Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201136
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:1018201136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne:

M. I., nar. X.XX.XXXX, bytom A. G. XX/XXX, XXX XX Z. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, ústredie Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 686 207 6925 0 zo dňa 6.6.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX
XXXX X zo dňa 6.6.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 19.10.2017 bol žalobkyni podľa § 70 ods. 1, § 82, §
293dq a § 293dr zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o sociálnom poistení) priznaný počnúc od 4.1.2017 invalidný dôchodok v sume 188,80 eur mesačne,
pričom toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo zo strany žalovaného rozhodnutím
Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 6.6.2018 zmenené tak, že žalobkyni bol podľa § 70 ods. 1 a §
82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznaný od 1. apríla 2016 invalidný

dôchodok v sume 227 eur mesačne, ktorý jej bol postupom podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o
sociálnom poistení počnúc od 1.1.2017 zvýšený na sumu 231 eur mesačne a od 1.1.2018 postupom
podľa § 82 a § 293dx zvýšený na sumu 235,10 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného
bolo konštatované, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne na základe predložených
lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave vyhodnotil zdravotný stav
žalobkyne tak, že celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 70% od

21.3.2016 (zo strany prvostupňového správneho orgánu bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u žalobkyni určený o 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou), pričom žalobkyňa je
považovaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Znamená to, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% od 21.3.2016 v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za
rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie

určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,
ostatné postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané deformácie) s poruchou funkcie, ťažkého stupňa
(napr. stuhnutie viacerých stavcov chrbtice, používanie trupovej ortézy, ktorá zahŕňa tri časti chrbtice,
extrémne skoliózy s otočným sklzom, spondylolistéza so sklzom o 2/3 tela stavca) podľa kapitoly XV.,oddielu E, položky 5, písmena c) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60% (z percentuálneho rozpätia od 60% do 70%). Za ostatné zdravotné
ochorenia bola žalobkyni zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71

ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10%. Pokiaľ ide o potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad
45 rokov, tak tento je najmenej 15 rokov, pričom žalobkyňa pred vznikom invalidity, t.j. pred 21.3.2016
získala 10 839 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom
liste dôchodkového poistenia), pričom pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli

zhodnotenévšetkypreukázanéobdobiadôchodkovéhopoistenia,keďžalobkyňakudňuvznikuinvalidity
získala 29 rokov a 254 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok
jej bol podľa § 80 zákona o sociálnom poistení priznaný až od zastavenia výplaty náhrady príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenského priznaného pred vznikom
nároku na invalidný dôchodok, t.z. od 1.4.2016. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bol

špecifikovaný spôsob výpočtu sumy žalobkyni priznaného invalidného dôchodku.

2.
Žalobkyňa napadla správnosť rozhodnutia žalovaného, jeho rozhodnutie považovala za
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Mala za to, že zistenie skutkového

stavu orgánom verejnej správy bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a taktiež aj skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Za tohto stavu žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že od 13 rokov sa lieči na skoliózu, čo uviedla už pri podaní
žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Ako dôkaz predložila správu posudkovej komisie, keď od

1.1.1982 bola uznaná Okresným národným výborom, posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia
v Topoľčanoch ako občianka so zníženou pracovnou schopnosťou. Uviedla, že už od mladosti jej
diagnostikovali skoliózu, pričom celodenne nosí korzet. Poukázala na to, že toto zdravotné postihnutie
jej poškodilo aj medzistavcové platničky - hernia disku, v dôsledku čoho absolvovala operáciu. Po
operácie bola diagnostikovaná aj lézia peroneus, čo znamená kohútia chôdza. Ďalej uviedla, že bolesť

jej vystreľuje aj do ľavej nohy a pravého ramena, ktoré je poškodené v dôsledku pracovného úrazu.
Zdôraznila, že posudkovému lekárovi predložila všetky lekárske správy z ortopedických, neurologických,
neurochirurgických, psychiatrických, algeziologických, pľúcnych, oftalmologických vyšetrení, pričom nie
všetky diagnózy boli v rámci posúdenia jej zdravotného stavu zo strany posudkového lekára sociálneho
poistenia MUDr. A. zhodnotené (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zo

strany prvostupňového správneho orgánu určená na 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou).
Ďalej poukázala na to, že žalovaný v rámci odvolacieho správneho konania síce zmenil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu (tento určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u žalobkyne na 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou), avšak svoje rozhodnutie a závery,
z ktorých vychádzal pri rozhodnutí riadne neodôvodnil. Nesúhlasila s hodnotením miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len na spodnej hranici, a to 60%, keď takéto zhodnotenie
považovalazanedostatočnéaneprimeranenízke.Žalovanýtakétostanoveniemierypoklesuschopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosťodôvodnillenkonštatovaním,žežalobkyňajepooperáciichrbtice,používa
trupovú ortézu, spondylolistetis, má však stredoškolské vzdelanie s maturitou, sú pre ňu vhodné práce
administratívneho charakteru, a preto bola posudkovým lekárom určená dolná hranica z možného

rozpätia. Namietala, že podľa jej názoru spĺňa všetky podmienky pre priznanie dôchodku, žiada, aby
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u nej určená na 80% a aby jej bol spätne
priznaný invalidný dôchodok, a to od podania žiadosti, t.j. od 4.1.2014.

3.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.12.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že na základe žalobkyňou predložených lekárskych správ posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia so sídlom v Bratislave určil za rozhodujúce zdravotné ochorenie u žalobkyne choroby
podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, ostatné
postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané deformácie) s poruchou funkcie, ťažkého stupňa (napr.

stuhnutie viacerých stavcov chrbtice, používanie trupovej ortézy, ktorá zahŕňa tri časti chrbtice, extrémne
skoliózy s otočným sklzom, spondylolistéza so sklzom o 2/3 tela stavca) s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60%, z percentuálneho rozpätia od 60% do 70%. Poukázal ďalej na
to, že žalobkyňa je od detstva v sledovaní ortopéda pre skoliózu, v auguste 2017 s nutnosťouoperácie chrbtice, čo mu zodpovedá zaradenie rozhodujúceho zdravotného ochorenia u žalobkyne
podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 5, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a nie
podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 4, písmena d) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V

tejto súvislosti ďalej uviedol, že sa vychádzalo z ortopedického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 21.3.2016,
ktoré podmieňuje zmenu v posúdení zdravotného stavu žalobkyne. Žalobkyňa je po operácii chrbtice,
používa trupovú ortézu, spondylolistetis, má však stredoškolské vzdelanie s maturitou, vhodné sú
práce administratívneho charakteru a preto z tohto dôvodu bola určená dolná hranica z možného
percentuálneho rozpätia od 60% do 70%. Za ostatné zdravotné ochorenia bola žalobkyni zvýšená

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. . Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola u žalobkyne určená vo výške 70% od 21. marca 2016, t.j. od dátumu ortopedického
vyšetrenia. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, týkajúce sa nepriznania invalidného dôchodku tri roky
spätne od podania žiadosti o invalidný dôchodok, tak tieto považoval za neopodstatnené, nakoľko
posudkoví lekári komplexne prehodnotili správnosť, úplnosť a presvedčivosť posudku, ochorenie na

chrbticu bolo na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie diagnosticky doriešené a je považované za
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od 21.3.2016, kedy žalobkyňa absolvovala ortopedické vyšetrenie,
ktoré podmieňuje zmenu v posúdení jej zdravotného stavu. Pochybnosti žalobkyne považoval za
neodôvodnené, jej zdravotný stav považoval v konaní správne posúdený, keď vo veciach sociálneho
poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

4.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu, vec prejednal postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko
účastníci konania nepožiadali o jeho nariadenie a zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.

5.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,

duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť

najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca
v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

6.
Z pripojeného spisového materiálu žalovaného krajský súd zistil, že na základe odborného posudku
o invalidite zo dňa 15.3.2018 bolo vo vzťahu k žalobkyni konštatované, že táto je od detstva v
sledovaní ortopéda pre skoliózu, v auguste 2017 s nutnosťou operácie chrbtice je správne zaradenie

rozhodujúceho zdravotného ochorenia do kapitoly XV., oddielu E, položky 5, písmena c) prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a nie podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 4, písmena b)
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pričom žalovaný mal za to, že zmenu v posúdení
zdravotného stavu u žalobkyne podmieňuje výsledok ortopedického vyšetrenia zo dňa 21.3.2016.
V tejto súvislosti bolo v odbornom posudku posudkového lekára zo dňa 15.3.2018 konštatované,

že žalobkyňa je od mladosti sledovaná ortopédom pre bolesti chrbtice pri skolióze TH L úseku s
postupným zhoršovaním, keď posledné roky je žalobkyňa v liečbe neurológa a ortopéda, tiež bola
aj korzetovaná pre LIS. MR vyšetrením boli potvrdené degeneratívne zmeny a diskopatia v úseku
driekovej chrbtice. Ortopédom bola plánovaná stabilizačná operácia Th skoliózy, v prípade operácie
však bola potvrdená diskopatia LS chrbtice (jedná sa o chronické ochorenie s tendenciou zhoršovania

sa, pri primárnej skolióze Th s následným rozvojom degeneratívnych zmien), a preto bola dňa 10.8.2017
prevedená operácia hernie disku L4-5 vľavo s radikulárnou dekompresiou. V roku 2010 mala žalobkyňa
pracovný úraz pravého ramena, pričom od tejto doby je v liečbe ortopéda pre PHSC vpravo. Posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne na základe žalobkyňou predložených lekárskych správ
určil za rozhodujúce zdravotné ochorenie skoliózu chrbtice, vrodené alebo získané deformácie s

poruchou funkcie ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%,
z percentuálneho rozpätia od 60% do 70%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
vo výške 60% bola zdôvodnená tým, že žalobkyňa je po operácii chrbtice, používa trupovú ortézu,
spondylolistesis, má však stredoškolské vzdelanie s maturitou, vhodné sú práce administratívneho
charakteru a preto bola určená dolná hranica z možného rozpätia. Za ostatné zdravotné ochorenia jej

bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobkyne je 70% od 21.3.2016, t.j. od dátumu ortopedického vyšetrenia.

7.

V predmetnej veci krajský súd aj s poukazom na vznesené námietky zo strany žalobkyne posudzoval
najmä otázku, či rozhodnutie žalovaného o priznaní invalidného dôchodku počnúc od 1.4.2016 spĺňa
zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť,
že odôvodnenie, ako dôležitá časť rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť
účastníkovosprávnostipostupusprávnehoorgánuaozákonnostijehorozhodnutia,čímsanapĺňajedno

zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.6.2018 dátum priznania invalidného
dôchodku počnúc od 1.4.2016 odôvodnil existenciou ortopedického vyšetrenia zo dňa 21.3.2016, ktoré
podmieňujezmenuvposúdenízdravotnéhostavužalobkyne. Vtejtosúvislostibolovodbornomposudkuposudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie konštatované, že nakoľko je
žalobkyňa od detstva v sledovaní ortopéda pre skoliózu, v auguste 2017 s nutnosťou operácie chrbtice
je správne zaradenie rozhodujúceho zdravotného ochorenia do kapitoly XV., oddielu E, položky 5,

písmena c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a nie podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 4,
písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, bez toho, že by bol dátum vzniku invalidity ako aj
samotné zaradenie rozhodujúceho zdravotného ochorenia pod konkrétnu položku náležitým spôsobom
zdôvodnené.

8.
V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že nedostatočným odôvodnením rozhodnutia sa fyzickej
osobe, resp. účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať proti vydanému
rozhodnutiu, voči ktorému má možnosť podať žalobu o prieskum zákonnosti vydaného rozhodnutia.
Bolo zákonnou povinnosťou žalovaného svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, keďže určenie dátumu
vzniku invalidity je právne významný pre určenie rozhodného obdobia, potrebného na posúdenie

vzniku nároku na dávku. Pred rozhodnutím o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom, musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý
nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o
určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú
zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takého poklesu. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení percentuálnym rozpätím,
potom posudkový lekár v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom,
musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti a musí k tomu
vykonať aj náležité dokazovanie. Takéto dokazovanie v potrebnom rozsahu však žalovaný v danom

prípade nevykonal, preto jeho záver o dátume vzniku invalidity a následne o posúdení rozhodného
obdobia pre posúdenie vzniku nároku na dávku nie je dostatočne doložený vykonaním dokazovaním a
pre rozhodnutie vo veci nepostačuje. Posudkový lekár sa totiž musí vysporiadať so všetkými odbornými
závermi o zdravotnom stave účastníka tak, aby súdu vyčerpávajúcim spôsobom bolo vysvetlené a
zdôvodnené z akého dôvodu má žiadateľ (žalobkyňa) nárok na invalidný dôchodok od určitého dátumu,

resp. musí uviesť v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich pre priznanie dávky práve od
určitého dátumu (§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je potrebné
posudzovať podľa všetkých hľadísk, ktoré sú v ňom uvedené. Zistenia a závery, týkajúce sa porovnania
telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby

musia byť v posudku uvedené. V predmetnej veci žalovaný na jednej strane konštatuje, že žalobkyňa
je od mladosti sledovaná ortopédom pre bolesti chrbtice pri skolióze Th L úseku, avšak za rozhodujúci
podklad pre vydanie rozhodnutia považoval ortopedické vyšetrenie zo dňa 21.3.2016, ktoré podľa
jeho názoru podmieňuje zmenu v posúdení zdravotného stavu žalobkyne, napriek existencii iných
ortopedických vyšetrení absolvovaných skôr (28.1. 2013 a 29.4.2014). Za tohto stavu súd považoval

rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

9.
Na základe vyššie zistených skutočností krajský súd rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191
ods. 1 písm. d) SSP zrušil ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne zdôvodniť
v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby o dátume vzniku invalidity nevznikli žiadne
pochybnosti.Súddávadopozornostižalovanému,žeužalobkynibolirealizovanéortopedickévyšetrenia
už v dňoch 28.1.2013 a 29.4.2014 s obdobným záverom, aký bol konštatovaný v ortopedickom vyšetrení
zo dňa 21.3.2016, a preto nie je súdu zrejmé z akého dôvodu bol u žalobkyni určený dátum vzniku

invalidity práve od 21.3.2016. Posudkový lekár musí v tomto smere svoj posudok náležitým spôsobom
zdôvodniť.

10.
O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalobkyne náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.