Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317202877
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317202877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 043
55 211, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, právne zastúpený advokátom: JUDr.
Barbora Korenecová, so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3 proti žalovanému: X. S., nar. X.X.XXXX, bytom
B., V. Z. XXX, o zaplatenie 100,- Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 10Csp/45/2017-93 zo dňa 15.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 4, § 488, § 489
Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 písm. a), b), c), d), e) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku.
3. Vecne argumentoval tým, že súd nemal preukázané, že žalovaný je
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vymedzil svoj nárok. Žalobca nepreukázal

uzatvorenieúverovejzmluvysožalovaným.Tedanepreukázal,žebyžalovanýbolnositeľomsubjektívnej
povinnosti zaplatiť žalovanú istinu. Je nesporné, že medzi žalobcom a spotrebiteľom bola uzavretá
úverová zmluva elektronickým komunikačným prostriedkom, pričom komunikácia zo strany spotrebiteľa
bola zabezpečená použitím prihlasovacích údajov cez webovú stránku žalobcu. Žalovaný je v zmluve
uvedený ako dlžník uvedením jeho mena, priezviska, rodného čísla a bydliska, avšak žalovaný v konaní
tvrdil, že na uvedenej adrese a ani v Sládkovičove nikdy nebýval. Žalovaný poprel, že by niekedy
so žalobcom uzavrel zmluvu o úvere a že by žalobca mu vyplatil z titulu úverovej zmluvy finančný

obnos vo výške 100,- Eur s tým, že niekto zneužil jeho osobné údaje. Žalobca v konaní nepreukázal
zaslanie finančnej čiastky žalovanému z titulu úverovej zmluvy a nepreukázal, že by žalovanému zasielal
upomienky a ani písomnú výzvu na úhradu dlhu z 19. septembra 2016. Žalobca v konaní nepreukázal
pasívnulegitimáciužalovanéhovkonaníatoboldôvod,prektorýsúdžalobuzamietol.Otrováchkonania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu
sa písomne nevyjadril. Žalobca a Žalovaný uzatvorili dňa 17.01.2014 Zmluvu o úvere č. 438718, na
základe ktorej Žalobca Žalovanému poskytol krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100,-- EUR, ktorý saŽalovaný zaviazal vrátiť spolu s dojednanou odplatou, ktorá predstavuje sumu vo výške 28,-- EUR (ďalej
len ,,Zmluva“). Žalovaný sa Zmluvou zároveň zaviazal celkovú čiastku zaplatiť v lehote 28 dní odo dňa
poskytnutia úveru na účet veriteľa. Žalovanému bol zo strany Žalobcu na základe Zmluvy poskytnutý

úver vo výške 100,-- EUR na číslo bankového účtu Žalovaného: XXXXXXXXXX/XXXX, pod variabilným
symbolom:XXXXXXXXXX,dňa17.01.2014(7.položkaodkoncavýpisuzbankovéhoúčtu,ktorýžalobca
priložil k odvolaniu). Uvedená skutočnosť vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré Žalobca súdu prvej
inštancie predložil vo forme príloh k návrhu na začatie konania. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním súdu
prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní

dôvodu uplatňovaného nároku. Žalobca má za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný
a podložený listinnými dôkazmi priloženými k žalobe.
5. Žalovaný odvolanie nepodal, vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zopakoval, že návrh žalobcu
je nedôvodný. Zmluvu s uvedenou spoločnosťou MINIHOTOVOST,SE žalovaný nikdy neuzavrel. Sumu
vo výške 100 Eur nikdy od spoločnosti MINIHOTOVOST, SE neprevzal osobne a ani na bankový účet,
neregistroval sa v uvedenej spoločnosti. V Návrhu na vydanie platobného rozkazu, platobnom rozkaze

a v zmluve o poskytnutom úvere je uvedený žalovaný: X. S., Trvale bytom : X. S. XXXX/XX,XXXXX
W.. RČ: XXXXXXXXXX, Štátna príslušnosť : SR. Adresa uvedená v registrácii nie je a ani nikdy nebola
jeho trvalým a ani prechodným bydliskom. Neuzavrel zmluvu o poskytnutom úvere zo dňa 17.1.2014
ě.XXXXXX, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100 EUR
s prísl., na číslo bankového účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pod variabilným symbolom : XXXXXXXXXX.

Uvedený účet podľa priloženej dôkaznej listiny č.u. : XXXXXXXXXX/XXXX ( 7 položka od konca výpisu
z bankového účtu ), nevlastní a ani nevlastnil. Ku dňu 17.1.2014 žalovaný vlastnil účet od spoločnosti
E.W.tu : XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN W., aktuálne vlastní účet V. O. : W.. Podaný platobný rozkaz
považujem za neopodstatnený v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby bol
platobný rozkaz zrušený a návrh žalobcu ako neodôvodnený zamietnutý.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol a to s

poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.
8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

9. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je právnická osoba a žalovaný je fyzická osoba. Žalovaný podľa
tvrdenia žalobcu sa prostredníctvom webovej stránky C. registroval a požiadal žalobcu o poskytnite
úveru vo výške 100,- Eur, pričom pri registrácii uviedol svoje osobné údaje: X. S., narodený X. E. XXXX,

bytom X. S. XXXX/XX, XXX XX W.. Súd z občianskeho preukazu žalovaného zistil, že jeho trvalým
bydliskom je B., B. T. X/X s tým, že občiansky preukaz mu bol vydaný 9. januára 2018 z dôvodu, že sa
presťahoval a predtým býval v tom istom meste na ulici V. Z. XXX. Podľa potvrdenia žalovaného v W.
nikdy nebýval. Súdu žalovaný uviedol, že účet má založený v E. v K.. Keďže žalobca v žalobe neuviedolna aký účet previedol premet úverovej zmluvy, súd ho vyzval, respektíve právnu zástupkyňu žalobcu,
aby túto skutočnosť uviedla. Právna zástupkyňa žalobcu výzvu prevzala 22. júna 2018, avšak výzva
zostala bezvýsledná.

11. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník

na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
12. Súd prvej inštancie preto dospel k vecne správnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii
žalovaného, a preto nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal ďalšími

meritórnymi otázkami.

13. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie
poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení strán.

14.Základnounormouupravujúcoubremenotvrdeniaapreukazovaniabolovčaserozhodovaniasúdom
prvej inštancie § 132 CSP, podľa ktorého sú to strany, ktoré označujú dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.
15. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (<., pričom v danom prípade nebola žiadna z nich naplnená). Naviac ani z predloženého výpisu
z účtu nijako nevyplýva, kto je majiteľom účtu, na ktorý boli peniaze poslané. Odvolací súd sa preto
stotožňuje s vecne správnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
keď nepreukázal, že úverovú zmluvu uzavrel so žalovaným a jemu poskytol úver a teda že žalovaný je
v danom spore pasívne vecne legitimovaný.

20. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol
vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok vo veci samej (I. výrok), vrátane správneho (II. výroku) o náhrade trov
konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou) potvrdil.
21. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
22. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom

v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedkyprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti
a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).