Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/206/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316207416
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5316207416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Z. I., nar. XX.XX.XXXX,
V. XX, o zaplatenie 405,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 8Csp/71/2016-90 zo dňa 12. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Súd prvej inštancie konal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297 CSP. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie sa opiera o ust. § 488 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), § 43
ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. Predmetom tohto sporu žalobca, pán sporu, učinil zaplatenie sumy titulom zmluvného nároku, ktorý
mu bol postúpený zmluvou zo dňa 22.09.2015. Skutkové tvrdenia ohľadne postúpeného nároku sa
týkali zmluvy o pripojení zo dňa 06.09.2011 č. 948818170. Žalobca predložil síce zmluvu uzavretú v
tento deň, avšak s inou osobou (S. S.), než so žalovaným. Z pripojenej zmluvy číslo zmluvy výslovne
nevyplýva, ale je v nej uvedené účastnícke číslo totožné s číslom zmluvy tvrdeným v žalobe. Pokiaľ
by aj šlo o číslo zmluvy (teda o zmluvu v tejto časti totožnú), neboli produkované skutkové tvrdenia
ani dôkazy k jej prípadnej neskoršej zmene (v časti odberateľa služieb) a pod. Podľa názoru súdu

žalobca zmluvný vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovaným nepreukázal. Faktúry samé o sebe
jeho vznik nepreukazujú, nie sú dostatočným dôkazom o poskytovaní plnenia. V prípade preukázania
zmluvného vzťahu by mali relevanciu pre posúdenie výšky nároku, rozsahu plnenia a pod. Súd ustálil,
že na to, aby mohol nárok priznať žalobcovi z iného titulu (napr. z titulu bezdôvodného obohatenia),
absentovali rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré smerovali výlučne k zmluvnému titulu. Judikatúra
vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom
podklade má súd rozhodnúť. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s

ktorousúvisípovinnosťoznačiťdôkazynapreukázanietýchtotvrdení.Vdanomprípadežalobcaksvojim
tvrdeniam nepripojil dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia preukázal. V danom prípade ide o dôkaz preukazujúci
základ nároku. Pritom žalobca je povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Povinnosť pripojiť k žalobe listinné, či iné pripojiteľné dôkazy,slúži na to, aby súd mohol bez zbytočných prieťahov pripraviť pojednávanie vo veci. Nie je povinnosťou
súdu žalobcu k takémuto dôkazu vyzývať. Nesplnenie tejto povinnosti nie je dôvodom na odmietnutie
podania alebo zastavenie konania, pretože nejde o nedostatok podmienky konania ani o vadu žaloby,

okremprípadu,akbytoboloexpressisverbisuvedenévzákone(R66/2000).Nesplnenietejtopovinnosti
má za následok neúspech vo veci, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena. V tomto smere súdu
nedá nepoukázať na to, že žalobca je právne zastúpený. Keďže súd nemal preukázaný platný vznik
zmluvného vzťahu, z ktorého žalobca svoj nárok odvodzuje a iné skutkové tvrdenia (k inému titulu)
produkované neboli, žalobe nebolo možné vyhovieť. Súd sa preto potom už platnosťou postúpenia

pohľadávky, či výškou nároku, a to z dôvodu nehospodárnosti, neefektívnosti, nezaoberal. Žalobca nesie
zodpovednosť za svoju žalobu, nesie bremeno neunesenia tvrdenia a dôkazov. Vzhľadom k tomu, že
toto bremeno neuniesol, súd žalobu zamietol. Len na okrej súd poukazuje na to, že keďže k čiastočnému
späťvzatiu žaloby došlo ešte pred jej doručením žalovanému, súd o ňom samostatne nerozhodoval.
Konal o nároku, ktorý zostala naďalej predmetom konania, v danom prípade o zaplatenie sumy 346,36
eur (405,19 - 58,83). O trovách sporu rozhodol podľa § podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa

úspechu v spore. V danom prípade bol žalobca neúspešný, preto žalovanému vzniklo právo na náhradu
trov tohto sporu v rozsahu 100 %. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému však v tomto spore žiadne
trovy nevznikli. Súd aplikoval článok 17 CSP, konajúc hospodárne rozhodol tak, že žalovanému náhradu
trov nepriznal. Urobil tak v snahe predísť potrebe ďalšieho samostatného rozhodnutia o výške náhrady
trov (ktorá by bola v danom prípade 0,- eur).

4. Voči citovanému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v danom prípade rozhodol bez nariadenia
pojednávania. Poukazuje na ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP. Vyššie uvedené ustanovenie je potrebné
vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu, to znamená skutkové tvrdenia neboli

sporné, súd mal žalobe vyhovieť. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, nie sú splnené
podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, t. j. bez nariadenia pojednávania.
Je zrejmé, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba
rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby
súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán

konania. Poukazuje na ust. § 171 ods. 1, § 181 ods. 2 CSP. Žalobca má za to, že v danom konaní súd
nevyslovil svoj právny názor, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril
zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Na základe
toho súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o
vnímanej uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej a zároveň dôvod na označenie ďalších

dôkazov. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.12.2015, sp. zn.
17Co/1330/2014, rovnako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.06.2018,
sp. zn. 43Cob/43/2018. Na základe dohody o prevode telefónneho čísla uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným a S. S. zo dňa 12.07.2013, na základe ktorej došlo k postúpeniu
práv a záväzkov zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom je poskytovanie služieb

elektronických komunikácií prostredníctvom SIM karty s číslom uvedeným v dohode. Poukazuje tiež
na ust. § 151 ods. 1 CSP. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého pri
rozhodovaní vychádza. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany
žalovaného neboli nijakým spôsobom spochybnené, považovať za nesporné. Žiada, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiada o priznanie náhrady trov konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Okresný súd dostatočne zistil
skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP poukazuje.8. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V zmysle ust. § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

10. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, konštatuje naplnenie procesných podmienok ust.
§ 297 písm. b) CSP preto, aby súd mohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V danom prípade
išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur. Samotný žalobca poukazuje na to, že jeho skutkové
tvrdenia neboli zospornené, taktiež nenamieta, že išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
a zároveň je nepochybné, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur.

11. Žalobca sa však nesprávne domnieva, že pasivita žalovaného v konaní, a teda nepopretie
skutkových tvrdení uvedených v žalobe, automaticky znamená, že súd vyhovie uplatnenému nároku.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I.
ÚS 246/2019, kde ústavný súd konštatoval: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok

(aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok.
II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany
poprieťtvrdeniažalobcu,akžalobcasamotnýzanedbalsvojupovinnosťtvrdenia.Povinnosťstranysporu
tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8
CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“

12. Konanie v zmysle CSP je kontradiktórne. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na
základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. K tvrdeným skutočnostiam musí predložiť
alebo označiť dôkazné prostriedky, inak strana úspešnou v spore nemôže byť.

13. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je v záväzkovom vzťahu so žalovaným a nepredložil zmluvu alebo iný
dôkaz, ktorý by takýto záväzkový vzťah potvrdil, bez ohľadu na pasivitu žalovaného a nepopretie
skutkových tvrdení súd takémuto nároku vyhovieť nemohol. Vychádzajúc z kontradiktórnosti konania,
žalobca opomenul dostatočnú bdelosť, keď nepredložil v konaní pred súdom prvej inštancie, a to už pri
samotnom podaní žaloby, dôkaz, ktorý ako vyplýva z jeho odvolania, mal k dispozícii a ktorý zakladá

záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Súd tak mohol vychádzať iba z obsahu spisu.

14. Napriek tomu, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli žalovaným zospornené, tvrdenia uvedené v
žalobe v spojení s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil, neumožňovali súdu žalobe vyhovieť.
Naopak,nemožnoanikonštatovať,žebyskutkovétvrdeniažalobcubolizospornené,apretobolisplnené

podmienky pre to, aby súd konal a rozhodol bez pojednávania. Za konštatovania zanedbania povinnosti
žalobcu tvrdiť a preukázať uplatnený nárok na plnenie zo záväzkového vzťahu, nie je opodstatnená
námietka žalobcu, že neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania.
Spornosť ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa v súlade s citovaným ustanovením CSP týka
zisteného skutkového stavu. V súdenej veci bola požiadavka nespornosti skutkových tvrdení splnená

tým, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

15. Žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Pokiaľ v odvolacom konaní predložil
dôkaz - zmluvu o prevode telefónneho čísla (č. l. 100 spisu), ktorý z nedbalosti nepredložil pri podaní
žaloby, odvolací súd konštatuje, že ide o novotu v odvolacom konaní, ktorá je neprípustná (§ 366 CSP).

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť a neboli voči nemu vznesené
žiadne odvolacie námietky.

17. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom konania bol žalovaný, preto mu v zásade vznikol voči neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol však v odvolacom konaní nečinný.Trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému nepriznáva voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)