Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118202743
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118202743.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Amálie Paulerovej, v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta
Žiliny s.r.o., so sídlom Žilina, Kvačalova 2, IČO: 36 007 099, právne zastúpený HADBÁBNA & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47 249 722, proti žalovanému: C.
E., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Y. XXX/XX, P. L. E., o zaplatenie 65,65 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17Csp/7/2018-74 zo dňa 21. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 65,65 € a
zároveň vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za preukázané, že
žalovaný porušil svoju povinnosť cestujúceho zaplatiť za prepravu cestovné určené tarifou a cestoval s
neplatným cestovným lístkom. Žalovaný cestoval dňa 29.10.2017 v X. na linke MHD č. X a na vyzvanie
revízora pri prvej kontrole predložil cestovný lístok s označením 3025850610, a to vo výške cestovného
0,35 €, prvé pásmo, zľavnený. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok kontrola
bola vykonaná o 12.50 hod. s kontrolným lístkom 3025850615, kedy pri druhej kontrole žalovaný sa

nepreukázal platným cestovným lístkom. Povinnosť zaplatiť cestovné vznikla žalovanému použitím
služieb dopravného prostriedku žalobcu. Nárok dopravcu na cestovné vyplývajúce z § 760 Občianskeho
zákonníka ako aj jeho nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom, posudzoval v zmysle zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca si uplatňuje svoje nároky z titulu, že žalovaný cestoval s neplatným cestovným
lístkom na linke MHD č. X trolejbusom.

2. Žalovaný dňa 29.10.2017 nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy, uzavrel tak so žalobcom
konkludentne a dobrovoľne zmluvu o preprave osôb, a teda okamihom nástupu do dopravného
prostriedku bol povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky žalobcu. Vychádzajúc zo zásad
používania cestovných lístkov v zmysle Tarify dopravcu je nepochybné, že jednopásmový cestovný
lístok možno použiť na cestu v dĺžke maximálne do 5 ľubovoľných po sebe idúcich zastávok na
jednom spoji a platnosť cestovného lístka končí u jednopásmového cestovného lístka na piatej zastávke
od nastúpenia cestujúceho do vozidla MHD. Žalovaným označený cestovný lístok jednopásmový

(3025850610, a to vo výške cestovného 0,35 eur, prvé pásmo, zľavnený) pri odchode vozidla MHD z
piatej zastávky od nastúpenia žalovaného bol pre ďalšiu prepravu neplatný. Na výzvu revízora medzi
15-16 zastávkou sa nepreukázal platným cestovným lístkom, bolo spísané hlásenie o porušení tarifných
a prepravných podmienok, ktorú skutočnosť potvrdil vo svojom vyjadrení i vypočutý svedok (revízor).3. Mal za to, že tvrdenia žalovaného o tom, že mu samotný revízor zabránil vo vystúpení na piatej
zastávke od nastúpenia do vozidla MHD, v konaní nepreukázal. Ak teda žalovaný tvrdil, že mal platný

cestovný lístok a konaním revízora mu bolo zabránené vo vystúpení z dopravného prostriedku, bolo jeho
povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V danej veci
existovalidôkazynapodporutvrdeniažalobcu,žežalovanýpoužitímdopravnéhoprostriedkuprikontrole
sa nepreukázal platným cestovným lístkom, ako aj z výsluchu svedka - revízora na tieto skutočnosti.
Žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý bol spôsobilý bezpečne preukázať jeho sporné skutkové

tvrdenieozabránenírevízoravystúpiťmuzvozidla.Žalovanýmnavrhovanýdôkazovýsluchpríslušníkov
štátnej polície, ktorý v súčinnosti s revízorom vykonali jeho identifikáciu v danej veci bolo irelevantné,
preto dôkaz nevykonal. Nakoľko žalovaný na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom
alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný zaplatiť dopravcovi základné cestovné a úhradu,
a to spolu 65,65 €, ktorá povinnosť vznikla podľa § 8 ods. 5 a 6 zákona č. 514/2009 Z. z. v spojení s
ustanovením článku VIII. bod 5. písm. c) Prepravného poriadku MHD v Žiline platného v čase prepravy.

4. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že sudkyňa

okresného súdu nevedela zariadiť, aby boli prítomní príslušníci Polície Žilina, ktorí ho sterorizovali
a zaviezli o dve zastávky ďalej. Chce, aby krajský súd predvolal všetkých zainteresovaných zo dňa
29.10.2017. V doplnení odvolania uviedol, že žiada, aby boli prítomní príslušníci a revízori, ktorí boli na
kontrole, aj na krajskom súde.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril a má za to, že súd pristúpil k vykonaniu žalovaným
navrhnutého dôkazu, a to výsluchom revízorky, ktorá vykonávala tarifnú kontrolu žalovaného
29.10.2017. I tento dôkaz potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu. Vypočutie ďalších revízorov, ktorí boli
prítomní v dopravnom vozidle, by bolo nadbytočné a nehospodárne, nakoľko sa na kontrole žalovaného
nepodieľali. Výsluch príslušníkov polície je irelevantný, nakoľko títo neboli prítomní pri vykonávaní

tarifnej kontroly. Žalovaný nevedel označiť žiadne prostriedky procesnej obrany, ktoré by potvrdzovali
jeho verziu skutkového stavu. Skutkový stav bol preukázaný listinnými dôkazmi, ako aj svedeckou
výpoveďou svedkyne K. T.. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Odvolací súd na rozhodnutie o odvolaní žalovaného nenariaďoval pojednávanie, a to s poukazom
na ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd
pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý
verejný záujem. V danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani dopĺňať dokazovanie, preto nebolo
nariadené pojednávanie odvolacieho súdu a zároveň to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Existencia

dôležitého verejného záujmu je dôvodom na nariadenie pojednávania len vtedy, ak by otázky, ktoré sú
predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv a právom chránených
záujmov účastníkov konania mohla byť významná aj pre iné subjekty (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 227/2011).

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní (a to navrhovanie výsluchu svedkov
- príslušníkov polície a revízorov) a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcom
vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

10. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vo veci správne postupoval, keď nenariadil
výsluch príslušníkov polície, ktorí mali žalovaného na konečnej autobusovej zastávke identifikovať,
nakoľko uvedený dôkaz by bol irelevantný, keďže sám žalovaný pred súdom prvej inštancie sa vyjadril,že príslušníci polície neboli prítomní pri vykonávaní jeho kontroly v hromadnom dopravnom prostriedku
revízorom, a teda nevedeli by sa vyjadriť k tejto skutočnosti. Pokiaľ žalovaný navrhoval vypočuť
revízorov, z obsahu spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie

tento dôkaz vykonal, keď vypočul svedkyňu K. T., ktorá ako revízorka vykonávala v danom čase a danom
mieste kontrolu žalovaného a bolo preukázané, že tento cestoval mestskou hromadnou dopravou bez
platného lístka.

11. Okrem toho odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Z listinných
dôkazov predložených žalobcom pri žalobe (hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok
č. 1781614) a svedeckej výpovede K. T., mal preukázaný uplatňovaný nárok žalobcu a tento skutkový
stav súd prvej inštancie správne vyhodnotil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku

zodpovedá kritériám uvedených v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov,
v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods.
2 CSP).

12. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol už predtým vo vozidle MHD revízorom kontrolovaný, mal
platný cestovný lístok zľavnený jednopásmový a cestoval so sprievodom ako osoba ťažko zdravotne
postihnutá. Revízorom mal byť upozornený, že má platný cestovný lístok jednopásmový, a preto má
ďalšej zastávke vystúpiť. Napriek tomu žalovaný na tejto zastávke nevystúpil a pokračoval ďalej v ceste
vo vozidle MHD bez platného cestovného lístka, pričom bol kontrolovaný medzi zastávkou 15 a 16 a

cestovný lístok, ktorý predložil pri predchádzajúcej kontrole bol platný iba po zastávku 15.

13. Žalovaný ako obranu v konaní tvrdil, že zo strany revízorov mu nebolo umožnené vystúpiť z
hromadného dopravného prostriedku a na preukázanie týchto tvrdení navrhoval vypočuť svedkov, a
to príslušníkov polície, ktorí ho mali identifikovať na konečnej zastávke, ako aj revízorov. Revízor,

ktorý vykonával kontrolu u žalovaného bol v konaní vypočutý ako svedok a tento tvrdenia žalovaného
nepotvrdil. Súd prvej inštancie, ako už bolo vyššie konštatované, správne postupoval, keď z dôvodu
hospodárnosti nevykonal výsluch príslušníkov polície, ktorí mali žalovaného identifikovať na konečnej
zastávke, nakoľko neboli prítomní pri vykonávaní kontroly žalovaného v mestskom hromadnom
prostriedku a nevedeli by sa teda vyjadriť k tvrdenej skutočnosti žalovaného, že zo strany revízora

mu bolo zabránené vystúpiť z mestskej hromadnej dopravy. Iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
žalovaný nenavrhoval vykonať na preukázanie svojich tvrdení. Nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom jeho tvrdených skutočností, že konaním revízora mu bolo zabránené vo vystúpení z
dopravného prostriedku, na uvedené súdu neoznačil a ani nepredložil žiadne relevantné dôkazy, muselo
byť rozhodnuté v jeho neprospech.

14. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd dôvodnosť odvolacích námietok žalovaného
posúdil ako neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý v odvolaní.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mal v odvolacom konaní žalobca plný
úspech. Pri ich rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)