Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Tk/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010270
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119010270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a

prísediacich Ing. Ivana Demiana a Bc. Ľudmily Turčányiovej, v trestnej veci obžalovaného P. B.,
stíhaného pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 47 ods. 2 Tr. zákona vo viacčinnom súbehu so
zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 140 písm. c) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 05.
2019, t a k t o

r o z h o d o l :

obžalovaný P. B., nar. XX. XX. XXXX V. G.Ľ., K. B. G., H. E., X. B. B. X. G., H. E.M., Ž. XX, K.. Č.. V.

V. V. Ú. Z. V. V. B. B. H. XX. XX. XXXX,

s a u z n á v a za v i n n é h o, ž e

1/ v presne nezistený deň v polovici mesiaca máj 2018 v čase okolo 12,00 hod. vo Fiľakove na Ž. R. XX
V. B. Č.. XX v kúpeľni pristúpil k maloletej E.. Č.., Z.. XX. XX. XXXX, na ktorú naliehal, aby sa vyzliekla,
čo ona odmietla, preto ju aj napriek jej odporu násilím vyzliekol on, následne si rozopol nohavice a kázal

jej, aby sa otočila a zohla a keď to odmietla, tak ju chytil a silou ju otočil a prehol smerom dopredu, po
čom vnikol penisom do jej vagíny, kedy na neho kričala, aby prestal, aby to už nerobil a vtedy obvinený
penis vytiahol a chytil jej ústa rukou, aby nemohla kričať a opätovne vnikol penisom do jej vagíny a súlož
dokončil, po čom sa obliekol a hovoril jej, aby o tom nikomu nepovedala, lebo keď to niekomu povie,
zabije jej mamu a synovca, následne vyšiel von, pričom svojim konaním jej zranenia nespôsobil,

2/ v presne nezistený deň, pravdepodobne dňa 04. 06. 2018 v čase okolo 08,00 hod. vo G. Z. Ž. R.
Č.. XX V. B. Č.. X prišiel do izby, kde sa nachádzala maloletá E.. Č.. Z.. XX. XX. XXXX, ktorá chcela z

izby ujsť, nepustil ju a strčil na posteľ a keď spadla na chrbát, hneď ju začal vyzliekať, čomu sa bránila
a odstrkovala ho a kričala, aby prestal, kedy na ňu silno skríkol nech je ticho, lebo ju zbije, napriek jej
odporu jej silou roztiahol nohy a vnikol penisom do jej vagíny, pričom ako sa maloletá bránila a posúvala
od neho ďalej, podarilo sa jej súlož prerušiť, na čo ju opäť pritiahol bližšie k sebe a znova do nej vnikol
penisom, súlož dokončil, obliekol sa a znova jej povedal, že keď to niekomu povie, zabije jej mamu aj
synovca a z izby odišiel, pričom svojim konaním jej zranenia nespôsobil,

a týmito konaniami podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie,
spôsobil mal. E.. Č.., Z.. XX. XX. XXXX, posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá vyžadovala
psychiatrickú liečbu minimálne od júla 2018 do januára 2019 a vyžaduje si ďalšiu niekoľko rokov trvajúcu
psychologickú a psychiatrickú liečbu,

pričom konania v bode 1/ a 2/ sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.
zn. XT/XXX/XX z 30. 11. 1978 právoplatne odsúdený za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa §

9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 01. 01. 2006 a iné, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý vykonal dňa 21. 08. 1980, následnebol rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. XT/XXX/XX z 20. 12. 1984 právoplatne odsúdený za
trestný čin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 222 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961
Zb., účinného do 01. 01. 2006, na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov, ktorý

vykonal dňa 01. 09. 1988 a rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. XT/XX/XX z 08. 08. 1991 bol
právoplatne odsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista za trestné činy znásilnenia podľa § 241 ods.
1 Tr. zákona, vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona a pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1,
ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 01. 01. 2006, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní desať rokov, ktorý vykonal dňa 17. 05. 2001,

t e d a

v bodoch 1/ a 2/

násilím a v bode 2/ obžaloby aj hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži, čin spáchal na

chránenej osobe (dieťati) a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a už bol za trestné činy taxatívne
uvedené v § 47 ods. 2 Tr. zákona, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom
odňatia slobody,

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo trpel, čin spáchal na chránenej osobe (dieťati) a z osobitného

motívu (v úmysle zakryť iný trestný čin),

t ý m s p á c h a l

v bodoch 1/ a 2/

obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Tr. zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 47 ods. 2 Tr. zákona,

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1

písm. a) Tr. zákona a § 140 písm. c) Tr. zákona

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 199 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 a 8

Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 47 ods. 2 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranný
dohľad v trvaní 3 (troch) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný P. B.

1/ v presne nezistený deň v polovici mesiaca máj 2018 v čase okolo 12,00 hod. vo G. Z. Ž. R. XX V. B.
Č.. XX v kúpeľni pristúpil k maloletej E.. Č.., Z.. XX. XX. XXXX, na ktorú naliehal, aby sa vyzliekla, čo
ona odmietla, preto ju aj napriek jej odporu násilím vyzliekol on, následne si rozopol nohavice a kázal
jej, aby sa otočila a zohla a keď to odmietla, tak ju chytil a silou ju otočil a prehol smerom dopredu, po
čom vnikol penisom do jej vagíny, kedy na neho kričala, aby prestal, aby to už nerobil a vtedy obvinený

penis vytiahol a chytil jej ústa rukou, aby nemohla kričať a opätovne vnikol penisom do jej vagíny a súlož
dokončil, po čom sa obliekol a hovoril jej, aby o tom nikomu nepovedala, lebo keď to niekomu povie,
zabije jej mamu a synovca, následne vyšiel von, pričom svojim konaním jej zranenia nespôsobil,
2/ v presne nezistený deň, pravdepodobne dňa 04. 06. 2018 v čase okolo 08,00 hod. vo G. Z. Ž. R.
Č.. XX V. B. Č.. X prišiel do izby, kde sa nachádzala maloletá E.. Č.. Z.. XX. XX. XXXX, ktorá chcela z

izby ujsť, nepustil ju a strčil na posteľ a keď spadla na chrbát, hneď ju začal vyzliekať, čomu sa bránilaa odstrkovala ho a kričala, aby prestal, kedy na ňu silno skríkol nech je ticho, lebo ju zbije, napriek jej
odporu jej silou roztiahol nohy a vnikol penisom do jej vagíny, pričom ako sa maloletá bránila a posúvala
od neho ďalej, podarilo sa jej súlož prerušiť, na čo ju opäť pritiahol bližšie k sebe a znova do nej vnikol

penisom, súlož dokončil, obliekol sa a znova jej povedal, že keď to niekomu povie, zabije jej mamu aj
synovca a z izby odišiel, pričom svojim konaním jej zranenia nespôsobil,
a týmito konaniami podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie,
spôsobil mal. E.. Č.., Z.. XX. XX. XXXX, posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá vyžadovala
psychiatrickú liečbu minimálne od júla 2018 do januára 2019 a vyžaduje si ďalšiu niekoľko rokov trvajúcu

psychologickú a psychiatrickú liečbu,
pričom konania v bode 1/ a 2/ sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.
zn. XT/XXX/XX z 30. 11. 1978 právoplatne odsúdený za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa §
9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 01. 01. 2006 a iné, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý vykonal dňa 21. 08. 1980, následne
bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. XT/XXX/XX z 20. 12. 1984 právoplatne odsúdený za

trestný čin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 222 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961
Zb., účinného do 01. 01. 2006, na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov, ktorý
vykonal dňa 01. 09. 1988 a rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. XT/XX/XX z 08. 08. 1991 bol
právoplatne odsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista za trestné činy znásilnenia podľa § 241 ods.
1 Tr. zákona, vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona a pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1,

ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 01. 01. 2006, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní desať rokov, ktorý vykonal dňa 17. 05. 2001.

Záver súdu o preukázaní vyššie uvedeného skutkového deja vychádza z vyhlásenia obžalovaného na
hlavnom pojednávaní, ktorý urobil vyhlásenie, že sa z ich spáchania cíti byť vinným, ktoré vyhlásenie

súd po tom, ako obžalovaný kladne odpovedal na otázky položené mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c),
d), f), g) a h) prijal a vyhlásil, že vykoná iba dôkazy súvisiace s ukladaním trestu a ochranného opatrenia.

Po právnej stránke obžalovaný P. B. svojim konaním po objektívnej a subjektívnej stránke, v bode 1/ a
2/ rozsudku, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu znásilnenia

podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Tr. zákona s poukazom na 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
a § 47 ods. 2 Tr. zákona v súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c)
Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. a) Tr. zákona a § 140 písm. c) Tr. zákona, keď v priamom
úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, násilím a v bode 2/ rozsudku aj hrozbou bezprostredného násilia
donútil ženu k súloži, čin spáchal na chránenej osobe (dieťati) a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na

zdraví (postraumatickú stresovú poruchu u poškodenej maloletej E..Č.., Z.. XX. XX. XXXX) a už bol
za trestné činy taxatívne uvedené v § 47 ods. 2 Tr. zák., hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný
nepodmienečným trestom odňatia slobody, ako aj iného hrozbou násilia nútil, aby niečo trpel, čin spáchal
na chránenej osobe (dieťati) a z osobitného motívu (v úmysle zakryť iný trestný čin).

Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestný zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

V prípade obžalovaného P. B. je súd toho názoru, že je nutné uplatniť tak individuálnu, ako aj generálnu
prevenciu. Samotná individuálna prevencia smerom k jeho osobe by mala byť zameraná na to, aby sa
mu zabránilo v páchaní tak závažnej trestnej činnosti ako je tomu aj v tomto prípade a zároveň aby

naňho trest pôsobil výchovne v tom smere, aby v budúcnosti viedol riadny život. Generálna prevencia
uloženého trestu by mala zabezpečiť najmä odradenie iných osôb od páchania tak závažnej trestnej
činnosti.

Súd pri ukladaní trestu v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadal najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Obžalovaný P. B. býva vo G., H. E., je slobodný, žije s družkou, má tri deti, má nedokončené základné
vzdelanie a je nezamestnaný. Podľa správy Sociálnej poisťovne, a.s., pobočka Lučenec bol evidovaný
ako zamestnanec v pracovnom pomere naposledy v období od 31.12.2009 do 22.04.2010. Podľa správy

z ÚVV Banská Bystrica je jeho správanie vo väzbe hodnotené kladne. Z odpisu registra trestov vyplýva,
že v minulosti bol 9-krát súdne trestaný za rôznorodú, aj násilnú trestnú činnosť so sexuálnym motívom.
Vo výkone trestu odňatia slobody bol naposledy dňa 24.04.2010, keď vykonal trest odňatia slobody v
trvaní 8 rokov v III. NVS z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. XT XX/XX zo 06.02.2003, ktorý
mu bol uložený ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi za trestný čin pohlavného zneužívania podľa

§ 41 ods. 1, § 242 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., účinného do 01.01.2006. Naposledy bol odsúdený
rozsudkami Okresného súdu Lučenec sp. zn. XT XXX/XX z 09.06.2011 a XT XXX/XX z 23.11.2006 za
prečiny krádeže podľa § 212 ods.2 písm. e) Tr. zák. na podmienečné tresty odňatia slobody. Z výpisu z
ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný má celkom 3 záznamy, v roku 2014 sa
dopustil priestupkov na úseku železničných dráh a proti majetku.

V rámci ukladania trestu súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním znaleckých
posudkov znalcov z odboru psychiatrie, psychológie, zdravotníctva a sexuológie, s cieľom komplexne
posúdiť osobnosť obžalovaného, jeho pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho
pomeryamožnosťjehonápravyvsúladesustanovením§34ods.4Trestnéhozákona,aleajnazistenie,
či netrpí nejakou formou sexuálnej deviácie.

Podľa MUDr. Tibora Ďuriana, znalca z odboru psychiatrie a sexuológie nešlo v inkriminovanej dobe
u obžalovaného o konanie sexuálneho devianta. Inkriminovaný čin má charakter sexuálneho deliktu.
Prevažujú u neho rysy nezdržanlivosti a anetičnosti s tendenciou využiť situáciu a vyhovieť svojim
pudovým impulzom. Netrpel takou duševnou chorobou ani duševnou poruchou, ktorá by ovplyvnila

jeho konanie a ovládacie schopnosti v inkriminovanej dobe. V inkriminovanej dobe netrpel duševnou
chorobou ani duševnou poruchou chorobného charakteru, mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho
konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať. Prípadná agresivita jeho správania nemá
chorobný charakter.

Mgr. Emil Bulla, znalec z odboru psychológie k osobnostnej štruktúre obžalovaného uviedol, že sa jedná
o abnormálne štruktúrovanú osobnosť s egocentrickými rysmi. Empatické schopnosti ani vyššie city nie
sú uňho rozvinuté. Obžalovaný je voči svojim protizákonným deliktom nekritický. Má tendencie štylizovať
sa do role obete. Prognóza vývoja jeho osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu za ktorú
je stíhaný nie je priaznivá. Prognóza resocializácie sa javí ako nepriaznivá. Doterajšie tresty odňatia

slobody mali naňho iba parciálny preventívny a výchovný účinok. Z odborného hľadiska k prognóze
vývoja osobnosti obžalovaného P. B. vo vzťahu k protispoločenskému konaniu, vzhľadom na povahovú
štruktúru obžalovaného možno konštatovať, že sa jedná o stav trvalý, vývojovo ukončený a terapeuticky
neovplyvniteľný. Prípadná recidíva je v jeho prípade pravdepodobná. Skôr než gradáciu je možné
očakávať opakovanie konania, prípadne jeho útlm spôsobený vekom a predpokladaným oslabením

sexuálnej apetencie. Emočný postoj ku spáchaným skutkom je neadekvátny. Absentuje schopnosť
súcítenia, pričom má tendencie stavať sa do role obete nespravodlivého posúdenia jeho konania. Jeho
schopnosť a ochota prispôsobiť spoločenským normám je výrazne oslabená. Pokiaľ ide o pohnútku
znalec dospel k záveru, že sa uňho jednalo o pudové konanie, chorobná motivácia sa nezistila.

Podľa MUDr. Juraja Gémeša, znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia sexuológie a urológie, obžalovaný
v čase spáchania skutku netrpel sexuálnou deviáciou.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti potom súd rozhodol obžalovanému priznať dve
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Tr. zákona teda, že sa k trestnej činnosti priznal a svoje

konanie úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní tejto trestnej činnosti.

Obžalovanému naopak priťažovalo podľa § 37 písm. f) Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov, teda
dva, a to obzvlášť závažný zločin znásilnenia v súbehu so zločinom vydierania.

Obžalovaný svojim konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudskej dôstojnosti a slobodnom
rozhodovaní ženy, čo sú jedny z najdôležitejších hodnôt v spoločnosti. Obžalovaný spáchal trestnú
činnosť najvýraznejšou formou zavinenia - v priamom úmysle, ktorý je najzávažnejší. Dôležitým kritériomuloženia výmery trestu je aj následok trestnej činnosti. Ten v danom prípade spočíval psychickej traume
spôsobenej maloletej E..Č.., Z.. XX. XX. XXXX, z ktorej sa táto bude spamätávať možná aj celoživotne.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného P. B. vyplýva, že v minulosti bol 9-krát súdne trestaný, pre
obdobnú aj inú trestnú činnosť. Konania v bodoch 1/ a 2/ rozsudku, sa dopustil napriek tomu, že bol
rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. XT XXX/XX z 30.11.1978 právoplatne odsúdený za trestný
čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods.1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., účinného do
01.01.2006 a iné, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov,

ktorý vykonal dňa 21.08.1980, následne bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. XT XXX/XX z
20.12.1984 právoplatne odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k
§ 222 ods.1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., účinného do 01.01.2006, na nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní štyroch rokov, ktorý vykonal dňa 01.09.1988 a rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. XT
XX/XX z 08.08.1991 bol právoplatne odsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods.1 za
trestné činy znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák., vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. a pohlavného

zneužívania podľa § 242 ods.1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., účinného do 01.01.2006, za čo mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov, ktorý vykonal dňa 17.05.2001. Z
uvedeného dôvodu tak prichádza do úvahy u obžalovaného aplikácia zásady "trikrát a dosť".

Podľa § 47 ods. 1 Tr. zákona, trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za

ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov.

Podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin ...ublíženia na zdraví
podľa § 155, lúpeže podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199,
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3, ..., ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu
pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody
na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia

slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže
takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

Podľa § 437 ods. 5 Tr. zákona, ustanovenie § 47 ods. 2 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná
za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení

neskorších predpisov, ak osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ak súd odsudzuje páchateľa
za trestný čin ...ublíženia na zdraví podľa § 222, lúpeže (§234), znásilnenia (§ 241), sexuálneho

zneužívaniapodľa§242ods.2až4,...,hociužbolzatakétotrestnéčinydvakrátpotrestanýatrestaspoň
sčasti vykonal, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky podľa § 29 ods. 3;
inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného
zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

Podľa § 128 ods. 7 Tr. zákona sa potrestaným rozumie ten odsúdený, ktorý celkom alebo sčasti vykonal
súdom uložený trest. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.

Obžalovaný P. B. spáchal teda spolu dva trestné činy, preto mu bolo potrebné ukladať podľa § 41 ods. 1
Tr. zákona tzv. úhrnný trest podľa najprísnejšie trestného zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorým bol

obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 3 Tr. zákona, pri ktorom trestný zákon umožňuje
ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 15 do 20 rokov. Túto trestnú sadzbu s poukazom na tzv.
asperačnú zásadu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona (spáchal minimálne dva úmyselné trestné činy, dvoma
alebo viacerými skutkami, z ktorých aspoň jeden je zločinom) bolo potrebné modifikovať zvýšením jej
hornej hranice o 1/3 na 21 rokov a 8 mesiacov. U obžalovaného s poukazom na jeho predchádzajúce

odsúdenia, ktoré vyplývajú z odpisu z registra trestov bolo potrebné aplikovať podľa § 47 ods. 1 Tr.
zákona aj zásadu „trikrát a dosť“, podľa ktorej prichádzalo do úvahy uložiť mu až výnimočný trest a to
trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie.Pokiaľ ide o trest odňatia slobody na doživotie súd je toho názoru, že pre jeho uloženie neboli splnené
zákonné podmienky a to najmä podmienka vyplývajúca z § 47 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, že uloženie
takého trestu si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje jednak na závery

znalca z odboru psychiatrie a sexuológie, ktorý u obžalovaného nezistil sexuálnu deviáciu, čo znamená,
že jeho konanie nebolo chorobne motivované, čo by hrozbu pre spoločnosť zvyšovalo a tiež na jeho
vek, keď tento má 58 rokov a pri predpoklade, že na slobodu sa v prípade podmienečného prepustenia
môže dostať až po vykonaní 3 uloženého trestu, bude už hrozba z jeho osoby pre spoločnosť oslabená
do tej miery, že nebude pre spoločnosť predstavovať také nebezpečenstvo, ktoré by si vyžadovalo jeho

trvalú izoláciu, čo korešponduje aj zo závermi znalca z odboru psychológie, ktorý uviedol, že v dôsledku
starnutia sa dá u obžalovaného očakávať útlm a oslabenie sexuálnej apetencie.

Pokiaľ súd obžalovanému neuložil trest odňatia slobody na doživotie prichádzalo do úvahy podľa § 47
ods. 1 Tr. zákona uložiť mu trest odňatia slobody na 25 rokov, ktorý trest mu súd aj uložil. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by boli dôvodom na prípadné zníženie tohto trestu (spodná hranica zníženia

je 20 rokov) súd u obžalovaného nezistil.

Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného za obzvlášť závažný zločin bolo povinnosťou súdu tohto zaradiť
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného za obzvlášť závažný zločin bolo povinnosťou súdu uložiť mu
aj ochranný dohľad na 1 až 3 roky. Nakoľko u obžalovaného ide o narušenú osobnosť - recidivistu,
ktorý sa opakovane dostáva do rozporu zo zákonom, uložil mu ochranný dohľad v maximálnej možnej
výmere a to v trvaní 3 rokov. Ochranný dohľad sa bude realizovať až potom, čo sa obžalovaný dostane
na slobodu a nebude iba o jeho kontrole, ale aj o pomoci na jeho opätovné zaradenie sa do normálneho

spôsobu života.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr.
poriadku ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.