Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718010326
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:3718010326.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. januára 2019, v trestnej

veci obžalovaného: G. A., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona,
samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G.Š. A., nar.XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom Obec Lednické Rovne, okres Púchov, adresa
na doručovanie písomností N.Ň. X. P. N. XXX/XX, A., zamestnaný,

je vinný, že:

1.
hoci bol ako manžel H. A., bytom H. XXX/XX, Z. K., okr. Púchov, povinný prispievať na jej výživu podľa
Zákona o rodine, a to od septembra 2016 do februára 2017 sumou vo výške 50 Eur, určenou orgánmi
činnými v trestnom konaní v rámci predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Tr. por. a od mesiaca marec
2017 na základe uznesenia Okresného súdu Pov. Bystrica sp. zn. XPc/X/XXXX zo dňa 06.03.2017,
právoplatného dňa 27.03.2017, sumou vo výške 50 Eur mesačne, ktoré výživné mal poukazovať do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám H. A., plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca september 2016

úmyselne vyhýbal tým, že napriek tomu, že od roku 2015 pracoval v spoločnosti A. R..K..S.., A., zo
svojho pravidelného mesačného príjmu na výživu svojej
manželky v Lednických Rovniach, okr. Púchov, a ani na inom mieste pravidelne neprispieval, čím mu v
období od mesiaca september 2016 do mesiaca jún 2017 vrátane, kedy bolo manželstvo právoplatne
rozvedené, vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 220 Eur, nakoľko časť dlhu na výživnom vo výške
280 Eur uhradil, pričom neplatenie vyživovacej povinnosti nemalo trvalo nepriaznivé následky,

2.

hoci bol ako otec mal. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, povinný prispievať na jeho výživu podľa
Zákona o rodine sumou vo výške 100 Eur, mesačne určenou orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci
predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Tr. por., ktoré výživné mal poukazovat' pravidelne mesačne k rukám
matky dieťaťa H. A., bytom H. XXX/XX, Z. K., okr. Púchov, plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca
november 2016 úmyselne vyhýbal tým, že napriek tomu, že od roku 2015 pracoval v spoločnosti A.
R..K..X., A., zo svojho pravidelného mesačného príjmu na výživu svojho maloletého syna v Lednických
Rovniach, okr. Púchov, a ani na inom mieste pravidelne neprispieval, čím mu v období od mesiaca

november 2016 do mesiaca január 2017 vrátane vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 300 Eur,
pričom neplnenie vyživovacej povinnosti nemalo trvalo nepriaznivé následky na maloleté dieťa,
teda

v bode 1/, 2/
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

tým spáchalv bode 1/, 2/
- dvojnásobný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona,

a za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák.,
§ 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 /

slovom: trinásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaradzuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň ruší výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín

sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 11.08.2017, právoplatný dňa 11.08.2017, ktorým bol uznaný vinným zo
spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorým mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (slovom: jeden) mesiac odňatia slobody nepodmienečne so
zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zákazom činnosti viesť všetky motorové vozidlá
na dobu 67 / slovom: šesťdesiatsedem / mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky motorové
vozidlá na dobu 67 /šesťdesiatsedem/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na menovaného obžalobu pre dvojnásobný
prečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.2Tr.zák.,natomskutkovomzákladeakojeuvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Dňa 11.10.2018 súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor,

dôvodiac že zameškané výživné chce zaplatiť.

V prípravnom konaní tak i na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný k spáchaniu trestnej činnosti v plnom
rozsahu doznal.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.12.2018 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Tr. por., teda že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Nakoľko prokurátor
nesúhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd vyhlásenie obžalovaného neprijal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne H. A., oboznámením sa rozsudkom

Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XP/XX/XXXX, uznesením Okresného súdu Považská
Bystrica sp. zn. XPc/X/XXXX, ako aj rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XXP/X/
XXXX, trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. XT/XXX/XXXX, ako aj ostatnými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovné:

Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu doznal. Na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 13.12.2018 popri vlastnom vyhlásení o vine, uviedol že to čo mu je kladené za vinu sa v plnom
rozsahu zakladá na pravde. Za uvedené obdobie bol dlh na výživnom tak ako uviedol prokurátor. Čo sa
týka manželského výživného, potvrdil že toto neplatil tak ako je uvedené vo výroku, avšak medzi časom
z celkovej sumy 240 Eur ešte uhradil 20 Eur, a to dvakrát po 10 Eur. Viac nezaplatil a žiadal, aby mu

súd umožnil uvedený dlh v priebehu mesiaca vyrovnať, po prípade mu povolil splátky na splatenie dlhu.
V súčasnej dobe pracuje, kde uviedol že zarába cca 660 Eur.

Na ďalšie pojednávanie konané dňa 31.01.2019 napriek riadnemu predvolaniu a poučeniu o tom, že
súd vykoná hlavné pojednávanie aj v jeho neprítomnosti, sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavil.Nakoľkobolisplnenépodmienky,abysúdvykonalhlavnépojednávanieajvneprítomnostiobžalovaného,
súd vykonal v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por. ďalšie hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Svedkyňa H. A. potvrdila vo svojej výpovedi, že obžalovaný mal povinnosť platiť jej manželské výživné,
a to vo výške 50 Eur mesačne. Toto riadne neplatil, vznikol mu dlh na výživnom vo výške 240 Eur voči
jej osobe, pričom v priebehu konania jej dvakrát poslal po 10 Eur z titulu úhrady dlhu na manželskom
výživnom. Taktiež potvrdila, že obžalovaný mal určenú vyživovaciu povinnosť aj na maloletého syna C.,
a to v celkovej výške 100 Eur, pričom toto výživné riadne neplatil a ostal mu dlh na výživnom vo výške

300 Eur, ktoré nevyrovnal.

Na základe uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XPc/X/XXXX-XX zo dňa 06.03.2017
mal súd za preukázané, že obžalovaný sa zaviazal formou súdneho zmieru prispievať na výživu
manželky sumu 50 Eur mesačne od 08.09.2016 s tým, že dlh na výživnom vo výške 300 Eur, za obdobie
od 08.09.2016 do 06.03.2017, bude splácať popri bežnom výživnom vo výške 10 Eur v mesačných

splátkach.

Na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 29.03.2017,
ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.06.2017 bolo manželstvo obžalovaného s manželkou
právoplatne rozvedené. Na čas po rozvode bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti matky a

obžalovanému bolo určené výživné po 100 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

Na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 19.01.2017
mal súd za preukázané, že uvedeným rozsudkom, teda ešte pred rozsudkom o rozvode, bol zaviazaný
platiť výživné k rukám matky na maloletého C. po 100 Eur mesačne, s účinnosťou od 04.11.2016.

Na základe trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín bol dňa 11.08.2017 bol vydaný a oznámený
trestný rozkaz menovanému, ktorým bol uznaný vinným z prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac nepodmienečne
a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorového vozidlá každého druhu na dobu 67

mesiacov. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2017.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený priemerne. Neboli na neho podané žiadne sťažnosti. Podľa
výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR bol tento viackrát riešený blokovou pokutou, všetko
v oblasti dopravy. Podľa odpisu z registra trestov, tento bol celkovo trikrát odsúdený, pričom trestnej

činnosti sa dopustil počas výkonu podmienečného trestu z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
sp. zn. XT/XXX/XXXX, právoplatného dňa 23.10.2015, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
1 rok s podmienečným odkladom na 3 roky, t.j. do 23.10.2018. Po spáchaní trestnej činnosti, za ktorú
ho súd odsudzoval, bol odsúdený vyššie uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a
jehonásledok,zavinenie,pohnútku,pomerpriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,osobuobžalovaného
a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného
zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj

preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa

zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší

ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu

tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na
ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu
činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti
s touto činnosťou.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, pričom u
obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že sa v celom
rozsahu priznal k spáchaniu trestnej činnosti a dva priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda
že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že bol za trestný čin už odsúdený.

Takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim okolnostiam bol 1:2 v prospech priťažujúcich okolnosti.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov nepodmienečne, pričom vychádzal
pri ukladaní trestu jednak z tej skutočnosti, že trestnej činnosti sa dopustil v čase výkonu iného

podmienečného trestu pre úmyselný trestný čin a taktiež vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosť
jeho nápravy, dospel súd k záveru, že iný trest u obžalovaného nesplnil úlohu trestu, tak ako to má na
mysli zákonodarca v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Práve takto uloženým trestom bude teda v
čo najväčšej miere zabezpečený preventívny účel trestu ako aj prevýchovný účel trestu.

Súd odsudzoval obžalovaného jednak za viac trestných činov, preto mu ukladal úhrnný trest v zmysle
§ 41 ods. 1 Tr. zák. Zároveň tohto odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom
I.stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, a to s ohľadom na odsúdenie trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 11.08.2017, vyhlásený dňa 11.08.2017
a právoplatný dňa 11.08.2017, takže mu ukladal súhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 42 ods. 1 Tr.

zák., pričom v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z uvedeného trestného rozkazu ako
aj všetky naň nadväzujúce výroky, ktoré zrušením stratili podklad.

Nakoľkoobžalovanývminulosti,tedapredspáchanímuvedenéhoskutku,nebolvovýkonetrestuodňatia
slobody, súd tohto zaradil pre výkon tohto trestu v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko v pôvodnom trestnom rozkazu mal uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, súd
mu zároveň tento trest v zmysle § 61 ods. 2, ods. 3 a ods. 7 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť
všetky motorové vozidlá na dobu 67 mesiacov.

Na základe všetkých týchto skutočnosti potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že
chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).