náhrade trov konania. Žalobca

podľa obsahu odvolania podal odvolanie do výrokov II. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorými
súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný I./ nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.) a žalobca
je povinný nahradiť žalovanému II./ trovy konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Odvolanie žalobca podal
v súlade s § 365 ods. 1 písm. h) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil.

17.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval

18. Súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 256 ods. 1 CSP, § 257 CSP, § 262 CSP. V odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že k zastaveniu konania v prejednávanej veci došlo v dôsledku
späťvzatia žaloby žalobcom, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca týmto úkonom
reagoval na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného I./. Procesný úkon späťvzatia

žaloby žalobcom mal za následok zastavenie konania a zároveň okresný súd nemal preukázané
zavinenie na zastavení konania na strane žalovaného I./ a ani na strane žalovaného II./. Z uvedeného
dôvodu okresný súd konštatoval, že zastavenie konania svojim procesným úkonom zavinil žalobca, a
teda nárok na náhradu trov konania svedčí v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP žalovaným voči žalobcovi.
S uvedeným sa odvolací súd stotožnil.

19. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho

poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.).
Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové
zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú

žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je

správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. Sám žalobca v
odvolaní uvádza, že platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná
dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. V
danej veci nebolo rozhodnuté v merite veci a predtým, než bolo rozhodnuté, kto bude v konaní úspešný
alebo neúspešný, zobral žalobca žalobu späť z dôvodu, že došlo k strate naliehavého právneho záujmu

na určení, či odstúpenie zmluvy o zriadení záložného práva je platné alebo nie, teda, či záložné právo
vznikne alebo nie. V danom štádiu konania nie je možné zistiť, či by bol žalobca v konaní úspešný,
pretože existencia naliehavého právneho záujmu vo veci sama o sebe nemá za následok aj úspešnosť
podanej žaloby, preto v danej veci nebolo možné ustáliť, či žaloba bola podaná dôvodne alebo nie. Súdprvej inštancie preto správne vychádzal zo skutočností, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia
žaloby, teda na základe procesného úkonu žalobcu. Na strane žalovaných nezistil také konanie, ktoré
by preukazovalo, že žalovaní nesporne zavinili zastavenie konania, čiže, že by na základe ich úkonov z

dôvodu, že došlo k odstráneniu neplnenia povinností, ktorých sa dožadoval žalobca, by žalobca zobral
žalobu späť, teda že by žalovaní buď plnili alebo uznali následky svojho nesprávneho konania, ktoré
žalobca žaloval alebo ochrany ktorého práva sa domáhal a preto správne súd ustálil, že zavinenie na
zastavení konania vzhľadom na procesný úkon žalobcu zavinil žalobca, v tomto prípade sa skúma len
procesné zavinenie.

20. Okresný súd následne správne posudzoval náhradu trov konania aj v súlade s § 257 CSP a rozhodol
tak, že žalovanej I./ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
keď mal za to, že vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej I./ malo vplyv na konanie a možné
spôsoby ďalšieho priebehu konania čo vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie trov konania žalovanej I./. s týmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj odvolací

súd. Pokiaľ ide o ustálenie samotných dôvodov hodných osobitného zreteľa tak, ako ich posúdil súd
prvej inštancie, toto žalobca v odvolaní nenamietal, preto sa toto ani nestalo predmetom prieskumu
odvolacieho konania.

21. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol tak, že žalovaný I./

nemá nárok na náhradu trov konania potvrdil.

22. Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanému II./ trovy konania v rozsahu 100%, v tejto časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil podľa § 388 CSP, keď mal za to že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

žalovanému II./ nepriznal náhradu trov konania.

23. Aplikácia ust. § 257 CSP všeobecne prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom

výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkovkonania.Priposudzovaníokolnostihodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadaťajna pomery
všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na
súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu.

24. V prejednávanej veci je nesporné, že na základe späťvzatia návrhu žalobcom došlo k zastaveniu
konania. Predmetom konania bolo určenie, že právny úkon žalovaných I./ a II./ - odstúpenie od záložnej
zmluvy, ktorou mala byť zabezpečená pohľadávka žalobcu voči žalovanej I. vo výške 96.500 Eur je
neplatné. Žalobou žalobca sledoval, aby došlo k zápisu záložného práva do katastra nehnuteľnosti. V

priebehu konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovanej I./ ( manželky žalovaného II./) a k
speňaženiu predmetu záložnej zmluvy (žalovaný I./, II../ už nie sú vlastníkmi predmetu spornej záložnej
zmluvy). Žalobca na základe uvedeného skutkového stavu zobrať návrh späť, z dôvodu zániku jeho
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Uvedené skutkové okolnosti
danej veci súd posúdil ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému II./ nepriznal

nárok na náhradu trov konania, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil, tak, že
žalovanému II. proti žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný vo vzťahu k žalovanej I./ a preto žalovanej
I./ vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však
odvolací súd zistil, že žalovanej I./ žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto jej
odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia,
ktorým odvolací súd zmenil výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, tak, že

žalovanému II./ proti žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, v odvolacom konaní,
mal žalobca ako aj žalovaný úspech len čiastočný (vzhľadom k ich návrhu rozhodnutia v odvolacom
konaní), preto odvolací súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).