Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010169
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818010169.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zákon, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. 04. 2019
v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. Z., nar. XX. XX. XXXX B. I., trvale bytom G., T. Y. Č.. XXX/X, okres I., živnostník, ženatý,
na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

ako nájomca, na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29. 11. 2015 si, od spoločnosti
TATRAWEST, s.r.o., Pribiské 413, Zuberec, IČO: 31563953, prenajal a následne užíval, okrem iného, v
lyžiarskom stredisku Roháče Spálená, okres Tvrdošín, budovu Terénnej stanice Spálená, súpisné číslo
706, v ktorej zriadil a prevádzkoval bufet a to bez príslušného rozhodnutia o súhlase s prevádzkou,
ktoré vydáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva Dolný Kubín ako aj bez ohlásenia tejto prevádzky

Okresnému úradu, živnostenskému odboru, Námestovo, prevádzku predmetného bufetu, a k nej
patriacu terasu, sprístupnil verejnosti, pričom nezabezpečil riadnu údržbu a opravu vplyvom počasia
a vekom opotrebovaného zábradlia na terase tak, ako mu to vyplývalo z článku V odseku 3, 4 vyššie
citovanej zmluvy o nájme, kde dňa 14. 03. 2016 v čase okolo 12.00 hodine sa poškodená P. Z.,
narodená XX. XX. XXXX, počas prestávky na občerstvenie, oprela chrbtom o konštrukciu dreveného
zábradlia, ktoré sa, z dôvodu svojho opotrebovania a nevyhovujúceho stavebnotechnického stavu,
zlomilo, v dôsledku čoho poškodená P. Z. spadla z predmetnej terasy z výške minimálne 2 metre na
tvrdý nasnežený podklad, pričom utrpela kompresívnu zlomeninu hornej krycej platničky VI., VII. a XI.

hrudného stavca, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v
trvaní minimálne 4 mesiace,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
(porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho postavenia),

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h/ Tr. zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému p o v i n n o s ť nahradiť poškodenej DR. Z., nar.
XX. XX. XXXX B. K. O., trvale bytom S. Č.. XXX, škodu vo výške 3178,80 EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú P. Z., nar. XX. XX. XXXX B. K. O., trvale bytom S. Č.. XXX

so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 10. 5. 2018 tunajšiemu súdu obžalobu na Z. Z.
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona.

Hlavné pojednávania konané dňa 11. 12. 2018 a 4. 4. 2019 boli vykonané v neprítomnosti obžalovaného
za splnenia všetkých procesných podmienok, súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a
účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, ktorý bol vypočutý v prípravnom
konaní, obžaloba mu bola riadne doručená, obžalovaný bola na hlavné pojednávania riadne a včas
predvolaný, mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, boli dodržané ustanovenia

o vyšetrovaní, bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania,
bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, obžalovaný svoju
neprítomnosť ospravedlnil a zároveň požiadal o vykonanie hlavného pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Obžalovaný Z. Z., ktorého výpoveď bola podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná z prípravného

konania, poprel vinu na spáchaní skutku. Uviedol, že na potrebu opravy zábradlia terasy bol telefonicky
upozornenýpánJ.S.,ktorýprisľúbilopravu.Nadruhýdeňpopádepoškodenej,zamestnancispoločnosti
TATRAWEST, s.r.o. časť zábradlia, kde sa stal úraz opravili. K veci taktiež uviedol, že v zmluve o nájme
je uvedené, že nájomca nie je oprávnený vykonať akékoľvek stavebné úpravy nebytového priestoru bez
predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a on žiadny takýto písomný súhlas nedostal.

Poškodená P. Z. si prostredníctvom splnomocnenca uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 7.923,50
€ titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a náhradu trov poškodeného, trovy na účelné
uplatnenie jeho nároku a trov vzniknuté pribratím splnomocnenca. K súdenému skutku vypovedala, že
k zraneniam došlo predmetného dňa tak, že sa oprela chrbtom o zábradlie, pričom si dala lakte za seba

a oprela sa o zábradlie celou váhou. V tom momente zábradlie prasklo a ona spadla pod terasu na
chrbát na udupaný sneh. Po páde jej vyrazilo dych, cítila prasknutie v chrbtici a zaliala ju horúčava,
vnímala ako z terasy skočil za ňou I. S. a dával jej prvú pomoc, k nim pribehli aj ďalší kamaráti a zavolali
jej horskú záchrannú službu. Bola pri vedomí a vrtuľníkom bola prevezená do nemocnice v Poprade.
Hospitalizovaná bola 7 dní, po dobu 3 mesiacov mala naložený korzet a potom začali rehabilitácie.

Práceneschopnosť jej bola ukončená niekedy v januári 2017, ale ešte stále u nej pretrvávajú chronické
bolesti. Trojbodový korzet jej bol nasadený už v nemocnici, mala nariadený pokoj na lôžku, počas
domácej liečby sa mohla pohybovať v iba korzete.

Znalec Q.. X. X.Í. sa vyjadril, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku č.9/2016 zo záverov ktorého

vyplynulo, že poškodená utrpela kompresívnu zlomeninu hornej krycej platničky VI., VII. a XI. hrudného
stavca, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní
minimálne 4 mesiace. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá výpovedi svedkyne poškodenej.

Znalec Ing. arch. X. E. sa rovnako pridržiaval záverov svojho znaleckého posudku č. 58/2016, zo

záverov znaleckého posudku vyplynulo, že zábradlie nie len, že nebolo zrealizované v súlade soschválenou projektovou dokumentáciou, ale nebolo ani udržiavané v dobrom stavebno-technickom
stave, opotrebovaním sa poškodilo a došlo k jeho prelomeniu. Horné vodorovné madlo bolo
opotrebované a nevyhovovalo statickým požiadavkám na jeho odolnosť na vodorovný, zvislý tlak a

priehyb. Za bežných okolností by takéto zábradlie, na takomto zariadení byť nemalo, vodorovné dosky
by mali byť medzi sebou vzdialené po 15 cm. Pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii
projektovúdokumentáciu,fotografienač.l.102-106.Technickúsprávukprojektovejdokumentáciinemal.
Terasa bola súčasťou stavebného povolenia, v stavebnom povolení, bolo špecifikované, že sa jedná o
prestavbu Terénnej stanice Spálená na pozemku KN-C parc. č. 1514/2 a parc. č. 1514/9.

Svedok Ing. W. T. vypovedal, že s obžalovaným sú v priateľskom vzťahu. Je konateľom spoločnosti
TATRAWESTs.r.o.,očitýmsvedkompádupoškodenejnebol,másprostredkovanéinformácieodĽ.Z.,že
poškodenásachcelanazábradlieposadiťaženazábradlívčasejejpádusedeliajiníľudia,ajsvedokS..
Vlastníkom TS Spálená sú Štátne lesy TANAPU, spol. TATRAWEST s.r.o. mala s vlastníkom uzatvorenú
nájomnú zmluvu. Prevádzkovateľom bufetu na TS Spálená, kde sa stal skutok, bol obžalovaný. Nemá

vedomosť, že by obžalovaný spoločnosť upozorňoval na zlý stav zábradlia, podľa jeho názoru stav
zábradlia bol v poriadku. Je si skoro istý, že stavebné práce na prestavbe TS Spálená vykonávala
spoločnosť TATRAWEST, rekonštrukčné alebo stavebné práce sa vykonávali na základe stavebného
povolenia,išlooobjektvovlastníctveštátnychlesov,takženičsanedalourobiťbezpríslušnýchpovolení.

Svedkyňa B. Š. vypovedala, že videla už iba ako poškodená padala z terasy na zem. Určite nebolo na
mieste žiadne upozornenie, že zábradlie je v zlom technickom stave. Nevie sa vyjadriť ani k tomu, či
niekto na zábradlí sedel. Poškodená jej povedala, že sa o zábradlie oprela chrbtom, že sa oň zaprela.

Svedok I. S. vypovedal, že po lyžovačke aj spolu s poškodenou išli na terasu, najskôr pri zábradlí

stál, potom si sadol na konštrukciu na zábradlí, na časť, ktorá bola podopretá oporným stĺpom. Videl
prichádzať poškodenú s nápojmi, nápoje položila a cúvala smerom k zábradliu a ako sa oň oprela, už ju
zábradlie ani nezastavilo a padala rovno na zem. Nevidel, ako poškodená dopadla na zem, rozbehol sa
k schodom, ale potom sa otočil a skočil rovno k poškodenej, keďže zdola počul chrčanie. Čo sa týka toho
zábradlia, išlo o nejakú žrďovinu, o staré zhnité drevo. Predpokladá, že poškodená mala obuté lyžiarky,

keďže boli na lyžovačke. On mal obuté snowboardové topánky. Na terase nebola tabuľa upozorňujúca
na nebezpečné zábradlie.

Svedkyňa Ing. X. X. vypovedala, že vlastníkom TS Spálená sú Štátne lesy TANAPU. Očitým svedkom
incidentu nebola, k výsluchu bola predvolaná ako zástupca vlastníka predmetnej stavby, kde malo dôjsť

k úrazu. TS Spálená bola daná do prenájmu spoločnosti TATRAWEST s.r.o. V zmysle nájomnej zmluvy
mohol bufet prevádzkovať iba TATRAWEST s.r.o. a predmetné objekty nemohli dať do prenájmu tretej
osobe. O tom, že bufet prevádzkoval obžalovaný sa dozvedela až počas vyšetrovania. Preverovala
si aj v účtovníctve, či spol. TATRAWEST, s.r.o. ich ako vlastníka upozorňovala o potrebe vykonania
nejakých opráv, alebo či takéto opravy boli vykonávané, ale nič také nezistila, neboli im ani predložené

doklady o oprave a ani nepožiadali o súhlas na opravy. V roku 2006 prestavovali TS, stavba bola
riadne skolaudovaná a odovzdaná do užívania, vrátane zábradlia. Prestavbu, ak si dobre spomína, mal
realizovať TATRAWEST, nevie sa vyjadriť, prečo bolo zábradlie na TS vodorovné a nie zvislé.
Svedok Š. F. vypovedal, že poškodená prišla k zábradliu, len sa o zábradlie oprela a vzápätí padla dole,
zábradlie bolo prehnité, skutok sa stal rýchlo. Nevie, či na zábradlí niekto sedel. Uviedol, že poškodená

mala na nohách obuté lyžiarky, na zábradlie si nesadala.

Svedok W. Š. vypovedal, že nebol očitým svedkom pádu poškodenej. Tiež upozorňoval p. S., že časť
zábradlia, pri vstupe na terasu je poškodená, že ho treba vymeniť. Bufet na TS Spálená prevádzkoval
jeho spoločník Z. Z., on bol jeho tichým spoločníkom. Zmluva bola spísaná s TATRAWESTOM, s.r.o.,

ale on zmluvu nevidel. P. Kvak chodieval na TS Spálená takmer každý deň, je riaditeľom spoločnosti
TATRAWEST. V nájomnej zmluve z roku 2005 bol predmetom nájmu len bufet č. 1 a 2 a v nájomnej
zmluve z 06. 11. 2006 predmetom prenájmu boli už tri bufety, lebo keď sa uzatvárala prvá nájomná
zmluva existovali len dva bufety. K súdenému skutku malo dôjsť práve v bufete označenom č. 3 v
nájomnej zmluve z 06. 11. 2006, v prípade 1. nájomnej zmluvy z roku 2005 tam uvedený bufet nebol

označený, pretože sa postavil z leta do zimy.

Svedok Y. O. vypovedal, že pracoval v bufete TS Spálená ako kuchár, ale v čase skutku na mieste nebol.
Uviedol, že keď mali nejaké problémy ohľadom údržby, nikdy neinformovali obžalovaného, ale p. S.alebo zamestnancov TATRAWEST-u. Zábradlie bolo opravované opakovane, ale pokiaľ ide o konkrétnu
časť zábradlia, kde došlo k úrazu, zábradlie zlomené nebolo, tak neoblo čo hlásiť. Bufet prevádzkoval
obžalovaný, nevie sa vyjadriť, či mal nejakú zmluvu. P. S. bol správca strediska a chodieval aj na miesto,

aby videl ako to vyzerá. Cez terasu museli prejsť všetci zákazníci, lebo tam bolo výdajné miesto. Na
terase bolo sedenie, takže sa to bralo asi ako časť bufetu, boli tam stoly alebo bežné sedenie, ktoré
nebolo pevne spojené s podlahou. Neboli tam žiadne tabuľky upozorňujúce na nebezpečenstvo úrazu.

Svedok W. X. vypovedal, že ako konateľ spoločnosti TATRAWEST sa o skutku dozvedel asi po 1-2

týždňoch, bolo mu povedané, že poškodená spadla zo zábradlia alebo cez zábradlie. Vlastníkom TS
Spálená je štát, je v správe štátnych lesov a v čase súdeného skutku mali tento objekt v nájme. Bufet
prevádzkoval obžalovaný. Obžalovaný mal uzavretú zmluvu o prevádzkovaní nebytových priestorov, v
ktorom bola zahrnutá aj TS. TS bola v roku 2006 úplné prestavaná, bolo jej pridelené aj súpisné číslo,
dovtedy sa to ľudovo nazývalo ako bufet č. 3 horná stanica. Investorom rekonštrukcie, resp. prestavby
boliŠtátnelesyTANAPaichspoločnosťvykonávalaprácepodľaprojektovejdokumentácie.Terasanieje

takých rozmerov ako je to v projekte, je asi o dva metre dlhšia a zábradlie, by malo byť vybudované podľa
projektu, keďže nasledovalo kolaudačné rozhodnutie. Kedy bolo zábradlie vybudované vo vodorovnej
polohe nevie odpovedať. Z ďalších nájomných zmlúv bufet č. 3 vypadol z dôvodu, že táto budova bola
vylúčená z ďalšieho predmetu nájmu s tým, že ďalšie veci z nájmu sa nemôžu posúvať do podnájmu.
Priznáva, že porušili zmluvné ustanovenie, že objekt nemali dať do nájmu tretej osobe, preto ho potom aj

vylúčili z ďalšieho nájmu. Konkrétnu činnosť v stredisku riadi Ing. S., ale odvolával sa na bod 10 zmluvy,
z ktorého je zrejme, že ak sa udržiavacie a opravné práce nevykonajú, má ich vykonať nájomca na
vlastné náklady. Nevie, čo prevádzkový poriadok bufetu umožňoval, ale hostia na terase bežne boli.

Svedok Ľ. Z. vypovedal, že predmetného dňa na lyžovačke stretol poškodenú, ktorá tam bola s I. S.,

Š. F. a bola tam aj priateľka I. S.. Spolu išli do bufetu, kúpili si nejaké nápoje s tým, že poškodená sa
potom posadila na zábradlie, ktoré sa pod ňou prelomilo, spadla a zavolali k nej horskú službu. Teraz
si nevie vybaviť, či pozeral, ako si na zábradlie sadala. Nepozeral sa, keď si poškodená na zábradlie
sadala, uvedomuje si, že je to v rozpore s tým, čo povedal, ale nevie si vybaviť ten moment. Vie, že si na
to zábradlie sadla, pretože z neho spadla, to zábradlie sa prelomilo. Zábradlie na terase bolo z dreva,

vrchná konštrukcia bola vodorovná, položená na stĺpikoch. Poškodená mala obuté klasické zjazdové
lyžiarky.

Svedok Ing. J. S. vypovedal, že svedkom úrazu nebol. Je zamestnanec spoločnosti TATRAVEST a
nevie sa vyjadriť k právnym vzťahom medzi spol. TATREWEST a obžalovaným. Bufet prevádzkoval

obžalovaný, mal ho v nájme. Nevie sa vyjadriť k technickému stavu zábradlia na bufete. Na konci zmluvy
na str. 2 je jeho podpis za prenajímateľa, zmluvu mu predložila na podpis ekonómka, v tom roku nastúpil
do tejto spoločnosti, síce zmluvu podpísal, ale táto už nie je podpísaná na strane nájomcu, práve preto,
že jeho podpis je neplatný, keďže podpisovať za spoločnosť nemohol. V čase, keď zmluvu podpisoval
si neuvedomil, že ju podpísať nemôže, v tom roku nastúpil do zamestnania. Terasa bola prístupná

verejnosti, vstup na túto terasu mal hocikto, nielen zákazníci bufetu. On mal na starosti vleky, dopravné
zariadenia, nemal na starosti bufet a terasu. Neviem, že by sa opravovalo zábradlie na terase, pri
opravách nebol a ani nevie, kto bol kompetentný, aby zábradlie opravoval. Závady na bufete mu neboli
hlásené, nemal na starosti bufety, bufety majú na starosti tí, čo ich majú v prenájme, čo ich prevádzkujú.

Postupom podľa § 269 Tr. poriadku boli čítané listinné dôkazy: nájomné zmluvy uzavreté medzi ŠL
TANAP a spol. TATREWEST, s.r.o. z 5. 6. 2013 a11.4.2007, zmluva o nájme nebytových priestorov
uzavretá medzi a spol. TATREWEST, s.r.o. a obžalovaným z 29. 11, 2015, z ktorých vyplynul
predmet, účel zmlúv tiež rozsah dohodnutých práv a povinností medzi zmluvnými stranami. Zo správy
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Dolný Kubín vyplynulo , že v čase skutku nebolo stavbe

- bufetu TS Spálená vydané súhlasné rozhodnutie o schválení prevádzky. Zo správy Okresného
úradu, Odboru živnostenského podnikania, Námestovo vyplynulo, že v bufete TS Spálená nebola
riadne ohlásená prevádzka. Tiež bola oboznámená projektová dokumentácia, stavebné a kolaudačné
rozhodnutie - prestavba TS Spálená v roku 2006. Z oboznámenej fotodokumentácie z miesta činu si bolo
možné vytvoriť názor, ako vyzeralo miesto v čase spáchania skutku, ako došlo k pádu poškodenej a tiež

v akom stave a ako vyzeralo predmetné zábradlie. Lekárske správy o prvotnom ošetrení a prepúšťacia
správa , ktoré dokumentujú zranenia poškodenej.Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, 2 písmeno a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písmeno h/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a taký
čin spácha závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho

postavenia).

Podľa § 138 písmeno h/ Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 123 odsek 3 Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona, okrem iného, rozumie
len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 odsek 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní

najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale

bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí ( vedomá
nedbanlivosť).

Obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti, ktorá zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia
následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že

následok nenastane.

Pod porušením dôležitej povinnosti treba rozumieť také porušenie povinnosti, ktorá má za danej situácie
spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine
a treste, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom
pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc dôkazy vykonané na hlavných pojednávaniach, podľa vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle

od toho kto ich obstaral, dospel k záveru, že v danej veci bolo preukázané, že obžalovaný sa
dopustil konania tak, ako mu je to kladené za vinu. Vina obžalovaného je preukázaná predovšetkým
výpoveďou poškodenej P. Z., ktorá popísala okolnosti vzniku zranení, jej výpoveď v kontexte s ďalšími
svedeckými výpoveďami svedkov, ktorí boli priamymi svedkami skutku vyznela presvedčivo a súd bez
akýchkoľvek pochybností dospel k záveru, že k vzniku jej zranení došlo tak, že sa oprela o zábradlie,

ktoré bolo v nevyhovujúcom stavebno-technickom stave, zábradlie sa prelomilo, v dôsledku čoho
poškodená spadla na chrbát na zem a v príčinnej súvislosti s pádom, jej vznikli zranenia, ktoré bez
pochybností majú charakter ťažkej ujmy na zdraví. Súd neveril obrane obhajoby, že poškodená si
mala na zábradlie sadnúť, tieto skutočnosti jednoznačne vyvrátili okrem poškodenej aj očití svedkovia
I. S., Š. F.. Menovaní svedkovia sa jednoznačne vyjadrili, že poškodená sa iba o prehnité zábradlie

oprela, na zábradlie si nesadla a ani sa nepokúsila na zábradlie vysadnúť. Svedok Z., ktorý bol
tiež prítomný na mieste síce uviedol, že si poškodená mala na zábradlie sadnúť, ale následne aj
z jeho výpovede vyplynulo, že to iba dedukoval, keďže zábradlie sa zlomilo a svedkyňa poškodená
spadla. Svedkyňa B. Š. uviedla, že už iba videla ako poškodená padala na zem, ale poškodená jej
povedala, že sa iba o zábradlie oprela. Pravdivosť výpovede poškodenej potvrdili aj závery znaleckého

posudku z odboru stavebníctvo, z ktorého vyplynulo, že konštrukcia dreveného zábradlia bola v
nevyhovujúcom stavebno-technickom stave, tiež bola predložená fotodokumentácia z miesta činu,
na ktorej bolo fotograficky zdokumentované predmetné zábradlie. V neposlednom rade v prospech
výpovede poškodenej nasvedčovali aj dôkazy, že poškodená mala na nohách obuté lyžiarky, čos prihliadnutím na jej výšku a výšku predmetného zábradlia, tiež nasvedčuje pravdivosti výpovede
poškodenej. Zároveň z predložených listinných dôkazov, ako aj výpovedi vypočutých svedkov W. Š., Y.
O.Ž., W. T., J. S. U. W. X. vyplynulo, že predmetný bufet prevádzkoval obžalovaný a tiež, že bufetu,

a to aj podľa projektovej dokumentácie slúžila predmetná terasa, kde došlo k pádu poškodenej. V
tomto smere súd odkazuje aj na zmluvu o nájme nebytových priestorov z 29.11.2015, ktorá jednak
preukazuje, že obžalovaný ako nájomca nebytových priestorov predmetný bufet prevádzkoval a jednak,
že v zmysle čl. 5 ods. 3, 4, obžalovaný, ako nájomca bol povinný vykonávať drobné opravy a obvyklé
udržiavacie práce a mal povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv,

pričom z vykonaného dokazovania - znalecký posudok č. 58/2016 a výsluchu znalca Ing. Arch. X. E.,
výsluchu poškodenej, svedkov I. S., Š. F. vyplynula potreba opráv zábradlia na terase, potreba opráv
preukázaná aj samotnou skutočnosťou, že došlo k jeho prelomeniu v čase súdneho skutku ( len po
opretí sa poškodenou o zábradlie), potrebu opravy zábradlia potvrdil aj svedok W. Š., ktorý zároveň
uviedol, že na potrebu opravy upozornil p. S.. Ďalším dokazovaním bolo preukázané, že p. S. nielen že
nebol osobou kompetentnou konať sa spol. TATRAWEST, ale ani nebol na potrebu opráv upozornený.

Tiež z projektovej dokumentácie na č.l. 149-159, stavebného povolenia na č.l. 160-162, kolaudačného
rozhodnutia z č.l. 164-166 vyplynulo, že predmetná terasa bola súčasťou stavebného povolenia, v
stavebnom povolení, bolo špecifikované, že sa jedná o prestavbu TS Spálená na pozemku KN-C
parc. č. 1514/2, na ktorej je postavený predmetný bufet a parc. č. 1514/9, na ktorej sa nachádza
predmetná terasa. Zároveň mal súd predovšetkým výpoveďou poškodenej, znaleckým posudkom z

odboru zdravotníctvo, lekárskymi správami za preukázané, že zranenia, ktoré utrpela poškodená, majú
nepochybne charakter ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona, poškodená utrpela
zranenia: kompresívnu zlomeninu hornej krycej platničky VI., VII. a XI. hrudného stavca, ktoré zranenia
si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní min. 4 mesiace.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom, ako mu
to kladie za vinu obžaloba a naplnil všetky znaky skutkovej podstaty súdeného trestného činu, vrátane
zavinenia.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné

zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu následkom konania obžalovaného, objektom súdeného trestného činu, ktorým

je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že je živnostník, doposiaľ
nebol súdom prejednávaný a ani trestaný.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu spravodlivo zohľadňujú konanie obžalovaného, jeho zavinenie,
následok, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, súd vychádzal zo zásady proporcionality (trest je
právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu), z účelu trestu,
podľa ktorého má pôsobiť, na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa
prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k

riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči
ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona, na pomer a mieru závažnosti

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, trest bol ukladaný podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona. Na strane
obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností, pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), priťažujúce okolnosti neboli zistené.

Obžalovanému súd ukladal trest podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností a

znižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr.
zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa
vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej
sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženiehornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v
prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov
alebo doživotie.

Súd tak modifikoval hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a obžalovanému
ukladal trest odňatia slobody v rozpätí od 12 mesiacov do 3 rokov 8 mesiacov. Pri ukladaní trestu
prihliadol okrem osoby obžalovaného aj na závažnosť trestného činu, význam chráneného záujmu
(život a zdravie), na okolnosti a samozrejme aj k následku, ku ktorému došlo. V danom prípade

ide o nedbanlivostný trestný čin, spôsobenie následkov ktorých odráža trestná sadzba ustanovená
zákonodarcom, súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici 12
mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a
spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej
prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.

O nároku na náhradu škody súd rozhodol tak, že uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu
poškodenej P. Z. vo výške 3.178,80 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, poškodená predložila
súdu lekársky posudok na č.l.180, kde na základe diagnózy jej bolo priznaných 180 bodov (t.j. 180 x
17,66 €); So zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú odkázal na civilný proces, keďže nemal zo
spisu vyčíslenie nároku titulom bolestného a ostatných nárokov; v prípade náhrady trov poškodeného

súd odkazuje na ust. § 557 ods. 1, 2 Tr. poriadku s tým, že trovy poškodeného nemožno považovať
za škodu spôsobenú trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.