Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 25. august 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/335/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7198899351
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7198899351.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: U. S., nar. X.X.XXXX,
bytom S. O. XXX, okres S. - R., zast. JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát so sídlom v Košiciach, Štúrova 20
proti žalovaným: 1. Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, so sídlom v Košiciach,
Kasárenské námestie 4, 2. Košický samosprávny kraj, so sídlom v Košiciach, Námestie maratónu mieru
1, o vydanie bezdôvodného obohatenia 178,92 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Košice I sp.zn. 20C/1136/1998 z 26.5.2017 a proti uzneseniu Okresného súdu Košice I sp.zn.
20C/1136/1998 z 26.5.2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a v rozsahu zrušenia
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom návrh na prerušenie
konania zamietol. Zamietol žalobu, náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právna predchodkyňa žalobkyne domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia pôvodne vo výške 97.620,10 Sk (3.240,40 eur) s prísl. voči žalovanému v 1. rade (Slovenská
správa ciest) a následne aj voči žalovanému v 2. rade (Košický samosprávny kraj).

3. Vychádzal zo zistenia, že právna predchodkyňa žalobkyne bola vlastníčkou parciel podľa výpisu z KN
kat. úz. S.Á. O. zapísaných na LV č. XXX a to parcely č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 1320 m2,
parcely č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 863 m2, parcely č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 622
v podiele 2/5 a LV č. XXX parcely č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 755 m2, parcely č. XXXX trvalý
trávny porast o výmere 2827 m2, parcely č. XXXX orná pôda o výmere 1431 m2, parcely č. XXXX orná
pôda o výmere 2439 m2 v podiele 1/1. Ďalej vychádzal zo zistenia, že Okresný národný výbor Košice -
vidiek, odbor územného plánovania a stavebného poriadku pod č. ÚP 1700/89-Ng z 23.10.1989 vydal
vyvlastňovacie rozhodnutie, ktoré malo nadobudnúť právoplatnosť 25.6.1990, ktorým boli vyvlastnené
časti týchto parciel pre účely stavby preložky cesty II/547 kat. úz. S. O. pod položkou 30 (str. 6) z parcely
č.XXXX vyvlastnených 1678 m2 za náhradu 671,20 Sk, pod položkou 31 (str. 6) z parcely č. XXXX
vyvlastnených 120 m2 za náhradu 48,- Sk, pod položkou 117 (str. 20) z parcely č. XXXX vyvlastnených
15 m2 za náhradu 6,- Sk, z parcely č. XXXX vyvlastnených 15 m2 za náhradu 6,- Sk pod položkou 37
(str. 7) z parcely č. XXXX bolo vyvlastnených 328 m2 za náhradu 131,20 Sk, pod položkou 27 (str. 5) z
parcely č. XXXX bolo vyvlastnených 1268 m2 za náhradu 507,20 Sk, pod položkou 9 (str. 3) z parcely
č.XXXX bolo vyvlastnených 572 m2 za náhradu 228,80 Sk. Náhrada bola stanovená podľa ust. § 2

ods. 1 vyhlášky č. 122/84 Zb. o náhradách pri vyvlastnení stavieb, pozemkov a porastov a práv k nim
a § 14 ods. 1 a 5 vyhlášky č. 205/88 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za
zariadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov. Zistil, že
Okresný úrad Košice - okolie nevyhovel žiadosti žalovaného v 1. rade o preskúmanie vyvlastňovacieho
rozhodnutia pre stavbu preložky cesty II/547 v S. O. poukazujúc na to, že vyvlastňovacie rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 25.6.1990 v zmysle § 52 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a obnova
konania nie je prípustná, nakoľko návrh na obnovu konania nebol podaný do 3 rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

4. Konštatoval, že právna predchodkyňa žalobkyne pôvodnou žalobou sa domáhala zaplatenia čiastky
97.620,10 Sk, následne, v podaní označenom ako spresnenie žalobného návrhu, vyčíslila celkový svoj
nárok pôvodne voči žalovanému v 1. rade na sumu 79.313,00 Sk s prísl., ďalším písomným podaním
z 13.7.2011 požadovala zaplatenie sumy 34.446,50 Sk s prísl.

5. Pôvodná žalobkyňa dňa 30.8.2012 zomrela, jej procesnou nástupkyňou je U. S., rod. U. (žalobkyňa)
nar. X.X.XXXX ako jediná dedička pôvodnej žalobkyne, preto uznesením z 5.9.2013 rozhodol o
pokračovaní v konaní s U. S..

6. Návrh na zmenu žaloby v zmysle podania z 13.7.2011 a zo dňa 14.9.2016 uznesením z 26.5.2017
nepripustil. Predmetným uznesením zároveň rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie 3.061,48
eur s prísl.

7. Po právnom posúdení veci podľa § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods.
1, 2 OZ s prihliadnutím na ust. § 470 ods. 1, 2, 3, 4 a čl. 8 Základných princípov C.s.p., vychádzajúc
z vykonaného dokazovania, mal preukázané a v konaní uvedená skutočnosť ani nebola spornou, že
žalovaný v 2. rade je vlastníkom stavby - cesty II. triedy od 1.1.2004 a do 31.12.2003 uvedená stavba
bola vo vlastníctve SR v správe žalovaného v 1. rade.

8. Poukazujúc na rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo/24/2007, 4Cdo/123/2003, judikát R 220/1950 Zbierky
rozhodnutí československých súdov, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 419/2014 z 13.8.2014,
z ktorých vyplynulo, že súd mohol vyvlastňovacie rozhodnutie preskúmavať len z hľadiska existencie
právomoci správneho orgánu na jeho vydanie v súlade s v tej dobe účinnými právnymi predpismi,
nie však jeho zákonnosť; že nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, môže ho
preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný; že okrem povinnosti skúmať, či predpokladaný
správny akt vôbec je správnym aktom (či nie je paaktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci
príslušného orgánu, sú súdy povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť aj
či je vykonateľný; uviedol, že náš správny poriadok vychádza z princípu rešpektovanie správnosti
a zákonnosti správnych rozhodnutí, pričom tieto je možné preskúmavať len príslušným zákonným
postupom, čo znamená, že aj v prípade, že ak by sa tieto javili vecne nesprávnymi, resp. neuvádzali
všetky náležitosti podľa príslušného právneho predpisu čo do obsahu, nemožno na ich účinky a následky
neprihliadať. V tomto prípade na takýto právny akt nemožno nahliadať ako na akt nulitný (ničotný), ak je
vydaný vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň sa predpokladá jeho správnosť. Preto je nutné
naň prihliadať. Ak takýto správny akt nebol zákonom predpísaným spôsobom zrušený, jeho účinky trvajú
a to dokonca aj v prípade, keby dôvody pre jeho vydanie neexistovali.

9. Na základe vyššie uvedeného pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že vyvlastňovacie
rozhodnutie je právoplatné a keďže sa žalobkyňa domáhala peňažného plnenia titulom bezdôvodného
obohatenia, žalobu vo veci samej zamietol.

10. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol s poukazom na ust. § 164 C.s.p. z dôvodu,
že žalobkyňa navrhla konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia konania o určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. S. O., avšak neiniciovala žiadne súdne alebo
správne konanie týkajúce sa sporného vlastníctva k nehnuteľnostiam, preto návrh na prerušenie konania
zamietol.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2, § 263 ods. 1 C.s.p. V
danom prípade úspešným žalovaným by prináležala náhrada trov konania, avšak vzhľadom na to, že ju
nežiadali rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal.

12. Rozsudok vo všetkých výrokoch napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ C.s.p. Navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na
nové konanie a nové rozhodnutie. Bola toho názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie výrok o zamietnutí
žaloby založil na zistení, že „vo veci nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom stavby - cesty
II. triedy, od 1.1.2004, do 31.12.2003 bola uvedená stavba vo vlastníctve SR v správe žalovaného v
1. rade, takéto konštatovanie je správne pri výhrade, že žalovaní v 1. a 2. rade sa nestali vlastníkmi
pozemkov, na ktorých je stavba postavená, nakoľko ani jedno z vyvlastňovacích rozhodnutí sa nestalo
právoplatným. V roku 1974 a 1989 vyvlastňovacím rozhodnutím ONV Košice - vidiek č. Vyst. č.
2649/1974-Cš zo 6.3.1975 a č. ÚP 1700/89-Ng z 23.10.1989 k vyvlastneniu nehnuteľností patriacich
jej právnym predchodcom nedošlo, preto štát - SR sa nestal vlastníkom nehnuteľností, na ktorých je
stavba postavená. Nakoľko odôvodnenie v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa nej je
podstatné a významné z pohľadu meritórneho rozhodnutia súdu, pre pochopenie tohto rozhodnutia preto
je neprípustné, aby táto separátna časť dôvodov odôvodnenia rozsudku (bod 40 odôvodnenia) nedávala
zmysel ako v namietanom prípade. Považovala za potrebné uviesť, že o vlastníctvo ona, resp. jej právni
predchodcovia mali byť právne neúčinným spôsobom pripravovaní na dvakrát. Prvýkrát v roku 1974 a v
roku 1989. Nešlo o opakovaný spôsob získania pozemkov tvoriacich predmet pôvodného vyvlastnenia,
ale o zistenie zásahu nad rámec pôvodného vyvlastňovacieho zámeru na mieste samom po ukončení
všetkých potrebných prác. Nepoužiteľne podľa nej pôsobí argumentácia súdu prvej inštancie v bode 41
odôvodnenia, že Okresný úrad Košice - okolie potvrdil právoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia dňa
25.6.1990 a vyjadril sa k procesnej nemožnosti obnovy konania. Nevie teda o aký relevantný a použiteľný
úkon okresného úradu sa jedná podieľajúci sa na skutkovom stave, ktorý ustálil súd prvej inštancie.
Pri hodnotení tohto dôkazu je podľa nej otázne s akou objektívnou motiváciou pri svojom stanovisku
žalovanému v 2. rade sa riadil správny orgán prakticky toho istého stupňa vo vzťahu k namietanému
rozhodnutiu. Pre rozdielne posudzovanie tohto dôkazu opakovane predkladala prípis Štátneho archívu
Košice zo dňa 23.8.2005, zo dňa 30.3.2006 a zo dňa 7.4.2006, ktoré listiny sú súčasťou súdneho spisu
a boli súčasťou písomného stanoviska jej právnej predchodkyne zo dňa 29.10.2007. Bola toho názoru,
že zo súdom osvojeného vyššie uvedeného dôkazu nie je zrejmé, ako sa súd oboznámil s ďalšími
skutočnosťami, teda doručenkami o doručení vyvlastňovacieho rozhodnutia jednotlivým vlastníkom v
administratívnom spise bez ohľadu na namietanú skutočnosť, že už mŕtvy vlastník, resp. spoluvlastník
tej ktorej nehnuteľnosti nemohol byť účastníkom vyvlastňovacieho konania ani v období socializmu.
Namietala správnosť prístupu súdu prvej inštancie k účinkom vyvlastňovacieho rozhodnutia v rozpore
s písomným stanoviskom Správy katastra a Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie zo dňa
20.11.2007, z obsahu ktorého o.i. vyplýva, že jej právnej predchodkyni nevznikol nárok na náhradu,
nakoľko k vyvlastneniu v minulosti nedošlo, teda nespĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. m/ zák. č. 503/2003
Z.z. Pokiaľ došlo k vyvlastneniu pozemkov s právnymi účinkami v reštitučnom konaní mala byť zákonným
spôsobom odškodnená, pokiaľ tak v uvedených konaniach nedošlo a v tomto konaní jej žaloba bola
zamietnutá, jej porušenému právu postupom súdu nebola poskytnutá ochrana. Namietala, že návrh
na prerušenie konania bol ňou uplatnený pred vyhlásením ukončenia dokazovania, preto pokiaľ do
doby vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie nebola poskytnutá ochrana ňou uplatnenému právu,
nebol dôvod tento stav riešiť pre ňu neprijateľným rozhodnutím, najmä pokiaľ neiniciovala procesné
postupy pred Ústavným súdom SR pre prieťahy v konaní a nič tomu nenasvedčovalo. Poukazovala
na to, že zmyslom podanej žaloby bolo porušenie jej vlastníckeho práva a jej zastavanie stavbou
cesty - jej prekládky v kat. úz. S. O. bez riadneho vyvlastnenia na ten účel plánovaných pozemkov,
resp. v dôsledku faktického použitia jej pozemkov na stavbu bez právneho dôvodu, na takýto účel
hoc aj verejnoprospešný, žalovaní mali získať pozemky, za ktoré mali vyplatiť vyvlastňovacie náhrady,
resp. podľa obsahu nájomnej zmluvy mali platiť nájomné. Vyvlastňovacie rozhodnutie podľa nej je od
počiatku právne neúčinným správnym aktom, ktoré v čase vydania nebolo nikdy účastníkovi doručené,
nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť. Z dôvodu neúčinnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia štát
SR vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudol. Preto je daný odvolací dôvod o
nesprávnom právnom posúdení veci. Právny stav, ktorý vie v súčasnosti oponovať účinkom vyvlastnenia
je preukazovaný verejnou listinou, ktorou je príslušný list vlastníctva pre kat. úz. S. O. (napr. LV XXX),
ktorým svoje vlastníctvo preukazuje. Rozlišuje pritom, že k zabratiu nehnuteľnosti došlo na základe
namietaného neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia a na základe samostatného faktického záberu
pozemkov nad rámec vyvlastňovacieho rozhodnutia. Duplicitný list vlastníctva žalovaného v 2. rade
spochybňuje jej vlastníctvo a jej LV č. XXX spochybňujúce vlastníctvo žalovaného v 2. rade. Preto
za účelom rozhodnutia o opodstatnenosti uplatneného nároku bola dôvodná jej procesná požiadavka
na vyriešenie vlastníctva a v dôsledku toho dôvodná požiadavka na konajúci súd prerušiť konanie a

postupom podľa ust. § 164 C.s.p. do doby určenia vlastníka sporných pozemkov. Tak by sa vyriešil
dopad vyvlastnenia na vlastníctvo pri konkrétnych pozemkoch, čo súd prvej inštancie riešil odkazom na
rozhodovaciu prax súdov a s odkazom na rozhodnutie NS SR a ÚS SR o nulitných rozhodnutiach.

13. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku a uzneseniu navrhol
potvrdiť rozsudok súdu ako vecne správny. Bol toho názoru, že žalobkyňa v odvolaniach neuviedla
žiadne také námietky a skutočnosti, s ktorými by sa súd na pojednávaniach a v rámci dokazovania
nezaoberal. K jednotlivým námietkam žalobkyne uvedených v odvolaniach sa už vyjadroval v písomných
podaniach, ktoré sú založené v súdnom spise, prípadne ústne na pojednávaniach, čo je podchytené v
zápisniciach o pojednávaní.

14. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku a uzneseniu navrhol
rozsudok aj uznesenie ako vecne správne potvrdiť. K odvolaním napadnutému I. výroku uznesenia (o
zastavení konania - poznámka odvolacieho súdu) uviedol, že má za to, že rozhodnutie je dostatočne
jasne odôvodnené, podľa jeho názoru procesný postup súdu nemal za následok odňatie možnosti
žalobcu konať pred súdom, čo dokazuje aj dĺžka sporu v danej veci. Vo vzťahu k II. výroku uznesenia
sa nevyjadroval vzhľadom na to, že odvolanie proti tomuto výroku nie je prípustné. Poukázal na
to, že žalobkyňa argumentuje v celom odvolaní (proti rozsudku) veľmi všeobecne vyvlastňovacími
rozhodnutiami, ktoré sú podľa jej presvedčenia neprávoplatné, poukazujúc na to, že predmetom sporu od
počiatku, t.j. od 11.11.1998 bolo vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobkyňa sa domáha peňažného
plnenia, preto podľa neho nebol dôvod spochybňovať právoplatnosť vyvlastňovacích rozhodnutí v tomto
konaní. Mal za to, že počas sporu bol obsah práva na spravodlivý proces zachovaný, nevidí v rozhodnutí
žiadne pochybenie, ktoré by dosiahlo takú intenzitu, že konanie voči niektorému z účastníkov by bolo
možné považovať za nespravodlivé. Nestotožnil sa s námietkou o nesprávnom postupe pri hodnotení
výsledkov dokazovania, nakoľko vyhodnotenie dôkazov súd ozrejmil aj v odôvodnení rozhodnutia a
nejavilo sa mu, aby išlo o dôkazy vyhodnotené na základe ľubovôle, prípadne v rozpore s formálnou
logikou. K námietke nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že na splnenie tohto odvolacieho dôvodu
musia byť splnené určité podmienky, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní musí vyjadriť, čo z podaného
odvolania žalobkyne nevyplýva. Subjektívne presvedčenie žalobkyne o neúčinnosti „právoplatného
vyvlastňovacieho rozhodnutia“, na ktorom postavila svoje argumenty nepovažoval za dôvod. Keďže
k 26.5.2017 žalobkyňa neiniciovala žiadne konanie týkajúce sa sporného vlastníctva, so zamietnutím
návrhov na prerušenie konania sa v plnej miere stotožnil, v tejto súvislosti súhlasil s názorom žalovaného
v 1. rade, že prerušovať konanie v takom rozsahu a v tomto štádiu konania ako je teraz, je v rozpore
so zásadou hospodárnosti. Podľa neho prerušením konania v tejto veci aj v súvislosti s obdobím sporu
a povahou veci by došlo k zbytočným prieťahom a k porušeniu základného práva zakotveného v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňou uvádzané dôvody odvolania nepovažoval za opodstatnené, mal za to, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie
sa stotožnil a rozhodnutia ako také boli podľa neho vydané v súlade s procesným právom.

15. Vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade bolo žalobkyni doručené 26.7.2018.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

17. Žalobkyňa svojim odvolaním napadla rozsudok v celom rozsahu, teda aj vo výroku, ktorým návrh na
prerušenie konania bol zamietnutý. Proti tomuto výroku v zmysle § 357 písm. n/ C.s.p. odvolanie nie je
prípustné, pretože odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania, podľa
§ 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 C.s.p. Je teda zrejmé, že odvolanie je prípustné iba proti uzneseniu, ktorým
bolo vyhovené návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ súd nevyhovel návrhu na prerušenie konania, nie
je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie.

18. Vychádzajúc z ust. § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietol odvolanie žalobkyne proti výroku,
ktorým návrh na prerušenie konania bol zamietnutý.

19. V ostatnej časti, t.j. rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo veci samej zamietnutá a uznesenie
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 380 ods. 2, § 389 ods. 1 písm.
b/, c/ § 391 C.s.p.).

20. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ súd
vychádzal zo záveru, že vyvlastňovacie rozhodnutie je právoplatné, s poukazom na to, že právny
poriadok vychádza z princípu rešpektovania správnosti a zákonnosti správnych rozhodnutí, pričom tieto
je možné preskúmavať len príslušným zákonným postupom, čo znamená, že aj v prípade, ak by sa tieto
javili vecne nesprávnymi, resp. neuvádzali všetky náležitosti podľa príslušného právneho predpisu, čo
do obsahu, nemožno na ich účinky a následky neprihliadať; na takýto správny akt nemožno nahliadať
ako na akt nulitný (ničotný), ak je vydaný vecne príslušným správnym orgánom; zároveň sa predpokladá
jeho správnosť a ak takýto správny akt nebol zákonom predpísaným spôsobom zrušený, jeho účinky
trvajú a dokonca aj v prípade, aj keby dôvody pre jeho vydanie neexistovali.

21. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal vo veci dokazovanie
potrebné na riadne zistenie skutkového stavu, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.

22. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, dôvodom pre zamietnutie žaloby vo veci
samej bolo konštatovanie, že vyvlastňovacie rozhodnutie č. ÚP 1700/89 vydané Okresným národným
výborom, odborom územného plánovania a stavebného poriadku z 23.1.1989 ktorým boli vyvlastnené
nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. XXX, je právoplatné, preto z neho vychádzal.

23. Všeobecné súdy sú oprávnené skúmať, či správny akt je vôbec správnym aktom, či nejde o
akt ničotný, či nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. V rámci súdneho prieskumu správneho
aktu potom prirodzene platí, že ak sa nekonalo so skutočným vlastníkom a nebolo mu ani doručené
rozhodnutie o vyvlastnení, toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, v dôsledku čoho
nemohlo dôjsť v právnom slova zmysle ani k vyvlastneniu nehnuteľností. Inými slovami povedané,
vlastník nemohol stratiť vlastníctvo k veci.

24. V spise sa nachádzajú listinné dôkazy predložené stranami sporu, resp. zadovážené súdom
na návrh niektorých zo strán sporu, najmä LV č. XXX, LV č. XXX, ktorými právna predchodkyňa
žalobkyne preukazovala vlastníctvo k pozemkom, ktoré mali byť pri výstavbe preložky cesty II/547 v
S. O. vyvlastnené, resp. zastavané nad rámec vyvlastnenia, vyvlastňovacie rozhodnutie bývalého ONV
Košice - vidiek č. ÚP 1700/89-Ng z 23.10.1989 (č.l. spisu 13,14), upozornenie Okresnej prokuratúry
Košice - vidiek zo dňa 8.2.1995 č. Pd 4009/94 (doručené Obecnému úradu Košická Belá) na porušenie
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (č.l. spisu 72), oznámenie Krajskej prokuratúry z 3.7.1995
sp.zn. Kd 4064/95-24 zasielané X. S. o podaní upozornenia, podľa § 17 ods. 1 zákona o prokuratúre,
Okresnému úradu životného prostredie Košice-vidiek (č.l. spisu 73), oznámenie Okresnej prokuratúry
Košice-okolie z 5.2.1999 sp.zn. Pd 4018/98-13 zasielané právnej predchodkyni žalobkyne o preskúmaní
zákonnosti postupu ÚP a SP ONV Košice - vidiek (č.l. spisu 74), stanovisko majetko-právneho útvaru
Slovenskej správy ciest Bratislava, doručované žalovaným X. S. (č.l. spisu 75 až 77), odpoveď Cestného
investorského útvaru z 24.8.1995 č. 2/362/1995 zasielané X. S. a spol. k otázke majetko-právneho
vysporiadania vlastníkov (č.l. spisu 78), prehlásenie o uznaní finančných nárokov vydané Cestným
investorským útvarom písomným podaním z 24.8.1995 č. 2/363/1995 doručované X. S. (č.l. spisu
79), časť geometrického plánu 14396238-145/96-porealizačného zamerania stavby cesty II/547 v
kat. úz. S. O. (č.l. spisu 135 až 139), fotokópia vyvlastňovacieho rozhodnutia č. ÚP 1700/89-Ng a
ďalšie súvisiace listiny zasielané MV SR, Štátnym archívom Košice, pobočka Košice, resp. fotokópia
celého vyvlastňovacieho spisu (č.l. spisu 146-232), fotokópia rozhodnutia Okresného národného
výboru Košice-vidiek, odbor PLVH č. Poľ.1117/88-Be z 1.3.1989 a ďalšie príslušné listiny predložené
Ministerstvom vnútra SR, Štátnym archívom v Košiciach (č.l. spisu 237-248), fotokópia odvolania proti
vyvlastňovaciemu rozhodnutiu bývalého ONV Košice - vidiek č. ÚP 1700/89-Ng z 23.10.1989 podávané
X. S. a spol. (U. U. - právnou predchodkyňou žalobkyne) doručované Obvodnému úradu životného
prostredia Čaňa a ďalšie súvisiace listiny (č.l. spisu 255-259), rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu Košice - okolie č.j. 2007/00253/52-Hk z 19.11.2007, ktorým rozhodoval vo veci rozhodnutia o
vlastníctve právnej predchodkyne žalobkyne (č.l. spisu 260 - 264), upozornenie prokurátora z 3.7.1995
Pd 4064/95-22 zasielané Okresnému úradu životného prostredia Košice - okolie (č.l. spisu 272-274).

25. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX vedených na LV č. XXX (č.l. spisu 8) a podielovou spoluvlastníčkou v podiele 2/5
na parcelách č. XXXX, XXXX U. XXXX vedených na LV č. XXX, kat. úz. S. O.. Je pravdou, že uvedené
listiny vlastníctva sú z 24.8.1998.

26. V zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise do vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sú údaje katastra (medzi ktoré
patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov vlastníkov nehnuteľností) (§
7 písm. c/ zák. č. 162/1995 Z.z.), hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

27. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má
preto za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak (§ 192 C.s.p.).

28. Tieto údaje katastra nehnuteľností sú záväzné pre súd (a pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak) súd z
týchto údajov katastra nehnuteľností vychádza. Žalovaní tvrdia, že vyvlastňovacie rozhodnutie bývalého
Okresného národného výboru Košice - vidiek, odboru územného plánovania a stavebného poriadku
z 23.10.1995 č. ÚP 170//89-Ng je právoplatné. Priznávajú, že náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti
žalobkyni doposiaľ neuhradili.

29. Žalobkyňa tvrdí, že vyvlastňovacie rozhodnutie voči nej a voči jej právnej predchodkyni nenadobudlo
právoplatnosť, je neúčinné. Na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia predkladala listinné dôkazy vyššie
uvádzané, z ktorých o.i. vyplýva, že predmetné rozhodnutie nebolo doručené ani jedným zo spôsobov
v zmysle § 26 alebo § 24 zák. č. 71/1967 Zb. (viď upozornenie prokurátora z 8.2.1995 - č.l. spisu 257);
že proti nemu podala odvolanie jej právna predchodkyňa, o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté (č.l.
spisu 256 a nasl.), že reštitučnému návrhu jej právnej predchodkyne na vydanie nehnuteľnosti nebolo
vyhovené s poukazom na to, že nedošlo k ich vyvlastneniu (č.l. spisu 260 a nasl.).

30. Za takýchto okolností, bolo povinnosťou súdu ako predbežnú otázku vyriešiť, či žalobkyňa
(nie)je vlastníčkou časti nehnuteľností, ktorých vlastníkmi v čase vyvlastňovacieho konania boli právni
predchodcovia žalobkyne a boli predmetom tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia. Za tým účelom bolo
potrebné po oboznámení obsahu spisu bývalého ONV Košice-vidiek, odboru územného plánovania
a stavebného poriadku č. ÚP 1700/89- Ng, fotokópia ktorého sa nachádza v spise, vyporiadať sa
s tvrdením žalobkyne, že toto vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť lebo nebolo
doručené vlastníkom, teda jej právnym predchodcom, v súlade s vtedy platným právnym predpisom
(zák.č. 71/1967 Zb.) V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 1 Cdo3/03
(uverejnené pod č. 48/2003 ZSP), z ktorého o.i. vyplýva, že vlastník nemôže stratiť vlastníctvo k veci na
základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkom nebol.

31. Rozsudok v zamietavej časti je nepreskúmateľný pre nedostatok a zmätočnosť dôvodov. Z jeho
odôvodnenia nie je zrejmé, o ktorom nároku rozhodoval. Navyše okrem zmeny žaloby podaním z
13.7.2011 a podaním zo 14.9.2006 došlo k zmene žaloby aj podaním z 15.6.2015 (č.l. spisu 344),
ktorým podaním došlo aj k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pričom o zmene návrhu a čiastočnom
späťvzatí žaloby súd prvej inštancie nerozhodol a svoj postup v tomto smere nevysvetlil. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa vyporiadal s tvrdením žalobkyne, že
vyvlastňovacie rozhodnutie č. ÚP 1700/89-Ng z 23.10.1989 nenadobudlo právoplatnosť. Nevyplýva z
neho či a ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy a z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal.

32. Nie je z neho zrejmé ako sa vyporiadal s námietkou žalovaného v 1. rade, podľa ktorej nie je vecne
pasívne legitimovaný.

33. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

34. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. ust. § 220 ods. 2 C.s.p., pretože povinnosť
súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V
odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku aj o procesných návrhoch musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie
musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal,
ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

35. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

36. V danom prípade je zrejmé, že v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie stranám sporu neozrejmil
svoje myšlienkové pochody v súvislosti s právnym posúdením žalobkyňou uplatneného nároku, v
súvislosti s rozhodovaním o procesných návrhoch takým spôsobom, aby strany sporu nemuseli hľadať
odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby s prijatými závermi sa bolo možné
stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových,
z ktorých právne závery vychádzajú.

37. Z uvedených dôvodov je potrebné považovať rozsudok aj za nepreskúmateľný v dôsledku čoho súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím je naplnený dôvod pre zrušenie
uznesenia aj rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/, ods. 2 C.s.p.

38. Za takýchto okolností odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné iba zrušiť rozsudok, okrem výroku,
ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p., § 191 ods. 1 C.s.p.

39. Súd uznesením č.k. 20C/1136/1998-397 z 26.05.2017 konanie v časti o zaplatenie istiny 3.061,48
eur s 18% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.505,00 eur odo dňa 1.1.1999 do zaplatenia zastavil.
Návrh na zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne z 13.7.2011 a návrh na zmenu žaloby v zmysle
podania zo dňa 14.9.2006 nepripustil.

40. Vychádzal zo zistenia, že právna predchodkyňa žalobkyne žalobou z 10.11.1998 sa domáhala vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade zaplatenia sumy 3.240,40 eur - 97.620,10 Sk s 18% úrokom z omeškania
odo dňa 1.1.1999 zo sumy 2.505,00 eur - 75.465,60 Sk. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
Podaním zo 14.9.2006 požiadala o pripustenie do konania vstupu ďalšieho účastníka konania na strane
žalovaného ako žalovaného v 2. rade - Košický samosprávny kraj, Nám. Maratónu Mieru 1, Košice, IČO:
35 541 016. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal žalovaných k náhrade sumy 5.390,00 Sk s 18% úrokom
z omeškania od 10.11.1998 titulom bezdôvodného obohatenia za dočasné užívanie nehnuteľností od
10.11.1996 do 10.11.1998 a k náhrade sumy 21.560,00 Sk s 8% úrokom z omeškania od 1.11.2006
do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia za dočasné užívanie nehnuteľností od 23.10.2004
do 14.9.2006. Ďalej vychádzal zo zistenia, že podaním zo dňa 13.7.2011 žalobkyňa žiadala súd, aby
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej sumu 34.446,50 Sk, t.j. ...............s 18% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 5.390,- Sk od 10.11.1998, zo sumy 2.138,- Sk s 8% úrokom z omeškania od 5.3.2002
do zaplatenia, zo sumy 2.251,50 Sk s 8% úrokom z omeškania ročne od 20.10.2005 do zaplatenia.
Zároveň uviedla v tomto podaní, že požaduje A/ titulom bezdôvodného obohatenia za dočasné užívanie
nehnuteľnosti v kat. úz. S. O., zapísaných na LV č. XXX a LV XXX za zabraté plochy na stavbu cesty
II/547 v zmysle žalobného návrhu za výmeru 2695,2 m2 pri náhrade 1.- Sk/m2 od 10.11.1996 do
9.11.1998 s 18% úrokom z omeškania od 10.11.1998 do zaplatenia (2695,2 m2 x 1.- Sk x 2 roky = 5.390.-
Sk s 18% úrokom z omeškania od 10.11.1998 do zaplatenia). B/ titulom bezdôvodného obohatenia za
dočasné užívanie nehnuteľnosti v kat. úz. S. O. zapísaných na LV XXX a LV XXX podľa súdu doručeného
návrhu na zmenu uplatneného nároku predchádzajúceho právneho zástupcu navrhovateľka zo dňa
4.3.2002 vo výmere 425 m2 za obdobie od 4.3.2000 do 12.11.2004 s 8% úrokom z omeškania ročne
od 5.3.2002 do zaplatenia. Výpočet náhrady: 425 m/2 x 1.- Sk x 4 r. + 255 dní = 2138.- Sk úrokom z

omeškania ročne od 5.3.2002 do zaplatenia. C/ titulom bezdôvodného obohatenia za dočasné užívanie
nehnuteľnosti vo výmere 455 m2 v zmysle upresnenia žalobného návrhu zo dňa 13.11.2006 za obdobie
od 13.11.2004 do 19.10.2005 s 8 % úrokom z omeškania od 20.10.2005 do zaplatenia. Výpočet náhrady
455 m/2 2x 4,00 Sk x 348 dní = 2251,50 Sk. D/ titulom bezdôvodného obohatenia za dočasné užívanie
nehnuteľnosti celkovo zabratých plôch na stavbu cesty II/547 v zmysle rozpísaných parciel pod bodom
1-3 tohto podania vo výmere 1451 m2 za obdobie od 20.10.2005 do 19.10.2007 s 8,5% úrokom z
omeškania od 20.10.2007 do zaplatenia. Výpočet náhrady 1451 x 8,50 Sk x 2 roky = 24667.- Sk. E/
titulom bezdôvodného obohatenia za dočasné užívanie uvedených nehnuteľnosti o výmere 4371,2 m/2
sumu 101,80 Sk denne počnúc dňom 20.10.2007 do budúcna (alt. až do uzavretia kúpnej zmluvy).

41. Po právnom posúdení veci podľa § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1, § 123 ods. 1, 2, § 124 ods.
1 C.s.p. súd mal za to, že žalobkyňa v podaní zo dňa 13.7.2011 upravila navrhovaný petit žaloby, o
ktorom súd doposiaľ konal (označenie ako bod A), v ktorom uviedla, že požaduje titulom bezdôvodného
obohatenia za dočasné užívanie nehnuteľnosti v zmysle žalobného návrhu za výmeru 2695,2 m2 pri
náhrade 1Sk/m2 od 10.11.1996 do 9.11.1998 s 18% úrokom z omeškania od 10.11.1998 do zaplatenia
(2.695,2 m2 x 1 Sk x 2 roky = 5.390,00 Sk s 18% úrokom z omeškania od 10.11.1998 do zaplatenia).
Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorý urobila po začatí prvého pojednávania a ktorý súd
posúdil ako späťvzatie žaloby, súd so súhlasom žalovaných v 1. a 2. rade rozhodol tak, že konanie
zastavil v časti o zaplatenie istiny 3.061,48 eur s 18% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.505,00 eur
odo dňa 1.1.1999 do zaplatenia.

42. O návrhu na pripustenie zmeny žaloby rozhodol s poukazom na ust. § 139, § 143 ods. 1, 2, § 142
C.s.p. tak, že návrh na zmenu žaloby nepripúšťa.

43. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že proti všetkým výrokom
podáva v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že návrh na zmenu žaloby podala za predchádzajúcej
procesnej normy, súdu trvalo 11, resp. 6 rokov, kým pristúpil k rozhodnutiu o zmene žaloby, preto
súčasný spôsob procesného posudzovania nároku je pre ňu neprijateľný a namieta ho. Namietala,
že súd prvej inštancie v časti konanie zastavil, nepripustil zmenu žaloby v zmysle jej podania z
13.7.2011. Tým pre prípad iného právneho názoru odvolacieho súdu v merite veci jej znemožnil v tomto
konaní uplatňovať „zmysluplnú“ sumu titulom bezdôvodného obohatenia. Do doby písomnej špecifikácie
nárokov z 13.7.2011 viacerými podaniami žiadala zmenu žaloby bez toho, aby o nej bolo rozhodnuté.
Ani napadnuté uznesenie tak nečiní, pričom písomné podanie sa vyporiadava len s rozdielom medzi
pôvodnou žalovanou sumou a časťou špecifikovaného nároku pod bodom A, ale zároveň inak požaduje
príslušenstvo istiny a uplatňuje nové nároky. Každý ďalší nárok pod B, C, D, E bol špecifikovaný aj s
dopadom na príslušenstvo. Aj zmena žaloby podľa písm. E obsahuje špecifikáciu uplatňovanej sumy. Z
týchto dôvodov mala za to, že je potrebné upraviť žalobu, resp. ňou požadované plnenie. Nemala ale
záujem z konkrétnej sumy v časti svoj návrh vziať späť a v prevyšujúcej časti si spôsobiť nemožnosť
uplatňovania týchto nárokov.

44. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku a uzneseniu navrhol
potvrdiť rozsudok súdu ako vecne správny. Bol toho názoru, že žalobkyňa v odvolaniach neuviedla
žiadne také námietky a skutočnosti, s ktorými by sa súd na pojednávaniach a v rámci dokazovania
nezaoberal. K jednotlivým námietkam žalobkyne uvedených v odvolaniach sa už vyjadroval v písomných
podaniach, ktoré sú založené v súdnom spise, prípadne ústne na pojednávaniach, čo je podchytené v
zápisniciach o pojednávaní.

45. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku a uzneseniu navrhol
rozsudok aj uznesenie ako vecne správne potvrdiť. K odvolaním napadnutému I. výroku uznesenia (o
zastavení konania - poznámka odvolacieho súdu) uviedol, že má za to, že rozhodnutie je dostatočne
jasne odôvodnené, podľa jeho názoru procesný postup súdu nemal za následok odňatie možnosti
žalobcu konať pred súdom, čo dokazuje aj dĺžka sporu v danej veci. Vo vzťahu k II. výroku uznesenia sa
nevyjadroval vzhľadom na to, že odvolanie proti tomuto výroku nie je prípustné. Žalobkyňou uvádzané
dôvody odvolania nepovažoval za opodstatnené, mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav, s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie sa stotožnil a rozhodnutia ako také boli
podľa neho vydané v súlade s procesným právom.

46. Vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade bolo žalobkyni doručené 26.7.2018.

47. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu je dôvodné
lebo uznesenie v časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, čím boli naplnené dôvody pre jeho zrušenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/,c/,
ods. 2 C.s.p.

48. Napadnuté uznesenie vo výroku o čiastočnom zastavení konania vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pokiaľ súd dospel k záveru, že vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne urobený po
začatí prvého pojednávania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby (vo výške 3 061, 48 eur s prísl).

49. Z obsahu podania zo 14.9.2006 ani z obsahu podania z 13.7.2011 nevyplýva, aby žalobkyňa v časti
zobrala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. V podstate to neuvádza ani súd prvej inštancie, keď
konštatoval, že úkon žalobkyne posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby.

50. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

51. Späťvzatie žaloby je podaním v zmysle § 123 ods. 1 C.s.p. a musí obsahovať všetky zákonné
náležitosti podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p.. Účinné späťvzatie musí obsahovať zrozumiteľný, jednoznačný
a bezpodmienečný prejav vôle žalobcu vziať žalobu, prípadne jej časť, späť.

52. V predmetnej veci ani jedno zo súdom uvádzaných písomných podaní takýto prejav neobsahuje,
nedošlo teda zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby čo i len v časti, preto nesprávne postupoval súd
pokiaľ konanie v časti o zaplatenie 3.061,40 eur s prísl. zastavil.

53. Uznesenie vo výroku o nepripustení zmeny žalobného návrhu je nepreskúmateľné pre neexistenciu
dôvodov.

54. Ust. § 220 ods. 2 Cs.p. platí aj pre odôvodnenie uznesenia (§ 234 ods. 2 C.s.p.).

55. Aj uznesenie teda musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. ust. § 220 ods. 2 C.s.p.,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany
sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku aj o procesných návrhoch musí
vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne
rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd,
ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť
preskúmateľné.

56. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľné uznesenie ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

57. Podľa § 389 ods. 2 C.s.p. ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

58. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

59. V danom prípade odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh
na zmenu žaloby v zmysle podania z 13.7.2011 a 14.9.2006 nebol pripustený, vzhľadom na to, že proti
tomuto výroku odvolanie nie je prípustné, teda uznesenie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť, odvolací
súd posúdil ako odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej.

60. Odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky § 398 ods. 2 C.s.p., pre ktoré uznesenie
vo výroku o nepripustení návrhu na zmenu žaloby bolo potrebné zrušiť, pretože boli dané odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 2. Uznesenie v tejto časti je nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu nepripustil zmeny žalobného návrhu z 13.7.2011 a
14.9.2006. Okrem všeobecných zásad uplatňovaných pri posudzovaní návrhu na zmenu žalobného
návrhu, žiadnym spôsobom nevysvetlil, pre ktorý dôvod nepovažoval návrh za dôvodný, t.j. či výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, prípadne či pripusteniu
zmeny žalobného návrhu bránia iné dôvody. Súd prvej inštancie iba konštatoval, že návrh na zmenu
žaloby nepripustil. Za takýchto okolností súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni
konať pred súdom, prihliadajúc aj na skutočnosť, že o návrhu na zmenu žaloby zo dňa 3.7.2011 a
14.9.2006 bolo rozhodované uznesením zo dňa 26.5.2017, t.j. po uplynutí doby cca 11 a 6 rokov, pričom
v prípade, ak by týmito podaniami došlo aj k rozšíreniu žalobného návrhu a žalobkyňa by si tieto nároky
uplatnila novou žalobou (po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nepripustení zmeny žaloby), išlo
by o žalobu podanú po uplynutí premlčacej lehoty. Navyše tým, že súd prvej inštancie neprihliadal na
návrhy žalobkyne, resp. jej právnej predchodkyne na pripustenie zmeny žaloby, fakticky si neujasnil, čo
je predmetom tohto konania, keďže minimálne z písomného podania z 13.7.2011 vyplývajú skutočnosti,
majúce podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej a výrazným spôsobom môžu prispieť k objasneniu
predmetu konania. Uvedeným nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

61. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

62. Po vrátení veci bude úlohou súdu predovšetkým si ujasniť, čo je predmetom konania, t.j. za užívanie
ktorých nehnuteľností a v akom rozsahu sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia
lebo len po zistení, čo je predmetom konania bude možné jednoznačným spôsobom posúdiť, či
vyvlastňovacím rozhodnutím č. ÚP 1700/89-Ng z 23.9.1989 boli vyvlastňované, pre účely stavby cesty
„II/547 Košická Belá obchvat“, nehnuteľnosti, čo i len v časti, za užívanie ktorých sa žalobkyňa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia. Za tým účelom bude vhodné zadovážiť aj identifikáciu parciel pre
zistenie, či žalovaný v 2. rade je zapísaný ako vlastník aj tých častí nehnuteľností - pozemkov, ktoré
mali byť vyvlastnené právnym predchodcom žalobkyne vyvlastňovacím rozhodnutím č. ÚP 1700/89-Ng
z 23.09.1989 (viď LV č. XXX k.ú. S. O.). Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť
o návrhoch na zmenu petitu, potom posúdiť, či rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané príslušným
orgánom, či sa stalo právoplatným a či je vykonateľné. Predovšetkým bude potrebné vyporiadať sa
s tvrdením žalobkyne, že vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť lebo sa nekonalo
so skutočným vlastníkom, nebolo mu doručené rozhodnutie o vyvlastnení. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 1 Cdo3/03 (uverejnený pod č. 48/2003 ZSP), z ktorého o.i.
vyplýva, že vlastník nemôže stratiť vlastníctvo k veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého
účastníkom nebol.

63. Bude potrebné vyporiadať aj s listinným dôkazom, z obsahu ktorého vyplýva, že bolo podané
odvolanie proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu (č.l. spisu 255), t.j. či o odvolaní žalobkyne, resp. jej
právnej predchodkyne, bolo rozhodnuté.

64. Pokiaľ nedospeje k záveru, že predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie nehnuteľnosti, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobkyne, posúdi odôvodnenosť výšky uplatneného
nároku.

65. Povinnosťou súdu bude vyporiadať sa aj so vznesenou námietkou premlčania, ktorá bola v konaní
vznesená, ako aj námietkou vecnej pasívnej legitimácie.

66. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že označenie žalovaného v 1. rade nekorešponduje s názvom,
ktorý vyplýva z poverenia daného žalovaným v 1. rade jeho pracovníčke na zastupovanie v konaní. Preto
bude povinnosťou súdu posúdiť, či žalovaný v 1. rade tak ako je označený žalobkyňou má samostatnú
právnu subjektivitu.

67. V ďalšom konaní bude teda úlohou súdu po ujasnení si, čo je predmetom konania, po posúdení
(ne)dôvodnosti návrhov na zmenu žaloby, po posúdení či žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností
za užívanie ktorých sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, príp. po preskúmaní správnosti
vyčíslenej náhrady za užívanie nehnuteľností rozhodnúť o žalobe.

68. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého konania vrátane trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
posledná C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.