Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. február 2017

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 2T/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9516100171
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Sabová
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2017:9516100171.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu v trestnej veci E.. E. O. pre prečin poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na hlavnom
pojednávaní dňa 3. februára 2017 v Pezinku takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
E.. E. O. - narodený XX. XX. XXXX vo Y. X. V., advokátsky koncipient

v Advokátskej kancelárii E.. E. O. so sídlom Y. X. V., trvale bytom Y. X. V. - Č., J.F. XXX/X,

j e v i n n ý , ž e

ako samostatne zárobkovo činná osoba so živnostenským oprávnením na vykonávanie
sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu a sprostredkovanie zamestnania za úhradu v presne
nezistenej dobe po predložení Žiadosti o úhradu platby č. 1 dňa 02.02.2012 na Úrade práce, sociálnych

vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou a potom, keď dňa 27.02.2012 mu bola na jeho účet s názvom
E. O. vedený vo Y. Ú. L., C..R.. týmto úradom poukázaná suma 4.137,08 Eur vo forme príspevku
na úhradu nákladov súvisiacich s jeho samostatne zárobkovou činnosťou, a to na základe Dohody
č. 001/§49/2012/NP I-2/D o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, ktorú uzatvoril s
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou dňa 31. januára 2012
a z ktorej vyplývalo, že príspevok je poskytovaný zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a štátneho

rozpočtu v pomere 85% : 15%, z poskytnutého príspevku oprávnene použil len sumu 452,01 Eur na
úhradu odvodov zdravotného poistenia a zvyšnú časť príspevku v sume 3.685,07 Eur v rozpore so
svojimi povinnosťami príjemcu príspevku, k plneniu ktorých sa zaviazal v článku II uzavretej dohody,
nepoužil v súlade so žiadosťou o poskytnutie príspevku, predloženým podnikateľským zámerom a
oprávnením na vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti, pretože živnosť nevykonával sústavne a
za účelom dosiahnutia zisku najmenej po dobu dvoch rokov, do 31.01.2014, pritom nedodržal určený
spôsob nakladania s verejnými prostriedkami pochádzajúcimi z Európskej únie a porušil pravidlá

a podmienky, za ktorých boli tieto verejné prostriedky poskytnuté tým, že riadne neevidoval výdavky
na samostatne zárobkovú činnosť a v určenom termíne nepredkladal písomné polročné správy o
vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a o čerpaní poskytnutých finančných prostriedkov, čím
porušil ust. § 31 písm. k), písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2014, príspevok poskytnutý zo
zdrojov Európskeho sociálneho fondu nevrátil a časť z neho použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou škodu v sume 3.132,31 Eur,

t e d a

použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne
určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobil týmto
činom väčšiu škodu,č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1, odsek 2

písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom do 30.06.2016.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

podľa § 261 odsek 2, s prihliadnutím na § 36 písmeno j), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona v

znení účinnom do 30.06.2016 na trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok;

podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom do 30.06.2016 sa
mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému E.. E. O., nar. XX.XX.XXXX, ukladá

povinnosť nahradiť poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Námestie
slobody 5, 093 22 Vranov nad Topľou škodu vo výške 3.132,31 Eur (slovom: tritisícjednostotridsaťdva
eur a tridsaťjeden eurocentov).

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov

nad Topľou so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

SúdvtejtotrestnejvecikonalnazákladeobžalobyprokurátorkyÚradušpeciálnejprokuratúryGenerálnej
prokuratúry SR z 31.10.2016, pod číslom konania VII/2 Gv 40/16/1000-22, ktorú podala na E.. E. O.
za prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods.1, ods. 2

písm. a) Trestného zákona. Obžaloba vinila obvineného, že použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu
Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery
prostriedkov z uvedeného rozpočtu, a spôsobil týmto činom väčšiu škodu.

Samosudkyňa vo veci nariadila hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo v dňoch 06.12., 21.12.2016,

31.01.2017 a 03.02.2017, a na ktorom súd v procese dokazovania skúmal, či sa skutok uvedený
v obžalobe stal a či má znaky trestného činu, kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, aký je
stupeň závažnosti činu. Súd zisťoval osobné pomery obžalovaného a výšku príjmov z prejednávanej
trestnej činnosti. Konkrétne sa súd zameral na zisťovanie, či obžalovaný použil prostriedky z rozpočtu
Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, či tým umožnil spôsobenie sprenevery,

či konal s vedomím, že poškodzované záujmy patria do finančných fondov Európskej únie.

Zamestnankyňa poškodeného Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou (ďalej len
„Úrad práce“) E.. Z. S. poverená zastupovaním poškodeného vo všetkých právnych úkonoch zotrvala
na uplatnenom nároku na náhradu škody vo výške 3.932,67 € a vyhlásila, že o tomto nároku nebolo

rozhodnuté v inom príslušnom konaní.

Pri rozhodovaní o vine, treste a náhrade škody sa súd opieral o tieto skutočnosti vyplývajúce z dôkazov:

Obžalovaný E.. E. O. vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že do roku 2008 žil na Islande

a už vtedy sa mu darilo sprostredkovanie spolupráce s islandskými spoločnosťami v oblasti využitia
geotermálnej energie. Túto činnosť vykonával a vykonáva naďalej. V roku 2011 absolvoval školenia na
Úrade práce týkajúce sa predmetnej dohody. Pripravil projekt a pri kalkulácii predpokladaných nákladov
vychádzal v tom čase z obvyklej ceny. Dňa 31.01.2012 podpísal dohodu, i keď v januári 2012 si nebol
istý jej podpisom, pretože mal zámer v roku 2012 vstúpiť do pracovnoprávneho vzťahu s advokátskou

kanceláriou, chcel sa po skončení štúdia v roku 2012 venovať právu. Prácu advokátskeho koncipienta
vykonáva od 01.11.2012 a popri tejto práci vykonáva činnosti spojené so sprostredkovaním práce v
zahraničí. Príspevok bol zaslaný na jeho osobný účet a tieto prostriedky použil na odvody do sociálnej
a zdravotnej poisťovne za obdobie do 01.11.2012. Obhajuje sa tvrdením, že ostatné prostriedky z
príspevku použil na veci uvedené v kúpnych zmluvách, ktoré uzatvoril v jeseni 2012. Pre potreby

účtovníctva vypracoval kúpne zmluvy a príjmové a výdavkové doklady. Cena týchto predmetov bolaurčená na základe dohody a za veci zaplatil kúpnu cenu v splátkach v roku 2012 a v roku 2013. O
použití príspevku na zaplatenie nadobudnutých vecí správu nepodal s odôvodnením, že na to zabudol.
V správach uvádzal len odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Úradu práce nedokladoval výkon

sprostredkovateľskej činnosti. Sám robil i daňové priznania. Z jeho výpovede vyplýva, že ak nemal
žiaden príjem, nesprostredkoval prácu, nevystavil žiadnu faktúru, tak to neuviedol. Priznal, že za roky
2012, 2013 a 2014 nevykázal zisk. Peňažný denník mu vyhotovil ekonóm; údajne nevie, kedy sa tak
stalo. Dosiaľ má registrovanú živnosť na výkon sprostredkovateľskej činnosti. Obhajoval sa tvrdením,
že v minulosti sa mu zopár vecí podarilo, ale nebral za to peniaze. Sprostredkoval prácu klientovi

advokátskej kancelárie a vzhľadom na životnú situáciu klienta mu prácu sprostredkoval zadarmo.
Obžalovaný sa vyjadril, že na území SR v tom období bol majiteľom jediného účtu, ktorý bol vedený vo
Y. Ú. L., C..R.. a prostriedky, ktoré tam mal, používal na svoje každodenné výdavky.
Kosobnýmamajetkovýmpomeromuviedol,žemávyživovaciupovinnosťkmaloletémudieťaťua príjem
má iba zo zamestnaneckého pomeru v sume 435,00 Eur mesačne. Žije s rodičmi v ich rodinnom dome.
Vlastní hnuteľný majetok, ktorý nekonkretizoval, má úspory z predaja bytu, a podiely v obchodných

spoločnostiach R. D. R..K..S.. Y., R. A. R..K..S.. Y., R. J. V. R..K..S.. Y., R. R. R..K..S.. Y., R. V. R..K..S..
Y., R. V. R..K..S.. Y., v ktorých je konateľom.

Svedkovia E.. H. G. a E.. O.Š. J. podporili obhajobu obžalovaného tvrdením, že mu predali veci uvedené
v kúpnych zmluvách.

Z listiny označenej ako Kúpna zmluva na č.l. 456, 457-458, zv. II., č.l. 62-63, zv. I vyplýva, že predávajúci
H. G. dňa 01.10.2012 predal obžalovanému kancelársky pracovný stôl za 260,-€, 4 ks
kancelárske stoličky za 280,-€, 2 ks kartotečné skrinky za 220,-€, 2 ks skrinky na šanóny za
160,-€ a kancelárske kreslo za 80,-€. Svedok E.. H. G. uviedol, že v septembri 2012 ukončil

svoju živnostenskú činnosť a stal sa advokátskym koncipientom v AK spol. E.. G.F. R..K..S.. so sídlom
Y. X. V.. Vtedy predal obžalovanému 3 roky používaný kancelársky nábytok. Obžalovaný mu spomínal,
že si potrebuje zariadiť kanceláriu. Obžalovanému navrhol kúpnu cenu 1.000,00 Eur, ktorú obžalovaný
uhradil koncom alebo začiatkom budúceho roka.
Pre potreby obžalovaného podpísal kúpnu zmluvu. Obžalovaný mu predložil i príjmový a výdavkový

doklad. Vo výdavkovom pokladničnom doklade na č. l. 325 je uvedené, že E. O. vyplatil H. G. 1000,-
€. Dátum platby sa neuvádza ani na výdavkovom, ani na príjmovom doklade.

Z listiny označenej ako Kúpna zmluva na č.l. 456, 459-460, zv. II., 60-61, zv. I. vyplýva, že
predávajúci O. J. dňa 17.09.2012 predal obžalovanému notebook Lenovo ThinkPad T

530, CORE i5 za 1250,-€, tlačiareň Canon MP 250 za 80,-€, internet modem TP LINK za 120,-€, stôl
pod počítač za 220,-€, kontajner so zásuvkami za 100,-€. Kupujúci sa zaviazal dohodnutú kúpnu cenu
zaplatiť v hotovosti v dvoch splátkach. Prvá splátka vo výške 885,-€ mala byť uhradená pri podpise
zmluvy a druhá splátka vo výške 885,-€ mala byť uhradená do 31.10.2012. Svedok E.. O. J. potvrdil, že
predal obžalovanému veci uvedené v kúpnej zmluve. Jednalo sa o veci používané v realitnej kancelárii.

S obžalovaným dohodol kúpnu cenu a podpísal kúpnu zmluvu a doklady, ktoré vystavil obžalovaný.
Obžalovaného poznal zo štúdia v Sládkovičove. Od septembra 2011 pracuje ako advokátsky koncipient
v advokátskej kancelárii otca obžalovaného E.. E. O. s miestom výkonu práce J.. K práci využíva vlastný
notebook a popri plate, ktorý činí 480,-€ mesačne, sú mu vyplácané i bonusy, ktoré zohľadňujú uvedenú
skutočnosť. Vo výdavkových pokladničných dokladoch na č. l. 322 je uvedené, že E. O. vyplatil O. J.Ň.

dňa 25.09.2013 sumu 485 Eur a dňa 07.10.2013 sumu 400 Eur.

Svedkyňa E.. Z. S., zamestnankyňa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou
(ďalej „ÚPSVaR“) uviedla, že dňa 31.01.2012 ÚPSVaR uzatvoril s obžalovaným dohodu, na základe
ktorej mu bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok v celkovej výške 4.137,08 Eur. ÚPSVaR

poskytol tento nenávratný finančný príspevok dňa 27.02.2012 na základe žiadosti, ktorú obžalovaný
podal dňa 02.02.2012. Finančné prostriedky boli poskytnuté z dvoch zdrojov, a to vo výške 85 % z
Európskeho sociálneho fondu a 15 % zo Štátneho rozpočtu. Obžalovaný mal poskytnutý nenávratný
finančný príspevok použiť v súlade s podnikateľským zámerom, kalkuláciou predpokladaných
výdavkov a uzatvorenou dohodou. Finančné prostriedky mal použiť tak, aby úrad práce pri následnej

finančnej kontrole mohol tieto identifikovať a považovať ich za preukázateľné. Mal ich dokladovať
účtovnými dokladmi, riadne evidovať vo svojom účtovníctve a mali byť použité v súlade so zásadou
hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a primeranosti. V zmysle uzatvorenej dohody obžalovaný mal
predkladať správy o čerpaní finančných prostriedkov v polročných periódach. Súčasťou týchto správmalo byť deklarovanie použitia finančných prostriedkov. Obžalovaný ÚPSVaR podal 2 správy o
čerpaní finančných prostriedkov, ďalšie záväzky vyplývajúce z dohody neplnil. Obžalovaný sám
nepredložil ÚPSVaR doklady deklarujúce použitie príspevku a nepreukázal, že použitie príspevku je

v súlade s uzatvorenou dohodou, podnikateľským zámerom, kalkuláciou predpokladaných výdavkov
a s podnikateľskou činnosťou, ktorá je uvedená v dohode. Na základe poverenia z 18.02.2015
ÚPSVaR začal vykonávať následnú finančnú kontrolu. Obžalovaný pri výkone kontroly s ÚPSVaR
nespolupracoval. Na základe písomného predvolania, ktoré prevzal 17.03.2015, mal sa dostaviť na
ÚPSVaR a ku kontrole mal predložiť doklady preukazujúce skutočne vynaložené oprávnené náklady

na začatie vykonávania a prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, a to faktúry, doklady o
zaplatení, výpisy z bankového účtu, peňažný denník a doklad o zaslaní oznámenia Ministerstvu
financií o prijatí pomoci de minimis. Opakovane bol predvolaný podaním, ktoré prevzal 19.06.2015. Na
predvolania nereagoval. Preto mu bola uložená poriadková pokuta v sume 1.000,-€, ktorú nezaplatil.
ÚPSVaR skúmal, či obžalovaný v rozhodujúcom čase dvoch rokov odo dňa podpísania dohody
vykonával podnikateľskú činnosť v súlade s oprávnením citovaným v uzatvorenej dohode a pritom

zistil, že obžalovaný v rozhodujúcom období zaplatil zdravotné poistenie vo výške 472,01 Eur, daňové
priznanie podal len za zdaňovacie obdobie rokov 2012 a 2014. Za rok 2013 daňové priznanie nepodal.
Svedkyňa dodala, že dohoda nevylučuje nákup starých vecí alebo veci „z druhej ruky“, avšak
doklady o nákupe musia byť identifikovateľné a musia byť vystavené podnikateľským subjektom,
ktorý je oprávnený účtovné doklady vydávať. ÚPSVaR je oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania

podmienok dohody, je povinný urobiť správu o výsledkoch následnej finančnej kontroly. Kontrola je
ukončenávtedy,keďjepodpísanákontrolovanýmsubjektomzápisnicaoprerokovanísprávyovykonanej
kontrole. Následne je možné vec odstúpiť na Správu finančnej kontroly, ktorá neoprávnené použitie
finančných prostriedkov vymáha v správnom konaní.

Oznámenie o začatí správneho konania z 29.06.2015 obžalovaný prevzal 06.07.2015, o čom svedčia
listiny na č.l. 23-26. Rozhodnutím ÚPSVaR z 29.07.2015, č. VT1/RK/KON/2015/86, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.08.2015, mu bola uložená poriadková pokuta vo výške 1.000,-€ za nesplnenie
povinnosti podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré spočívalo v nepredložení vyžiadaných dokladov

v stanovenej lehote a v neposkytnutí súčinnosti na vykonávanie následnej finančnej kontroly, čím mal
mariť výkon kontroly ( č.l. 27-28 zv. I).

Z výpovede svedka H.. H. G., zamestnanca ÚPSVaR, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní
vyplýva, že svedok informoval uchádzačov o podmienkach poskytnutia príspevku a na čo je možné

príspevok použiť. V rámci prípravy sa zaoberali podnikateľským zámerom a kalkuláciou. Na konci
prípravy, ktorá zahŕňala i test osvedčujúci znalosti o živnostenskom podnikaní, zdravotnom a sociálnom
poistení, o daňových povinnostiach, o štátnej pomoci a o schéme pomoci de minimis, uchádzači dostali
osvedčenie o absolvovaní praktickej prípravy. Uchádzači pred komisiou obhajovali svoj podnikateľský
zámer.

Podľa ust. § 49 ods. 8 veta prvá zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2011 podmienkou uzatvorenia
dohody o poskytnutí príspevku je absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania
samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú uchádzačovi o zamestnanie zabezpečí úrad, a predloženie

podnikateľského zámeru uchádzača o zamestnanie spolu s predpokladanými nákladmi na začatie
prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Dôkaz Osvedčením č. 239/2011 z 24.11.2011 (č.l. 35) svedčí o tom, že E. O. absolvoval praktickú
prípravu na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 49

ods. 8 zákona č. 5/2004 Z. z..

V podnikateľskom zámere (č.l. 37-45 zv. I ) obžalovaný deklaroval, že finančné prostriedky z nenávratnej
štátnej dotácie použije len na nákup vybavenia, reklamu a ostatné výdavky spojené so založením
živnosti a vybavením kancelárie. Prílohu podnikateľského zámeru tvorí kalkulácia predpokladaných

nákladov, ktorá zahŕňa: pracovný stôl za 250,-€ , 4 ks kancelárske stoličky za 240,-€, 1 ks kartotečná
skriňa za 180,-€, 2 ks skrinky na šanóny za 130,-€, PC notebook za 1200,-€, tlačiareň za 70,-€,
internet modem za 100,-€, stôl pod počítač za 200,-€, zásuvkový kontajner za 100,-€, 2 ks reklamné
pútače za 100,-€, printovú reklamu za 100,-€, reklamný baner za 120,-€, kancelársky inventár za240,-€, odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Predmetom jeho podnikateľskej činnosti bude
sprostredkovanie obchodu, sprostredkovanie práce pre fyzické osoby a osoby samostatne zárobkovo
činnéprepotrebystavebnéhopriemyslu.Akoformupodnikaniasizvolilživnosť,pričomvpodnikateľskom

zámere obžalovaný deklaruje svoju vedomosť o tom, že ide o sústavnú činnosť vykonávanú samostatne
za účelom dosahovania zisku. Činnosť sa má vykonávať v bytových priestoroch vo Y. X. V., N.. J.
XXX/X, veci nakúpené z finančných prostriedky z nenávratnej štátnej dotácie sa budú nachádzať v
kancelárskych priestoroch na vyššie uvedenej adrese.

Osvedčenie o živnostenskom oprávnení z 03.01.2012 (č. l. 46) je dôkazom o tom, že obžalovaný mal
oprávnenie na vykonávanie živnosti sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a sprostredkovanie
zamestnania za úhradu.

Žiadosť o poskytnutie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá bola podaná dňa 23.01.2012
svedčí o tom, že obžalovaný požiadal ÚPSVaR o príspevok v sume 4.137,08 Eur na vykonávanie

sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu a v oblasti sprostredkovania zamestnania za úhradu. Z
tejto listiny vyplýva, že dňa 20.02.2009 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, z ktorej
bol vyradený dňa 01.02.2012 (č. l. 36 zv. I).

Súd vykonal dôkaz Usmernením Riadiaceho orgánu č. N3/2007, ktoré vydala Sekcia riadenia

Európskeho sociálneho fondu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Cieľom tohto
metodického usmernenia k oprávnenosti výdavkov je zadefinovať skupiny oprávnených výdavkov a
výšku ich oprávnenosti v podmienkach Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia
pre programové obdobie 2007-2013. Podľa tohto dokumentu, ktorý vychádza z Nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 a č. 1081/2006 a Nariadenia Rady (ES) č.1083/2006, výdavkom

sa rozumie úbytok peňažných prostriedkov prijímateľa súvisiacich s realizáciou projektu. Oprávnené
výdavky predstavujú výdavky, ktoré boli skutočne vynaložené počas realizácie projektu vo forme
nákladov alebo výdavkov prijímateľa za predpokladu, že sú potrebné na uspokojivé vykonávanie
projektu a sú s ním priamo spojené a ktoré boli vynaložené na projekt vybraný na podporu v
rámci operačného programu. Neoprávneným výdavkom Európskeho sociálneho fondu je výdavok bez

priameho vzťahu k projektu, výdavok, ktorý nie je nevyhnutný k dosiahnutiu cieľov projektu, výdavok,
ktorý je zo strany prijímateľa nedostatočne preukázaný, výdavok, ktorý prijímateľ dobrovoľne vynakladá
nad rozsah uzatvorenej zmluvy o poskytnutí príspevku a výdavok, ktorý nie je v súlade so schváleným
rozpočtom projektu.

Dohoda č. 001/§49/2012WP 7-2/0 z 31.01.2012 (ďalej len „Dohoda o príspevku“) dokazuje, že
obžalovaný ako príjemca príspevku vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.02.2009
uzatvorilsposkytovateľompríspevkuÚradompráce,sociálnychvecíarodinyVranovnadTopľoudohodu
o právach a povinnostiach pri poskytnutí príspevku na vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej
zárobkovej činnosti podľa Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Z článku I ods. 4 dohody vyplýva, že príspevok je poskytovaný zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu
(ďalej len „ESF“) a štátneho rozpočtu. Vzájomný pomer medzi prostriedkami spolufinancovania zo
štátneho rozpočtu a prostriedkami Európskeho sociálneho fondu je ESF 85% : ŠR 15%.
Obžalovaný ako príjemca príspevku sa v článku II dohody o príspevku zaviazal k povinnosti:
° začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť dňom 01.2.2012 s predmetom podnikania

sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a sprostredkovanie zamestnania za úhradu,
° samostatnú zárobkovú činnosť vykonávať nepretržite najmenej po dobu dvoch rokov odo dňa začatia
jej vykonávania, do 31.01.2014 v mieste podnikania na adrese: Y. X. V., J. XXX/X,
° počas tejto doby preukázať fyzickú existenciu majetku zakúpeného z poskytnutého príspevku a jeho
využívanie v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti,

°použiťposkytnutýpríspevokvsúladesožiadosťou,predloženýmpodnikateľskýmzámerom a
oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,
° využívať majetok zakúpený z poskytnutého príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť,
° riadne evidovať výdavky na samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré musia byť identifikovateľné a
preukázateľné, doložené účtovnými záznamami, ktoré sú riadne evidované u príjemcu, musia byť

vynaloženévsúladesprincípmihospodárnosti,účelnosti,účinnosti,primeranostiaefektívnosti a
v súlade s predloženým podnikateľským zámerom,
° predkladať písomné polročné správy (t.j. k 30.6. a k 31.12. príslušného roka) o vykonávaní
samostatnej zárobkovej činnosti a o čerpaní poskytnutých finančných prostriedkov...najneskôr do koncanasledujúceho štvrťroka, (t.j. do 30.09. a do 31.03. nasledujúceho kalendárneho roka), poslednú správu
je povinný predložiť do troch mesiacov po uplynutí záväzku (článok II ods. 7 a ods. 17 dohody),
Obžalovaný vzal na vedomie, že podľa článku IV ods. 2 Dohody o príspevku za oprávnené môžu byť

považované len tie náklady, ktoré vznikli príjemcovi v súvislosti s touto dohodou a s
vykonávaním samostatne zárobkovej činnosti najskôr odo dňa účinnosti tejto dohody, vyplývajú z
podnikateľského zámeru a kalkulácie predpokladaných nákladov, ktoré sú prílohami k žiadosti o
poskytnutie príspevku, boli skutočne vynaložené počas obdobia realizácie SZČ za predpokladu, že sú
potrebné na uspokojivé vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti a sú s ňou priamo spojené, pričom

musia byť doložené účtovými dokladmi, ktoré musia byť rozpísané podľa jednotlivých položiek.
V článku IV ods. 4 Dohody o príspevku obžalovaný s poskytovateľom príspevku dojednal, že pri nákupe
nového zariadenia/vybavenia sú oprávnenými nákladmi len výdavky na nákup zariadenia/vybavenia vo
forme bežných nákladov (t. j. nákup hmotného majetku do 1700 EUR a nákup nehmotného majetku do
2400 EUR. Oprávnená suma na výpočtovú techniku (PC s vybavením) je maximálne 627
EUR s DPH. Maximálna akceptovaná cena notebooku s operačným systémom v zmysle oprávneného

výdavku z prostriedkov poskytnutých na SZČ je stanovená na 589 € s DPH, v prípade že úrad neudelil
výnimku. Limity na obstaranie výpočtovej techniky sa nevzťahujú na tých príjemcov, ktorým úrad na
základe písomnej žiadosti udelil výnimku zo stanoveného limitu.
Obžalovanýboluzrozumený stým,žepodľačlánkuIVods.8,ods.9Dohodyopríspevkuneoprávnenými
výdavkami sú výdavky bez priameho vzťahu k samostatnej zárobkovej činnosti a príspevok nie je možné

použiť na nákup nábytku. Obžalovaný vzal na vedomie, že ako príjemca príspevku zodpovedá za
hospodárenie s verejnými prostriedkami, ktoré mu boli poskytnuté formou príspevku a je povinný pri ich
používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť a účinnosť ich použitia (článok IV ods. 11).

Platobný poukaz na č.l. 11 zv. I svedčí o tom, že na základe Žiadosti o úhradu platby č. 1 z 02.02.2012

(č.l. 13 zv. I) ÚPSVaR na ťarchu účtu v Š. J. poukázal na účet príjemcu L.. E. O. vedený vo Y., C..R..
príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v sume 4.137,08 Eur. Výpis z účtu vo Y., C..R.. (č.l. 124 zv.
I) dokazuje, že dňa 27.02.2012 došla na tento účet suma 4.137,08 Eur.

Listiny na č.l. 298-301 zv. I dokazujú, že obžalovaný podal ÚPSVaR dve Správy o vykonávaní

samostatnej zárobkovej činnosti, a to dňa 28.09.2012 a dňa 29.03.2013. V správe podanej dňa
28.09.2012 uviedol, že v prvom polroku sa venoval sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu v
stavebníctve. Príspevok v sume 47,58 Eur každý mesiac použil na úhradu poistného na zdravotné
poistenie od 01.03.2012 do 01.06.2012. V správe podanej dňa 29.03.2013 uviedol, že v druhom polroku
roka 2012 sa venoval sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu. Príspevok v sume 47,58 Eur

každý mesiac použil na úhradu poistného na zdravotné poistenie od 01.07.2012 do 01.12.2012. V
správe deklaruje stav finančných prostriedkov z nenávratného finančného príspevku k 31.12.2012 v
sume 3.661,28 Eur.

Zo správy Y. Ú. L., C..R.. a priložených výpisov z účtu s názvom E. O. (č. l. 121- 141, 224-231 zv. I)

vyplýva, že vlastné použiteľné prostriedky predstavovali k 29.02.2012 sumu 4.013,65 Eur, k 31.03.2012
sumu2.261,82Eur.Od31.08.2012do31.04.2013jenaúčtevykazovanýzápornýzostatok,k31.01.2014
zostatok v sume 3,27 Eur.

Obžalovaný predložil počas dokazovania listinu označenú ako Peňažný denník od 01.01.2012 do

21.06.2016 (č.l. 311-315 zv. I). Súd z tejto listiny zistil, že v peňažnom denníku, ktorý bol vyhotovený
dňa 21.06.2016 v časti Účet za obdobie od 14.02.2012 do 24.07.2012 sú vykázané príjmy v sume 5
397,08, z toho dotácia úradu práce dňa 27.02.2012 v sume 4.137,08 Eur a výdaje v sume 3.750,03
Eur. Za predaj výrobkov a služieb je evidovaný len vklad 1.210,00 Eur dňa 13.04.2012. V časti Pokladňa
za obdobie od 03.01.2012 do 28.11.2013 sú vykázané príjmy v sume 3.535,72 Eur a výdaje v sume

2 220,84 Eur. Príjem z priebežných položiek predstavuje v mesiaci marec 2012 spolu 1.711,95 €; v
mesiaci apríl 2012 spolu 1.673,77 €. Od doby poskytnutia príspevku predstavoval príjem pokladne z
priebežných položiek sumu 3.385,72 €. Prevádzková réžia v marci 2012 činila -61,85 €, za reklamné
služby bola vynaložená dňa 29.07.2013 suma -240 €, dňa 10.09.2013 kúpna cena za nábytok činí -1000
€, dňa 25.09.2013 a 07.10.2013 splátky z kúpnych zmlúv predstavujú sumy -485 € a -400 €, celkovo

náklady predstavujú sumu -2 186,85 €.Zo správy Daňového úradu Prešov pobočka Vranov nad Topľou a z pripojených daňových priznaní za
roky 2012 a 2014 vyplýva, že obžalovaný za uvedené obdobie nevykázal žiadne príjmy ani výdavky z
podnikania, ani z inej samostatne zárobkovej činnosti, za rok 2013 nepodal daňové priznanie.

Zo správy Y. B. J., C..R.. z 18.05.016 (č.l. 303-304 zv. I) vyplýva, že obžalovaný bol v období od
01.02.2012 do 31.01.2014 vedený v tejto zdravotnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba
a od 16.11.2012 má aj pracovný pomer. Z priloženého prehľadu predpisov a platieb je zrejmé, že
obžalovaný ako fyzická osoba od 01.02.2012 do 30.11.2012 uhrádzal na poistnom každý mesiac po

47,58 Eur, celkovo tak uhradil 475,80 Eur, pričom z tejto zaplatenej sumy dňa 08.11.2012 mu poisťovňa
vrátila 23,79 Eur.

Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou (č.l. 93 zv. I) súd zistil, že obžalovaný v
období od 01.02.2012 do 31.01.2014 nebol evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia ako samostatne zárobkovo činná osoba. Od 16.11.2012 je evidovaný v tomto

registri ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa E.. E. O..

Z hodnotenia Advokátskej kancelárie E.. E. O. (č.l. 331 zv. I, č.l. 471 zv. II) vyplýva, že táto advokátska
kancelária má sídlo na ulici J. XXX/X Y. Y. X. V.. Obžalovaný nastúpil do tejto advokátskej kancelárie
ako advokátsky koncipient v novembri 2012. Je hodnotený ako spoľahlivý, samostatný,

flexibilný, zodpovedný a cieľavedomý s cieľom sústavného zlepšovania sa. Výpis z Ústrednej evidencie
priestupkov MV SR dokazuje, že dňa 05.09.2012 bol postihnutý blokovou pokutou za priestupok podľa
§ 30 ods. 1 písm. m) zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

Podľa odpisu z registra trestov dosiaľ nebol súdne trestaný.

Súd nezistil okolnosti vedúce k zániku trestnosti a trestu v zmysle § 87 a § 90 Tr. zák..

Súd konal a rozhodoval o žalovanom skutku, pričom v procese dokazovania si ujasnil, čo tvorí samotný

skutok. Popisom skutku v zmysle slovného vyjadrenia ani právnou kvalifikáciou skutku v obžalobe
nebol viazaný. Súd rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil vykonané dôkazy,
o ktorých mal za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Na základe
výsledkov dokazovania upravil skutkovú vetu oproti obžalobe podľa skutkových zistení odrážajúcich

zmeny, ku ktorým došlo v rámci dokazovania v súdnom konaní. Pritom zistil nasledujúce skutočnosti,
ktoré vyvolali pochybnosť o vierohodnosti dôkazov súvisiacich s kúpou vecí označených v kúpnych
zmluvách. Pri výpovedi svedka E.. O. J. vzal do úvahy fakt, že tento svedok je advokátsky koncipient
zamestnaný u advokáta, ktorý je otcom obžalovaného. Z toho plynúca existenčná závislosť tohto
svedka má priamy súvis s jeho výpoveďou, pretože svedok si mohol byť vedomý ujmy na svojom

postavení v prípade uvedenia skutočností v neprospech obžalovaného. Súd má za to, že tým je
odôvodnená nejednoznačnosť jeho odpovedí na kladené otázky. Vierohodnosť výpovede svedka E..
H. G. súd hodnotil so zreteľom na jeho dlhodobý kamarátsky vzťah s obžalovaným a jeho rodinou,
pričom sa jedná o skutočnosť spôsobilú ovplyvniť výpoveď svedka na prospech obžalovaného. Úvahy
súdu o spochybnení vierohodnosti týchto svedeckých výpovedí sú podporené faktom, že obhajobou

predkladané listinné dôkazy o kúpe veci sa neodzrkadlili v priebežných správach o vykonávaní
samostatnejzárobkovejčinnosti,ktoré obžalovanýpodalnaÚPSVaRdňa28.09.2012adňa29.03.2013,
ani v riadne vedenom účtovníctve. Preto súd mal pochybnosť o tom, či veci uvedené v predostretých
listinách boli obžalovaným kúpené. Rešpektujúc zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“
súd o tejto otázke rozhodoval na prospech obžalovaného, čím ustálil, že obžalovaný uzatvoril kúpne

zmluvy so svedkami E.. J. a E.. G., na základe ktorých dňa 17.09.2012 a dňa 01.10.2012
kúpil kancelársky pracovný stôl za 260,-€, 4 ks kancelárske stoličky za 280,-€, 2
ks kartotečné skrinky za 220,-€, 2 ks skrinky na šanóny za 160,-€ a kancelárske kreslo za 80,-€,
notebook Lenovo ThinkPad T 530, CORE i5 za 1250,-€, tlačiareň Canon MP 250 za 80,-€, internet
modem TP LINK za 120,-€, stôl pod počítač za 220,-€, kontajner so zásuvkami za 100,-€ . Úlohou súdu

zostalo posúdiť otázku, či tieto veci boli zakúpené z poskytnutého príspevku v súlade so žiadosťou o
príspevok a podnikateľským zámerom a boli používané na vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti
podľa osvedčenia o živnostenskom oprávnení.Osvedčenie o živnostenskom oprávnení dokazuje, že obžalovaný bol od 03.01.2012 oprávnený
vykonávať sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a sprostredkovanie zamestnania za úhradu.
Osvedčenie bolo vydané podľa zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 tohto zákona živnosťou je sústavná činnosť
prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku
a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Zmyslom Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia bolo poskytnutie podpory z

prostriedkov Európskeho sociálneho fondu za účelom zníženia nezamestnanosti a zvýšenia kvality
ľudských zdrojov. V čase, keď bol obžalovaný zaradený do tohto programu, bol v postavení uchádzača
o zamestnanie. Podľa údajov zo žiadosti o poskytnutie príspevku bol v evidencii uchádzačov o
zamestnanie v dobe od 20.02.2009 do 01.02.2012, teda počas doby takmer 3 rokov. Tým, že absolvoval
praktickú prípravu na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti obsahujúcu i prezentáciu jeho
podnikateľského zámeru, o čom svedčí osvedčenie z 24.01.2012 i skutočnosti uvádzané svedkom H..

G., ďalej tým, že dňa 23.01.2012 podal žiadosť o poskytnutie príspevku a následne uzatvoril Dohodu
o príspevku, poskytovateľovi príspevku predostrel svoju vôľu plniť ciele zmieňovaného operačného
programu. Ako však vyplýva z jeho priznania, už v tom čase mal zámer po skončení štúdia v roku 2012
vykonávať popri samostatnej zárobkovej činnosti aj činnosť advokátskeho koncipienta. Z argumentácie
obžalovaného súd dôvodil, že podľa jeho vedomia zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii súbeh týchto

činnosti nevylučuje a s poukazom na § 62 písm. d) tohto zákona nie je predmetná činnosť v rozpore s
povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta. Pri posudzovaní viny však bola
pre súd rozhodujúca iná skutočnosť stojaca na strane obžalovaného, a to skutočnosť spočívajúca v
tom, že ako študent práva v čase uzavretia Dohody o príspevku už vedel, že chce vykonávať inú, než
samostatne zárobkovú činnosť. V čase uzavretia Dohody o príspevku teda už mal zámer a vedomosť

o tom, že počas doby dvoch rokov, t. j. do 31.01.2014, nebude vykonávať samostatnú
zárobkovú činnosť sústavne a nepretržite, tak ako to predpokladá živnostenský zákon a podmienka
Dohody o príspevku podľa článku II ods. 3, k splneniu ktorej sa svojim podpisom zaviazal. Podľa úvahy
súdu, nepretržitému a sústavnému výkonu samostatnej zárobkovej činnosti bránili obsahové nároky
na prax advokátskeho koncipienta, ktorú obžalovaný vykonával od 16.11.2012, o čom svedčí správa

Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou (č.l. 93 zv. I). Súd tak ustálil prvky podvodného konania
zo strany obžalovaného v čase uzavretia Dohody o príspevku, pretože poskytovateľa príspevku uviedol
do omylu v otázke (a podmienke) doby a spôsobu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, v súvislosti
s ktorou mu bol príspevok poskytnutý.

Obžalovaný sa obhajoval tým, že samostatnú zárobkovú činnosť vykonával a
že sprostredkovával prácu záujemcom a spoluprácu so zahraničnými spoločnosťami. Avšak ako
sám priznal, za roky 2012, 2013, 2014 nemal z tejto činnosti žiaden príjem, nevystavil žiadnu
faktúru, počas inkriminovaného obdobia nedosiahol zisk. Dokazujú to i daňové priznania za roky
2012 a 2014, v ktorých obžalovaný nevykázal žiadne príjmy ani výdavky. Jeho výpoveď potvrdzuje

záver súdu, že z uvedeného dôvodu nepodal ani daňové priznanie za rok 2013. Údaj o vykonávaní
sprostredkovateľskej činnosti v prvom a druhom polroku 2013 vyplývajúci z priebežných správ o
vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré podal 28.09.2012 a 29.03.2013, je v rozpore s
jeho tvrdením, že samostatnú zárobkovú činnosť vykonával tým, že sprostredkovával prácu záujemcom
a spoluprácu so zahraničnými spoločnosťami, pretože takáto činnosť sa v týchto správach ani v

účtovných dokladoch, peňažnom denníku a v daňových priznaniach neodzrkadľuje. Jeho argumentácia
o bezodplatnom sprostredkovávaní práce z dôvodu sociálneho cítenia odporuje zmyslu a podstate
živnostenského podnikania a duchu živnostenského zákona, podľa ktorého je živnosťou sústavná
činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku. Odporuje i cieľu a zmyslu Operačného programu
Zamestnanosť a sociálna inklúzia, čím sa vyvracia jeho zámer a záujem na riadnom výkone

samostatnej zárobkovej činnosti.

Vychádzajúc z výpisu z účtu vo Y. Ú. L., C..R.., na ktorý bol dňa 27.02.2012 poukázaný príspevok na
samostatnú zárobkovú činnosť v sume 4.137,08 Eur, a z peňažného denníka zachytávajúceho stav
pokladne a pohyb finančných prostriedkov na účte, je nesporné, že ak počnúc dňom 31.08.2012 je

na účte vykazovaný záporný zostatok, finančné prostriedky z príspevku sa k uvedenému dňu na tomto
účte už nenachádzali. Pritom za dobu od 12.03.2012 do 12.04.2012 dotácia pokladne z tohto účtu
a príjem z priebežných položiek v pokladni predstavoval sumu 3.385,72 Eur. Výdavky pokladne za
obdobie od 12.03.2012 pozostávajú len z nákladov spojených s inkriminovanými kúpnymi zmluvamiv celkovej sume 1.885 Eur, z prevádzkovej réžie za marec 2012 a za reklamné služby v roku 2013,
spolu v sume 301,85 Eur. Z osvedčenia o živnostenskom podnikaní, z Dohody o príspevku, pracovného
hodnotenia i z osobných údajov obžalovaného vyplýva, že miesto podnikania deklarované v Dohode o

príspevku je totožné s miestom jeho bydliska a so sídlom advokátskej kancelárie, v ktorej vykonáva
činnosť advokátskeho koncipienta, a to v priestoroch na ulici J. XXX/X, Y. X. V.. Ako vyplýva z výpovede
svedka E.. G. obžalovaný kúpu kancelárskeho nábytku odôvodnil potrebou zariadiť
si kanceláriu. Stalo sa tak v októbri 2012, teda po uplynutí doby ôsmich mesiacov od doby určenej
Dohodou o príspevku na začatie výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a v dobe krátko

pred začatím výkonu činnosti advokátskeho koncipienta . Z výpovede svedka E.. J. je
zrejmé, že notebook a ďalšie veci predal obžalovanému v septembri 2012. Advokát, ktorý zamestnáva
tohto svedka v rovnakom pracovnom zaradení ako zamestnáva aj obžalovaného, tomuto svedkovi
neposkytol v súvislosti s jeho činnosťou výpočtovú techniku, o čom svedčí vyjadrenie svedka, že na
túto prácu používa vlastný notebook. Uvedené skutočnosti v spojení s úzkou miestnou a časovou
nadväznosťou na výkon praxe advokátskeho koncipienta a absenciou aktivít spojených s výkonom

samostatnej zárobkovej činnosti podľa osvedčenia o živnostenskom oprávnení viedli súd k záveru,
že veci kúpené obžalovaným od svedkov E.. G. a E.. J. neboli určené na používanie výhradne pri
oprávnených aktivitách v súlade s podmienkou Dohody o príspevku podľa článku II ods. 4 a neboli
používané v súlade so žiadosťou o poskytnutie príspevku a podnikateľským zámerom. Tieto veci podľa
názoru súdu boli používané obžalovaným pri výkone jeho činnosti advokátskeho koncipienta, prípadne

pri výkone inej činnosti spojenej s jeho potrebami. Predmetná úvaha súdu je podporená faktom, že
pri uzatváraní kúpnych zmlúv sa obžalovaný neviazal kalkuláciou predpokladaných nákladov, ktorá s
podnikateľským zámerom tvorila prílohu a nedeliteľnú súčasť Dohody o príspevku. Svedčí o tom fakt, že
pri uzatváraní kúpnych zmlúv pristúpil na kúpnu cenu, ktorá vysoko prevyšovala kúpnu cenu zariadenia
a výpočtovej techniky podľa kalkulácie predpokladaných nákladov a ktorá bola stanovená Dohodou

o príspevku. Navyše kúpil kancelárske kreslo, ktoré nebolo súčasťou predpokladaných a dohodnutých
nákladov. Pri uzatváraní kúpnych zmlúv nemal na zreteli obmedzenie dané článkom IV ods. 4 Dohody
o príspevku určujúce oprávnenú sumu na výpočtovú techniku, i keď na nákup výpočtovej techniky za
vyššiu cenu nemal udelenú výnimku.

Súd sa zaoberal i výdavkom na prevádzkovú réžiu z 12.03.2012 a za reklamné služby z 29.07.2013,
v celkovej sume 301,85 Eur, ktorý vyplýva zo stavu pokladne v peňažnom denníku (č.l. 315 zv. I).
Pritom mal na zreteli, že peňažný denník bol vyhotovený v čase po vznesení obvinenia. Dovtedy, ako
obžalovaný sám priznal, riadne neevidoval výdavky na samostatnú zárobkovú činnosť, neuviedol ich

v daňových priznaniach ani v priebežných správach o vykonávaní tejto činnosti, pričom za rok 2013
nepodalanisprávy,anidaňovépriznanie.Vychádzajúcz tvrdeniaobžalovaného,žefinančnéprostriedky
z príspevku použil len na odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a na kúpu vecí vyplývajúcich z
uvedených kúpnych zmlúv, súd dospel k záveru, že predmetný výdavok označený ako „prevádzková
réžia“ a „za reklamné služby“ nie je identifikovateľný a preukázateľný a nebol vynaložený v súlade s

predloženým podnikateľským zámerom.

Ako vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou obžalovaný nebol v
registri poistencov registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, čím je vyvrátená obhajoba
obžalovaného, že časť príspevku použil na odvod do sociálnej poisťovne. Na základe dôkazu správou

Y. B. J., C..R.. súd ustálil, že v súvislosti s deklarovanou činnosťou podľa osvedčenia o živnostenskom
oprávnení a v súlade s Dohodou o príspevku odviedol poisťovni na zdravotnom poistení za obdobie
od 01.02.2012 do 15.11.2012 sumu 452,01 Eur.

Spočítaním súm vyplývajúcich z ceny uvedenej v kúpnych zmluvách (1.000,-€ + 885,-€), deklarovaných

výdavkov na prevádzkovú réžiu a za reklamné služby (301,85 €) a za odvody na zdravotnom
poistení (452,01 €) súd dospel k sume 2.638,86 Eur. Po odpočítaní tejto sumy od výšky poskytnutého
príspevku (4.137,08 €) súd dospel k sume 1.498,22 Eur, o ktorej logickým výkladovým argumentom z
dôkazu opakom ustálil, že túto sumu obžalovaný použil pre vlastnú potrebu.

Prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom do 30.06.2016 sa dopustí ten, kto použije alebo predloží
falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije
prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymispoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a
tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, a
spôsobí týmto činom väčšiu škodu.

Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok, v tomto prípade špecifický majetok z
rozpočtu Európskej únie a zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu. Ustanovenie § 261 poskytuje
ochranu finančným záujmom Európskej únie na území nášho štátu v súlade s Európskou dohodou
o pridružení uzavretou dňa 04.10.1993 medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi

na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej. Dohoda o pridružení nadobudla
účinnosť 1. februára 1995. Toto ustanovenie zabezpečujú ochranu verejným rozpočtovým
zdrojom a sankcionuje vylákanie analyzovaných finančných prostriedkov, ktorých poskytnutie alebo
použitie je podľa všeobecného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa. Ide
najmäoochranupredspreneveroueurofondovapostihujesaikonaniespočívajúce v nakladanístýmito
finančnými prostriedkami v rozpore so spôsobom dohodnutým s poskytovateľom pri ich odovzdaní

príjemcovi.

Obžalovanému bol poskytnutý príspevok v celkovej sume 4.137,08 Eur. Z tejto sumy prostriedky zo
zdrojov Európskeho sociálneho fondu predstavovali 85 %, čo sa rovná sume 3.516,52 Eur. Súd mal
za dokázané, že v súlade s účelom zverenia obžalovaný nakladal len so sumou 452,01 Eur, ktorú

vynaložil v rozhodujúcom čase na zdravotné poistenie. Z tejto sumy prostriedky zo zdrojov Európskeho
sociálneho fondu predstavujú čiastku 85 %, t. j. sumu 384,21 Eur. Po odpočítaní tejto sumy z
celkovej sumy poskytnutých prostriedkov zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu (3.516,52 €) súd
ustálil, že z rozpočtu Európskej únie bolo použitých 3.132,31 Eur v rozpore s účelom ich zverenia.
Predmetné finančné prostriedky boli obžalovanému poukázané na jeho účet s tým, aby s nimi nakladal

spôsobom uvedeným v Dohode o príspevku. Obžalovaný sa podpisom Dohody o príspevku dňa
31.01.2012 zaviazal, že príspevok použije na samostatnú zárobkovú činnosť - sprostredkovateľskú
činnosť v oblasti obchodu a zamestnania, ktorú bude vykonávať za úhradu nepretržite do 31.01.2014
v súlade so žiadosťou o poskytnutie príspevku, predloženým podnikateľským zámerom a oprávnením
na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, že na túto činnosť bude využívať majetok zakúpený

z poskytnutého príspevku, bude riadne evidovať výdavky na túto činnosť, ktoré doloží účtovnými
záznamami, tak aby boli výdavky identifikovateľné a preukázateľné, výdavky vynaloží hospodárne
a efektívne v súlade s predloženým podnikateľským zámerom, a bude poskytovateľovi príspevku
predkladať písomné polročné správy o vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a o čerpaní
poskytnutých finančných prostriedkov. Teda prostriedky boli zverené obžalovanému, aby s nimi

nakladal týmto určeným spôsobom. Obžalovaný nekonal v súlade s podmienkami, ku ktorým sa zaviazal
v dohode, i keď v článku IV ods. 2, ods. 8, ods. 9 Dohody o príspevku vzal na vedomie, že tento príspevok
je oprávnený použiť len v priamom vzťahu a výlučne za účelom výkonu samostatnej zárobkovej
činnosti podľa živnostenského oprávnenia a v súlade s podnikateľským zámerom a kalkuláciou
predpokladaných nákladov, tvoriacich prílohu žiadosti o príspevok.

Po zhodnotení všetkých zistených skutočností súd dospel k záveru, že obžalovaný konal zavinene v
priamom, vopred uváženom úmysle, vyjadrenom v ustanovení § 15 písmeno a) Tr. zák., pretože vedený
pohnútkou získať pre seba neoprávnený finančný prospech chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, t. j. v konkrétnom prípade záujem spoločnosti na

oprávnenom a transparentnom čerpaní finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej
únie. Obžalovaný konal v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, pričom uvedený motív
ako zložka subjektívnej stránky jeho konania, toto konanie iniciovala. V príčinnej súvislosti s týmto
zavineným konaním obžalovaného vznikol následok na objekte chránenom Trestným zákonom vo forme
vzniku materiálnej škody na cudzom majetku vo výške 3.132,31 Eur. Podľa interpretačného pravidla

daného § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou väčšou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej desaťnásobok
sumy 266 eur, t. j. suma 2.660 eur.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný naplnil po objektívnej i subjektívnej stránke prečin poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v znení

účinnom do 30.06.2016. Z pohľadu ust. § 10 ods. 2 Tr. zák., vzhľadom na vyššie popísaný spôsob
vykonania činu, zvýraznený ignoranciou oznámení o začatí finančnej kontroly o použití príspevku
a neposkytnutím súčinnosti správnemu orgánu pri výkone tejto kontroly zo strany obžalovaného,
prihliadajúc na okolnosti spáchania činu, výlučnú mieru zavinenia obžalovaného a jeho ziskuchtivúpohnútku, majúc pritom na zreteli, že činom bola spôsobená väčšia škoda na majetku, ktorý vzhľadom
na vysoký spoločenský záujem na hospodárskom rozvoji štátu si vyžaduje zvýšenú ochranu, nie je
závažnosť tohto prečinu len nepatrná. Pri skúmaní závažnosti trestného činu súd vzal do úvahy, že

obžalovaný ako príjemca prostriedkov z Európskej únie je subjektom, ktorému vyplývali povinnosti i zo
zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení zákonov v
znení účinnom do 30.04.2014, pretože podľa § 35a na účely tohto zákona sa za verejné prostriedky
považujú aj finančné prostriedky, ktoré poskytuje subjekt verejnej správy fyzickej osobe, až do ich
použitia na určený účel... Obžalovaný porušil finančnú disciplínu spôsobom uvedeným v § 31 písm.

k), písm. n) tohto zákona, pretože týmto konaním nedodržal určený spôsob nakladania s verejnými
prostriedkami a porušil pravidlá a podmienky, za ktorých mu boli verejné prostriedky poskytnuté. Pritom,
súdiac podľa dosiahnutého vzdelania, je obžalovaný osobou znalou práva.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd mal na zreteli zásady ukladania trestov podľa §
34 Tr. zák. Prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný dosiaľ nebol súdom trestaný. Ako je zrejmé z výpisu z evidencie priestupkov, dňa
05.09.2012 bol postihnutý blokovou pokutou za priestupok podľa § 30 ods. 1 písm. m) zákona č.
647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 30 ods. 1
písm. m) citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 priestupku podľa tohto zákona sa dopustí

ten kto neohlási bezodkladne stratu, odcudzenie, poškodenie alebo zneužitie cestovného dokladu.
Zohľadňujúc povahu spáchaného priestupku i dlhší časový odstup od jeho spáchania súd zastáva
názor, že sa jednalo o konanie menšieho stupňa závažnosti. Od tej doby sa obžalovaný nedopustil
iného protiprávneho konania, vedie riadny občiansky život, dodržiava právny poriadok a riadne sa
zaradil do pracovného procesu, ktorým si zadovažuje prostriedky k životu. Preto za právne významnú

skutočnosť majúcu vplyv na určenie druhu a výmery trestu považoval poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j) Tr. zák., teda uznal, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Pri
zhodnotenípomerupoľahčujúcichokolnosti,prineexistenciipriťažujúcichokolnosti,súddospelkzáveru,
že pomerom obžalovaného, jeho osobe a možnostiam nápravy je primeraný trest odňatia slobody na
dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby na 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú

dobu 2 roky. Vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho následok, na pohnútku obžalovaného súd
dospel k záveru, že i trestom odňatia slobody nespojeným s jeho výkonom môže byť v danom prípade
dosiahnutý jeho účel predpokladaný § 34 ods. 1 Tr. zák.. Trest považuje za úmerný spáchanej trestnej
činnosti,ktorýspĺňarepresívnufunkciu,mápredpokladyprenaplnenie funkcieindividuálnejagenerálnej
prevencie a odradí aj iných od páchania podobnej trestnej činnosti.

Súd uložil obžalovanému i povinnosť nahradiť poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
vo Vranove nad Topľou škodu vo výške 3.132,31 Eur, pretože ho odsudzoval pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému majetkovú škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Tr. por. Pritom bol nárok na náhradu škody v
adhéznom konaní riadne a včas uplatnený. Rozhodnutiu o náhrade škody nebránila zákonná prekážka,

pretože nárok nebol premlčaný a nebol uplatnený v inom konaní. Výška škody je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. So zvyškom uplatneného
nároku na náhradu škody bol poškodený odkázaný na civilný proces, pretože poškodený požadoval
vyššiu čiastku náhrady škody než po akú výšku to umožňoval hmotnoprávny predpis v ust. §261 Tr. zák.,
na základe ktorého sa posudzovala opodstatnenosť nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo

zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným
osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora, plynie lehota spolu s obžalovaným.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody
a zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže

rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo ajpoškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho

spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo
svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolanie má odkladný účinok.