Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Klaudia Kosková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/191/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717210469
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717210469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: J. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, E., podnikajúci pod obchodným menom J. R., miesto podnikania E., T.
XXX, IČO: 34 325 514, zast. JUDr. Ľudovít Paulovič, advokát, M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti
žalovaným: 1/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom L. XXX/X, XXX
XX E., o zaplatenie 743,06 eur s príslušenstvom, zast. JUDr. Daniela Komorová, advokátka, Kukučínova
20, 974 01 Banská Bystrica, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 13C/28/2017- 69, zo dňa 12.04.2018, takto

r o z h o d o l :

1. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

2. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v
rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Žalovaní v I. a II. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 743,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 4 458,38 eur od 06.05.2017 do 22.05.2017, zo sumy 743,06 eur od 22.05.2017 do zaplatenia a
sumu 339,70 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca má proti žalovaným v

I. a II. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným
uznesením.“

2. Žalobca žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 26.07.2017 sa domáhal toho, aby súd zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 743,06 eur s príslušenstvom, ktoré tvorí 5
% ročný úrok z omeškania zo sumy 4 458,38 eur od 6.05.2017 do 22.05.2017 a 5 % ročný úrok zo sumy
743,06 eur od 22.05.2017 do zaplatenia, ako aj náklady žalobcu za právne zastúpenie advokátom mimo

súdneho konania (pred začatím konania) v sume 339,70 eur. Žiadal nahradiť trovy súdneho konania.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom
rozsahu. Na základe listinných dôkazov, svedeckých výpovedí mal súd za preukázané, že skutočným
príjemcom zdaniteľného plnenia, ktoré bolo predmetom faktúry č. 15/2017 zo dňa 02.05.2017 splatnej
dňa 05.05.2017, vystavenej žalobcom na sumu 4 458,38 eur s DPH, boli žalovaní 1/ a 2/, ktorých
byt v ich bezpodielovom spoluvlastníctve na adrese ul. L. XXX/X, v E. bol zhodnotený prácami, ktoré

vykonal v dobe od 02.12.2016 do 09.12.2016 výlučne a priamo na vlastné náklady žalobca v rámci
svojho živnostenského podnikania (živnostenský list reg. č. 330/98 zo dňa 31.07.1998 vydaný Okresným
úradom v Detve odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa).4. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom, ako živnostníkom a žalovanými 1/ a 2/, ako fyzickými
osobami, bola uzatvorená platná ústna Zmluva o dielo v zmysle § 631 Občianskeho zákonníka,
predmetom ktorej bolo vykonanie inštalačných prác - montáž rekuperačnej techniky (techniku dodala

spoločnosť Viessmann, s.r.o., ktorá realizačné práce - montáž nevykonáva) v byte v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ nachádzajúcom sa na ul. L. č. XXX/X v E.. Podľa názoru súdu bola
uzatvorená ústna dohoda o plnomocenstve (§§ 31, 32, 34, 35 ods. 2, 43 Občianskeho zákonníka) medzi
žalovanými 1/, 2/ a S.. F. K. (sestra žalovaného 1/, spoločníčka spoločnosti TMJ STAV s.r.o., IČO: 46
224 840) a v mene žalovaných vystupovala Ing. F. K. pri uzatváraní Zmluvy o dielo, aj pri objednávaní

tovaru - technológie rekuperácie od firmy Viessmann, s.r.o. (pri osobných rokovaniach a e-mailovej
komunikácii). Ing. F. K. - splnomocnenec vystupovala v danom prípade voči tretej osobe, t.j. žalobcovi v
mene a na účet splnomocniteľa - žalovaných - na základe plnomocenstva. Práva a povinnosti z konania
splnomocnenca s treťou osobou vznikajú priamo splnomocniteľovi tak, ako keby s treťou osobou konal
splnomocniteľ osobne. Ak je konanie splnomocnenca kryté rozsahom plnomocenstva, vzniká priamy
právny vzťah medzi splnomocniteľom a treťou osobu, čo podľa názoru súdu nastalo aj v tomto prípade.

Žalovaní 1/ a 2/ mali pasívnu vecnú legitimáciu, aby vystupovali v predmetnom zmluvnom vzťahu.

5. V konaní nebolo preukázané, že by S.. F. K. pri rokovaní so žalobcom ohľadne predmetnej
zmluvy o dielo, a ani pri objednávaní tovaru so spoločnosťou Viessmann s.r.o. vystupovala v mene
právnickej osoby TMJ STAV s.r.o. v ktorej je spoločníčkou. Pokiaľ žalobca vystavil faktúru č. 4/2017

zo dňa 28.01.2017 na sumu 3 715,32 eur bez DPH s poznámkou „prenesenie daňovej povinnosti“
odberateľovi TMJ STAV s.r.o., M.R. Štefánika 72, Detva, IČO: 46 224 840 a v konaní bolo preukázané,
že táto spoločnosť bankovým prevodom dňa 23.05.2017 uhradila uvedenú sumu, v prejednávanej
veci je najdôležitejšia tá skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo nie medzi objednávateľom
spoločnosťou TMJ STAV s.r.o., ale objednávateľmi boli žalovaní 1/, 2/ a zhotoviteľom bol žalobca.

6. Podľa názoru súdu bola uzatvorená riadna ústna Zmluva o dielo medzi žalovanými 1/, 2/ a žalobcom,
v konaní bolo preukázané riadne vykonanie diela žalobcom v byte v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných 1/, 2/, žalovaní túto skutočnosť nerozporovali a tak isto v konaní nebola sporná celková
suma za dielo 4 458,38 eur, ktorá pozostávala bez DPH zo sumy 3 715,32 eur a k tomu 20 % DPH

je 743,06 eur.

7. Zo sumy 4 458,38 eur doteraz nebola žalobcovi uhradená suma 743,06 eur. Keďže pasívnu vecnú
legitimáciu majú žalovaní 1/ a 2/ súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
sumu 743,06 eur žalobcovi a to aj s príslušenstvom v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Je nepochybné, že žalovaní 1/, 2/ sa dostali do omeškania so zaplatením svojho záväzku v celkovej
výške 4 458,38 eur nasledujúcim dňom od uvedenej lehoty splatnosti vo faktúre č. 15/2017, t.j. dňom
od 06.05.2017. Keďže suma vo výške 3 715,32 eur bola žalobcovi uhradená dňa 23.05.2017, súd uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 458,38 eur od
06.05.2017 do 22.05.2017 a zároveň aj zákonný úrok z omeškania z doteraz nezaplatenej sumy 743,06

eur od 22.05.2017 do zaplatenia tak, ako žiadal žalobca.

8. V konaní bolo preukázané, že v súvislosti s poskytnutím právneho zastúpenia splnomocneným
advokátom pri vymáhaní predmetného nároku pred podaním žaloby vynaložil žalobca finančné náklady
v sume 339,70 eur, tieto náklady žalobca aj vyplatil, preto súd žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi aj sumu 339,70 eur. Súd (subsidiárne v spojitosti s ust. § 251 CSP) odkázal na ust. § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Suma 339,70 eur bola vypočítaná z istiny
vymáhanej pohľadávky 4 458,38 eur a predstavuje tarifnú odmenu advokáta v zmysle Vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, odmenu za

úkon, príprava, prevzatie zastúpenia, vrátane porady s klientom plná moc zo dňa 11.05.2017 a za úkon
písomné podanie protistrane 12.05.2017. K úkon je pripočítaný režijný paušál. (Hodnota úkonu § 10
ods. 1 vyhl. = 161,01 eur, režijný paušál = 8,84 eur).

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 251 a ust. § 262 ods. 2 CSP. V konaní bol v celom

rozsahu úspešný žalobca, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.10. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, a 2/ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil, aby žalobu zamietol.

11. V konaní bolo zistené, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovanými
1/, 2/ si žalovaní objednali kompletnú rekonštrukciu bytu. Táto však bola realizovaná spoločnosťou
TMJ STAV, s.r.o.. Žalobca uvedenej spoločnosti faktúrou 4/2017 vyfakturoval sumu 3 715,32 eur teda
cenu diela bez DPH s označením, že sa jedná o prenesenie daňovej povinnosti. Táto cenu mu aj bola
uhradená spoločnosťou TMJ STAV s.r.o., čo žalobca nepopiera, a v rámci dokazovania súd z bankového

výpisu zistil, že dňa 23.05.2017 bola zaúčtovaná suma na účte žalobcu vo fakturovanej výške 3 715,32
eur, cena bez dane. V tomto prípade došlo k preneseniu daňovej povinnosti týkajúcej sa DPH na
konečného príjemcu plnenia. Dodávky stavebných prác vrátane dodanie stavby, ktoré patria do sekcie F
štatistickej klasifikácie a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou ak inštalácia, alebo montáž patrí
do sekcie F štatistickej klasifikácie. Uvedené má oporu v ust. § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH č.
222/2004 Z. z.. Inými slovami povedané, pri prenesení daňovej povinnosti je platiteľom DPH konečný

príjemca plnenia. Mechanizmus uplatňovania prenosu daňovej povinnosti sa realizuje tak, že daňová
povinnosť z dodania tovaru alebo služby je prenesená z dodávateľa tovaru alebo služby na osobu,
ktorej bol tovar alebo služba poskytnutá. Dodávateľ nie je v režime prenosu daňovej povinnosti osobou
povinnou platiť daň, preto k cene dodaného tovaru alebo služby daň neuplatní, čo v praxi znamená,
že pre odberateľa vyhotoví faktúru bez dane. Príjemca plnenia, ktorý je osoba, ktorá je povinná platiť

DPH tzv. samozdanenie k cene dodaného tovaru alebo služby uplatní DPH, ktorú uvedie do daňového
priznania a priznanú dať odvedie do štátneho rozpočtu. Pretože žalobca takto nepostupoval, nevznikla
žalovaným povinnosť zaplatiť čiastku 4 458,38 eur, z ktorej sumy už zaplatila 3 715,32 eur spoločnosť
TJM STAV s.r.o.. Žalovaní neboli povinní uhradiť im takto vyfakturovanú cenu diela a preto sa nedostali
do omeškania s platením žalovanej sumy.

12.Úrokzomeškaniapožaduježalobcavovýške5%ročnezosumy4458,38eurhociistina,ktorúžaluje
je 743,06 eur. Čiastka 4 458,38 eur predstavuje súčet ceny diela bez dane a DPH, pričom žalovaní sa
nedostali do omeškania pokiaľ im nebola vystavená riadna a správna faktúra, v ktorej mala byť uvedená
cena diela, ktorú mala uhradiť a aj uhradila spoločnosť TMJ STAV s.r.o. a táto mala byť odpočítaná z

celkovej výšky faktúry (4 458,38 eur) a k úhrade mala zostať DPH vo výške 743,38 eur. Pokiaľ žalovaným
nebola vystavená takáto faktúra na konečnú sumu k zaplateniu ako riadny daňový doklad nevznikla
im povinnosť uhradiť žalovanú sumu žalobcovi a potom sa ani nemohli dostať do omeškania. Takáto
faktúra im nebola do dnešného dňa vystavená. Keďže nedošlo zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovaným
k doručeniu riadneho daňového dokladu, z ktorého by bolo zrejmé, čo uhradila spoločnosť TMJ STAV

s.r.o., a koľko majú doplatiť žalovaní, došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákona o účtovníctve (č.
431/2002 Z. z. § 10 ods. 1, 2) a zákona o DPH.

13. Nemožno akceptovať odôvodnenie rozsudku, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením
svojho záväzku v celkovej výške 4 458,38 eur nasledujúcim dňom po uvedenej lehote splatnosti vo

faktúre 15/2017, dňom 06.05.2017. Jednak žalovaným mala byť vyúčtovaná len DPH a nie celá hodnota
diela, pretože cenu bez DPH vyúčtoval žalobca spoločnosti TMJ STAV s.r.o.. V omeškaní mohla byť len
spoločnosť TMJ STAV s.r.o., táto však nebola účastníkom daného konania.

14. Žalovaní napádajú aj výšku 339,70 eur trov právneho zastúpenia žalobcu pred podaním žaloby.

Podľa súdu základom pre určenie tarifnej odmeny advokáta je výška istiny vymáhanej pohľadávky 4
458,38 eur, avšak predmetom sporu je výška istiny 743,06 eur. Potom za úkon právnej služby právnemu
zástupcovi patrí tarifná odmena vo výške 61,41 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a nie 161,07
eur. Za uplatnené 2 úkony prináleží tarifná odmena 122,82 eur + režijný paušál 17,68 eur, teda odmena
celkom 120,58 eur.

15. Súd na str. 2 rozsudku právne kvalifikoval žalobný návrh ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo
vzniknúť na strane žalovaných bez bližšieho odôvodnenia v čom spočíva bezdôvodné obohatenie. Súd
neuviedol, k naplneniu ktorej možnosti v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo. Podľa
názoru žalovaných v danom prípade sa nejedná o bezdôvodné obohatenie ako súd kvalifikoval právny

nárok žalovaného. Povinnosť žalovaných zaplatiť čiastku 734,06 eur ani doteraz nevznikla, preto sa
žalovaní nemohli dostať do omeškania s uhradením peňažného záväzku.16. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť z vecne
správnych dôvodov. Odvolacie dôvody uvádzané žalovanými v odvolaní považuje za účelové. Právne
posúdenie súdu vychádza zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z priebehu a výsledkov vykonaného

dokazovania a na tomto základe vyvodil vecne odôvodnený záver o tom, že podaná žaloba je dôvodná
a žalobe vyhovel.

17. Základom vznesenej procesnej obrany žalovaných bolo tvrdenie, že namiesto žalobcu skutočným
poskytovateľom zdaniteľného plnenia fakturovaného podľa fa č. 15/2017 zo dňa 02.05.2017 na ťarchu

žalovaných mala byť obchodná spoločnosť TMJ STAV s.r.o., ktorej zakladateľom a jediným spoločníkom
je Ing. F. K., t.j. osoba s blízkou rodinnou väzbou k pasívne legitimovanému účastníkovi konania - je
sestra žalovaného 1/.
Práve táto osoba v zjavnej snahe o eliminovanie dopadu zákonnej povinnosti blízkych osôb žalovaných
na zaplatenie DPH vypočítanej v sume 743,06 eur zo zdaniteľného plnenia v hodnote 3 715,32 eur
usmernila žalobcu na nekorektné vystavenie daňového dokladu - faktúry č. 4/2017 zo dňa 28.01.2017

na sumu 3 715,32 eur pre obchodnú spoločnosť TMJ STAV s.r.o.. Žalobca túto informáciu považoval za
korektnú a to z dôvodu dôvery založenej na osobnej známosti s otcom žalovaného 1/ až následne si
uvedomil, že takýto postup nie je v súlade s daňovým právom.

18. Súd prvej inštancie postupoval správe, keď na základe výsledku dokazovania neprihliadol na

účelovú obranu žalovaných, zhodne popierajúcu reálnu skutočnosť vo vzťahu k objednaniu a realizácii
fakturovaných inštalačných prác. Vykonané dôkazy potvrdili stav, že žalobca bol jediným t.j. výlučným
poskytovateľom zdaniteľného plnenia z vykonaných inštalačných prác v spoločnom byte žalovaných na
adreseT.č.XXX/X,vE.atobezakéhokoľvekaprávnehovzťahu soznačenouobchodnouspoločnosťou
TMJ STAV s.r.o.. Hodnota zdaniteľného plnenia podľa faktúry žalobcu 15/2017 zo dňa 02.05.2017 v

sume 3 715,32 eur predstavuje neoddeliteľnú, zo zákona povinnú finančnú zložku fakturačnej ceny
faktúry žalobcu č. 15/2017. Neopomenuteľná zákonná povinnosť žalobcu podľa § 49 ods. 2 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je daná tým, že ako registrovaný
platiteľ DPH poskytol zdaniteľné plnenie pre žalovaných, ako súkromných vlastníkov bytu na E.ul. XXX,
v E., t.j. občanov, ktorí nie sú platiteľmi DPH. Vzhľadom na tento skutočný stav má žalobca oko platiteľ

DPH povinnosť trvať na splnení zákonnej povinnosti zaplatenia DPH k zdaniteľnému plneniu zo strany
žalovaných ako priamych príjemcov plnenia.

19. Vznesená procesná obrana žalovaných s poukazom na prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods.
12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je z dôvodu nelegitímnosti žalobcom

neakceptovateľná. Táto snaha žalovaných, aby sa v súvislosti s faktúrou žalobcu č. 15/2017 vyhli
splneniu povinností úhrady DPH smeruje k aplikácii neoprávneného daňového zvýhodnenia žalovaných
príjemcov zdaniteľného plnenia. Podľa názoru žalobcu takému postupu v súdnom konaní nemožno
priznať súdnu ochranu z dôvodu zrejmého rozporu, resp. obchádzania platných právnych predpisov
upravujúcich povinnosti v súvislosti s platením DPH.

20. Súd postupoval správne, keď priznal žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej nezaplatenej istiny
743,06 eur, a aj ďalší vecne súvisiaci nárok v sume 339,70 eur. Jedná sa o príslušenstvo pohľadávky (§
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktoré tvoria preukázateľne žalobcom zaplatené náklady právneho
zastúpenia pri vymáhaní žalovaného nároku pred začatím súdneho konania. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je v tejto súvislosti vyčerpávajúce po stránke vecnej aj číselnej.

21. Žalovaní 1/, 2/ písomne reagovali na vyjadrenie žalobcu a uviedli, že žalobca sa vo vyjadrení k
ich odvolaniu sústreďuje len na tvrdenia o tom, že okresný súd rozhodol v súlade s procesným a
hmotným právom a popisom vzniku okolností, za ktorých bola vystavená faktúra č. 15/2017. Nereaguje

na obsah odvolania po právnej ani vecnej stránke. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.06.2018 uvádza,
že bol jediným a výlučným poskytovateľom zdaniteľného plnenia vykonaných inštalačných prác v
spoločnombytežalovanýchbezakéhokoľvekvzťahusobchodnouspoločnosťouTMJSTAVs.r.o.,potom
je namieste otázka, prečo tejto spoločnosti fakturoval poskytnuté plnenie faktúrou 15/2017 a prečo prijal
od tejto spoločnosti platbu vo výške 3 715,32 eur ? Žalovaní ako koneční užívatelia boli ochotní uhradiť

DPH vo výške žalovanej istiny, ale toto plnenie podmieňovali doručením faktúry vystavenej v súlade
s účtovnými predpismi a zákonom č. 222/2004 Z.z. v platnom znení. Žalovaní opakovane žiadali od
žalobcu doručenie riadnej platnej faktúry za dodaný materiál a zrealizované práce v súlade s právnymi
predpismi a to naposledy podaním zo dňa 21.05.2018. Zo strany žalobcu im bolo oznámené, že žiadnufaktúru vystavovať nebude, napriek tomu žalobcovi uhradili 743,06 eur dňa 04.07.2018 (príloha doklad -
výpis z internet bankingu). Žalovaní zotrvávajú aj na názore, že priznaná výška trov právneho zastúpenia
pred začatím konania má byť vypočítaná zo sumy istiny 743,06 eur a nie zo sumy 4 458,38 eur, t.j.

celkom trovy 120,66 eur a nie 339,70 eur.

22. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.12.2018 žalobca súdu oznámil, že napriek podanému
odvolaniu žalovaní vykonali bezhotovostnú platbu v sume 743,06 eur na účet žalobcu dňa 06.07.2018.

23. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil, rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, teda náležite,

presvedčivo a je preskúmateľné. V odvolacom konaní odvolatelia neuviedli a nepreukázali žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia, s nimi namietanými dôvodmi sa už
vysporiadal okresný súd. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia
okresný súd, na tieto dôvody odkazuje a odvolací súd v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP svoje rozhodnutie
bližšie neodôvodňoval. Na doplnenie správnosti rozhodnutia okresného súdu iba dodáva.

26. Odvolací súd nezistil nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu namietanú žalovanými 1/,
2/ - nedostatok odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne vyplýva, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok
žalobcu je daný z titulu riadne uzavretej ústnej Zmluvy o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka.

Súd žalobný návrh právne nekvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451
Občianskeho zákonníka). Odvolacia námietka žalovaných, že „bezdôvodné obohatenie, ktoré malo
vzniknúť na strane žalovaných je bez bližšieho odôvodnenia, v čom spočíva bezdôvodné obohatenie“
nie je opodstatnená.
Pokiaľ v bode 1. odôvodnenia rozsudku (na str. 2), okrem iného okresný súd uviedol: „právna kvalifikácia

žalobného nároku a cituje tu ust. § 451 Občianskeho zákonníka“, súd iba skonštatoval to, aké právne
odôvodnenie uviedol v žalobe žalobca. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou „iura novit
curia“, čo znamená, že strany konania nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu,
právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Strany však musia uviesť rozhodné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Ak

strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou uplatnený nárok alebo obranu proti
nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym
názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a
súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza
zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem ako je

žalobcom navrhované resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok
pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený
nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je
uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Súdu nemožno uprieť, aby v spojení so skutkovými zisteniami
urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. Tak tomu bolo aj v

prejednávanomprípade,kedyžalobcavymedzilskutkovýrámec,zktoréhovyvodzovalprávonasplnenie
povinnosti žalovanými 1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 743,06 eur s príslušenstvom, pričom skutkový rámec
bolo možné podradiť pod hypotézu právnej normy upravujúcej záväzkový právny vzťah vyplývajúci zo
zmluvy o dielo, a z dispozície tejto právnej normy vyvodiť plnene.

27. Procesná obrana žalovaných 1/ a 2/ v konaní sa koncentrovala na absolútne popretie účasti
žalovaných 1/ a 2/ v právnom vzťahu realizácie predmetnej dodávky žalobcom (ako zhotoviteľom diela)
v ich byte. Žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že malo ísť o plnenie poskytnuté im spoločnosťou TMJ STAV s.r.o. (nie
žalobcom), čo však vykonaným dokazovaním bolo vyvrátené a bolo preukázané, že zhotoviteľom dielaje žalobca. Dôvody podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku okresný súd, odvolací súd sa s nimi v
celom rozsahu stotožňuje a nebolo preto účelné, aby ich odvolací súd opakovane uvádzal vo svojom
rozhodnutí, vzhľadom na opakovane odvolateľmi aj v odvolacom konaní vznášané tie isté námietky (že

objednávateľom prác bola právnická osoba TMJ STAV s. r. o. a nie žalovaní, preto aj v omeškaní s
platením ceny za dielo mohla byť len táto spoločnosť).

28. Žalobca, ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia uzavrel so žalovanými (ako
zadávateľmi diela) Zmluvu o dielo, dielo riadne zhotovil. Keďže je žalobca registrovaným platiteľom

DPH, túto skutočnosť mal súd preukázanú Osvedčením Daňového úradu o registrácii pre DPH, tak v
zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je povinný do ceny za dodávané plnenie
(zdaniteľnéplnenie)zahrnúťdaňzpridanejhodnoty.Platiteľdanezpridanejhodnotyvytvárafaktúruvždy
s DPH vo výške sadzby tejto dane určenej zákonom (s výnimkou v zákone výslovne uvedených plnení
oslobodených od dane z pridanej hodnoty) a to bez ohľadu na to či, príjemcom plnenia je podnikajúci
subjekt platiteľ, alebo neplatiteľ tejto dane, alebo fyzická osoba - občan. DPH je neoddeliteľnou súčasťou

zdaniteľnéhoplnenia(ceny),výslednácenatakpozostávazozákladudanezpridanejhodnoty+zdanez
pridanej hodnoty vypočítanej zo základu dane z pridanej hodnoty v sadzbe určenej zákonom. Fakturovať
jednozdaniteľnéplnenietakýmspôsobom-dvomifaktúramipričomvjednejfaktúrefakturovaťibazáklad
zdaniteľného plnenia a v druhej faktúre iba zložku DPH, a každú fa vystaviť inému subjektu, aký spôsob
vyznieva z odvolania žalovaných 1/, 2/, je absurdný, zmätočný a zákonom nedovolený. DPH predstavuje

neoddeliteľnú,zozákonapovinnúfinančnúzložkufakturačnejcenyfaktúryvystavovanejplatiteľomDPH,
t.j. v danom prípade faktúry žalobcu č. 15/2017, ako správne uviedol aj žalobca vo svojom vyjadrení k
odvolaniu žalovaných. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom žalobcu, že vznesená procesná obrana
žalovaných s poukazom na prenos daňovej povinnosti podľa § 68 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty je neakceptovateľná, smeruje k aplikácii neoprávneného daňového

zvýhodnenia žalovaných ako príjemcov zdaniteľného plnenia.

29. Žalovaní 1/, 2/ v odvolaní spochybnili aj výšku istiny, z ktorej má byť počítaný úrok z omeškania.
Namietali, že predmetom žaloby je istina 743,06 eur, nie istina 4 458,38 eur. Úrok z omeškania zo sumy
4 458,38 eur je uplatnený a bol priznaný za čas od splatnosti faktúry č. 15/2017 vystavenej na sumu 4

458,38 eur do dňa čiastočnej úhrady tejto faktúry vo výške 3 715,32 eur, do 22.05.2017, teda správne.

30. Sumu 4 458,38 eur súd správne zohľadnil aj pri výpočte výšky nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky pred podaním žaloby. Úkony právneho zástupcu boli vykonané dňa 11. a 12.5.2017, čiže
pred čiastočnou úhradou faktúry vo výške 743,06 eur, pred 23.05.2017.

31. Odvolací súd podotýka, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa stavu v
čase jeho vyhlásenia (§ 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Skutočnosť,
že žalovaní 1/ a 2/ po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie, v priebehu odvolacieho konania, čiastočne
plnili - zaplatili žalobcovi sumu 743,06 eur, má vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia (vymáhateľnosť výšky

súdom prisúdeného nároku).

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O

výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.