Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2013

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 1C/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212206648
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Růžička

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2013:6212206648.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Milanom Růžičkom v právnej veci navrhovateľa

Slovenskej republiky, zastúpenej Finančným riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava,
Vazovova 2, IČO: 42499500, proti odporcom I/ M. N., G.. XX. XX. XXXX, invalidnému dôchodcovi, bytom
Z. C. O. XXX/X, II/ T.. M. N., G.. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom Z. C., O. XXX/X, obaja zastúpení
Mgr. Alanom Zvarom, advokátom,, so sídlom Veľký Krtíš, SNP 1/A, o zaplatenie 55.773,10 Eur istiny,
takto

r o z h o d o l :

Odporca I/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 14.886,55 Eur istiny v mesačných splátkach
po 500,-- Eur, počnúc mesiacom marec 2013, vždy do 20. dňa v mesiaci, pod stratou lehoty.

Odporkyňa II/ je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi čiastku 40.886,55 Eur istiny, do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaním na súd dňa 05. 10. 2012 navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi I/ povinnosť
zaplatiť mu čiastku 14.886,55 Eur istiny, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a odporkyni II/ čiastku
40.886,55 Eur istiny, tiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s poukazom na ust. § 470 Občianskeho

zákonníka, z titulu zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že právny
predchodca odporcov I/, II/ N. N. zomrel dňa 05. 07. 2009. Od 01. 08. 2002 bol v štátnozamestnaneckom
pomere s Daňovým riaditeľstvom SR Banská Bystrica. Vykonával činnosti A. V. G. V. Ú. Z. E..
Odborom vnútornej kontroly bolo zistené, že v období rokov 2005 až 2009 vystavil platobné poukazy,
ktorými neoprávnene vytvorené preplatky zasielal na účty č. XXXXXXXXX/XXXX (66.739,52 Eur) a
č. XXXXXXXXXX/XXXX (21.227,98 Eur). Potom štátny zamestnanec N. N. tým, že neoprávnene
poukázal finančné prostriedky z účtov Štátnej pokladnice na svoje súkromné účty, spôsobil škodu

Slovenskej republike celkove vo výške 87.967,50 Eur. V dedičskom konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom
súde v Piešťanoch pod sp. zn. 6D/719/2009, odporca I/ nadobudol dedičstvo po poručiteľovi N. N. v
hodnote 14.886,55 Eur a odporkyňa II/ v hodnote 40.886,55 Eur. Škodu, ktorú spôsobil N. N. svojmu
zamestnávateľovi jeho smrťou nezanikla, pretože túto škodu spôsobil úmyselne. Potom odporcovia I/,
II/ zodpovedajú za dlhy poručiteľa ako dedičia, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému
dedičstvu, avšak len do výšky nadobudnutého dedičstva. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval
podaného návrhu a uviedol, že zamestnávateľ nenesie žiadnu spoluzodpovednosť za vznik škody, ten

totiž vo svojej kontrolnej činnosti nič nezanedbal. V prípade P. O., ktorá bola tiež zamestnankyňou V. Ú.
Z. E., išlo úplne o iný skutok ako ten, ktorý spáchal N. N. a B. Č. nebola ani zamestnankyňou V.I. Ú. Z. E..Odporcovia I/, II/ na pojednávaní uviedli, že žiadajú súd, aby návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol. Tvrdili, že v danom prípade je dôkazné bremeno na strane navrhovateľa preukázať, že právny
predchodca odporcov I/, II/ N. N., v celom rozsahu zavinil škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi. Podľa ich

názoru toto však v konaní preukázané nebolo. Na účet N. N. boli poukazované peniaze aj inými osobami.
Podľa ich názoru N. N. sa nepodieľal v celom rozsahu na vzniku škody navrhovateľa. Potom platí, že
ak sa na vzniku škody podieľalo viacero osôb a navrhovateľ nepreukázal mieru zavinenia jednotlivých
osôb, nemôže ani úspešne uplatňovať škodu voči žiadnemu z nich. Ďalej uviedli, že jeden z platobných
poukazov vyhotovila W. A., pričom išlo o nemalú sumu 250.968,-- Sk (8.330,61 Eur). Tiež žiadali, aby

na daný prípad bolo aplikované aj ust. § 187 Zákonníka práce, pretože podľa ich názoru škodu spôsobil
porušením povinností aj zamestnávateľ N. N..

V priebehu konania boli vypočuté aj svedkyne T.. N. C. a T.. L. M..

Svedkyňa T.. N. C. na pojednávaní dňa 17. 01. 2013 uviedla, že je zamestnankyňou Finančného

riaditeľstva SR Banská Bystrica. U svojho zamestnávateľa pracuje už 17 rokov a v súčasnej dobe vo
funkcii Q. C.R. P.. Vždy pracovala v oblasti vnútornej kontroly. V roku 2010 bola vedúcou kontrolnej
skupiny, ktorá vykonala kontrolu v roku 2010 na V. Ú. Z. E.. Protokol o kontrole vypracovala ona. Na to,
aby správca dane mohol vydať platobný poukaz, musí existovať nejaké titul. Takýmto titulom môže byť
daňové priznanie, rozhodnutie o kontrole a pod. Platobný poukaz však nemôže byť vydaný svojvoľne.

Vydásavelektronickejformeapotomsanáslednevytlačídopapierovejpodoby.Každýsprávcadanemá
svojich klientov a k týmto klientom má prístup len cez heslo. Keď zadá heslo, môže robiť vo vzťahu k nim
operácie, teda vydávať aj platobný poukaz. Platobný poukaz pred realizáciou podpisuje správca dane,
potom poverený zamestnanec, čo môže byť aj riaditeľ a nakoniec účtovník. Je pravdou, že v rozhodnom
čase zo strany povereného zamestnanca nebolo povinné skontrolovať platobný poukaz pred podpisom,

ale mal na to reálnu možnosť. Ak napríklad išlo o preplatok na dani z príjmov, tak musela byť podaná
žiadosť o vrátenie a poverený zamestnanec pred podpisom mohol požiadať, aby mu bola predložená
táto žiadosť o vrátenie. V danom prípade to fungovalo tak, že N. N. bol skúsený pracovník, verilo sa mu
a preto aj poverený zamestnanec - riaditeľ daňového úradu si listiny pred podpisom takýmto spôsobom
neoveril. Čo sa týka platobného poukazu na vrátenie č. 2005/P/12486, tento platobný poukaz vyhotovila

W. A.. Rovnako ako poverený zamestnanec by si mohla overiť pred podpisom doklad aj účtovníčka.
Keby to tak robila, nič by nestihla. Čo sa týka P. O., išlo o iný skutok. P. O.C. bola správkyňa daní u
fyzických osôb a N. N. u právnických osôb, išlo úplne o iné peniaze. Platobný poukaz nemohol vyhotoviť
nikto iný ako N. N., pretože on jediný poznal heslo, ktoré mu umožňovalo prístup do programu a až
po zadaní hesla a ním uvedených údajov, potom platobný poukaz bol z elektronickej podoby vytlačený

automaticky do podoby písomnej. To vyvracia všetky pochybnosti ohľadne toho, že by mohol predmetné
platobné poukazy vyhotoviť niekto iný ako N. N.. Ten potom platobné poukazy nosil na podpis riaditeľovi.

Svedkyňa T.. L. M. na pojednávaní dňa 17. 01. 2013 uviedla, že je zamestnankyňou Finančného
riaditeľstva SR Banská Bystrica. Pamätá si na kontrolu, ktorá bola vykonaná na V. Ú. Z. E. v decembri

2010. Ona bola vtedy členkou kontrolnej skupiny a na záveroch, tak ako sú uvedené v protokole, naďalej
trvá. Na vydanie platobného poukazu musí vždy existovať nejaký titul, t.z. daňové priznanie, žiadosť
o vrátenie daňového preplatku a iné. Potom správca dane skontroluje daňové nedoplatky a preplatky,
predpisy a platby a potom vydá rozhodnutie o tom, či vráti alebo nevráti preplatok, alebo v niektorých
prípadoch sa vracia zo zákona. Najprv sa taký platobný poukaz vystaví v elektronickej forme a potom sa

vytlačídopísomnejpodoby.Potombyhosprávcadanemalpodpísaťapredložiťzodpovednejosobe,tiež
na podpis. Po podpise tejto zodpovednej osoby sa platobný poukaz predloží účtovníčke na realizáciu.
Nikdy sa v praxi nestretla s tým, že by účtovníčka nezrealizovala platobný poukaz, ktorý bol podpísaný
správcom dane a riaditeľom daňového úradu. Je pravdou, že teraz boli prijaté určité mechanizmy na
to, aby sa to mohlo kontrolovať, ale v tom čase to bolo ťažké. Ani riaditeľ daňového úradu nemohol

vstúpiť do elektronického systému a tak vykonávať kontrolu. Kontrolu mohol vykonať len porovnaním
papierových dokladov listín. Pochybenia P. O., ktoré tiež boli zistené vrámci kontroly, sú úplne iný príbeh.
N. N. a P. O. spolu nespolupracovali.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov I/, II/, svedkýň T.. N. C., T.. L. M., oboznámením sa s

protokolom Daňového riaditeľstva SR, odboru vnútornej kontroly č. I./135/11615/129487/2010/Kost-25
zo dňa 21. 12. 2010, zápisnicou o prerokovaní protokolu z 18. 01. 2011, výpisom zo Štátnej pokladnici
a platobnými poukazmi na vrátenie V. Ú. E. (č.l. 9 až 37), rozhodnutím o vymenovaní do štátnej
služby N. N. zo dňa 30. 07. 2002, rozhodnutím o vymenovaní do stálej štátnej služby N. N. zo dňa09. 02. 2005, pripojeným spisom Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. 6D/719/2009, oznámením o
podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 23. 09. 2010, adresovaným Krajskému riaditeľstvu PZ,
Úradu justičnej a kriminálnej polície Trnava, uznesením OO PZ Trnava zo dňa 18. 12. 2010 sp. zn.

ORP-3603/02-TT-2010, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, OO PZ zo dňa 05. 04 2011
sp. zn. ORP-770/01-TT-TT-2011ban, uznesením Okresného riaditeľstva PZ, OO PZ Trnava zo dňa 23.
11. 2011 sp. zn. ORP-770/01-TT-TT-2011ban, opisom činnosti štátnozamestnaneckého miesta, funkcia
radca, organizačný útvar V. Ú. E., organizačným poriadkom daňových orgánov, úplné znenie z roku
2010, metodickou príručkou k vedeniu evidencie štátnych príjmov, vydanou Daňovým riaditeľstvom SR,

so sídlom v Banskej Bystrici, metodickým pokynom č. 25/4/2007 k vytváraniu platobných poukazov a
interných dokladov v účtovníctve štátnych príjmov, rozhodnutím Sociálnej poisťovni, pobočky vo Veľkom
Krtíši zo dňa 14. 03. 2007 č. 700-130-GC04/2007-3, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. I. od Správy katastra
I., správou o povesti na odporcov I/, II/ z miesta bydliska, správou ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že v čase od 09. 06. 2010 do 17. 12.

2010 bola vykonaná kontrola Daňovým riaditeľstvom SR, odboru vnútornej kontroly na V. Ú. Z. E..
Pri kontrole bolo zistené, že platobnými poukazmi na výplatu peňažných prostriedkov prostredníctvom
Štátnej pokladnice prevodom na bankový účet, boli neoprávnene vytvorené preplatky, za rôzne daňové
subjekty s uvedením čísla bankového účtu, ktorý nebol registrovaný v daňovom informačnom systémy
ani u jedného z týchto daňových subjektov. Platobné poukazy boli vyhotovené správcom daní N. N..

Preplatok si menovaný zasielal na súkromné účty č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Takto vystavil platobné poukazy a zaslal na zúčtovanie s účtom štátnych príjmov v celkovej čiastke
87.967,50 Eur. Uvedené účty, tak ako to aj vyplýva z osvedčenia o dedičstve zo dňa 12. 11. 2009 sp. zn.
6D/719/2009, patrili N. N.. V obsahu protokolu o výsledkoch kontroly tiež vyplýva, že aj P. O. vytvárala
neoprávnené preplatky, ktoré zasielala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol vedený u Z. Q.. A.. na

B. Č.. Išlo o neoprávnené preplatky na daniach z príjmu fyzických osôb. Uznesením OO PZ v Trnave sp.
zn. ORP-3603/02-TT-2010 bolo trestné stíhanie obvinenej P. O.Á. pre trestný čin zneužitia právomoci
verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. odložené, nakoľko bolo trestné
stíhanie premlčané. Z výpovede svedkýň T.. N. C. a T.. L. M. vyplýva, že ďalšie osoby, ktoré podpisovali
platobné poukazy, t.z. riaditeľ daňového úradu a účtovníčka, mali sťaženú možnosť kontroly, keďže

nemali prístup do elektronického systému a kontrolu mohli vykonať len fyzickým overením listín, ktoré
mali slúžiť ako tituly pre vydanie platobných poukazov. Takejto kontrole však z ich strany nedochádzalo,
keďže sa malo za to, že N. N. je skúsený pracovník a verilo sa mu. Z pripojeného spisu Okresného súdu
v Piešťanoch sp. zn. 6D/719/2009 nesporne vyplýva, že pod touto sp. zn. sa prejednalo dedičstvo po
nebohom N. N., ktorý zomrel dňa 05. 07. 2009. Dedičstvo dedili deti poručiteľa a to odporcovia I/, II/.

Odporca I/ nadobudol dedičstvo v hodnote 14.886,55 Eur a odporkyňa II/ v hodnote 40.886,55 Eur. Po
príslušnom zákonnom poučení dedičia v tomto dedičskom konaní uviedli, že nežiadajú poskytnúť lehoty
na odmietnutie dedičstva a dedičstvo prijímajú.

Podľa § 115 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá

za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu neodstráni
uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
§ 185.

Podľa § 35 ods. 2 Zákonníka práce, peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca
s výnimkou nárokov o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou

písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou
predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie.

Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ,
zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešliporučiteľovousmrťou.Akjeviacdedičov,zodpovedajúzanákladyporučiteľovhopohrebuazadlhypodľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. § 179 ods. 1, § 35 ods.
2 a § 187 ods. 1 Zákonníka práce aplikoval v danom prípade s poukazom na ust. § 120 zák. č. 400/2009
Z.z. o štátnej službe. Vzhľadom na ust. § 470 Občianskeho zákonníka musel súd riešiť ako otázku
predbežnú, či poručiteľ v čase smrti mal dlhy, ktoré na neho prešli smrťou. V konaní bolo nesporne
preukázané, že poručiteľ N. N. v období rokov 2005 až 2009, kedy neoprávnene poukázal finančné

prostriedky z účtov štátnej pokladnice na svoje súkromné účty, pracoval ako štátny zamestnanec u V.
Ú. Z. E. vo funkcii správcu dane. Svojím konaním, tak ako je konštatované v protokole o kontrole na
V. Ú. Z. E. zo dňa 21. 12. 2010, porušil článok 2 ods. 2 Ústavy SR, § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov, § 53 ods. 1 písm. b/, f/, h/ a m/ a ods. 2 písm. h/ zák. č. 312/2001 Z.z. o
štátnej službe, § 61 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, príkaz riaditeľa ÚDRSR č.
10/99/412 zo dňa 31. 05. 1999 ohľadne povinnosti dodržiavania pracovných postupov pri výkone správy

v APV DIS a dodatku č. 1, platného od 01. 03. 2007, ako aj metodickú príručku k vedeniu evidencie
štátnych príjmov, časť účtovníctvo štátnych príjmov - účtovné doklady používané na daňovom úrade -
platobné poukazy. Takto vznikla škoda Slovenskej republike celkom vo výške 79.636,89 Eur. Pri ustálení
výšky škody, ktorá vznikla navrhovateľovi, súd zohľadnil námietku odporcov I/, II/ v konaní, že platobný
poukaz č. 2005/P/12486 zo dňa 06. 06. 2005 na vrátenie preplatku spoločnosti Glóbus Slovensko s. r.

o., vo výške 8.330,61 Eur, nevydal N. N. ale W. A.. N. N. konal úmyselne a preto potom jeho smrťou
dňa 05. 07. 2009 nárok navrhovateľa na náhradu škody nezanikol (§ 35 ods. 2 Zákonníka práce). Podľa
názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, že na vzniku škody sa podieľal aj zamestnávateľ N. N.,
pretože k podpisu ďalších osôb na platobných poukazoch (riaditeľ daňového úradu, účtovníčka) došlo
bez toho, aby sa vykonala primeraná fyzická kontrola dokladov. Zavinenie zamestnávateľa na vzniku

škodu s prihliadnutím na proces vydávania a kontroly platobných poukazov, súd ustálil rozsahom 20
% (15.927,38 Eur). Potom škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi a za ktorú zodpovedá nebohý N. N.,
predstavuje čiastku 63.709,51 Eur. Tento dlh, ktorý nezanikol smrťou poručiteľa v čase prejednania
dedičstva existoval. Podľa právoplatného rozhodnutia súdu (osvedčenie o dedičstve zo dňa 12. 11.
2009 č.k. 6D/719/2009-34), nadobudli dedičstvo po poručiteľovi N. N., syn M. N., teda odporca I/ a

dcéra K.. M. N., P.. N., teda odporkyňa II/. Odporca I/ nadobudol dedičstvo v hodnote 14.886,55 Eur
a K.. M. N. v hodnote 40.886,55 Eur. Potom súd s poukazom na ust. § 470 Občianskeho zákonníka
považoval návrh navrhovateľa za dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel. Pri rozhodovaní o dobe
plnenia súd vychádzal z ust. § 160 ods. 1 O. s. p. Odporca I/ je invalidný dôchodca a jediným zdrojom
jeho príjmu je invalidný dôchodok vo výške 380,-- Eur mesačne. Nevlastní nehnuteľnosti, ani žiadne

cennejšie hnuteľné veci. Nemá ani úspory. Potom súd mu povolil zaplatiť prisúdenú istinu navrhovateľovi
vmesačnýchsplátkachpo500,--Eurstým,ženesplatenímčoilenjednejsplátkyvstanovejlehote,stáva
sa zročná celá pohľadávka navrhovateľa. Odporkyňa II/ je nezamestnaná, vlastní však nehnuteľnosti a
to byt, ktorý zdedila a tiež osobné motorové vozidlo značky Daewo Matis. Preto potom súd jej povolil
zaplatiť prisúdenú pohľadávku navrhovateľovi v lehote 90 dní. Pri stanovení doby plnenia súd prihliadol

aj na oprávnený záujem navrhovateľa, aby jeho dlh bol zaplatený v primeranej lehote.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, svojho práva na náhradu trov konania sa výslovne vzdal a preto
súd vyslovil, že navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 5 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.