Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212930
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617212930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom AK Kubániho 16,
811 04 Bratislava, proti žalovanému O. E., nar. XX. januára XXXX, bytom P. T. XXXX/XX, L., o
zaplatenie 1.005,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k.
21Csp/343/2017-109 zo dňa 21. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v závislom

výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
21Csp/343/2017-109 zo dňa 21. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý
rozsudok“) zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 478,98 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne od 05.08.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá
výroková veta). Okresný súd žalobu čo do zaplatenia sumy 526,80 Eur s príslušenstvom zamietol (druhá

výroková veta). O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok
voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 4,76% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd
samostatným uznesením (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 1.005,78 Eur s príslušenstvom na tom základe, že dňa 19.12.2014
uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol

poskytnutý úver vo výške 1 230,-Eur, pričom žalovaný do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu
628,02 Eur. Žalovaná suma vo výške 1.005,78 Eur tak predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku, po
vyhlásení splatnosti úveru žalovaný už viac nezaplatil.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca svoj nárok opiera
o zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe tejto zmluvy
poskytol žalovanému úver vo výške 1230,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v

42 mesačných splátkach po 38,90 Eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 18,09% pri RPMN za
úver 25,54%, priemernej RPMN 36,30% s tým, že žalovaný celkovo zaplatí 1.756,80 Eur. Poplatok
za poskytnutie úveru predstavoval 123,-Eur. Úver mal byť poskytnutý na základe žiadosti žalovaného
zo dňa 19.12.2014, žalobca oznámil žalovanému ako dlžníkovi schválenie úveru s tým, že schválenávýška úveru predstavuje 1.230,-Eur, splácaním v 42 mesačných splátkach po 38,90 Eur, z toho istina
29,29 Eur a úroky 9,61 Eur. Splátky podľa dohody o poskytnutí služieb predstavovali 28,34 Eur, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, predstavovala 756,80 Eur. Výška poplatku za poskytnutie úveru

bola dohodnutá v sume 123,-Eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 01.02.2015 a dátum splatnosti
poslednej splátky úveru 01.07.2018. RPMN úveru predstavovala 25,54 Eur, priemerná hodnota RPMN
36,30%, celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť 1.756,80 Eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle
dohody o poskytovaní služieb 1.190,28 Eur. Ročná úroková sadzba úveru je uvedená 18,09%. Okresný
súd zistil, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky úveru už pri splátke č. 1, do doby

uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka zaplatil 628,02 Eur. Žalobca vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru dňa 05.08.2015. Z vyjadrenia žalobkcu vyplývalo, že uplatňuje iba nárok
vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere, nie z dohody o poskytovaní služieb. Žalovaná suma
predstavovala nesplatenú istinu 755,92 Eur a nesplatené úroky z úveru vo výške 249,84 Eur.

1.3Okresnýsúdkonštatoval,žeprávnyvzťahmedzižalobcomažalovanýmjevzťahomspotrebiteľským,

na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“), ako aj Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21.
apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/
ES z 5. apríla 2006.

1.4 Na základe zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že zmluva, na základe
ktorej bol poskytnutý úver, bola uzavretá v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z., a to § 9
ods.1, ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zákon č. 129/2010
Z.z. ako obligatórnu formu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy predpisuje písomnú formu, žalobca však

písomné uzavretie zmluvy nepreukázal, nepreukázal doručenie tzv. oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným
nedošlo k platne dojednanej spotrebiteľskej zmluve, bolo preukázané síce, že žalovaný žiadosť o
poskytnutie úveru uzavrel písomne, žiadosť však bola doplnená o „údaj o schválenom revolvingovom
úvere,“ tento však neobsahuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 9 ods.1, 2 zákona č.

129/2010 Z.z.

1.5 K platnému dojednaniu spotrebiteľskej zmluvy nedošlo ani z dôvodu, že žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru a tzv. údaj o schválenom revolvingovom úvere neobsahuje rovnaké náležitosti. V
žiadostijeuvedené,žezmluvasauzatvárapriRPMNúveru26,18%,vúdajioschválenomrevolvingovom

úvere je RPMN uvedená vo výške 25,54%. S poukazom na ustanovenie § 44 ods.2 Občianskeho
zákonníka okresný súd zdôraznil, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Z uvedeného je zrejmé, že k uzavretiu
zmluvy nedošlo.

1.6 Žalobca preto nemôže dôvodne uplatňovať úroky, ani poplatky. Súd prvej inštancie tiež zistil,
že žalovanému v skutočnosti nebola vyplatená celá suma proklamovaného úveru, na jeho účet bolo
zaslaných iba 1.107,-Eur, čiastka 123,-Eur bola zo strany veriteľa označená ako poplatok. Pokiaľ teda
žalobca poskytol žalovanému sumu 1.107,-Eur a žalovaný vrátil 628,02 Eur, žalobca má nárok len na
vrátenie rozdielu medzi poskytnutou finančnou čiastkou a sumou, ktorú žalovaný vrátil, a teda má nárok

na sumu 478,98 Eur, na ktorú súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie. Z uvedených
dôvodov zároveň žalobu čo do sumy 526,80 Eur s príslušenstvom zamietol.

1.7 Okresný súd zároveň žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne, ktoré
mu okresný súd priznal zo sumy 478,98 Eur od 05.08.2015 do zaplatenia, nakoľko zistil, že výška

uplatnených úrokov je v súlade s vykonávacím predpisom a od 05.08.2015 bol žalovaný skutočne v
omeškaní.

1.8 O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262
ods.1, 2 a § 255 ods.1, 2 C.s.p., konštatoval, že žalobca mal vo veci úspech čo do sumy 478,98 Eur a

žalovaný vo výške 526,80 Eur. Čistý úspech žalovaného teda predstavuje 4,76%, a preto okresný súd
žalovanému priznal náhradu trov konania v uvedenej výške.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti zamietajúceho výroku a v časti výroku o nároku na
náhradu trov konania podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresnéhosúduzmenilavovecirozhodoltak,žežalobevyhovieajvčasti,ktorábolazamietnutáaprizná

žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Namietal odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h)
C.s.p.,tvrdiltak,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach namietal, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe akých skutočností a
z akých dôvodov mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov by si účastníci zmluvy
vôbec mohli legálne dohodnúť. Špecifickosť údaja o RPMN, spôsob jeho určenia a kogentnosť pravidiel
stanovených základom pre jeho výpočet má za následok, že formalistický prístup okresného súdu bol
predčasný, niektoré náležitosti uvedené v § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. nemôžu byť predmetom
konsenzu a zákon ani takýto konsenzus nepredpokladá. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal

tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, a teda či RPMN nepatrí medzi údaje, s ktorými sa mal
súd vysporiadať. Zákonná úprava určenia RPMN nielen svojim textom, ale aj spôsobom jeho určenia
vychádzaztoho,ženejdeoúdajdohodnutý,aleurčenýpresnestanovenýmspôsobom.Naopak,žalobca
tým, že by údaj o RPMN neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzatvorenia
zmluvy, porušil by zákon č. 129/2010 Z.z., porušenie by vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN

ako údajne „navrhol“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru,
že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN, tento záver
súdu je vecne nesprávny.

2.2 Ak by aj odvolací súd prijal záver o dohodovaní RPMN, jeho dôsledkom by okrem iného bolo, že

pri uzatváraní zmlúv dištančným spôsobom by nikdy nemohlo dôjsť k vzniku zmluvy. Ak by hodnota
RPMN mala byť vždy potvrdzovaná, zmluva by vznikla okamihom, kedy by nastali účinky úkonu každej
zo strán, s ktorými zákon spája vznik zmluvy. Tým by bolo doručenie prijatia návrhu. Ak by však dohoda
o RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy, až uvedeným okamihom by dochádzalo k vzniku zmluvy, čo
by ale znamenalo, že by sa hodnota RPMN musela znovu počítať a takto vypočítaná hodnota opätovne

oznámiť dlžníkovi. Takýmto spôsobom by celý proces pokračoval do nekonečna.

2.3 Pokiaľ žalobca podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania, tento podával z dôvodu, že ide
o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie vo veci podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom

§ 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. v napadnutých výrokoch, výroku II. ktorým okresný súd
žalobu vo zvyšku zamietol a závislom výroku III., ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania,
ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1,2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

8. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán sporu, ktorý mal byť založený na
základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
žalovaným podpísanú XX.XX.XXXX v Lučenci a žalobcom XX.XX.XXXX v Bratislave, je potrebné

posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, správne poukázal tiež
na to, že tento právny vzťah podlieha aj právnej úprave uvedenej v zákone č.129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Tento záver okresného súdu podaným odvolaním spochybnený nebol.
Vzhľadom na to, že údaje o schválenom úvere v bode 6 žiadosti/zmluvy vypísané žalobcom sú odlišné
ako údaje, ktoré do bodu 5 žiadosti/zmluvy uviedol žalovaný, záver súdu prvej inštancie o neplatnosti

právneho úkonu, ktorý mali založiť vyššie uvedená žiadosť/zmluva je v plnom rozsahu správny, nakoľko
na ich platnosť sa vyžadovala písomná akceptácia nového návrhu predloženého žalobcom žalovanému,
a táto pri predloženej zmluve absentovala.

8.1 Niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere (z tohto hľadiska nie je podstatné,
či ide o revolvingový alebo jednoduchý úver) z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje

písomná forma. Takto si to vymienil aj žalobca ako veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., pričom, ako je tu uvedené, uzatvára
sa na predtlačenom formulári Veriteľa, ktorý je zároveň návrhom na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom
úvere. Podľa ustanovenia 2.1. Zmluvných dojednaní je zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená a
nadobúda platnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma

zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi. Vzhľadom na to, že
žalovaný ako dlžník Žiadosť/Zmluvu podpísal odlišný deň ako túto žiadosť/zmluvu podpísal žalobca ako
veriteľ, resp. tento do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6), takúto
zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom
úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisoval žalobca, totiž vôbec neboli obsahom

zmluvy, a preto ich žalovaný písomne akceptovať nemohol. Nové údaje smerom ku žalovanému
predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, že by žalovaný takýto nový
návrhakceptoval.Súhlasžalobcusrevolvingovýmúveromjelenjednostrannýúkon,ktorýniejezmluvou
a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku. Nedostatok písomného prejavu vôle
žalovaného byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto

prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade strany sporu zmluvu
o revolvingovom úvere platne neuzavreli z dôvodov vyššie uvedených; ani tzv. zmluvné dojednania
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nie sú účastníkmi zmluvy
podpísané a označené dátumom. Nedostatok písomnej formy, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je
sankcionovaný neplatnosťou zmluvy ako takej a tento dôvod sám o sebe postačuje na vyslovenie záveru

o to, že predložená zmluva o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom v zmysle § 40 ods.1
Občianskeho zákonníka. Zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý má byť zároveň žiadosťou
o poskytnutie úveru ako aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom,
že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je
vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po

podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru. Pre vznik a platnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle (§ 34 a § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka)
a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom
nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z
hľadiska obsahu listiny podpisujú).

8.2 Pokiaľ ide o zmluvné dojednania, tak ako sú predložené na čl.6 spisu, žalovaným podpísané nie
sú. V konečnom dôsledku skutočnosť, či sa žalovaný so zmluvnými dojednaniami oboznámil alebo nie,
nemá vplyv na konštatovanú neplatnosť žiadostí/zmlúv podľa predchádzajúceho bodu tohto rozsudku.

8.3 Odvolateľ v tomto smere namietal skutočnosť, že údaj o RPMN za pri uzatváraní úverovej zmluvy
dohodnúť nedá. K uvedenému odvolací súd uvádza, že bez ohľadu na to, či tento údaj je dohodnuteľný
alebo nie, ak v návrhu zmluvy sú uvedené údaje o RPMN a v odpovedi na tento návrh dodávateľ údaje
o výške RPMN zmení, ide o zmenu návrhu zmluvy. V takom prípade nový návrh pre platné uzatvorenie
zmluvy vyžaduje jeho akceptáciu pôvodným navrhovateľom (žalobkyňou). A túto skutočnosť žalovaný v

spore nepreukázal. K platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere tak nedošlo.

8.4 Právnym následkom neplatnosti zmluvy je vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného,
ktoréokresnýsúdvyčíslilnasumu478,98Eurakorozdielumedziposkytnutýmifinančnýmiprostriedkamižalobcom žalovanému (1.107,-Eur) a vrátenými finančnými prostriedkami žalovaným žalobcovi (628,02
Eur). Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že žalobcovi neboli poskytnuté finančné prostriedky
v rozsahu v akom vyplývajú z predloženej žiadosti/zmluvy, resp. z oznámenia veriteľa o schválení úveru

dlžníkovi, nakoľko čiastka 123,-Eur -Eur bola zo strany veriteľa označená ako poplatok. Tento záver,
pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia žalobca v podanom odvolaní nenamietal, namietol záver
súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy ako celku. Pokiaľ sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu
prvej inštancie vo vzťahu k neplatnosti zmluvy ako celku, nebol právny a logický dôvod posúdiť výšku
bezdôvodného obohatenia inak, ako to urobil okresný súd. Výpočet bezdôvodného obohatenia tak ako

bol súdom prvej inštancie vypočítaný v bode 26 napadnutého rozsudku nenapadol. Pokiaľ odvolací súd
považoval závery súdu prvej inštancie za právne správne vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia,
nemal odvolací dôvod vo vzťahu s správnosti výšky priznaného nároku, ktorá je v konečnom dôsledku
v súlade s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise.

8.5 Odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, keďže v konaní

bolo preukázané, akú sumu žalobca žalovanému vyplatil a akú sumu žalovaný žalobcovi vrátil. Preto
krajský súd v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v odvolaním
napadnutých výrokoch, výroku II., ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj v závislom
výroku III. o trovách konania. Z odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu alebo
zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu trov konania v

konaní pred súdom prvej inštancie, tento žalobca napadol len ako závislý výrok, nesúhlasiac so závermi
okresného súdu prvej inštancie vo veci samej. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne
prihliadol na pomer úspechu strán sporu, ako považoval žalobcu v spore úspešného v rozsahu 47,62%
a žalovaného v rozsahu 52,38%.

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených

ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil.-Eur bola zo strany
veriteľa označená ako

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).