Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/274/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217864
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317217864.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobkyne: Mgr. L. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. ulica XXXX/X, Z., zastúpená: JUDr. Ivana Kochanská, advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra,
proti žalovanej: M. B., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX, M., zastúpený: JUDr. Richard Schwarz, advokát,
so sídlom Rákocziho 12, Nové Zámky, o zaplatenie 12.671,54 eura, o zastavení konania, o odvolaní

žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 17C/50/2017-92 zo dňa 19. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým odsekom výroku zastavil konanie a druhým

odsekom výroku rozhodol, že žalovaná má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania. Súd svoje
rozhodnutie odôvodnil právne § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že súd vyhovel návrhu žalobkyne na zastavenie
konania z dôvodu späťvzatia. Je síce pravda, že súd nemôže zastaviť konanie, ak sú na to vážne
dôvody, avšak vo vyjadrení žalovanej zo dňa 4.10.2018, žalovaná neuvádza žiadne reálne dôvody ani
práva, ktoré by zastavením konania boli ohrozené, venuje sa len všeobecnému konštatovaniu o ochrane

jej práv bez ich konkretizácie. Pokiaľ sa žalovaná opiera o ďalšiu pôžičku, ktorú by eventuálne mohla
mať uzatvorenú so žalobkyňou, takáto zmluva nie je predmetom tohto súdneho konania, a ani nemôže
byť v tomto konaní prejednávaná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1
CSP v spoj. s § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v prejednávanej veci došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu na
strane žalobcu. Platí, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, nakoľko bez zjavného dôvodu

vzal žalobu späť, na čo síce má právo, avšak musí niesť zodpovednosť za zastavenie konania. Súd
preto priznal žalovanej voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu
z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého uznesenia (§ 365 ods.
1 písm. a) CSP) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) CSP). Ako už žalovaná uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 4.10.2018, súd prvej inštancie
procesne nesprávne rozhodol v tom zmysle, že zastavil konanie, nakoľko s týmto postupom žalobcu
žalovaná nesúhlasila a odôvodnila to relevantnými zákonnými dôvodmi, ktoré však súd prvej inštancie
bezdôvodne neakceptoval. Vo veci bolo potrebné brať do úvahy zachovanie princípu právnej istoty a
ochrany práv a právom chránených záujmov žalovanej v zmysle Ústavy SR. V zmysle platnej judikatúry,

súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní mal vyhodnotiť predovšetkým možné dôsledky zastavenia
konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenieúčastníkov, najmä žalovanej, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jej práv a právom chránených záujmov.
Žalobkyňa, v tomto prípade zastavenia konania, si môže v budúcnosti opätovne uplatňovať svoje „práva“
v zmysle tzv. „zmluvy o pôžičke“, ktorej plnenie je predmetom tohto konania. Je dôležité, aby súd vo

veci meritórne rozhodol, aby bolo právne jasné, ktorá strana sporu je strana úspešná po rozhodnutí
súdu. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení sa odvoláva, okrem iného, na tú skutočnosť, že
žalobca na pojednávaní tvrdil, že má ešte ďalšiu „zmluvu o pôžičke“ týkajúcej sa žalovanej, ktorá však
má rovnaké vady ako táto, ktorej plnenie je predmetom tohto konania. Tento argument však žalovaná
pri svojom vyjadrení o nesúhlase so zastavením konania uviedla len ako argument podporný, ale nie

relevantný a zásadný argument. Žalovanej nie je známe, prečo sa súd prvej inštancie nezaoberal jej
zásadnými argumentmi uvádzanými pri jej nesúhlase so zastavením konania. Ďalšou skutočnosťou,
ktorou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal pri svojom procesnom rozhodnutí o zastavení konania, je
účelovosť návrhu žalobkyne, nakoľko je celkom evidentné, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
je otázne, či vôbec doručila súdu listinné dôkazy, na ktoré bola súdom vyzvaná na pojednávaní. Tvrdenia
žalobkyne na pojednávaní pred súdom si vzájomne protirečili, jednak priamo na pojednávaní a jednak

s tvrdeniami uvádzanými v žalobe t.j. napr., že kde a kedy ako žalovaná predmetnú „zmluvu o pôžičke“
podpísala, či v kancelárii žalobkyne alebo na notárskom úrade, či bola žalobkyňa osobne prítomná
(keďže ako žalovaná tvrdí, že sa v tom čase nachádzala na dovolenke v Thajsku) a pod. V zmysle
vyššie uvedeného má žalovaná za to, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní vyhodnotiť
jednak doterajšie konanie žalobkyne z právnej stránky, ale bolo potrebné, aby okrem právnych motívov,

zobral do úvahy aj etické a morálne, a to motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví.
Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. č. 4 Obo/81/2010 a
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo8/2013.Nazákladevyššieuvedenéhožalovanánavrhla,
aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a v konaní nariadil pokračovať
alternatívne, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Žalovaná si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou stranou sporu (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§

363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365CSP),preskúmalnapadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je s prihliadnutím k rozsahu a dôvodom podaného odvolania
výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o zaplatenie 12.671,54 eur s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 01.06.2017 až do zaplatenia. Žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o pôžičke

uzavretej dňa 3.1.2017 medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. V priebehu konania
žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie dňa 18.09.2018 späťvzatie žaloby (č. l. 48), podľa ktorého
žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Žalobkyňa svoje späťvzatie
žaloby neodôvodnila.

6. K späťvzatiu žaloby sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.10.2018
(ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom nesúhlasila so späťvzatím žaloby a so zastavením konania. Vo
vyjadrenížalovanáuviedla,žežalobkyňa,vprípadezastaveniakonaniasúdom,bysimohlavbudúcnosti
opätovne uplatňovať svoje „práva“ v zmysle tzv. „zmluvy o pôžičke“, ktorej plnenie je predmetom tohto
konania. Je dôležité, aby súd vo veci meritórne rozhodol, aby bolo právne jasné, ktorá strana sporu je

strana úspešná po rozhodnutí súdu. Ďalšou skutočnosťou, ktorá je pri rozhodovaní súdu dôležitá, je tá
skutočnosť, že žalobkyňa sama na pojednávaní tvrdila, že má ešte ďalšiu „zmluvu o pôžičke“ týkajúcej
sa žalovanej, ktorá však má rovnaké vady ako táto, ktorej plnenie je predmetom tohto konania. Návrh
žalobkyne na späťvzatie návrhu považuje taktiež za účelový s poukazom, že je celkom evidentné, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a je otázne, či vôbec doručila súdu listinné dôkazy, na ktoré bola

súdom vyzvaná na pojednávaní. Tvrdenia žalobkyne na pojednávaní pred súdom si vzájomne protirečili,
jednak priamo na pojednávaní a jednak s tvrdeniami uvádzanými v žalobe. V zmysle vyššie uvedeného
mala žalovaná za to, že pri rozhodovaní súdu o tomto návrhu žalobkyne, by súd mal vyhodnotiť jednak
doterajšie konanie žalobkyne z právnej stránky, ale je potrebné, aby, okrem právnych motívov, zobraldo úvahy aj etické a morálne, a to motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví.
Vo vyjadrení žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. č. 4 Obo/81/2010 a
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 8/2013.

7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania
s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho

autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp
občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu
späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany
so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné
bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie

pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti
dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné,
pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a
povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska
právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä

žalovaného,sprihliadnutímnamieruohrozeniajehoprávaprávomchránenýchzáujmov.Aksúddospeje
k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať podľa
§ 96 ods. 2 OSP, v opačnom prípade konanie zastaví (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9.
2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2010).

11. Za vážne dôvody svojho nesúhlasu so späťvzatím žaloby žalovaná uviedla, že žalobkyňa by si mohla
v budúcnosti opätovne uplatňovať svoje práva v tejto veci a že návrh žalobkyne na späťvzatie návrhu
považuje žalovaná za účelový, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná neuviedla

vážne dôvody svojho nesúhlasu. Odvolací súd uznáva argument žalovanej, že žalobkyňa môže niekedy
v budúcnosti opäť uplatniť na súde žalovanú pohľadávku, ide však iba o hypotetickú situáciu. Žalovaná
nepreukázala, že by tu bola oprávnená obava, ktorá by vyplývala z konania žalobkyne, že žalobu podá
opätovne v budúcnosti. Rovnako v súdnom konaní nebolo preukázané neunesenie dôkazného bremena
žalobkyne v súdnom konaní, keďže žalobkyňa vzala späť svoju žalobu bez uvedenia dôvodu. Ak by

aj žalobkyňa vzala späť svoju žalobu z dôvodu svojho možného neúspechu v súdnom konaní, ide o
prejav vôle uplatnený v súlade s dispozičným princípom civilného sporového konania. Tento dispozičný
princíp je obmedzený práve nesúhlasom žalovaného z vážnych dôvodov, ktoré však vzhľadom na
vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za preukázané. Z uznesenia NS SR sp. zn. 4Obo/81/2010
vyplýva, že išlo o situáciu, keď žalovaní v konaní vyjadrili nesúhlas so späťvzatím žaloby z dôvodu

podaného vzájomného návrhu a z uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/8/2013 vyplýva, že išlo o situáciu,
keď žalovaní nesúhlasili so späťvzatím žaloby z dôvodu zmeny situácie po zrušení právoplatného
rozhodnutia dovolacím súdom. Vzhľadom na rozdielny skutkový stav, žalovanou uvedené rozhodnutia
odvolací súd vyhodnotil ako nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu v prospech žalovanej
v tejto veci.

13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v súlade
s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

14. Žalobkyňa má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v
súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.15. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).