Rozhodnutie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoExekúcia a výkon rozhodnutí

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Er/130/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202577
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika xxxMrázová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4314202577.1

Rozhodnutie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO:
45 869 464, v konaní zast. verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: Y.
H., J.. XX.XX.XXXX, S. XX/XX, Ž., Š., o vymoženie 969,55 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 10.02.2014 doručenej tunajšiemu súdu dňa 14.02.2014 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper so sídlom v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268 doručil
dňa 14.02.2014 Okresnému súdu Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na
zaplatenie 969,55 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. IO-B/0112/0042 zo dňa 26.07.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.10.2013 a vykonateľnosť dňa 21.11.2013. Uvedeným exekučným titulom rozhodca
zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 969,55 eura s príslušenstvom a nahradiť trovy
rozhodcovského konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku

Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a.s. a povinným vznikol na
základe Zmluvy o úvere č. 8297043007 zo dňa 11.07.2007, ktorým oprávnený poskytol povinnému úver
vo výške 40.000 Sk (1.327,76 eura), pričom povinný sa zaviazal tento úver splácať v 40 mesačných
splátkach po 1.551 Sk (51,48 eura). Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že si povinný
svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a včas neplnil. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa
ďalej uvádza, že právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v
úverovej zmluve článku 3 ods. 6.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
nesk. predpisov ( ďalej aj EP) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu

- 2 - 16Er/130/2014

aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 odsek 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZoRK) plynie, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods. 3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Už z vyššie uvedeného vyplýva, že materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z
vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Medzi takéto výnimky patria aj mimoriadne opravné prostriedky
a aj ustanovenie § 45 ZoRK. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu
zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje
niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto
ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený
a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa
posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekonal nad rozsah zákona.

Ak bolo podľa zákona o rozhodcovskom konaní zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd
- 3 - 16Er/130/2014

konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie
zastaví. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský
rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v
rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá
poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o
vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že
uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda
na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu. Súd dospel k názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou ( vzhľadom na všeobecnú
úpravu Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, najmä § 52, konkrétne § 52 ods. 2
OZ), pretože ju uzavrel dodávateľ - veriteľ, vyplýva to z obsahu zmluvy a z výpisu z obchodného
registra veriteľa - poskytovateľa úverov z vlastných zdrojov, so spotrebiteľom - dlžníkom, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z
vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinného do 10.6.2010, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č.258/2001, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

- 4 - 16Er/130/2014

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky
individuálne dohodnuté.

Podľa § 53 ods. 4 OZ sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Pod písmenom r) je uvedená
ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka, teda ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods.1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

- 5 - 16Er/130/2014

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v
zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa
od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa
§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od
1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V čl. 3 ods. 6 zmluvy o úvere sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú
z tejto zmluvy, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú rozhodované pred Stálym
rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. bude pre obidve
strany záväzné a konečné.

Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v
rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Súd pri
posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej
len „smernica“). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z.
(účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o
pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má
smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné
pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o
to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho,
aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť a ani
- 6 - 16Er/130/2014

obsah všeobecných obchodných podmienok. Povaha zmluvy je teda adhézna, tzn. spotrebiteľ ju mohol
prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.
Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. O takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Vzhľadom k uvedenému súd preskúmal rozhodcovský rozsudok spolu s návrhom na vykonanie exekúcie
a žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
nakoľko zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odoprená
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/
EHS.

Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie
poverenia zo dňa 10.02.2014 zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.