Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľudmila Škvaridlová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11Pc/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819202127
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819202127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľky K. A.,

nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, K., zast. JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864 proti žalovanému V. A., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. Q. o určenie
vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.marca 2011 č. k.
11C 33/2011, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca na navrhovateľku v sume 50
eur mesačne sa m e n í tak, že toto výživné sa z v y š u j e na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou
od 20.mája 2019, ktoré je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci navrhovateľke.

II. Zameškané výživné za dobu od 20.mája 2019 do 12.septembra 2019 v sume
378 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným od
mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci až do úplného
zaplatenia, pod stratou výhody splátok, pri nezaplatení jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka žiadala podaním prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o zvýšenie
výživného zo sumy 50 eur na sumu 150 eur s odôvodnením, že naposledy bola určená vyživovacia
povinnosť otca rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.3.2011 č. k. 11C 33/2011, ktorým bolo
manželstvo jej rodičov rozvedené, navrhovateľka bola zverená do starostlivosti matky a otec bol povinný
platiť na jej výživu mesačne sumou 50 eur, vždy do 15-eho dňa v mesiaci.
Ďalej uviedla, že od poslednej úpravy výživného ubehlo 8 rokov a za toto obdobie sa zvýšili jej
náklady na výživu, hlavne strava, ošatenie, kultúra, mimoškolská činnosť a iné. V čase skoršej úpravy

bola žiačkou základnej školy a teraz je študentkou vysokej školy Univerzity Komenského v Bratislave,
Lekárska fakulta. Jej náklady predstavujú mesačné výdavky na internát v sume 75 eur, strava v sume
100 eur, električenka 15 eur, hygienické potreby 50 eur, telefón 30 eur. Je potrebné, aby si kupovala
veci súvisiace so štúdiom, ide o oblečenie, obuv, knihy cca v sume 150 eur. Uviedla, že otec sa o ňu
nikdy nezaujímal a žiadnym spôsobom neprispieva na jej výživu. Výživu jej zabezpečovala matka.
Po právnej stránke odôvodnila návrh na zvýšenie § 78 ods.1 Zákona o rodine.

2. Označenému otcovi navrhovateľky bol doručený návrh na adresu označenú v návrhu, ktorý si ju
neprevzal s poznámkou poštového doručovateľa, adresát neznámy.
Súd prvej inštancie zistil prostredníctvom lustrácie v registri obyvateľov, že označený otec navrhovateľky
má trvalý pobyt v obci Q. od 4.12.2017.Ani na adrese trvalého pobytu si otec navrhovateľky návrh neprevzal v odbernej lehote, preto súd dňa
14.8.2019 zverejnil návrh na úradnej tabuli súdu a web stránku s tým, že súd považuje návrh po 15-
tich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručený a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie (§ 116

ods.2 CSP).

3. Súd určil termín pojednávania na 12.septembra 2019, na ktorý sa navrhovateľka dostavila včas a
riadne, za navrhovateľku sa dostavila koncipientka JUDr. Gkortsilas na základe splnomocnenia JUDr.
Petra Havlíka, AK Nitra zo dňa 6.9.2019.

Otec navrhovateľky sa na pojednávanie nedostavil, doručenie vykázané nemal z adresy posledného
trvalého bydliska Obec Q., v odbernej lehote si predvolanie neprevzal. Súd považuje predvolanie za
doručené pre otca navrhovateľky podľa § 112 v spojení s § 106 ods.1 písm. a/ CSP. Súd zisťoval
poslednú adresu pobytu menovaného z registra obyvateľov a zistil, že posledné trvalé bydlisko je
evidované na adrese Obec Q., kde si podľa zistení polície zásielky nepreberá. Trvalý pobyt v obci Q.
má evidovaný od 4.12.2017.

4. Súd pojednával bez prítomnosti otca navrhovateľky podľa § 180 CSP.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, zástupkyne navrhovateľky, oboznámil
listinné dôkazy - návrh č.l. 1, potvrdenie lekárskej fakulty č.l. 3, lustrácia v registri obyvateľov č.l.13,

potvrdenie o nákladoch č.l.15 - 16, potvrdenie Obce Q. č.l. 23, oznámenie zamestnávateľa matky č.l.
24 - 25, oznámenie úradu práce č.l. 34, potvrdenie sociálnej poisťovne č.l. 35, oznámenie ORPZ SR
Nováky č.l. 37, oznámenie Obce Q. č.l.38, zverejnenie návrhu na úradnej tabuli súdu a web stránke
č.l. 41, listiny predložené zástupkyňou navrhovateľky - potvrdenie o návšteve VŠ, faktúra o zakúpení
prístroja, potvrdenie o znížení školného a poplatok na cestovnom, pripojený spis Okresného súdu

Prievidza č. k. 11C 33/2011 a zistil tento skutkový stav:

6. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že okrem uvedených výdavkov platí aj za ubytovanie, internát
Družba mesačne 75 eur, stravuje sa na internáte, pri cene obeda 2,60 eur, raňajky a večere si
zabezpečuje sama. Ročne si zakupuje knihy v hodnote okolo 20 eur až 25 eur ročne. Cena je nižšia,

lebo si kupuje knihy z druhej ruky.
Výživu jej zabezpečuje jej matka. Minulý školský rok poberala sociálne štipendium v sume od 220
eur a do 280 eur. Tento školský rok jej asi štipendium nebude vyplácané, lebo matka pracuje na
základe pracovnej zmluvy. Pri určovaní sociálneho štipendia sa berie do úvahy aj to, že otec bol na
základe rozsudku povinný platiť na jej výživu 50 eur. Nemôže si zarobiť na brigádach, lebo jej to

časovo cez školský rok nevychádza. Cez leto praxuje, ale prax nie je platená. Poberala aj náhradné
výživné za obdobie január až apríl 2019 vo výške 50 eur mesačne, v máji 2019 jej bolo pozastavané,
lebo otec jej doplatil. Zameškané výživné musela úradu práce vrátiť. Otec jej platí od júna 2019 až
doposiaľ každý mesiac 50 eur. Má dlh na výživnom okolo 600 eur. Otec jej sľúbil, že dlh na výživnom
jej postupne zaplatí.

S otcom sa stretáva len sporadicky, nevie, kde býva, ale mal by byť asi v Nemecku. Nemá inú
vyživovaciu povinnosť. Naviac jej na výživu neprispieva. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Ako ďalšie výdavky uviedla, poplatok za skupinové tréningy, cvičenia, na ktoré chodí 2 - 3 x do týždňa
a hodina predstavuje poplatok 3 eura. Nepravidelné náklady má nákup spojený s oblečením.

7. Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že od poslednej úpravy výživného, t. j. od roku 2011 sa náklady
na výživu navrhovateľky zvýšili, hlavne cestovné, pričom navrhovateľka je študentkou lekárskej fakulty,
o čom svedčí potvrdenie o návšteve školy zo dňa 5.9.2019. Náklady sú spojené s ubytovaním a
cestovným mesačne vo výške 13,45 eur. Predložila do súdneho spisu faktúry o zakúpení fonendoskopu
v hodnote 108 eur. Všetky náklady spojené s výživou uhrádza matka, ktorá má príjem okolo 600

eur mesačne. Otec sa o navrhovateľku nezaujíma, platí výživné len sporadicky a podľa tvrdenia
navrhovateľky nie sú v kontakte. Matka platí úver, inkaso a náklady na domácnosť, preto navrhuje
výživné zvýšiť.
Ďalej predkladá súdu aj potvrdenie o školnom, ktoré platí navrhovateľka v školskom roku v sume 360 eur.
Neuplatnila trovy konania.

8. Naposledy bola určená vyživovacia povinnosť otca na navrhovateľku rozsudkom Okresného súdu
Prievidza zo dňa 22.marca 2011 č. k. 11C 33/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.2011. Súd
týmto rozsudkom manželstvo rodičov navrhovateľky rozviedol, vtedy maloletú Patríciu zveril do osobnejstarostlivosti matky na základe rodičovskej dohody a otec sa zaviazal platiť na výživu maloletej mesačne
sumou 50 eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám matky dňom právoplatnosti výroku o
rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol podľa § 144 OSP.

Toto rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, lebo účastníci konania sa vzdali práva podať voči
rozhodnutiu odvolanie, čo potvrdili do súdnej zápisnice svojimi podpismi.

9. Z potvrdenia Univerzity Komenského Bratislava, Lekárska fakulta Bratislava vyplynulo, že
navrhovateľka K. A. navštevuje v akademickom roku 2018/2019 študijný odbor všeobecné lekárstvo a

je študentkou 3.ročníka. Potvrdenie je vydané dňa 25.2.2019.
Z ďalšieho potvrdenia Univerzity Komenského Bratislava, Lekárska fakulta Bratislava vyplynulo, že
navrhovateľkaH. A. navštevuje v akademickom roku 2019/2020 študijný odbor všeobecné lekárstvo a
je študentkou 4.ročníka. Potvrdenie je vydané dňa 5.9.2019.

10. Navrhovateľka predložila doklady preukazujúce jej výdavky spojené so štúdiom, predložila doklad o

úhrade za telefón 33,60 eur, poplatok za ubytovanie 72,53 eur, doklad o úhrade cestovného 13,45 eur.

11. Univerzita Komenského v Bratislave dňa 7.12.2018 oznámila navrhovateľke zníženie školného o 80
%, t. j. na sumu 360 eur v študijnom programe v akademickom roku 2018/2019.

12. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky navrhovateľky, jej priemerný čistý zárobok predstavuje za
posledných 6 mesiacov december 2018 až máj 2019 588,26 eur. Matka pracuje na recepcii od
1.10.2018.

13. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je podaný dôvodne.

14. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15.Podľa§62ods.2cit.zákona,obajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods.3 cit. zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

17. Podľa § 62 ods.4 cit. zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods.5 cit. zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 78 ods.1 cit. zákona , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Podľa § 78 ods.2 cit. zákona, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za

uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

22. Podľa § 78 ods.3 cit. zákona, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.23. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej
povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia
prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný

telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb
(jedlo, ošatenie, obuv a podobne), ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj
(vzdelanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne).
O výživnom súd rozhoduje podľa stavu zistenom v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene
výživného podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v

čase poslednej úpravy a v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napr. o zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne
ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča a to nielen na krátky čas. Takou
zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej
povinnosti povinného rodiča.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby
oprávneného dieťaťa. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará a uspokojenie potreby jeho bývania.
Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska

ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a podobne; pričom sa
vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov
treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa celkovej hodnoty
nadobudnutého majetku, resp. podľa ich celkovej životnej úrovne, na ktorej má právo podieľať sa aj
maloleté dieťa. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie

do úvahy také jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, to znamená, že aj takéto výdavky
považuje za príjem rodiča, z ktorého vychádza pri rozhodovaní o výške výživného.

24. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zistené, že od poslednej úpravy výživného, t. j. od
roku 2011 došlo k zásadnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá je o 8 rokov staršia a

jej náklady na výživu sa zvýšili. V čase skoršieho rozhodnutia bola žiačkou základnej školy a aktuálne
je študentkou 4.ročníka Univerzity Komenského, Lekárskej fakulty v Bratislave. Výdavky počas štúdia
predstavuje poplatok za internát v sume 72,53 eur mesačne, poplatok za telefón 33,60 eur mesačne,
poplatok za električenku 13,45 eur mesačne, nákup kníh, stravu a iné. Navrhovateľka poberala aj
sociálne štipendium, ktoré v tomto školskom roku pravdepodobne už nebude poberať, pretože jej matka

má pravidelný mesačný príjem. Navrhovateľka poberala aj náhradné výživné z dôvodu, že otec si v
minulosti vyživovaciu povinnosť neplnil. Toto výživné jej bolo vyplácané do mája 2019. Aktuálne podľa
jej vyjadrenia, jej otec prispieva na výživu sumou 50 eur od júna 2019. Inak jej na výživu neprispieva.
Ostatné náklady jej hradí matka.
V čase skoršieho rozhodnutia otec navrhovateľky bol evidovaný na úrade práce. Pracoval brigádnicky

v Dánsku, kde zarobil 750 eur, ale pracoval tam len krátku dobu. V čase aktuálneho rozhodnutia súd
nezistil výšku príjmu otca, pretože sa na pojednávanie nedostavil, preto súd vychádzal z potenciálneho
predpokladu, že otec by mohol pracovať a mohol by zarobiť mzdu do výšky minimálne 750 eur tak,
ako zarobil predtým.
Matka v čase skoršieho rozhodnutia mala mesačný príjem v čistom okolo 500 eur. V čase aktuálneho

rozhodnutia sa jej pomery zmenili len minimálne, jej priemerný mesačný zárobok je za posledných 6
mesiacov v sume 588,26 eur.
Preukázateľne sa zmenili pomery na strane navrhovateľky, pretože je staršia o 8 rokov a jej náklady
na výživu sa zvýšili. Preto súd posúdil návrh navrhovateľky čo do základu ako dôvodný a tiež dôvodný
aj čo sa týka zvýšenia výšky výživného. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca

navrhovateľky, aby platil zvýšené výživné na navrhovateľku zo sumy 50 eur na sumu 150 eur, nakoľko
súd nemal v konaní preukázané, že by otcovi bránili objektívne alebo subjektívne dôvody neplniť
vyživovaciu povinnosť vo vyššej sume. Táto suma je primeraná vzhľadom aj na náklady navrhovateľky.
Vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť rodiča, ktorú si musí plniť, pričom súd vychádzal pri zvýšení
výživného aj zo zásady, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni obidvoch rodičov. Rodič

je povinný si túto vyživovaciu povinnosť plniť dovtedy, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť.
Navrhovateľka preukázala v konaní, že nie je schopná sa sama živiť, je študentkou vysokej školy, s čím
sú spojené zvýšené náklady a pripravuje sa na svoje budúce povolanie.25. Účinnosť tejto zmeny súd stanovil od 20.mája 2019, t. j. od podania návrhu navrhovateľky na
zvýšenie výživného, s čím súvisí i dlžné výživné za obdobie od 20.mája 2019 do 12.septembra 2019,
kedy súd vo veci rozhodol, v sume 378 eur (12 dní máj 2019, jún 2019, júl 2019, august 2019 a 12

dní september 2019), ktoré povolil otcovi navrhovateľky splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur
spolu s bežným výživným.

26. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.