Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. marec 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010082

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115010082.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, PhD., LL.M., MBA, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 17. marca 2017 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

Q. Ž., U.. X.X.XXXX H. D., F. R. D., A. Č.. XX,

j e v i n n á, ž e

dňa 20.9.2014 v čase približne o 19.40 hod. v D. H. D. Z. E., v smere od centra mesta, osobné motorové
vozidlo značky W. R., Y.: D.-XXXBL, v blízkosti križovatky s ulicou G. sa plne nevenovala vedeniu vozidla

a nesledovala situáciu v cestnej premávke a nedbala na zvýšenú opatrnosť voči chodcom a starým
osobám a nedala prednosť chodcovi G.. K. R., V.., U.. XX.X.XXXX, ktorý vstúpil na vozovku, prechádzal
cez priechod pre chodcov z ľavej strany v smere jazdy vozidla, v dôsledku čoho chodca zrazila predným
pravým rohom vozidla, pričom chodec utrpel zranenia, šok po úraze a krvácaní, pri tukovej embólii pľúc
I. - II. stupňa, pri polytraume, na následky ktorých zomrel, čím porušila dôležité povinnosti uložené jej
podľa § 4 písm. c/, písm. e/, písm. f/ zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l a

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/
Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. d/, j/ Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečné odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých

druhov na 6 (šesť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu vo výške 1.975,97 Eur poškodenému
G.. D. R., U.. XX.X.XXXX H. L., F. R. D., G. Č.. XX, zastúpenému splnomocnencom poškodeného C..
R. L..

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného G.. D. R., U.. XX.X.XXXX H. L., F. R. D., G. Č.. XX,
zastúpeného splnomocnencom poškodeného C.. R. L. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje
na civilný proces, alebo konanie pred iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 29.1.2015 na obv. Q. Ž. na Okresný súd Prešov

obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/
Trestnéhozákona,spoukazomna§138písm.h/Trestnéhozákona,naskutkovomzákladevpredmetnej
obžalobe uvedenom.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej Q. Ž., výsluchom svedkov

E. I., B.. N. M., N. D. K. G.. A. H., výsluchom znalcov MZ.. G. L., B.. G. H., G.. U. R. V.., B.. C.
G., D.., G.. H. G. K. D.. B.. I. L., V.., čítaním zápisníc o výsluchu svedkov poškodených G. I. K.
G.. D. R. a čítaním listinných dôkazov a to dokladov k náhrade škody, záznamov dopravnej nehody,
zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, vizualizácie PC-Crash, náčrtku dopravnej nehody,
fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke veci, zápisnice o vyšetrovacom

pokuse s fotodokumentáciou, zápisu o dychovej skúške, toxikologického vyšetrenia, záznamu OR PZ,
ODI Prešov, fotokópie osvedčenia o evidencii, fotokópie osvedčenia o technickej kontrole a zaplatení
poistného, evidenčnej karty vozidla, evidenčnej karty vodiča, správ a charakteristík, odpisu z registra
trestov a lekárskych správ poškodeného G.. K. R. a na základe takto vykonaného dokazovania, po
vyhodnotení dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že skutok sa stal,

tento je trestným činom a spáchala ho obžalovaná Q. Ž..

Obžalovaná Q. Ž. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 5 Trestného poriadku
vyhlásila, že je nevinná a uviedla, že v ten deň išla domov normálnou rýchlosťou, bolo okolo 19.00 hod.,
nepršalo, ale bolo po daždi, bola tma, pričom keď sa blížila k prechodu, videla osobu, ktorá bola celá v

tmavom, prechádzať cez cestu, preto spomalila a keď sa tá osoba dostala za čiaru, tak pokračovala v
jazde a zacítila silný náraz do spätného zrkadla, preto zabrzdila za prechodom, s tým, že pred nárazom
si všimla spätný pohyb osoby. Keďže na mieste sa začali zhromažďovať ľudia, ktorí vraveli, že má
preparkovať auto, aby neblokovalo premávku, preparkovala ho až k zastávke. Pred nárazom jazdila
rýchlosťou do 50 km/hod., chodca videla prvýkrát isť z ľavej strany do pravej, bol na začiatku prechodu

na jeho ľavej strane, ale ako ďaleko, to nevie. Pred nehodou nemali zapnuté rádio, ani hudbu, ani sa
nejak nerozprávali. Chodec išiel normálnou, možno trochu zrýchlenou chôdzou, nič zvláštne si nevšimla.
Pred nehodou spomaľovala vozidlo tak, že ubrala plyn a chodca naposledy zaregistrovala na pravej
strane za krajnicou, v tom čase jazdila približne v strede svojho jazdného pruhu, pričom nevie ako ďaleko
bol v tom čase chodec od vozidla. Obžalovaná ďalej uviedla, že v tom čase svietilo pouličné osvetlenie,

viditeľnosť nebola nejaká výborná, ale svetelné podmienky boli normálne, prechod videla. Je pravdou,
že keď bola na prechode, tak videla, ako keby sa ten chodec vracal a videla pohyb do jej jazdnej dráhy,
pričom nevie, či chodec išiel chrbtom, bokom, alebo sa otočil a išiel čelom. Poškodené bolo iba pravé
spätné zrkadlo a bola preliačina na pravom blatníku.Svedok E. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel ako spolujazdec s obžalovanou po E. Z. smerom z
mesta na N., kde keď sa približovali k prechodu videl osobu v tmavom oblečení prechádzať cez prechod
z ľavej strany do pravej, ale ako ďaleko v tom čase boli, to už si nepamätá, pričom keď táto osoba bola pri

bielej čiare, tak si ju prestal všímať a keď boli na prechode, zacítil náraz do pravého blatníka a spätného
zrkadla. Pred nehodou išli cca 50 km/hod., ale v čase nárazu nevie, vie, že obžalovaná pred nehodou
spomalila. Cesta bola mokrá, bolo po daždi, viditeľnosť bola slabá, svietilo pouličné osvetlenie. Pred
nehodou sa nerozprávali, rádio bolo vypnuté, obžalovaná sledovala cestu, na pohybe poškodeného si
nič zvláštne nevšimol. Je pravdou, že pred prechodom obžalovaná znížila rýchlosť tak, že ubrala plyn,

ako aj je pravdou, že chodec bol bezprostredne pred pravou bielou čiarou pred krajnicou, ak na hlavnom
pojednávaní uvádzal, že bol pri krajnici, tak je pravdou to, čo vypovedal v prípravnom konaní, dnes si na
to už presne nespomína. Pohyb poškodeného pred nehodou opísať nevie, nakoľko si ho prestal všímať
a myslel, že už mu nič nehrozí.

Svedok B.. N. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel motorovým vozidlom za autom, ktoré

šoférovala obžalovaná a videl ako niečo spadlo a že je to človek, preto sa mu snažil pomôcť. Viditeľnosť
bola slabšia, išiel rýchlosťou ani nie 50 km/hod. a vo vzdialenosti asi 10 - 12 metrov za obžalovanou.
Poškodeného nevidel ako prechádza cez prechod, pripúšťa, že sa mohol točiť, alebo rotovať. Je
pravdou, že vozidlo obžalovanej brzdilo až po zrážke, pričom si nevšimol, aby to vozidlo pred zrážkou
spomalilo, alebo zmenilo smer jazdy.

Svedok N. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že stáli na križovatke ulíc E. K. G. a to zospodu, z G.,
kde chceli odbočiť doľava na H.Ý. Š., pričom videl osobu chodca zošmyknúť sa po blatníku a padnúť na
zem, s tým, že ho otočilo v smere hodinových ručičiek. On počul len tupý náraz a videl, ako sa chodec
kotúľa po boku auta a to po pravom prednom blatník

Svedok G.. A. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s pánom D. V. Í. N. H. Š. Q. E. B.., kde stáli na
križovatke ulíc G. K. E., pričom zospodu, z G. sa snažili odbočiť doľava, kde po tom, ako ho upozornil

pán D., videl osobu, ako dopadá na zem, pričom išlo o rotovaný pohyb, preto následne volal linku 112
a pán D. utekal dať prvú pomoc. Vozovka bola vlhká, buď mrholilo, alebo bolo po daždi, je tam pouličné
osvetlenie, viditeľnosť bola celkom dobrá, zrážku chodca s vozidlom nevidel.

Znalec G.. G. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bezprostrednou príčinou smrti K. R. bol šok po

úraze a krvácanie pri tukovej embólii pľúc prvého až druhého stupňa pri polytraume, čo viedlo k zlyhaniu
srdcovocievnej a dýchacej činnosti a bezprostredne k smrti K. R., pričom poranenia zistené pri pitve
boli spôsobené tupými a tupohranatými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili
na uvedené oblasti sprava strednou až väčšou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou
pravdepodobnosťou pri zrazení menovaného ako chodca prechádzajúceho cez vozovku zľava doprava,

v smere jazdy osobného motorového vozidla. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzali z
pitevného nálezu a mali k dispozícii aj zdravotnú dokumentáciu poškodeného, v danom prípade hodnotili
ako príčinu smrti celkový stav menovaného po dopravnej nehode. Menovaný sa nachádzal v stave
podnapitosti, kde takto ovplyvnené osoby sú len mierne ovplyvnené alkoholickým nápojom s miernym
postihnutím duševných a pohybových schopností a tento stupeň ovplyvnenia je možné len výnimočne

odhaliť bežným lekárskym vyšetrením. Znalec ďalej uviedol, že zo zistených zranení je možné ustáliť,
že menovaný sa pohyboval zľava doprava, v smere jazdy osobného motorového vozidla.

Znalec B.. G. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k dopravnej nehode došlo v meste D., na ceste I/68,
na ulici E., kde vozidlo W. R. sa pohybovalo v pravom jazdnom pruhu v smere na E. a chodec prechádzal

vozovku kolmo v miestach, kde bol vyznačený priechod pre chodcov, pohyboval sa zľava doprava z
pohľadu pohybu vozidla, pričom miesto zrážky bolo 7,2 metra za ľavou vodiacou čiarou vozovky, s
tým, že chodec už bol v pravom jazdnom pruhu cca 3,3 metra za stredom vozovky. Náraz spôsobil
rotáciu chodca, náraz do pravého predného blatníka, náraz do pravého spätného zrkadla a odhodenie
chodca vpravo na pravú krajnicu, kde chodec zanechal krvnú stopu, vodička reagovala v čase 0,6 - 0,8

sekúnd pred zrážkou, nárazová rýchlosť bola 38,1 km/hod. a k zrážke došlo v čase reakcie vodičky. Pred
zrážkou vodička vozidlo nebrzdila a k zrážke jednoznačne došlo na priechode pre chodcov. Príčinou
dopravnej nehody z technického hľadiska bola neskorá reakcia vodiča vozidla W. R. na pohybujúceho
sa chodca, ktorý prechádzal vozovku po riadne vyznačenom priechode pre chodcov, pričom technickynajprijateľnejšia rýchlosť pohybu chodca v okamihu zrážky bola 3,3 km/hod. a chodec sa pohyboval
vpred. Vodička mohla nehode zabrániť, ak by začala reagovať brzdením vo vzdialenosti 15,4 až 16,8
metrapredmiestomzrážkyvčase1,46sekundyaž1,59sekundypredzrážkou,čobolotechnickymožné,

lebo chodec bol už v jazdnom pruhu uvedeného vozidla. Nehode by vodička zabránila tiež, ak by sa
pohybovala rýchlosťou nižšou a to 32,34 až 33,6 km/hod., kedy by chodec z miesta zrážky odišiel, resp.
ak by sa pohybovala rýchlosťou 16,78 km/hod. až 19,91 km/hod., kedy by vozidlo zastavilo pred miestom
zrážky. Ak by sa chodec pohyboval dozadu, tak vzhľadom na vektor rýchlosti pri dozadnom pohybe
by sa miesto zrážky a konečná poloha nedosiahli. Konečná poloha chodca bola popísaná v spisovom

materiáli, v čase nárazu bol chodec vo vzpriamenej polohe a pohyboval sa s určitosťou dopredu, pričom
dĺžka jeho kroku bola +/- 36 cm. Znalec ďalej uviedol, že vylučuje, aby chodec v čase zrážky mohol
spraviť spätný pohyb.

Znalec G.. U. R., V.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na záveroch svojho znaleckého posudku
v celom rozsahu trvá, v posudzovanom prípade išlo o smrteľný dopravný úraz muža vo veku 86

rokov, ktorý ako chodec bol zranený osobným motorovým vozidlom, pričom v čase dopravnej nehody
bol v stave podnapitosti, trpel viacerými chronickými ochoreniami, tzv. polymorbiditou so zavedeným
kardiostimulátorom a bezprostrednou príčinou smrti bol šok po úraze a krvácaní pri polytraume a pri
poúrazovej tukovej embólii pľúc I. a II. stupňa so súčasným zlyhaním chronicky chorobne poškodeného
srdca, s tým, že smrť nastala o 2 hodiny a 15 minút po dopravnom úraze. V danom prípade u

poškodeného išlo o polymorbídneho muža so zistenými troma a viac chronickými ochoreniami, kde tieto
sa významnou mierou podieľali na bezprostrednej príčine smrti. Pri vypracovaní znaleckého posudku
vychádzal z okolností nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise, vrátane znaleckých posudkov znalcov
G.. L. K. G.. L., B.. G., z vyšetrovacieho pokusu a najmä z kompletnej zdravotnej dokumentácie
poškodeného. Poúrazový stav poškodeného bol v priamej súvislosti s bezprostrednou príčinou smrti,

ale nie je korektné hovoriť o tom, že prítomné poúrazové zmeny, bez prítomnosti závažných chorobných
zmien poškodeného by samy o sebe viedli k jeho smrti. Stav podnapitosti s koncentráciou 0,82
promile ovplyvňoval poškodeného miernym postihnutím pohybových reakčných schopností a miernym
porušením sekvencií pohybov počas chôdze. Znalec ďalej uviedol, že vychádzajúc z lokalizácie a
rozsahu poranení, ktoré chodec utrpel, usudzuje, že tento sa tesne pred zrážkou nachádzal na vozovke

v kroku, otočený k vozidlu pravou stranou v zaklonení, pričom ľavá noha bola v polohe pred došliapnutím
na pätu, pravá noha bola úplne došliapnutá vzadu a pravé rameno bolo zdvihnuté na úroveň hrudníka.
Tuková embólia je závažným poúrazovým stavom, ktorý nastáva pri poškodeniach kostí obsahujúcich
kostnú dreň, alebo podkožného tukového tkaniva postihnutej osoby, pričom v posudzovanom prípade
bola zistená tuková embólia pľúc I. až II. stupňa, teda ľahkého až stredného stupňa a takýto stav je

zvládnuteľný počas nasledovnej odbornej liečby a nie je smrteľný a smrť človeka môže spôsobiť len
tuková embólia III. stupňa.

ZnalecB..C.G.,D..nahlavnompojednávaníuviedol,žejehozáverysanachádzajúvzávereznaleckého
posudku č. 6/2015, trvá na tom, že vodička v čase zrážky ešte reagovala a začala brzdiť v čase

po zrážke, vozidlo v čase zrážky brzdené nebolo. Podľa časového priebehu a intenzity jednotlivých
kontaktov, pohyb chodca zodpovedá zisteným okolnostiam, to znamená miesto zrážky, konečná poloha
chodca, t.j. miesto kde dopadol a jeho poloha, ktorá bola opakovane popísaná a tieto zodpovedali
situácii, kedy chodec cúvol, ukročil dozadu a je ustálená aj rýchlosť. Z akých podkladov pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzal je uvedené v nálezovej časti znaleckého posudku, znalecký posudok

B.. H. nerozoberal, zaujímal ho len plánik miesta dopravnej nehody. Podľa jeho názoru vozidlo nebolo
správne zadokumentované a čo sa týka technickej príčiny dopravnej nehody, trvá na tom, čo uviedol v
znaleckom posudku na strane 35.

Znalec G.. H. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s kolegom G.. R. na požiadanie Okresného súdu

Prešov vypracovali znalecký posudok vo veci úmrtia G.. R., kde mali k dispozícii súdny spis, vrátane
znaleckých posudkov znalcov G.. L. K. G.. L., B.. H., B.. G. K. G.. R., analyzovali pitevné nálezy,
ktoré vyplývali z pitvy a záverov znaleckého posudku a zistili, že bezprostrednou príčinou smrti bol
úrazový šok v dôsledku poranení, ktoré utrpel v kombinácii s embóliou pľúc I. až II. stupňa, pričom zo
zdravotnej dokumentácie vyhodnocovali jeho zdravotný stav. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranení

dospeli k záveru, že poškodený kráčal po vozovke zľava doprava z pohľadu vodičky vozidla, v momente
kedy došlo ku kontaktu sa nachádzal v neúplnom až okrajovom obrysovom prekrytí s pravou prednou
časťou vozidla, pravá dolná končatina bola zasunutá vzadu a zrejmé odľahčená, ľavá bola vykročená a
zaťažená a v tejto pozícii došlo ku kontaktu vozidla s pravou dolnou končatinou, čo udelilo poškodenémupravostrannú rotáciu, náraz na blatník a pravé spätné zrkadlo a jeho odhodenie smerom ku krajnici.
G.. R. utrpel povrchové, aj vnútorné poranenia a to hlavne v oblasti brušnej dutiny, kde bolo zistené
roztrhnutie úponov hrubého a tenkého čreva, poranenie pečene a prítomnosť 1.500 ml. krvi v brušnej

dutine, kde nemali žiadnu pochybnosť o tom, že príčina smrti je v súvislosti s poraneniami, ktoré
poškodený pri dopravnej nehode utrpel. Znalec ďalej uviedol, že celkový zdravotný stav poškodeného
nemal podiel na bezprostrednej príčine smrti, ani vplyv na priebeh nehodového deja. Pri pohybe chodca
vychádzali z toho, že pravá dolná končatina chodca bola odľahčená, keď došlo k rotácii, lebo ak by
bola zaťažená, nedošlo by k rotácii, ale k zlomenine pravej dolnej končatiny a ľavá dolná končatina

bola vykročená a mimo obrysového prekrytia, pričom aj keď sa zdá, že chôdza dopredu a dozadu
prebieha totožne, nie je to tak, preto z toho, čo zistili, je nelogické a nepravdepodobné, aby sa chodec
pohyboval dozadu. Znalec záverom skonštatoval, že smrť chodca G.. R. bola v bezprostrednej súvislosti
s dopravnou nehodou a jeho zdravotný stav nemal podiel na bezprostrednej príčine jeho smrti, ani na
priebeh nehodového deja a poúrazový stav.

Znalec prof. B.. I. L., V.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že Ústav súdneho inžinierstva vypracoval
znalecký posudok v tejto trestnej veci na základe uznesenia Okresného súdu Prešov, kde k dispozícii
mali celý spisový materiál, vrátane dvoch znaleckých posudkov z odboru cestná doprava a dvoch
znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo a farmácia, pričom od začiatku bolo potrebné posúdiť
dve varianty vzniku dopravnej nehody a to pohyb chodca plynule zľava doprava po priechode pre

chodcov, resp. že chodec prešiel cez prechod a následne cúvol, s tým, že ústav preveroval technickú
prijateľnosť oboch možností a dospel k záveru, že z čisto technického hľadiska nie je možné vylúčiť
ani jeden variant. Ak sa chodec pohyboval plynule zľava doprava, potom príčinou dopravnej nehody
boli dva prvky nehodového deja a to, že chodec vstúpil do jazdného pruhu vozidla, keď už mu muselo
byť zrejmé, že vozidlo nemôže zastaviť do miesta zrážky, ako aj nesprávna technika jazdy vodičky, že

sa pohybovala takým spôsobom, že nezastavila pred koridorom pohybu chodca. Pri druhom variante,
ktorý bol spracovaný v súlade s opisom nehodového deja zo strany vodičky a spolujazdca, bolo
príčinou dopravnej nehody to, že chodec po prejdení jazdného pruhu sa začal spätne pohybovať
do jazdného pruhu vozidla v okamihu, kedy by vodička ani pri včasnom rozpoznaní tohto pohybu
nemohla dopravnej nehode zabrániť. Znalec ďalej uviedol, že aj keď je spätný pohyb chodca nelogický,

k tomuto sa ako znalci vyjadrovať nemôžu, ale väčšina nehôd vzniká za nelogických okolností. Mierne
pravdepodobnejšie konštatovanie pre druhý variant uvádzajú z dôvodu, že tento je plne v súlade s
popisom nehodového deja vodičkou a spolujazdcom. Aby došlo k dopravnej nehode pri pohybe chodca
smerom dozadu, chodec by musel prejsť 1,1 metra, čo by trvalo 1,7 sekundy, čo by pri dĺžke kroku 50 cm
znamenalo dva až dva a pol kroka. Pri simulácii potrebnej k vyhotoveniu znaleckého posudku počítali s

výškou chodca 166,5 cm z dôvodu, že chodec pri chôdzi má mierne pokrčené kolená, preto je jeho výška
nižšia. Ak na strane 144 - 148 znaleckého posudku uvádzajú hmotnosť chodca 74 kg a z pitevného
nálezu vyplýva, že tento mal vážiť 84 kg, tak k tomu došlo preklepom pri výpočte pohybu chodca pred
zrážkou (kinematický pohyb), ale tento údaj nemá nič spoločné ani s pohybom, ani s výpočtom zrážky. V
prípade, ak chodec cúvol, trvalo to 1,7 sekundy a od možného rozpoznania po zrážku nemohla vodička

nehode zabrániť. Pri variante pohybu chodca dopredu, by vodička zabránila dopravnej nehode, ak by
rozoznala chodca vo vzdialenosti cca 30 metrov plným brzdením. Prečo vstupné údaje na str. 101 a 105
znaleckého posudku v položke trenie vozovka nie sú totožné nevie, ale na závery znaleckého posudku to
vplyvnemá.Vstupnúhodnotušírkyhrudníka0,77metradoviactelesovéhosystémuimponúkolprogram,
oni ju nemenili. V prípade variantu, že chodec sa pred zrážkou pohyboval dozadu, dostal by sa na

rýchlosť 2 km/hod., čo je pre túto kategóriu chôdza rýchlejšia.

Z výpovede svedkyne poškodenej G. I. z prípravného konania vyplýva, že je majiteľkou osobného
motorového vozidla zn. W. R. Y..Č.. D.-XXXBL modrej svetlej metalízy, ktoré malo účasť na dopravnej
nehode dňa 20.9.2014. Nebola svedkyňou uvedenej dopravnej nehody, toto vozidlo v tom čase používal

jej syn, od neho vie, že auto v tom čase riadila jeho kamarátka Q. Ž., bola horšia viditeľnosť, mokrá cesta
a na prechode pre chodcov sa stala nehoda a došlo k zraneniu chodca. Technický stav vozidla pred
nehodou bol dobrý, neregistrovala žiadne závady na vozidle. Pri nehode došlo k odlomeniu pravého
spätného zrkadla, tiež bola mierna priehlbenina na pravom blatníku, poškodenie pravých predných dverí
bolo pred už nehodou. Nárok na náhradu škody za poškodenie vozidla nežiada.

Z výpovede svedka poškodeného G.. D. R. z prípravného konania vyplýva, že je synom nebohého G..
K. R., V.., ktorý zomrel v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode dňa 20.9.2014, k priebehunehody sa vyjadriť nevie, nebol jej priamym svedkom. O nehode sa dozvedel z nemocnice, zdravotný
stav poškodeného pred nehodou bol dobrý. Nárok na náhradu škody si uplatňuje vo výške 1.975,97 eur,
ďalšiu škodu si uplatnia v priebehu vyšetrovania.

Z dokladov o náhrade škody vyplýva zdokladovanie nákladov súvisiacich s pohrebom nebohého G.. K.
R., V.., vo výške 1.975,97 eur.

Zo záznamov z dopravnej nehody vyplýva, že táto sa stala dňa 20.9.2014 o 19.40 hod. v Prešove na

ceste I/68 Z.. E., km. 78,09, pričom k dopravnej nehode došlo tak, že vodička Ž. viedla O. W. po ulici E.
v smere na Z.. A., kde pred priechodom pre chodcov sa dostatočne nevenovala dopravnej situácii pred
sebou, neskoro zaregistrovala chodca G.. R., ktorý prechádzal po riadne vyznačenom priechode pre
chodcov v smere zľava doprava a pri pravej krajnici predným pravým blatníkom narazila do nezistenej
časti tela chodca, ktorý v dôsledku nárazu spadol na vozovku, pričom utrpel bližšie nešpecifikované
zranenia hlavy a tela.

Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody vyplýva, že miesto dopravnej nehody bolo
obhliadnuté dňa 20.9.2014 v čase od 20,00 hod. do 21.00 hod., jedná sa o cestu I/68 ul. E. o celkovej
šírke 11,2 m, pričom pravá krajnica je široká 2 m, pravý jazdný pruh 3,9 m, ľavý jazdný pruh 3,9 a ľavá
krajnica o šírke 1,4 m. Vozovka je v čase obhliadky mokrá, na vozovke sú kaluže vody. Pred priechodom

pre chodcov je funkčné verejné osvetlenie a dopravná značka upozorňujúca na priechod pre chodcov.
Priechod pre chodcov je neosvetlený, kde pruhy vyznačujúce priechod pre chodcov sú dlhé 4,1 m. Na
pravej krajnici sa nachádza kaluž krvi a to vo vzdialenosti 1,1 m od ukončenia pruhu označujúceho
priechod pre chodcov a 1,1 m vpravo od plnej čiary krajnice. Na mieste neboli viditeľné stopy po brzdení
kolies O. ako aj iné upotrebiteľné stopy.

Z vizualizácie PC-Crash vyplýva vizualizácia miesta a priebehu dopravnej nehody.

Z náčrtku dopravnej nehody vyplýva ručné zakreslenie miesta a priebehu dopravnej nehody.

Z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody vyplýva fotografické zadokumentovanie miesta
dopravnej nehody.

Zo zápisnice o obhliadke veci vyplýva obhliadka a fotografické zadokumentovanie odevných zvrškov
nebohého G.. K. R., V..

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou vyplýva priebeh a fotografické
zadokumentovanie vyšetrovacieho pokusu za účelom objasnenia polohy chodca G.. K. R., V.. pri zrážke
s vozidlom W. R. Y..Č.. D.-XXXBL.

Zo zápisu o dychovej skúške vodičky L. Ž. (správne malo byť uvedené Q. Ž.) vyplýva, že táto bola dňa
20.9.2014 v čase o 19.50 hod. podrobená dychovej skúške s výsledkom 0.00 mg/l alkoholu v dychu.

Z výsledku toxikologického vyšetrenia vyplýva, že vo vzorke krvi označenej G.. K. R., V.. bola stanovená
koncentrácia etylalkoholu 0,82 g/kg, t.j. 0,82 promile.

Zo záznamu OR PZ, ODI Prešov vyplýva, že chodca sa nepodarilo podrobiť dychovej skúške, nakoľko
po príchode hliadky PZ sa z dôvodu transportu do nemocnice na mieste nehody nenachádzal, preto za
účelom zistenia alkoholu v krvi chodca bol personál nemocnice požiadaný o odobratie krvnej vzorky.

Z fotokópie osvedčenia o evidencii vyplýva, že vlastníčkou motorového vozidla W. R., Y..Č.: D.-XXXBL
C. G. I..

Z fotokópie osvedčenia o technickej kontrole a zaplatenia poistného je zrejmé, že STK motorového

vozidla W. R. Y..Č.. D.-XXXBL je platné do 13.3.2015 a poistné vo výške 76,50 eur bolo zaplatené dňa
13.1.2014.Z evidenčnej karty vozidla vyplýva, že vlastníčkou a držiteľkou motorového vozidla W. R. X.X, ev.č. D.-
XXXBL C. G. I., U.. XX.X.XXXX, F. R. D., Ľ. - Š. M.L., R. Č.. XXXX/XXA.

Z evidenčnej karty vodičky - obžalovanej Q. Ž. vyplýva, že vodičské oprávnenie B1, B a AM jej bolo
udelené dňa 15.5.2014, nebola jej udelená bloková pokuta, nebola postihnutá za priestupok, ani za
trestný čin, ani jej nebol zadržaný vodičský preukaz.

K osobe obžalovanej súd zistil, že táto je prihlásená k trvalému pobytu na adrese D., A. Č.. XX, kde žije

so svojimi rodičmi a bratom, je slobodná a bezdetná, doposiaľ nebola postihnutá za priestupok.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva, že táto doposiaľ nemá záznam v registri trestov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej
súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchala ho obžalovaná

Q. Ž., pričom skutočnosť, že to bola práve obžalovaná, ktorá predmetné motorové vozidlo, ktorým bol
zrazený chodec G.. K. R., V.. viedla, je preukazovaná výpoveďami svedkov E. I., B.. N. M., N. D., G.. A. H.
K. G. I., s tým, že túto skutočnosť nepoprela ani obžalovaná, ktorá však uviedla, že sa necíti byť vinnou,
nakoľko pred nehodou spomalila vozidlo tak, že ubrala plyn a chodca naposledy zaregistrovala na pravej
strane za krajnicou, avšak pred nárazom si všimla spätný pohyb chodca do jazdnej dráhy. Uvedené

tvrdenie obžalovanej však nie je podporované výpoveďou žiadneho zo svedkov a to ani výpoveďou
svedka I., ktorý bol spolujazdcom obžalovanej pri predmetnej dopravnej nehode, ktorý uviedol, že pohyb
poškodeného pred nehodou nevie opísať, nakoľko si ho prestal všímať a myslel, že už mu nič nehrozí,
pričom je pravdou, že naposledy si chodca všimol pred pravou bielou čiarou pred krajnicou. Vzhľadom
na skutočnosť, že znalec B.. G. H. za príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska stanovil neskorú

reakciu obžalovanej na pohybujúceho sa chodca, ktorý prechádzal vozovku po riadne vyznačenom
priechode pre chodcov, pričom sa pohyboval vpred a vodička mohla nehode zabrániť, ak by začala
reagovať brzdením vo vzdialenosti 15,4 až 16,8 metra pred miestom zrážky v čase 1,46 až 1,59
sekundypredzrážkou,čobolotechnickymožnéaznalecB..C.G.,D..stanovilakobezprostrednúpríčinu
dopravnej nehody vstúpenie chodca do vozovky na priechod pre chodov spôsobom, že chodec cúvol,

ukročil dozadu, pričom obžalovaná s najväčšou pravdepodobnosťou nemala možnosť zabrániť zrážke,
súd nariadil tzv. kontrolné znalecké dokazovanie a pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva v Ž., z
ktorého posudku, ako aj výsluchu znalca D.. B.. L., V.. vyplýva, že po posúdení oboch variantov príčiny
vzniku dopravnej nehody a to, že chodec prešiel plynule cez priechod pre chodcov zľava doprava, resp.
že chodec cez priechod prešiel a následne cúvol, dospeli k záveru, že z technického hľadiska nie je

možné vylúčiť ani jeden variant, pričom v prípade prvého variantu príčinou dopravnej nehody boli dva
prvky nehodového deja a to, že chodec vstúpil do jazdného pruhu vozidla, keď už mu muselo byť zrejmé,
že vozidlo nemôže zastaviť do miesta zrážky, ako aj nesprávna technika jazdy vodičky, že sa pohybovala
takým spôsobom, že nezastavila pred koridorom pohybu chodca a pri druhom variante bolo príčinou
dopravnej nehody to, že chodec po prejdení jazdného pruhu sa začal spätne pohybovať do jazdného

pruhu vozidla v okamihu, kedy by vodička ani pri včasnom rozpoznaní tohto pohybu nemohla dopravnej
nehode zabrániť. Vo vzťahu k uvedenému súd udáva, že aj keď znalec D.. B.. L., V.. uviedol, že v prípade
prvého variantu príčinou dopravnej nehody o.i. bolo, to, že chodec vstúpil do jazdného pruhu vozidla,
keď už mu muselo byť zrejmé, že vozidlo nemôže zastaviť do miesta zrážky, z obsahu spisu je zrejmé, že
chodec sa v čase zrážky nachádzal pri pravej krajnici vozovky, teda, že už prešiel takmer celý priechod

pre chodcov, teda nevyvolal náhlu prekážku vstupom do vozovky, pričom obžalovaná vo svojej výpovedi
uviedla, že chodca prvýkrát videla už keď bol na začiatku priechodu na jeho ľavej strane, avšak napriek
uvedenému na jeho osobu nereagovala brzdením motorového vozidla, navyše z § 53 ods. 2 zákona
č. 8/2009 zb. o cestnej premávke o.i. vyplýva, že chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri
použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže

cez vozovku bezpečne prejsť, teda nie, že nesmie vstupovať do jazdného pruhu, s tým, že znalec D.. L.,
V.. zároveň uviedol, že ďalšou príčinou dopravnej nehody bol aj nesprávna technika jazdy vodičky, že
sa pohybovala takým spôsobom, že nezastavila pred koridorom pohybu chodca. Vo vzťahu k druhému
variantu, teda, že príčinou dopravnej nehody bolo to, že chodec po prejdení jazdného pruhu sa začal
spätne pohybovať do jazdného pruhu vozidla v okamihu, kedy by vodička ani pri včasnom rozpoznaní

tohto pohybu nemohla dopravnej nehode zabrániť, pričom podľa výpovede znalca chodec mal takto
spätným pohybom prejsť cca 1,1 metra, čo by mu trvalo cca 1,7 sekundy súd udáva, že aj keď znalec
uviedol, že ani tento variant nie je možné vylúčiť, je len málo pravdepodobné, aby chodec G.. R., V..
po prejdení celého priechodu pre chodov začal spätným pohybom chrbtom cúvať do vozovky, pričomtakto sa mal rovnomerným pohybom pohybovať 1,7 sekundy, zrýchľovať a prejsť 1,1 metra, navyše
uvedenému tvrdeniu nezodpovedá okrem výpovede obžalovanej a znalca B.. G., D.. a ním podaného
znaleckého posudku, ktorý je však v uvedenom v absolútnom rozpore s výpoveďou znalca B.. H. a ním

podaným znaleckým posudkom, žiaden iný vykonaný dôkaz. Navyše z výpovedí znalcov G.. L. K. G.. G.
a nimi podaných znaleckých posudkov vyplýva, že zo zistených zranení je možné ustáliť, že menovaný
sa v čase zrážky pohyboval zľava doprava v smere jazdy motorového vozidla, čo znalec G.. G. bližšie
rozviedol na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že k uvedenému tvrdeniu dospeli vzhľadom na to, že
keď došlo k rotácii chodca po náraze, pravá dolná končatina chodca musela byť odľahčená a ľavá dolná

končatina bola zaťažená, teda vykročená a mimo obrysového prekrytia, lebo ak by bola pravá dolná
končatina zaťažená, nedošlo by k rotácii, ale k zlomenine pravej dolnej končatiny, s tým, že uvedenými
výpoveďami znalcov a nimi podanými znaleckými posudkami boli zároveň vyvrátené tvrdenia znalca G..
R., ktorý uviedol, že vychádzajúc z lokalizácie a rozsahu poranení, ktoré chodec utrpel, usudzuje, že
tentosatesnepredzrážkounachádzalnavozovkevkroku,otočenýkvozidlupravoustranouvzaklonení,
pričom ľavá noha bola v polohe pred došliapnutím na pätu, pravá noha bola úplne došliapnutá vzadu

a pravé rameno bolo zdvihnuté na úroveň hrudníka. Vo vzťahu k výpovedi znalca prof. B.. L.É., V..,
ktorý za mierne pravdepodobnejší označil druhý variant vzniku dopravnej nehody a to, že chodec cúvol
do jazdy motorového vozidla, pričom z jeho výpovede vyplýva, že tento variant považuje za mierne
pravdepodobnejší z dôvodu, že je v súlade s opisom nehodového deja vodičkou, teda obžalovanou a
spolujazdcom, súd dodáva, že nie je pravdou, aby z výpovede spolujazdca, teda svedka I. vyplývalo,

že chodec G.. R., V.. mal spraviť spätný pohyb do vozovky, nakoľko svedok I. sa vyjadril, že chodca
si prestal všímať, keď tento už bol bezprostredne pred pravou bielou čiarou a na jeho pohybe si nič
zvláštne nevšimol a vodička, teda obžalovaná sa v zmysle Trestného poriadku môže brániť akýmkoľvek
spôsobom a môže aj klamať. Súd sa zaoberal aj otázkou, či skutočnosť, že chodec G.. R., V.. sa v
čase skutku nachádzal v stave podnapitosti s hodnotou 0,82 promile v krvi a či to mohlo mať vplyv na

jeho chôdzu, najmä či pri pohybe po priechode pre chodcov pred inkriminovanou dopravnou nehodou
nedošlo k tzv. zatackaniu sa chodca a úkroku dozadu v dôsledku požitých alkoholických nápojov, k
čomu znalec G.. L. uviedol, že takto ovplyvnené osoby sú len mierne ovplyvnené alkoholickým nápojom
s miernym postihnutím duševných a pohybových schopností a znalec G.. R., V.. uviedol, že takýto
stav podnapitosti ovplyvňoval poškodeného miernym postihnutím pohybových reakčných schopností

a miernym porušením sekvencií pohybov počas chôdze, z čoho mal súd za to, že takéto mierne
ovplyvnenie chodca alkoholickým nápojom nemohlo mať vplyv na príčinu dopravnej nehody, nakoľko aj
keby k takémuto zatackaniu došlo, nebolo by to v súlade s tvrdeniami o rovnomernom spätnom pohybe
chodca chrbtom do vozovky, kedy mal prejsť vzdialenosť až 1,1 metra. Rovnako kontrolným znaleckým
dokazovaním z dôvodu rozporu medzi závermi znalca G.. G. L., ktorý ako bezprostrednú príčinou smrti

G.. K. R., V.. stanovil šok po úraze a krvácanie pri tukovej embólii pľúc prvého až druhého stupňa pri
polytraume, čo viedlo k zlyhaniu srdcovocievnej a dýchacej činnosti, pričom uvedené poranenia boli s
najväčšou pravdepodobnosťou v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a znalca G.. R., V.., ktorý
uviedol, že poúrazový stav poškodeného, bez prítomných závažných chorobných zmien poškodeného,
by sám o sebe neviedol k jeho smrti, boli tieto rozpory odstránené a to znaleckým posudkom znaleckej

organizácie Y. I., L..E.. a výsluchom znalca G.. H. G., ktorými bolo ustálené, že bezprostrednou príčinou
smrti G.. R., V.. bol úrazový šok v dôsledku poranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode v kombinácii s
embóliou pľúc I. až II. stupňa, pričom jeho zdravotný stav nemal podiel na bezprostrednej príčine jeho
smrti, ani na priebeh nehodového deja a poúrazový stav.

Už len záverom súd udáva, že vzhľadom na to, že aj keď v znaleckom posudku ústavu súdneho
inžinierstva boli zistené rozdiely vo vstupných údajoch pri výpočtoch a to pri váhe, alebo šírke tela
nebohého G.. R., V.., resp. v položke trenie vozovka, z výsluchu znalca D.. B.. L., V.. vyplýva, že tieto
vplyv na závery ich znaleckého posudku nemajú vplyv, preto súd mal za to, že nie je potrebné opakovať,
resp. dopĺňať znalecké dokazovanie ďalším znaleckým posudkom, resp. jeho doplnkom.

Na základe uvedeného súd uzatvára, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, najmä na skutočnosť,
že obžalovaná Q. Ž. pred dopravnou nehodou nebrzdila, napriek tomu, že ako sama uviedla, chodca
G.. K. R., V.. videla prechádzať cez priechod pre chodcov, pričom prvýkrát ho zaregistrovala na
jeho začiatku, keď vstúpil do vozovky, v prípade vylúčenia možnosti, že obžalovaná chcela chodca

G.. R., V.. prechádzajúceho cez priechod pre chodcov zraziť motorovým vozidlom, čo sa súdu zdá
nepravdepodobné, mal súd za to, že príčinou dopravnej nehody bola neskorá reakcia obžalovanej ako
vodičky motorového vozidla na chodca G.. R., V.. prechádzajúceho cez priechod pre chodcov, keď tátosa pravdepodobne v dôsledku nedostatku skúseností s vedením motorového vozidla domnievala, že
chodec už opustil priestor priechodu pre chodcov a ku kolízii nemôže dôjsť.

Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaná dopustila, kvalifikovaný ako prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona.

Objektívna stránka bola naplnená konaním obžalovanej a to tým, že z nedbanlivosti spôsobila smrť a
taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, obžalovaná konala vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16
písm. a/ Trestného zákona, nakoľko vedela, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť,
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa domnievala, že také
porušenie, alebo ohrozenie nespôsobí.

Trest má byť v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej
spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí
morálne odsúdenie páchateľa. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie
ochranyspoločnostipredpáchateľomvzmysle§34ods.1Trestnéhozákona,akoajnaosobupáchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Vo vzťahu k trestnému činu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje tento zákon v
jeho osobitnej časti trestnú sadzbu na dva roky až päť rokov.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia

slobody súd aplikoval u obžalovanej ustanovenie § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, nakoľko u
obžalovanej zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. d/ Trestného zákona (spáchala trestný
čin vo veku blízkom veku mladistvých) a podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedla pred spáchaním
trestného činu riadny život).

Pri výmere trestu odňatia slobody za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s trestnou
sadzbou na dva roky až na päť rokov vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, ale aj na
osobné pomery a možnosti nápravy obžalovanej i prevahu poľahčujúcich okolností. Po vyhodnotení
uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, ktorého výkon podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky, nakoľko pre nápravu obžalovanej nepovažoval
výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody za nevyhnutný, ako aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkých druhov na 6 (šesť) rokov, nakoľko k trestnému činu došlo v súvislosti s

vedením motorového vozidla. Pri určení výšky trestu zákazu činnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že
trestným činom bol spôsobený nenapraviteľný následok vo forme smrti chodca G.. K. R., V.. V tejto
súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď obžalovanej uložil podmienečný trest odňatia slobody,
vo vzťahu k podmienečnému odkladu výkonu tohto trestu určil dostatočne dlhú skúšobnú dobu v trvaní
štyri roky, ako aj trest zákazu činnosti na šesť rokov. Uložený trest súd považoval pre spoločnosť z

hľadiska generálnej prevencie a pre obžalovanú z hľadiska individuálnej prevencie za dostatočný a
vhodný na jej prevýchovu.

Poškodený G.. D. R. si prostredníctvom splnomocnenca C.. R. L. uplatnil nárok na náhradu škody
riadne a včas, ktorý z časti zdokladoval, preto súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku

zaviazal obžalovanú na náhradu škody vo výške 1.975,97 a to vo výške nákladov súvisiacich s
pohrebom nebohého G.. K. R., V.., pričom súd poškodeného zároveň v zmysle § 288 ods. 2 Trestného
poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, alebo konanie pred iným
príslušnýmorgánom,nakoľkonarozhodnutieonáhradeškodyztitulunemajetkovejujmypodľavýsledku
dokazovania nie je podklad a bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby

trestného stíhania a predĺžilo by ho

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.