Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209505
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717209505.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov v 1/ rade W. V.,

nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu A. - C. A., N. XXX/XX, v 2/ rade I. V., nar. X.XX.XXXX, adresa pobytu
A. - C. A., N. XXX/XX a v 3/ rade T. V., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu A. - C. A., N. XXX/XX, všetci
traja zastúpení W.. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Košice, Žriedlova 3, IČO: 35 553 961,
proti žalovaným v 1/ rade KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefánikova 17, IČO: 31 595 54, zastúpený FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37 928 422 a v 2/ rade U. B., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu M., A. 26XX/
X, zastúpený JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom Poprad, Štefánikova 8, IČO: 37 880 381,

o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 50.000,- eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 2/ rade sumu 50.000,- eur, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 3/ rade sumu 50.000,- eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í nahradiť žalobcom v 1/ až 3/ rade trovy konania v rozsahu
100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 4.10.2017 sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorý súd uloží žalovaným

povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov sumu 50.000,- eur s príslušenstvom.
Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 21.1.2015 asi o 17.25 hod. žalovaný v 2/ rade v M.
viedol motorové vozidlo zn. D. Z. EČV: PP XXX DD na parkovisku čerpacej stanice O., kde pri cúvaní
bez toho, aby sa náležite presvedčil, či neohrozí ostatných účastníkov cestnej premávky zadnou časťou
vozidla zrazil chodkyňu B. V. a táto pri náraze a páde utrpela zranenia, ktorým dňa XX.X.XXXX podľahla.
Nakoľko žalobcovia boli na osobu svojej matky B. V. finančne odkázaní i citovo veľmi naviazaní, jej
úmrtie v dôsledku dopravnej nehody pociťujú ako ujmu, za ktorú od žalovaného v 2/ rade ako vodiča

vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, požadujú náhradu nemajetkovej ujmy. V čase vzniku nehody
boli žalobkyne v 2/ a 3/ rade maloleté, plne odkázané na výživu neb. matky, žalobca v 1/ rade bol
plnoletý. Neb. B. V. bola po smrti manžela jedinou živiteľkou rodiny, po dopravnej nehode sa tak zo
všetkých žalobcov stali siroty. Protiprávnym konaní žalovaného v 2/ rade došlo k nenávratnej deštrukciiinterpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a k intenzívnemu
zásahu do osobnostných práv a práva na súkromie a rodinný život. Zásah do osobnostných práv
žalobcov bol vysokej intenzity, nečakaný a nereparovateľný. Vzhľadom na uvedené žalobcovia majú za

to, že vzniknutá trauma zo smrti matky nie je odstrániteľná a domáhajú sa priznania nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaný v 1/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadril a poprel skutkové tvrdenia žalobcov.
Namietol, nedostatok pasívnej legitimácie v spore a uviedol, že žalovaný 1/ rade sa nijako nepodieľal
na vzniku ujmy a v žalobe absentuje titul uplatnenia nároku voči žalovanému v 1/ rade.

3. Žalovaný v 2/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a poprel skutkové tvrdenia žalobcov.
Konštatoval, že Okresným súdom M. je vedené konanie pod sp. zn. 20C/92/2016 (uplatnených 15.000,-
eur), v ktorom si obdobný nárok uplatnila sestra žalobcov, a ktorý jej bol, doposiaľ nie právoplatne,
priznaný (v sume 10.000,- eur). Žalobcovia tak mali možnosť si nárok uplatniť spolu so svojou sestrou
a vo výške bežne priznávanej. Uplatnenie nároku samostatne považuje žalovaný v 2/ rade za zjavné

zneužitie práva, nakoľko svoje nároky si uplatnili až potom, čo sa dozvedeli, že ich sestra bola v
uvedenom konaní čiastočne úspešná. Preto má žalovaný v 2/ rade za to, že žalobcov k podaniu žaloby
viedli zištné dôvody. Z dôvodu neskorého a zištného uplatnenia nároku žalovaný v 2/ rade navrhol
zamietnutie žaloby.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, svedka M. V., svedkyne B. V. a listinnými
dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Z výsluchu žalobcu v 1/ rade súd zistil, že uplatneného nároku sa domáha z toho dôvodu, že utrpel
veľkú psychickú ujmu. Jeho život sa po tom incidente zmenil a rodina sa v podstate čiastočne rozpadla.

Krátky čas pred nehodou žalobcom zomrel otec a následne pri dopravnej nehode aj matka. V čase
úmrtia matky boli žalobcovia odkázaní výživou na matku, ktorá zabezpečovala všetky životné potreby
žalobcov. Uviedol, že v čase úmrtia matky boli žalobcovia študenti, trávili s matkou veľa času, po smrti
otca im bola najväčšou oporou a najlepším priateľom. Od úmrtia matky si žalobca v 1/ rade všetko
zabezpečuje sám, študuje na vysokej škole a mladším sestrám (žalobkyniam v 2/ a 3/ rade), musela

zabezpečovať starostlivosť ich krstná matka. Matka žalobcov pracovala v dvojtýždňových intervaloch v
Rakúsku, každé sviatky trávili spolu kvôli tomu, že jej kolegyňa bola o dosť mladšia, nemala ešte rodinu
a vždy prihliadala na to, že matka žalobcov má na starosti tri, resp. štyri deti, tak vždy bola v tomto
smere zhovievavá a zobrala turnus aj za ňu. Čo sa týka nároku, tento si žalobcovia uplatnil najskôr
prostredníctvom mediátora, a uplatnili si ho skôr ako ich sestra B. V., ktorá už v čase nehody žila v

spoločnej domácnosti so svojim manželom. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, žalobca v 1/ rade
na dotaz uviedol, že financiami sa nedá vyčísliť suma ľudského života, žalobcovia prišli o matku a celý
ich život sa zmenil. V čase jej úmrtia nemali financie ani na zaplatenie pohrebu, musela im pomôcť
rodina. S matkou žalobcovia trávili väčšinu času počas jej pobytu doma, zariaďovali spoločné záležitosti,
chodievali na výlety a za rodinou, bola jedinou oporou po smrti otca. V súčasnosti žalobkyňa je žiačkou

3. ročníka strednej školy.

6. Z výsluchu žalobkyne v 2/ rade súd zistil, že jej matka veľmi chýba a je to pre ňu strata. V čase
úmrtia matky bola žalobkyňa ešte žiačkou základnej školy, nebola teda plnoletá a nevedela sa o seba
postarať. Musela sa po skončení základnej školy presťahovať preč k opatrovníkom. Starostlivosť o

žalobkyne v 2/ a 3/ rade po smrti matky zabezpečovala ich krstná matka, sestra matky s manželom.
Museli sa presťahovať od kamarátov a zvyšku rodiny do D. (okr. I. vzdialený cca 52km od pôvodného
bydliska). Smrť matky i nasledujúce dianie boli pre žalobkyňu šokom. Starostlivosť o žalobkyňu síce bola
zabezpečená riadne, ale pred smrťou matky s ňou bola trvale v kontakte, bývali v jednej domácnosti. V
súčasnosti žalobkyňa stále žije v D., po skončení strednej školy má v úmysle sa vrátiť do rodičovského

domu. Na dotaz, kto zabezpečoval starostlivosť o ňu počas pobytu matky v Rakúsku uviedla, že to bola
jej stará matka a bratia otca, ktorí žijú v A.. Od smrti matky zostali žalobcovia bez príjmu, odkázaní
výlučne na pomoc rodiny.

7. Žalobkyňa v 3/ rade uviedla, že smrť matky je pre ňu neskutočná zmena v živote. Žalobcovia stratili

oporu v živote a všetci súrodenci sa v súčasnosti sa snažia byť v intenzívnom kontakte. Žalobkyňa
študuje na Vysokej škole Konštantína Filozofa v Nitre, v čase úmrtia matky bola žiačkou Strednej
zdravotníckej školy v Poprade. S neb. matkou mali veľmi dobrý vzťah, rozumeli si a pomáhali si. Čo
sa týka starostlivosti, po smrti matky mali žalobkyne v 2/ a 3/ rade možnosť výberu, kto im zabezpečístarostlivosť a vybrali si svoju krstnú matku, nakoľko sestra B. s v tom čase ešte len zakladala rodinu
a nechceli pre ňu byť bremenom.

8. Z výsluchu svedka M. V. súd zitil, že žalobcov pozná asi od roku 2012. V čase, keď ich spoznal žili ako
normálna rodina. Svokra pracovala v Rakúsku. Domácnosť financovala len svokra, svokor ešte predtým
zomrel na rakovinu, čiže sa starala o celú domácnosť. Žalobkyne v 2/ a 3/ rade sa po smrti matky museli
odsťahovať do D. ku krstným rodičom, pretože boli maloleté. Vzťah žalobcov k matke bol dobrý.

9. Z výsluchu svedkyne B. V. súd zistil, že je najstaršou sestro žalobcov, ktorá v čase úmrtia matky žila
už v spoločnej domácnosti s manželom M. V.. Žalobcovia mali s matkou dobrý vzťah. Matka bola jedinou
živiteľkou rodiny, keďže otec žalobcov zomrel o 4 roky skôr. Po smrti matky bol stav žalobcov zlý po
psychickej stránke, keďže boli ešte mladí, malí na to, aby prišli už o matku a ešte tým, že to bolo tak
tragicky zo dňa na deň, nikto nebol na to pripravený.

10. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

11. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

12. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

13. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

15. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

16. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

17. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

21. Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím
súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo, ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlho spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

22. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a
podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.

23. Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní
nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať

povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho
občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky
odškodneného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

24. Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti

poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo
na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne
postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom
má taká osoba trvalý pobyt.

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

26. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený
má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

27. Podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 15 ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na premlčanie
nárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,
ktorá škodu spôsobila.

28. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

29. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.32. V prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou, že dňa 21.1.2015 došlo k dopravnej nehode
zavinenej žalovaným v 2/ rade, ktorý bol vodičom motorového vozidla značky D. Z., a ktorý bol
poistencom žalovaného v 1/ rade. Pri dopravnej nehode zahynula matka žalobcov B. V., ktorej stratu

žalobcovia pociťujú ako osobnú ujmu, za ktorú žiadajú náhradu.

33. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrnuje
tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne sankcie
za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ustanovenie § 13

Občianskeho zákonníka (OZ).
Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného ustanovenia, zákonná úprava
vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté
(môžu ňou byť len fyzické osoby) a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (môžu ňou byť aj
právnické osoby). Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba
medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinnosti

vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu na určitú osobu.
Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do
týchtoprávinéhodopustil.Jednásapretoovýlučneosobnúpovinnosťtohtosubjektu,ktoráneprechádza
na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by umožňovalo prípadný prechod
tejto povinnosti na ďalšiu osobu, ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú. Z uvedených úvah

teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv, je
v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do
osobnostných práv spôsobil. Náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obete usmrtenej
pri dopravnej nehode spadá do rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia v zmysle
platného a účinného zákona č. 381/2001 Z. z. (zhodne napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. III. ÚS 610/2017).

34. V posudzovanej veci bolo nesporné, že zásah do osobnostných práv žalobcov (do ich práva na
súkromný a rodinný život) bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný v 2/ rade.

35. Vo všeobecnosti za spôsobenú škodu zodpovedá škodca, v prejednávanej veci žalovaný v 2/ rade.

36. Pojem „nemajetkovej ujmy v peniazoch“ za zásah do osobnostných práv je upravený v Prvej časti OZ
v ustanovení § 13 ods. 2 OZ ako jeden z právnych prostriedkov ochrany osobnostných práv. Podstatou
a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo

porušené, priznanie peňažnej satisfakcie. Keďže skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť (dá sa len
predpokladať), výška nemajetkovej ujmy sa nedá presne vyčísliť a teda ani preukázať.

37. K použitej terminológii súd konštatuje, že zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu v ustanovení § 2 vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda osobitne nedefinuje

a definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník (čo treba rozumieť pod pojmom škoda nevysvetľuje ani
teraz platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel). V občianskom zákonníku sa však
nachádza právna úprava spôsobu a rozsahu náhrady (§ 442 a nasl. OZ), ktorá okrem iného vymedzuje,
čo sa pri škode na zdraví a usmrtení odškodňuje.

38. Pokiaľ ide o nároky nemajetkovej povahy, pri škode na zdraví sa odškodňuje bolesť poškodeného
a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ). Pri strate života sa výživou oprávneným osobám
priznáva pozostalostná úrazová renta (§ 448 OZ) a uhrádzajú sa náklady spojené s pohrebom, prípade
s liečením (§ 449 ods. 1 a 2 OZ). Keďže zákon č. 381/2001 Z. z. pojem škody nevymedzuje osobitným

spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie, čo sa odškodňuje, niet dôvodu takto vymedzenú škodu
v Občianskom zákonníku nestotožniť so škodou vyjadrenou v § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona.
Chráneným predmetom, za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného poškodenému, ak v
zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je aj rodinný život.

39. Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných
práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa
§ 11 a nasl. OZ.40.Čosatýkažalovanéhov1/rade,vtomtosmeresúdkonštatuje,žepoisteniemázaúlohuekonomickú
ochranu jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Poisťovníctvo je založené na
tvorbe poistno-technických rezerv, ktoré sa tvoria prostredníctvom výberu a akumulácie poistného od

poistených. Z týchto rezerv sú následne poisťovňou vyplácané poistné plnenia. Na základe dohody a
za poplatok poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. V prípade, že nastane
poistnáudalosť,poisťovňasazaväzujeuhradiťpoistenémudohodnutúpoistnúsumu,vprípadepoistenia
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie vzťahuje na následky spôsobené
poškodeným pri prevádzke motorového vozidla a nie je obmedzené na osobu poistenca. Uvedený druh

poistenia je poistením, ktorého existencia je pri prevádzke motorového vozidla povinná v zmysle ust. §
3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Poistenie slúži ako prostriedok na prenos rizika zo subjektu, ktorý ho
nie je ochotný podstúpiť na poisťovateľa, ktorý je ochotný ho prebrať.

41. Súd je toho názoru, že i pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je pojem škoda potrebné vykladať tak,
že zahŕňa i nemajetkovú ujmu, i keď sa jedná o samostatné inštitúty, ak účelom poistenia za škodu

spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo v súvislosti
s prevádzkou vozidla.

42. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2014, z ktorého
vyplýva, že: „... ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na svoju doterajšiu judikatúru,

v ktorej už uviedol, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z
hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry
ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je
interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie

či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu,
najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé
v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Podľa
tejto judikatúry ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí

aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy
interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010,
III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).“ Z uvedeného je
zrejmé,žepriposudzovanívecijenepochybnepotrebnéinterpretovaťprávnunormuvsúladesprincípmi

spravodlivosti.

43. Z citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochranu ľudských práv a slobôd,
Občianskeho zákonníka vyplýva obsah práva na ochranu osobnosti. Do rámca všeobecnej úpravy
ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Rešpektovanie súkromného života, zahŕňa aj právo

na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je
rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, s osobami v úzkom citovom, priateľskom
alebo obdobnom vzťahu. Ide o vzťahy medzi príbuznými, bez ohľadu na skutočnosť, že žijú alebo
nežijú v spoločnej domácnosti. Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby je existencia neoprávneného

zásahu spôsobilému ujmu vyvolať a príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou.

44. V danom prípade protiprávnosť a príčinná súvislosť zásahu vyplýva z trestného konania vedeného
OkresnýmsúdomPopradpodsp.zn.5T/107/2015.Vtomtokonaníbolžalovanýv2/radeuznanývinným
prečinom usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov.

45. Súd nemal pochybnosť o tom, že smrť B. V. spôsobila veľmi vážny zásah do súkromného života
žalobcov a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca.
Smrťou matky žalobcovia stratili sociálne, morálne, citové puto vytvorené medzi nimi a nebohou

matkou. Od smrti matky majú žalobcovia a ich rodina ochudobnenú sféru vzťahu s nebohou ako
najbližším rodinným príslušníkom. Stratili možnosť prejavovať jej lásku, priazeň a dostávať oporu,
porozumenie. Protiprávnym konaním žalovaného v 2/ rade u žalobcov došlo k nenávratnej deštrukcii
väzieb súkromného života. Následky zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretožežiadna by nepostačovala na primerané vyváženie a zmiernenie ujmy žalobcov. Ujma vzniknutá žalobcov
je neodstrániteľná, každá iná fyzická osoba by ujmu považovala za objektívne závažnú, náhrada
nemajetkovej ujmy môže u žalobcov prispieť k zmiereniu stavu. Je prejavom slušnosti a spravodlivosti,

nemôže však odčiniť dopad tragickej udalosti.

46. Vzhľadom na uvedené súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že podstatou poistenia je
ekonomická ochrana jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Na základe dohody
a za poplatok poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. Žalovaný v 1/

rade nepredložil dôkaz o tom, že by mal so žalovaným v 2/ rade zúžený či obmedzený rozsah
poistenia, a v prípade, že bude žalovaný v2/ rade zaviazaný povinnosťou náhrady nemajetkovej
ujmy v akomkoľvek rozsahu, nastúpi s najväčšou pravdepodobnosťou jeho zodpovednosť voči svojmu
poistencovi, žalovanému v 2/ rade.

47. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,

prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho

rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom

konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne

dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán

sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového

konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Stanovisko žalovaného či žalovaných nemôže
spočívať len v popieraní tvrdení.

48. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

49. Pri výške nemajetkovej ujmy u žalobkyne súd v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka prihliadal
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobkyňa žiadala
priznať nemajetkovú ujmu vo výške 15.000,- eur. Takáto výška ujmy, podľa názoru súdu nezodpovedá
okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo, i keď je jednoznačné, že vzniknutú ujmu žalobkyne

možno hodnotiť ako maximálne závažnú.
Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou
a pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí mať
preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľaustanovenia § 13 ods. 1 OZ, a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov
vzniknutých žalobcom. Z dokazovania v súvisiacej trestnej veci vyplynulo, že žalovaný porušil svoje
zákonné povinnosti vodiča, čím spôsobil smrť tretej osoby. Týmto došlo k zásahu do osobnostných

práv nebohej a jej rodiny v tej najhoršej možnej intenzite. Závažným spôsobom bolo dotknuté právo
žalobcov na ich súkromný a rodinný život, pričom vzhľadom na charakter zásahu je vylúčené domáhať
sa morálneho zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je dôvodné domáhať sa
zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Smrťou B. V. bola spôsobená trvalá a neodstrániteľná ujma rodine, v ktorej okrem nebohej a plnoletého

žalobcu v 1/ rade žili aj maloleté deti, žalobkyne v 2/ a 3/ rade. Rodina už nebude spĺňať svoju funkciu
- reprodukčnú, výchovnú, ekonomickú prípadne výrobnú, ochrannú, emocionálnu. V rodine žalobcov
došlo k nenapraviteľnej ujme, ktorú možno len zmierniť priznaním peňažnej satisfakcie za túto ujmu.
Priznanie nemajetkovej ujmy nie je reparáciou. Je nespochybniteľné, že žiadna priznaná suma
nenahradí žalobcom matku, no môže zmierniť následky vzniknutej nemajetkovej ujmy. Okolnosti vzniku
nehody boli predmetom šetrenia v trestnom konaní, právoplatne skončenom. Súd síce nezistil na

strane nebohej okolnosti týkajúce sa jej spoluzavinenia a požadovaná suma 50.000,- eur dostatočne
zohľadňuje fakt, že žalobcovia s nebohou matkou v čase jej úmrtia žili v spoločnej domácnosti, boli na
ňu odkázaní. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že vzhľadom na charakter vykonávanej práce (práca
v turnusoch v zahraničí) im nedovoľovala byť vždy v každodennom osobnom kontakte.
Priznanú sumu 50.000,- eur pre každého zo žalobcov súd považuje primeranú všetkým okolnostiam

týkajúcich sa posúdenia výšky nemajetkovej ujmy.

50. Citované ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá
je vyjadrená termínom „spoločne a nerozdielne“. Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej
strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Jej funkcia spočíva

vo väčšom zabezpečení pohľadávky veriteľa a uľahčení jej uplatnenia. V zmysle ods. 1 však treba
zdôrazniť, že solidarita môže byť založená jednak právnym predpisom, pričom v takomto prípade
pasívna solidarita je upravená výslovne a vyplýva zo znenia toho ktorého ustanovenia právnej normy.
Solidarita môže byť ďalej založená rozhodnutím súdu, dohodou účastníkov alebo povahou plnenia. Zo
zák. č. 381/2001 Z. z. nevyplýva ani jeden zo spôsobov, ktorý by založil pasívnu solidaritu, pričom ani

ustanovenie § 15 nedáva pre tento záver dostatočný podklad. Ustanovenie § 15 citovaného zákona,
umožňuje uplatniť na súde nárok voči škodcovi (osobe zodpovednej za škodu) na náhradu škody,
priamo aj voči poisťovni, pričom treba zdôrazniť, že ide o dva samostatné nároky poškodeného proti
dvom subjektom, ale voči každému z nich z iného právneho dôvodu. Aj v tomto konaní žalovaní majú
postavenie samostatných spoločníkov a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný

na plnenie celého dlhu veriteľovi. Aj keď právna úprava od 1.1.2002 zaviedla všeobecný priamy nárok
poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi tak, ako to poznajú všetky obdobné právne úpravy
v Európe, možnosť uplatniť nárok voči obidvom neznamená, že ide o solidárnu zodpovednosť, pretože
táto nevyplýva z právneho predpisu, ani z ďalších dôvodov upravených v § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 15 zakladá len možnosť žalovať priamo poisťovňu.

51. Keďže súd nie je v danej veci viazaný návrhom žalobcu, aby žalovaným bola uložená povinnosť
na plnenie spoločne a nerozdielne (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Co 2/1998 uverejnené v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 51 ročník 1998), a s poukazom na uvedenú argumentáciu, priznal súd nárok
žalobcovi voči žalovaným v znení uvedenom vo výroku I. rozhodnutia, nakoľko síce nie je daná ich

pasívna solidarita, ale plnením ktoréhokoľvek z nich zaniká povinnosť druhého plniť žalobcovi.

52. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania, s ohľadom na
skutočnosť, že účastníkom konania vo veci vedenej pod sp. zn. 20C/92/2016 nie je zachovaná totožnosť

účastníkov na strane žalobcov, súd tento návrh v zmysle ust. § 162 ods. 3 C.s.p. zamietol.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešným žalobcom priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne v zmysle § 262 C.s.p. samostatným
uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.