Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220631
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8116220631.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu M. F., nar. X. V. XXXX, bytom v A., D.. XX,
zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Križkova č. 9, IČO: 36
727334,protižalovanémuA.C.,nar.XX.M.XXXX,bytomvoS.H.,W.Z.č.XX,zastúpenémuadvokátom
JUDr. Petrom Behúňom, so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 44, o zaplatenie zmenkovej sumy
11.000,-€ s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 18Cb/228/2016, o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/19/2018-101 z 15. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 18Cb/228/2016-72 zo 14. júna

2018 o návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy 11.000,-€ s príslušenstvom rozhodol tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
11.000,-€ spolu so 6% ročným úrokom z danej zmenkovej sumy od 24. septembra 2016 do zaplatenia
a odmenu v sume 36,67 €, ktorej výška zodpovedá 1/3 percenta zmenkovej sumy. Žalobcovi zároveň
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady
rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie s odkazom na zistenia podľa obsahu spisu a za
aplikácie ustanovení § 149, § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1, § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) a čl. I § 47 ods. 1 a tiež čl. I § 48 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového dospel k záveru o opodstatnenosti žalobou uplatneného
nároku. Konštatoval, že žalovaný v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, hoci

procesnázodpovednosťzapreukázaniesplneniazáväzkuzozmenkyzaťažovalajeho.Vdanejsúvislosti
uviedol, že žalovaný ako vystaviteľ dňa 23. septembra 2015 vystavil vlastnú zmenku bez protestu, na
základe ktorej bol povinný zaplatiť žalobcovi v postavení remitenta zmenkovú sumu vo výške 11.000,-
€, pričom zmenka sa stala splatnou k 23. septembru 2016. Tvrdenia žalovaného o splatení dlhu zo
zmenky žalobca v konaní spochybnil. Čo sa týka obrany žalovaného o postupnom splatení predmetného
záväzku zo zmenky, súd prvej inštancie jednotlivé platby v prospech účtu žalobcu v celkovej výške

11.520,- € (od neidentifikovaného odosielateľa bez bližšej špecifikácie platieb) vyhodnotil ako platby
uhrádzané v súvislosti s inými obchodnými záležitosťami strán sporu. Keďže na rubopise zmenky nebol
vykonaný žiadny záznam o uskutočnení platieb zo strany žalovaného, pričom zmenka nebola následne
(po údajnom splatení dlhu) vystaviteľovi vrátená a tiež nebola zničená, súd nemal za preukázané, že
vyššie uvedené úhrady žalovaného boli určené na splatenie dlhu zo zmenky.

3. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.
2Cob/19/2018-101z15.januára2019potvrdilrozsudoksúduprvejinštancie,keďkonštatovaljehovecnúsprávnosť v celom rozsahu. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanému v rozsahu 100%.

4. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, keďže rozsah zisteného
skutkového stavu považoval za dostatočný a z neho vyvodené právne závery za správne, v dôsledku
čoho sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Postupom v zmysle §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozsudku obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov
odvolaním napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil, že pre

úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Pre
úplnosť poznamenal, že nie je povinnosťou súdu aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o
poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, naopak jeho úlohou je zistenie skutkového stavu v miere
primeranej procesnej aktivite sporových strán. Námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho právneho
posúdenia veci odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, zdôrazňujúc najmä prvok abstraktnosti

príznačnýprehmotnoprávnycharakterzmenkovýchvzťahov.Abstraktnosťzmenkyakocennéhopapiera
okrem iného znamená, že zmenka sama o sebe postačuje na preukázanie nároku jej majiteľa, bez
povinnosti preukazovať hospodársky dôvod, pre ktorý bola vystavená a tiež, že je do nej inkorporovaný
abstraktný záväzok zaplatiť určitú konkrétnu sumu, nie splatiť určitú konkrétnu pohľadávku (napr.
vrátiť dlh). V nadväznosti na uvedené, platnosť zmenky, z ktorej bol žalovaný povinný plniť, nemal

súd prvej inštancie vôbec za spornú, pričom ustálil, že právnym dôvodom vystavenia zmenky bola
pôžička, uzatvorená medzi stranami sporu. Prvok abstraktnosti zmenky determinoval predmetný spor
tiež tým, že povinnosť vzniesť prípadné námietky v konaní a preukázať ich oprávnenosť zaťažovala
žalovaného. Na podklade žalovaným vznesených námietok o splnení záväzku, vyplývajúceho mu zo
zmenky, odvolací súd poznamenal, že tvrdenia o zaplatení zmenky bolo nevyhnutné súdu dostatočne

relevantným spôsobom preukázať, ktorú povinnosť si žalovaný nesplnil.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorým sa domáha,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“) napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania žalovaný

odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP podľa ktorého, dovolanie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom namietol správnosť záverov

odvolacieho súdu (rovnako aj súdu prvej inštancie) o neunesení dôkazného bremena žalovaným z
dôvodu nedostatočného preukázanie splnenia záväzku vyplývajúceho zo zmenky. Dovolateľ je názoru,
že dlh zo zmenky mu zanikol úhradou celej zmenkovej sumy, pričom danú skutočnosť dostatočne
preukázal už v prvoinštančnom konaní. Pokiaľ sa jedná o posúdenie charakteru zmenky ako cenného
papiera (vyznačujúcej sa abstraktnosťou, nespornosťou a prísnosťou), obsahom dovolania bola tiež

námietka žalovaného o nerelevantnom spochybňovaní úhrad zmenky, v dôsledku čoho bola narušená
rovnováha, keď prísnosť charakterizujúca zmenkový vzťah bola prenesená len na stranu žalovaného.
Na podporu svojich tvrdení dovolateľ poukazuje na výpovede svedkov osvedčujúce splatenie celého
zmenkového záväzku. V neposlednom rade dovolateľ namietol tiež nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku s tým, že odôvodnenie rozsudku nie je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže z jeho obsahu

nie je zrejmé, prečo sa odvolací súd v prejednávanej veci priklonil k tvrdeniam a dôkazom žalobcu
a vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného konštatoval neunesenie dôkazného bremena (nedostatočné
preukázanie tvrdených skutočností).

6. K dovolaniu žalovaného nebolo zo strany žalobcu podané písomné vyjadrenie.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady
pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.

8. Podľa ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.9. Z ustanovenia § 429 ods. 2 CSP vyplýva, že povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

10. Podľa ustanovenia § 447 písm. e/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené
podmienky podľa § 429 CSP.

11. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nevyhnutnou procesnou podmienkou

dovolacieho konania je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Dovolateľ musí byť (s výnimkou prípadov,
na ktoré sa vzťahuje ust. § 429 ods. 2 CSP) zastúpený advokátom počas celého dovolacieho konania,
nielen pri podaní dovolania. Súčasne sa vyžaduje, aby dovolanie a iné podania dovolateľa boli spísané
advokátom, teda osobou zapísanou v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou
(zoznam je dostupný na internetovej stránke www.sak.sk ).

12. V posudzovanej veci dovolanie nebolo spísané advokátom, ale advokátskym koncipientom, čím
nebola splnená jedna zo zákonných podmienok dovolacieho konania, vymedzená v ustanovení § 429
ods. 1 CSP.

13. Právna úprava obsiahnutá v ust. § 429 ods. 1 CSP stanovuje osobitnú podmienku dovolacieho
konania, bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum (s výnimkou
prípadov podľa ust. § 429 ods. 2 CSP, ako bolo vyššie uvedené). Procesná situácia, kedy dovolací súd
prihliada na vady dovolania podľa ust. § 429 CSP a dovolateľa vedie k ich odstráneniu nastáva jedine v
prípade, ak dovolateľ v rozpore s ust. § 393 ods. 1 CSP nebol v odvolacom konaní poučený (alebo bol

poučený nedostatočne) o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní.

14. V zmysle ustanovenia § 393 ods. 1 CSP je odvolací súd povinný vo svojom rozhodnutí poučiť
strany o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom
zastúpení advokátom v dovolacom konaní. V danej veci poučenie rozsudku odvolacieho súdu č. k.

2Cob/19/2018-101z15.januára2019(napadnutéhodovolaním)obsahujevsúladesustanovením§393
ods. 1 CSP poučenie o prípustnosti dovolania (§ 419 CSP), o lehote na podanie dovolania (§ 427 CSP),
o náležitostiach dovolania (§ 428 CSP), ako aj o povinnosti zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní,
vrátane povinnosti spísania dovolania a iných podaní dovolateľa advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Z tohto
dôvodu nebol súd prvej inštancie povinný (a zároveň ani oprávnený) vyzývať dovolateľa na odstránenie

vád dovolania pred predložením súdneho spisu dovolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní.

15. V posudzovanom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci akou sa už Najvyšší súd
Slovenskej republiky zaoberal v konaní vedenom pod sp. zn. 3Oboer/42/2017 (rozhodnutie sp. zn.
3Oboer/42/2017 z 26. apríla 2018 bolo tiež publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R/78/2018). Pretože dovolací súd
v posudzovanej veci nemá dôvod odkloniť sa od právneho záveru vysloveného vo svojom skoršom
rozhodnutí, s odôvodnením rozhodnutia sa stotožňuje a odkazuje naň.

16. Dovolanie žalovaného, uskutočnené v elektronickej podobe, bolo doručené súdu prvej inštancie dňa

27. marca 2019. V súlade s ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP a ust. § 25 a nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o
elektronickejpodobevýkonupôsobnostiorgánovverejnejmociaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(ďalej a „zákon o e-governmente“), elektronické podanie bolo autorizované tak, aby spĺňalo zákonné
náležitosti riadneho podania. Z elektronickej doručenky osvedčujúcej okolnosti podania dovolania
jednoznačne vyplýva, že autorizáciu dokumentu v zmysle zákona o e-Governmente vykonal M.. T. A.,

subjekt, ktorý nebol advokátom zapísaným do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou
komorou.17. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, dovolací súd poukazuje na to, že advokát M.. M. T., so
sídlom advokátskej kancelárie v A., D. Z.. I. č. XX, ktorý v čase podania dovolania konal v mene
žalovaného z pozície jeho splnomocneného zástupcu, sa na základe substitučnej plnej moci nechal

pri konaní za splnomocniteľa (žalovaného) zastúpiť treťou osobou. Oprávnenie konať v jeho mene za
splnomocniteľa udelil advokátskemu koncipientovi M.. T. A., trvale bytom v A., XX. V. č. XXX/XX. Rozsah
substitučnej plnej moci z 5. februára 2019 zodpovedal zastúpeniu žalovaného pri všetkých procesných
úkonoch, a to najmä vo veci podania dovolania v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp.
zn.18Cb/228/2016.

18. Je nesporné, že dovolanie bolo spísané a podpísané advokátskym koncipientom, ktorý bol na tento
úkon splnomocnený advokátom podľa § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii (ďalej aj „zákon o
advokácii“). Podľa tohto ustanovenia môže pri jednotlivých úkonoch advokáta zastúpiť koncipient alebo
iný zamestnanec advokáta. V tejto súvislosti sa však žiada len pre úplnosť uviesť, že ani podľa čl. 2 ods.
2 Uznesenia č. 14 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 7. novembra 2006 o pravidlách

výkonu substitučného oprávnenia advokátskych koncipientov, advokátsky koncipient nesmie advokáta
zastupovať pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Ústavným súdom Slovenskej republiky.

19. Dovolací súd pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre podanie dovolania musí striktne
vychádzať z ustanovenia § 429 ods. 1 CSP. Zákonodarca sa neuspokojil len so stanovením povinného

zastúpenia advokátom počas dovolacieho konania, pretože súčasne dovolateľovi tiež uložil povinnosť
podať dovolanie, ktoré je spísané a podpísané advokátom. Žalovaný (dovolateľ) nenaplnil predpoklady
vyplývajúce z dikcie citovaného zákonného ustanovenia, keďže vymedzené podmienky musia byť
splnené kumulatívne. Skutočnosť, že v dovolaní bolo uvedené, že ho podáva právny zástupca
žalovaného nie je v danom prípade relevantná. Podkladom pre záver súdu o nesplnení podmienky

povinného právneho zastúpenia dovolateľa bolo, že dovolanie autorizoval (v tomto prípade opatril
kvalifikovaným elektronickým podpisom) advokátsky koncipient, nie advokát.

20. Navyše, dovolací súd k uvedenému poznamenáva, že na základe verifikácie údajov vyplývajúcich zo
súdneho spisu písomným dopytom na Slovenskú advokátsku komoru má za osvedčené, že majiteľom

elektronickej schránky, z ktorej bolo dovolanie podané je advokát M.. M. T., ktorý bol v čase podania
dovolania splnomocneným zástupcom žalovaného oprávneným na jeho zastupovanie v prejednávanej
veci. Dovolanie však namiesto advokáta autorizoval, t. j. opatril vlastným elektronickým podpisom M.. T.
A., advokátsky koncipient, vykonávajúci prax v advokátskej kancelárii M.. M. T.. S poukazom na písomné
vyjadrenie Slovenskej advokátskej komory, M.. T. A. vykonával v advokátskej kancelárii M.. M. T. prax

advokátskeho koncipienta v období od 21. septembra 2011 do 30. apríla 2019, avšak počas plynutia tejto
doby mal opakovane výkon praxe advokátskeho koncipienta pozastavený, pričom ani v čase podania
dovolania nebol na výkon praxe oprávnený. Na záver je potrebné uviesť, že i keď v priebehu dovolacieho
konania došlo k výpovedi plnej moci udelenej M.. M. T. s tým, že na ďalšie zastupovanie dovolateľa
v preskúmavanej veci bol splnomocnený advokát JUDr. Peter Behúň, uvedený procesný postup nie je

spôsobilý mať za následok odstránenie vytýkaného nedostatku podmienky dovolacieho konania.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v posudzovanej veci nebola splnená osobitná procesná
podmienka dovolacieho konania v zmysle ust. § 429 ods. 1 CSP (povinnosť spísania dovolania
advokátom), Najvyšší súd SR dovolanie žalovaného, smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

odmietol podľa ust. § 447 písm. e/ CSP. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd
nezaoberal prípustnosťou podaného dovolania.
22. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov
dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu
spisu žalobcovi v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky

v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

23. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.