Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Janette Nôtová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Cb/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119268998
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6119268998.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu SetCar sk,

a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpeného advokátom
JUDr. Tomášom Zbojom, IČO: 42 072 905, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré
Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 101,69 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 101,69 € v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch)
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená dňa 12. 04. 2019 Okresnému súdu Banská Bystrica
na upomínacie konanie, domáhal voči žalovanému zaplatenia 101,69 Eur a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku
škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla, ktoré mu zapožičal

on. Po ukončení nájmu vystavil poškodenému faktúru, ktorú si uplatnil na náhradu u žalovaného.
Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal
uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti
z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť
oznámil žalovanému. Svoj nárok v konaní na náhradu škody uplatňuje v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, §
11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

2. O žalobe žalobcu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom
sp. zn. 35UP/481/2019 zo dňa 13. 05. 2019, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz
bol žalovanému doručený dňa 14. 05. 2019.

3. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v odpore

proti platobnému rozkazu uviedol, že s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasí, tento neuznáva v
celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúru ohľadom uplatňovaného nároku neeviduje vo
svojom účtovníctve a nebola mu ani doručená. Ďalej vytkol, že žaloba žalobcu nespĺňa zákonné kritériá
požadované § 132 CSP, keď v žalobe nie je uvedené o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený,ďalej nie sú uvedené údaje ohľadne zmluvy o nájme, ohľadne vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení
pohľadávok a podobne. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach žaloby v žalobe neuviedol,
tieto vyplývajú len z príloh žaloby, čo je v zmysle § 132 CSP nepostačujúce. Tiež žalobca nešpecifikoval

dôkazy, na ktoré sa odvoláva, niektoré ani len nepredložil spolu so žalobným návrhom. Konkrétne
neboli predložené všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
nájme. Tiež zo zmluvy o nájme nie je zrejmý ani počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného
motorového vozidla. Tento údaj je len ručne dopísaný vo faktúre č. XXXXXX zo dňa 22. 11. 2018, čo
považuje za nedôveryhodné. Ďalej poukázal na to, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v

obchodnomregistrizapísanéčinnostiakofaktoring,forfaiting,činadobúdaniepohľadávok,aniobchodnú
činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Na základe vedomostí o existencii ďalších
zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, možno činnosť žalobcu označiť za neoprávnené
podnikanie. K samotnému nároku žalobcu žalovaný uviedol, že tento údajný nárok žalobcu Zákon o PZP
vyslovene neuvádza, a tak isto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. Napokon vzniesol námietku, že
žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie predmetného nároku. Z uvádzaného

skutkového stavu, ktorý vychádza a ktorý súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom
vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného
potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje
žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený,
a nie on. Vzhľadom na ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka, keďže poškodený predstavoval

dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením
predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na
žalobcu nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda
mu pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v
zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením

došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky
žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených
súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného žalobcom v
predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu

pohľadávky (v zmysle uvedeného názoru však neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
nemu pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne
nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne
žalobca mienil použiť na započítanie. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Obo20/2007 zo dňa 29. 01. 2008. S poukazom na túto argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy
o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa
nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky malo byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú
žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia),

považuje takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Ďalej poukázal,
že v zmysle oznámenia ohľadne škodovej udalosti žalobcovi bez ohľadu na tieto skutočnosti poukázal
plnenie v sume 74,31 Eur.

4. Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu spolu s doručením odporu, aby sa v lehote 15-tich

dní od doručenia výzvy vyjadril k podanému odporu a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie
v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), a to výzvou, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 04. 06. 2019. Žalobca podal včas návrh na
pokračovanie v predmetnom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Zvolen, v rámci ktorého
sa vyjadril i k odporu žalovaného. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom

nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré opiera svoju žalobu,
považuje v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Žaloba bola podaná ako „návrh na vydanie
platobného rozkazu“, ktorý spĺňa náležitosti uvedené v Zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
Tiež poukázal na § 3 ods. 4 Zákona o upomínacom konaní, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno
odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k

návrhu. Svoj nárok na náhradu škody opiera o príslušné ustanovenia Zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou
považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniuveci do predošlého stavu. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností od ktorých odvodzuje svoj nárok
doplnil, že dňa 09. 10. 2019 došlo v meste Krupina ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda
Octavia, L.: H. XXXFV spôsobenej poškodenému Sassa Mode, s. r. o. Škodová udalosť bola spôsobená

prevádzkou motorového vozidla Hyundai Atos, L.: P. XXXAV, poisteného v poisťovni žalovaného. V
dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a
to zapožičaním si náhradného vozidla ev. č. T. XXXNL, ktoré žalobca zapožičal poškodenému v zmysle
zmluvy o nájme č. XXX/XX zo dňa 19. 11. 2018. Po ukončení nájmu poškodenému vystavil faktúru
č. XXXXXX zo dňa 22. 11. 2018 s dátumom splatnosti 06. 12. 2018 na sumu 211,20 Eur (176,-- Eur

bez DPH) na dobu nájmu od 19. 11. do 22. 11. 2018 poškodený je oprávnený si opravené vozidlo
prevziať nasledujúci deň po oprave, do tejto doby je oprávnený užívať náhradné motorové vozidlo ako
účelne vynaložené náklady v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov. Oznámením o poistnom
plnení zo dňa 07. 06. 2018 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú
výšku škody, čím priznal náklady len v sume 583,61 Eur. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti
uvedené v žalobe boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci

likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej
udalosti. Všetky relevantné dokumenty boli pripojené i k žalobe. Náhrada škody má plniť reparačnú
funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením
v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného motorového vozidla. V tomto
smere žalobca poukázal na viaceré súdne rozhodnutia napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22. 11. 2017. Čo sa týka tvrdenia, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý
počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, toto považoval za nepodstatné a účelové, nakoľko
tento údaj vyplýva z iného dokumentu, a to síce z faktúry č. XXXXXX. Pokiaľ však ide o námietku
neuvedenia počtu najazdených kilometrov pri prevzatí vozidla poškodeným, v danom smere poukázal
na to, že motorové vozidlo bolo zapožičané na dni, a teda nezávisle od počtu najazdených kilometrov.

V každom prípade ku súdnemu konaniu bola predložená faktúra doplnená aj o počet najazdených
kilometrov. Pokiaľ ide o nepredloženie všeobecných obchodných podmienok, žalobca ich k žalobe
pripojil. Žalobca ďalej považoval za neopodstatnené a účelové aj akékoľvek tvrdenia žalovaného o
neexistencii predmetnej pohľadávky, o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, či neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných

súdov SR neodporuje zákonu. V tomto smere poukázal na dôvody rozsudku Okresného súdu Martin
sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03. 05. 2018. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 3Cob/2/2018 námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
v obdobnom prípade neakceptoval. V danom prípade ide o odplatné postúpenie nároku na náhradu
škody.Vzmluveopostúpenídošlokvzájomnémuzápočtunárokunanáhradufakturovanéhonájomného

s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a nie so samotným nárokom na náhradu
škody, ktorý bol v zmysle zmluvy o postúpení postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo
postúpenie pohľadávky, ktorú ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V zmysle zmluvy o
postúpení pohľadávky poškodený v rámci jednej listiny uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo
k vzniku škody a súčasne postúpil mu za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím

došlo k úbytku v jeho majetkovej sfére. V danom prípade ide o štandardné postúpenie pohľadávky a
v žiadnom prípade nejde o neoprávnené podnikanie. Poškodený za účelom postúpenia pohľadávky
uzatvoril s ním dňa 22. 11. 2018 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na
náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 09. 10. 2018 z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému. V zmysle bodu 5 zmluvy

o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v
dôsledku čoho vstúpil do práv a povinností poškodeného. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného
vozidla priznanú žalovaným, túto považoval za neoprávnene krátenú pokiaľ ide o nárok na poistné
plnenie. Práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo
dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, a to až do ukončenia predmetnej

opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie
poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Poškodený nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a
ani ovplyvniť dobu jej trvania. Poškodený si vyzdvihol opravené vozidlo zo servisu hneď, ako to bolo
možné. V takýchto prípadoch je náhrada za prenájom náhradného motorového vozidla priznávaná do
dňa nasledujúceho po dni ukončenia opravy. Do tejto doby je poškodený oprávnený používať náhradné

motorové vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov. Tiež
považuje za neoprávnený odpočet tzv. nákladov, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla. V
konaní nie je sporná skutočnosť prenájmu vozidla poškodenému, čo žalovaný sám potvrdil vo svojomoznámení o poistnom plnení. Všetky podklady predložené súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko mu
boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody.

5. Vec bola tunajšiemu súdu postúpená z upomínacieho súdu na ďalšie prejednanie dňa 14. 06. 2019.
Uznesením sp.zn. 18Cb/10/2019-46 zo dňa 19. 06. 2019 tunajší súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote
15-tich dní od doručenia tohto uznesenia k predmetnému vyjadreniu žalobcu vyjadril, uviedol ďalšie
skutočnostiaoznačildôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Bolďalejpoučený,ženaneskôrpredložené
a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Uznesenie bolo riadne doručené žalovanému

dňa 26. 06. 2019. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval žiadnym spôsobom.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 10. 09. 2019 bez prítomnosti žalovaného,
ktorý bol predvolaný včas a riadne, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania, čím boli splnené podmienky ust. § 180 C.s.p. Súd oboznámil listinné dôkazy
a zistil nasledujúc stav veci.

7.Dňa09.10.2018došlovMesteKrupinakuškodovejudalostinamotorovomvozidleŠkodaOctavia,L.:
H. XXXFV spôsobenej poškodenému Sassa Mode, s. r. o. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla Hyundai Atos, L.: P. XXXAV, poisteného v poisťovni žalovaného D.F. U.. Tieto
skutočnosti vyplývajú z Oznámenia o škodovej udalosti z 09. 10. 2018 (čl. 13) a Uplatnenia nároku

na náhradu škody z 11. 10. 2018 poškodeným Sassa Mode, s. r. o. (čl. 12). V dôsledku tejto škodovej
udalosti si poškodený z dôvodu nemožnosti užívania svojho motorového vozidla, ktoré odovzdal do
opravy, prenajal u žalobcu od 19. 11. 2018 počas času opravy motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, L..
Č..: T. XXXNL na základe Zmluvy o nájme č. XXX/XX zo dňa 19. 11. 2018 (čl. 6), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky prenajímateľa (čl. 9 - 10). Denná sadzba nájomného

bola 52,80 Eur s DPH. V zmluve bolo uvedené, že prenájom náhradného vozidla bude uplatnený z PZP
vinníkaanájomcasplnomocnilprenajímateľanazastupovaniepriuplatňovanínárokunapoistnéplnenie.
V časti účelu bolo uvedené využitie vozidla na pracovné cesty, stretnutia s obchodnými partnermi Žilina,
Martin, Zvolen, Námestovo, Dol. Kubín. Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 22. 11. 2018 splatnou dňa 06. 12.
2018 fakturoval žalobca poškodenému za prenájom motorového vozidla za obdobie od 19. 11. 2018

do 22. 11. 2018 čiastku 211,20 Eur (176,00 Eur bez DPH). Poškodený faktúru prevzal, o čom svedčí
podpis poškodeného na tejto faktúre. Podľa faktúry č. XXX XXXXXX vystavená spol. Autokomplex, s. r.
o., Nováky zo dňa 21. 11. 2018 bola poškodenému účtovaná oprav vozidla vykonávaná v období od 19.
11. do 21. 11. 2018 (predbežný termín dokončenia 22. 11. 2018). Tieto skutočnosti ani dôkazy žalovaný
nerozporoval.

8. Žalovaný listom Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07. 12. 2018, ktorý adresoval žalobcovi oznámil,
že dňa 04. 12. 2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti a v prílohe tohto listu predložil výpočet výšky
plnenia. List obsahuje aj vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie s tým, že neprimeranú dennú
sadzbu vzhľadom na typ vozidla upravuje na 38,33 Eur bez DPH, zmena technickej hodnoty vozidla po

dobu zapožičania náhradného vozidla, evidencia dlhu na poistnej zmluve č. XXXXXXXXX 9,72 Eur. V
prílohe bolo vyčíslené plnenie: Fa č. XXXXXX v sume 176,00 €, neprimerané náklady - 61,00 €, zmena
techn. hodnoty vozidla - 25,11 €, pevné prev. náklady 0,01x586 km -5,86 €, dlž. poistné - 9,72 €, po
krátení výsledné poistné plnenie predstavovalo čiastku 74,31 Eur.

9. Dňa 22. 11. 2018 bola uzatvorená medzi žalobcom a poškodeným Zmluva o postúpení pohľadávky
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka z bodu 1. ktorej vyplýva, že poškodený má peňažnú
pohľadávku voči žalovanému (ďalej len „poisťovňa“), ide o nárok na náhradu účelne vynaložených
nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 09. 10. 2018 na
vozidle Škoda Octavia, L.: H. XXXFV vo výške 176,-- Eur. Z bodu 2. tejto zmluvy vyplýva, že postupca

touto zmluvou postupuje žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1. V bode 4. bola dojednaná odplata
za postúpenie pohľadávky vo výške 176,-- €, ktorá zodpovedá fa. č. XXXXXX vystavenej žalobcom ako
prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za prenájom motorového vozidla. Z bodu 5. Zmluvy vyplýva,
že sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných nárokov (na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo), pričom žalobca si bude pohľadávku podľa

bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postupca - poškodený žalovanému listom zo
dňa 22. 11. 2018 oznámil, že dňa 22. 11. 2018 postúpil svoju pohľadávku voči poisťovni spočívajúcu
v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúcu z poistnej udalosti zo dňa 09. 10. 2018 a toz titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 176,00 Eur,
na spoločnosť SetCar sk, a.s.

10. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 381/2001 Z. z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

11. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

13. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Podľa ods. 3, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

15. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v sume 101,69 Eur, ktorá
vznikla poškodenému spol. Sassa Mode, s. r. o. v dôsledku vynaloženia nákladov za používanie
náhradného motorového vozidla v období od 19. 11. 2018 do 22. 11. 2018 v dôsledku poškodenia

jeho motorového vozidla pri dopravnej nehode dňa 09. 10. 2018, ktorá bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla vinníka - poisteného u žalovaného na základe povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.
z. Súd sa najskôr zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v konaní na uplatnenie nároku. Táto námietka posúdená súdom bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku v konaní bola preukázaná zmluvou o
postúpenípohľadávkyzodňa22.11.2018aoznámenímopostúpenípohľadávkyžalovanému.Zobsahu
zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že jej predmetom bola pohľadávka poškodeného
voči žalovanému vo výške 176,00 € Eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č.
381/2001 Z. z., t.j. išlo o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného

motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 09. 10. 2018. Poškodený podľa
§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka túto pohľadávku postúpil žalobcovi, ktorý sa zaviazal uhradiť
za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 176,00 Eur, ktorá zodpovedá fa. č. XXXXXX vystavenej
žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi za prenájom motorového vozidla. V bode
5. zmluvy o postúpení pohľadávky je uvedené, že vzájomné nároky si strany zmluvy o postúpení

pohľadávky vzájomne započítali. Započítali si nárok žalobcu proti poškodenému na úhradu nájomného
za náhradné vozidlo a nárok poškodeného proti žalobcovi na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky.
Zápočet sa netýkal samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol predmetom postúpenia, t. j. nemohlo
dôjsť k zániku povinnosti žalovaného na plnenie z pohľadávky poškodeného uvedeným zápočtom. V
predmetnej veci predmetom konania je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v spojení so zákonom č. 381/2001 Z. z., t. j. nárok na náhradu nákladov spojených s odstraňovaním
dôsledkov poškodenia. Nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle §
525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie obsahuje výnimky zo všeobecne platnej zásady,že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť akákoľvek pohľadávka. Súd dospel k záveru,
že žalobca je aktívne legitimovaný.

18. Všeobecným právnym predpisom, ktorý upravuje okolnosti zodpovednosti za škodu je Občiansky
zákonník. Vo všeobecnosti v právnej teórii aj v súdnej praxi sa pod pojmom škoda rozumie ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom. Rozoznáva sa pritom skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou (ktorú si žalobca
v tomto prípade uplatňuje) sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného, prípadne i náklady potrebné

na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené
so vznikom a zisťovaním škody. Uplatnený nárok na náhradu škody v dôsledku vynaloženia nákladov
za použitie náhradného vozidla spadá pod § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. a vynaloženie
týchto nákladov zo strany poškodeného možno charakterizovať ako skutočnú škodu, ktorá mu vznikla
v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla pri škodovej udalosti, ktorou bola dopravná
nehoda.Ztituludopravnejnehodyakoškodovejudalostibolpoškodenývylúčenýzmožnostiužívaťsvoje

poškodené motorové vozidlo. V príčinnej súvislosti s touto škodovou udalosťou na základe uzavretej
zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla medzi poškodeným a žalobcom, bolo poškodenému
poskytnuté náhradné motorové vozidlo, a to v období od 19. 11. 2018 do 22. 11. 2018, za užívanie
ktoréhožalobcapoškodenémupreukázateľnevystavilvyúčtovaciufaktúruč.XXXXXX načiastku176,00
Eur bez DPH. K úhrade predmetnej faktúry došlo v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky

zápočtom. Poškodený tak za prenájom motorového vozidla žalobcovi nájomné vyúčtované faktúrou
žalobcu uhradil. Tým došlo ku škode na majetku poškodeného, a teda ku vzniku škody v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou, ktorý nárok na náhradu spadá pod už uvedené ustanovenie § 4
ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z., pričom úhradu faktúry zo strany poškodeného formou
zápočtu vo vzťahu k žalobcovi možno charakterizovať ako skutočnú škodu. Že ide o skutočnú škodu v

príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou napokon uznal i sám žalovaný, keď ako skutočnú škodu pri
likvidácií škodovej udalosti priznal na túto čiastočný nárok v sume 74,31 Eur. Poškodený nemal žiadnu
zodpovednosť za vznik dopravnej nehody. V dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinila prevádzka
motorového vozidla poisteného u žalovaného prišiel poškodený o možnosť prepravy svojim motorovým
vozidlom, preto je pochopiteľné, že situáciu riešil prenájmom motorového vozidla na nevyhnutný čas

opravy svojho poškodeného motorového vozidla, o to zvlášť, že sa jedná o podnikateľskú právnickú
osobu, kde je obvyklé, priam nevyhnuté pre účely podnikania využívanie motorového vozidla. Napokon
žalovaný v konaní ani nenamietal, že táto škoda nie je v príčinnej súvislosti s danou škodovou udalosťou,
len namietal všeobecne, že tento nárok Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla výslovne neuvádza, a že ho výslovne neuvádza ani

Občiansky zákonník. Náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú skutočnou škodou,
zaplatením nájomného sa zmenšuje existujúci majetkový stav poškodeného. Náklady prenájmu sú
neočakávané výdavky, ktoré by poškodený nemal pokiaľ by mohol riadne užívať svoje motorové vozidlo,
teda keby ku škode nedošlo. Tieto náklady na náhradné vozidlo nepochybne majú byť hradené z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a poškodený je oprávnený si uplatňovať tieto náklady v poisťovni, v ktorej je poistené motorové
vozidlo, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu. Žalobca v priebehu konania dostatočným spôsobom popísal
skutkový stav, od ktorého odvodzuje nárok na náhradu škody. Pokiaľ žaloba neuvádzala podrobne
všetky skutkové okolnosti, tento stav bol doplnený v priebehu súdneho konania vyjadrením žalobcu k
podanému odporu, na ktoré žalovaný už nereagoval žiadnym spôsobom. Preto súd v ďalšom považoval

tieto skutkové okolnosti za nesporné.

19. Žalobca v žalobe uplatnil čiastku 101,69 €, ktorá zodpovedá sume nájomného 179,00 €, po
započítaní žalovaným priznanej sumy 74,31 €. Z uvedených dôvodov súd potom nárok žalobcovi prisúdil

v celom rozsahu.

20. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane
náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný, preto mu súd priznal nárok
voči žalovanému na plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.