Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Mário Šulej

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1T/92/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312010217

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2012:6312010217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a prísediacich Jána
Bačkovského a Zoltána Sojaka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. júla 2012 v trestnej veci
obžalovaného A. M. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. M. U. C. X. J. P. , nar. XX. W. XXXX v Brezne, trvale bytom

I., Č. XX, nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr.zák.

p r e t o ž e

v období od októbra 2011 do februára 2012 v I., Č. XX v byte mal najmenej desaťkrát pohlavný styk s
maloletou K. Š., nar.X. W. XXXX a to aj napriek tomu, že vedel, že táto ešte nedovŕšila 15 rokov,

t e d a

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

a z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 201 ods.1 Tr.zák., § 36 písm.l,n Tr.zák., § 37 písm. m Tr.zák., § 38 ods.2,3,8 Tr.zák., § 39 ods.1,3
písm.e Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 a 1 (jeden a pol) roka.

Podľa § 48 ods.2 písm.a Tr.zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Brezne podala pod č. 1Pv 128/12 dňa 28. mája 2012 obžalobu na
A. M. za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je

tam uvedený.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Následne obžalovaný na predsedom senátu položené otázky odpovedal- či rozumie, čo tvorí podstata skutku, ktorý sa mu kladie za vinu - áno

- či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú

voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby - áno
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu - áno

- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu
- áno

- či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikoval ako určitý
trestný čin - áno.

Na to predseda senátu prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania uvedeného skutku a
zároveň vyhlásil, že sa dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná

a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal tak, že

v období od októbra 2011 do februára 2012 v I., Č. XX v byte mal najmenej desaťkrát pohlavný styk s
maloletou K. Š., nar.X. W. XXXX a to aj napriek tomu, že vedel, že táto ešte nedovŕšila 15 rokov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle, jeho pohnútkou bola snaha uspokojiť
svoje sexuálne potreby pohlavným stykom s maloletou osobou napriek tomu, že vedel o jej skutočnom
veku. Týmto narušil záujem spoločnosti na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako
pätnásť rokov pred akýmkoľvek útokom proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti.

Obžalovaný je slobodný, bezdetný, nie je zamestnaný, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. V
roku 2010 bol sankcionovaný za priestupok proti majetku, súdom bol doposiaľ jedenkrát trestaný a to
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 7. novembra 2011, sp. zn. 4T 80/2011, právoplatným 23. novembra
2011, ktorým mu bol za zločin falšovania, pozmeňovanaia a neoprávnenej výroby peňazí a cenných
papierov podľa § 270 ods.2 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody

vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný čin odsúdený (čiastočne ho spáchal počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia), poľahčovalo mu, že sa priznal k spáchaniu zločinu a
úprimne ho oľutoval, ako aj to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Za

uvedený zločin možno uložiť trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov. Keďže u obžalovaného prevažovali
poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi, znižovala sa horná hranica o jednu tretinu, teda súd mu mohol
uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov (§ 38 ods.2,3,8 Tr.zák.).

Podľa § 39 ods.1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods.3 písm.e Tr.zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd

nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohoto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Nakoľko mal súd za to, že by použitie takejto trestnej sadzby, vzhľadom na okolnosti prípadu, bolo
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,

mimoriadne znížil jeho výmeru a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu a to vo výmere
1 a 1/2 roka (§ 39 ods.1,3 písm.e Tr.zák.). Do úvahy zobral to, že pohlavné styky na poškodenej
nezanechali žiadnu traumu. Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia klinickej a poradenskej
psychológie detí a dospelých, okrem iného, totiž vyplýva, že tieto vykonala dobrovoľne, brala ich akoprirodzené správanie sa dvoch zaľúbených jedincov, doposiaľ nevie prečo je takéto konanie zo strany
obžalovaného protiprávne, vnímala to ako ich obmedzovanie. Naviac obžalovaný prejavil kritický postoj
k svojej trestnej činnosti, k spáchaniu zločinu sa priznal a oľutoval ho už v prípravnom konaní, pričom si

dostatočne neuvedomil závažnosť svojho činu. Napokon pri ňom nejde o osobu, ktorá by sa opakovane
a dlhodobo dopúšťala trestnej činnosti, nakoľko v danom prípade išlo o jeho druhé trestné stíhanie a
časť skutku spáchal ešte pred právoplatnosťou vyššie citovaného rozsudku. Na druhej strane, keďže
sa obžalovaný dopustil časti zločinu počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, neboli
splnené zákonné podmienky na podmienečný odklad výkonu tohto trestu a taktiež by to nezodpovedalo

závažnosti trestnej činnosti a všetkým okolnostiam prípadu, preto ho zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods.2 písm.a Tr.zák.). Prihliadol pri tom aj
na to, že obžalovaný nebol doposiaľ pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.
Obžalovanému naviac hrozí nariadenie výkonu trestu vo výmere dvoch rokov z vyššie citovaného
rozsudku.

Takto uložený trest je dostatočný na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu, v dostatočnej miere
obsahuje prvok represie a taktiež aj prvky individuálnej a generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.