Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10C/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918204084
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6918204084.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci žalobcu: E. B. K.,
s.r.o., IČO: XXXXXXXX, N. R., D. XXX, zastúpený: JUDr. Pavol Balog, advokát so sídlom Železničná
6/1, Rimavská Sobota, proti žalovaným: 1/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., E. X/XX a 2/ X.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., E. X/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e s a podielové spoluvlastníctvo žalobcu E. B. K., s.r.o., IČO: XXXXXXXX, N. R., D. XXX a
žalovaných 1/ A. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., E. X/XX a 2/ X. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S., E.Q. X/XX, k nehnuteľnostiam parcela č. XXX E KN, orná pôda o výmere 1025 m2, parcela
č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere 286 m2, parcela č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere 106 m2,
ktoré sú vedené Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor, na LV č. XXX, Obec N. R.,
katastrálne územie N. R., a v y p o r i a d a v as a tak, že parcela č. XXX E KN, orná pôda o
výmere 1025 m2, parcela č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere 286 m2, parcela č. XXX/X E KN, orná

pôda o výmere 106 m2, s a p r i k a z u j e do vlastníctva žalobcu E. B. K., s.r.o., IČO: XXXXXXXX,
N. R., D. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1.
2.Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ A. C. na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu
88,60 € a žalovanému 2/ X. C. na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 88,60 €, do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

3.Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2 / nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa svojou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, k. ú. N. R.. Uviedol, že žalobca je spoluvlastníkom
nehnuteľností v katastrálnom území N.Ľ. R., vedených na LV č. XXX, parcela č. XXX E KN, orná pôda
o výmere 1025 m2, parcela č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere 286 m2, parcela č. XXX/X E KN,
orná pôda o výmere 106 m2, so spoluvlastníckym podielom 6/8 v pomere k celku. Žalovaný A. C.
je tiež spoluvlastníkom na uvedených nehnuteľnostiach v katastrálnom území N. R., na LV č. XXX,

parcela č. XXX E KN, orná pôda o výmere 1025 m2, parcela č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere
286 m2, parcela č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere 106 m2, so spoluvlastníckym podielom 1/8 v
pomere k celku. Žalovaný X. C. je tiež spoluvlastníkom na uvedených nehnuteľnostiach v katastrálnom
území N. R., na LV č. XXX, parcela č. XXX E KN, orná pôda o výmere 1025 m2, parcela č. XXX/
X E KN, orná pôda o výmere 286 m2, parcela č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere 106 m2, so
spoluvlastníckym podielom 1/8 v pomere k celku. Vzhľadom k tomu, že hospodárske stredisko žalobcu

vo Veľkých Teriakovciach na ktorom sú postavené rôzne hospodárske budovy a cesty, je situované
aj na parcelách č. XXX, XXX/X a XXX/X, pre podnikateľské činnosti žalovaného má veľký význam
vysporiadanie vlastníckych pomerov. Naproti tomu žalovaní o predmetné parcely vôbec neprejavujúzáujem. V minulosti konateľ žalobcu opakovane kontaktoval žalovaných spoluvlastníkov so zámerom
vysporiadať spoluvlastníctvo jeho zrušením a odkúpením spoluvlastníckych podielov od žalovaných.
Žalovaní nemali záujem o vyporiadanie spoluvlastníctva a v súčasnej dobe už ani nepreberajú poštu.

2.Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že dediči po zosnulej G. C. dodnes nie sú usporiadaný,
určenie vlastných častí dedičstva majetku, registráciu pozemkov a odkolíkovanie, tým pádom sú
nepredajné. Žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril.

3.Súd pojednával v neprítomnosti žalovaných, ktorí mali doručenie predvolania vykázané, svoju neúčasť
neospravedlnili, nežiadali o odročenie pojednávania.

4.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z LV, predžalobnou
výzvou na vyporiadanie spolu s doručenkami, vyjadrením žalovaného 1, osvedčením o dedičstve,
vyjadrením Dr. Baloga k vyjadreniu žalovaného 1/.

5.Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. N. R. súd zistil že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností v
katastrálnom území N. R., vedených na LV č. XXX, parcela č. XXX E KN, orná pôda o výmere 1025
m2, parcela č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere 286 m2, parcela č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere
106 m2, so spoluvlastníckym podielom 6/8 v pomere k celku. Žalovaný A. C. je tiež spoluvlastníkom

na uvedených nehnuteľnostiach v katastrálnom území N. R., na LV č. XXX, parcela č. XXX E KN, orná
pôda o výmere 1025 m2, parcela č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere 286 m2, parcela č. XXX/X E KN,
orná pôda o výmere 106 m2, so spoluvlastníckym podielom 1/8 v pomere k celku. Žalovaný X. C. je tiež
spoluvlastníkom na uvedených nehnuteľnostiach v katastrálnom území N. R., na LV č. XXX, parcela č.
XXX E KN, orná pôda o výmere 1025 m2, parcela č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere 286 m2, parcela

č. XXX/X E KN, orná pôda o výmere 106 m2, so spoluvlastníckym podielom 1/8 v pomere k celku.

6.V katastrálnom území N. R. sa hodnota ornej pôdy pohybuje v rozmedzí od 0,20 €/m2 po hodnotu
0,50 €/m2. Celková výmera všetkých troch nehnuteľností je 1417 m2, podiel pripadajúci na žalovaného
A.F. C. je 177,12 m2. Hodnota podielu pri cene 0,50 €/m2 je 88,60 €. Podiel pripadajúci na žalovaného

X. C. je 177,12 m2. Hodnota podielu pri cene 0,50 €/m2 je 88,60 €.

7.Podľa § 142 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (ods. 1).
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. (ods. 2).

Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k
novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti. (ods. 3).
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia
súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve 50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich
pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok,
alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

8.Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že účelom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a
vyporiadanie doterajších vzťahov. Rozhodnutím súdu podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú
nové hmotnoprávne vzťahy, preto ide o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Okrem zistenia
okruhu spoluvlastníkov a výšky ich podielov podstatnými otázkami, ktorými sa súd musí zaoberať, je

otázka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva pri dodržaní zákonom stanovenej postupnosti spôsobov
vyporiadania. Prvý spôsob vyporiadania, a to reálna deľba nehnuteľnosti, prichádza do úvahy len
vtedy, keď je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. V ustanovení § 142 OZ je zakotvený spôsob
zrušenia podielového spoluvlastníctva a to na základe súdneho rozhodnutia. Vzťah medzi zrušenímspoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov a rozhodnutím súdu vychádza z uprednostnenia dohody
spoluvlastníkov.Akvšakknejnedôjde(niejerozhodnézakéhodôvodu),nastupujespôsobvyporiadania
súdom, ktorého význam spočíva aj v tom, že garantuje zrušenie spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie

fungovanie objektívne nie je možné. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je vždy
návrhové a osobou oprávnenou podať návrh je výlučne spoluvlastník, bez ohľadu na veľkosť jeho
spoluvlastníckeho podielu. Občiansky zákonník taxatívne vymedzuje možné spôsoby vyporiadania
podielového spoluvlastníctva: a) reálne rozdelenie veci, b)prikázanie veci jednému (alebo viacerým)
spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi podľa ich

podielov.

9.V predmetnom spore sa žalobca domáha na žalovaných zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX pre k.ú. N. R., nakoľko k jeho zrušeniu a
vyporiadaniu nedošlo dohodou. Ak dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nebola
možná,žalobajepodanádôvodne,pretožežalobcovinezostávaničiné,akoobrátiťsanasúdsožalobou

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V danom prípade sa uplatňuje zásada, že nikto
nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom zväzku, preto ak žalobca v takomto
zväzku zotrvať nechce, a dohodnúť sa s ostatnými spoluvlastníkmi nevedel, nič iné mu nezostalo, ako
podať predmetnú žalobu.

10.Preto má súd za to, že žaloba je podaná dôvodne a je dôvodné, aby súd pristúpil k tomu,
aby zrušil a následne podľa zákonných zásad vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu.
Z uvedeného dôvodu súd svojim prvým výrokom rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo strán
sporu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, nakoľko zistil, že žalobca nemieni zotrvať
v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými a nevedel sa dohodnúť na zrušení a vyporiadaní tohto

podielového spoluvlastníctva. Pritom súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by
súd nezrušil a následne nevyporiadal predmetné spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe žaloby
žalobcu.

11.Následne súd pristúpil k tomu, že sa zaoberal vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a to podľa

spôsobov, ako ich vymenúva Občiansky zákonník: a) reálne rozdelenie veci, b)prikázanie veci jednému
(alebo viacerým) spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi
podľa ich podielov.

12.Aj keď nikto nenavrhol zrušenie podielového spoluvlastníctva pozemkov ich delením, súd sa

prioritne zaoberal touto možnosťou, mal však za to, že reálne rozdelenie pozemkov nie je dobre
možné a takáto forma vyporiadania by sa priečila aj zákonu, pretože nemôže na základe právneho
úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť
rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o
poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. Okrem toho

podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je to dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len
faktickoumožnosťouatechnickouvykonateľnosťourozdelenia,aleajfunkčnýmopodstatnenímtakéhoto
rozdelenia. Významné je aj hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia, v tomto smere ide jednak o
objektívnu výšku uvažovaných nákladov a jednak o subjektívne stanovisko spoluvlastníkov participovať
na týchto nákladoch. Teda súd konštatuje, že bez ohľadu na právnu úpravu § 23 ods. 2 zákona č.

180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, by ani nebolo dobre
možné, aby sa predmetné pozemky reálne rozdelili vzhľadom na ich polohu a umiestnenie medzi inými
nehnuteľnosťami, bez náležitého prístupu k nim z akejkoľvek miestnej cestnej komunikácie. Ich delením
na malé časti by došlo k ich znehodnoteniu a jeho oddelené časti by nemohli slúžiť stanovenému účelu.
Okrem toho, ich reálne rozdelenie by si vyžadovalo vypracovanie geometrického plánu a nikto v konaní

vypracovanie takéhoto plánu nenavrhol a ani nežiadal a s takýmto delením za pomoci geometrického
plánu by boli spojené zvýšené náklady za samotný geometrický plán ako aj následné reálne vytýčenie
pozemkov v prírode a ich prípadné oplotenie či akékoľvek iné ohradenie.

13.Vzhľadom na to, že reálne rozdelenie nehnuteľností nebolo dobre možné, pristúpil súd k vyporiadaniu

podielového spoluvlastníctva a to druhým spôsobom - prikázaním vecí jednému (alebo viacerým)
spoluvlastníkom za náhradu. V danom prípade sa javilo ako najvhodnejšie riešenie prikázanie veci do
výlučného vlastníctva žalobcu v súlade s jeho žalobou, ktorý má záujem o tieto nehnuteľnosti a aj ich
reálne užíva. Pre rozhodnutie sú v danom prípade zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckychpodielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Možno prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a
akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Aplikujúc uvedené

zásadysúdmázato,žejedôvodné,abyprikázalspornénehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctvažalobcu.
Žalobca s takýmto návrhom súhlasí (sám to v žalobe žiada), je solventný na vyplatenie vyporiadavacieho
podielu, je väčšinový spoluvlastník, z hľadiska hospodárenia je pre neho účelné aby tieto nehnuteľnosti,
ktoré užíva aj vlastnil.

14.Prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s jeho povinnosťou
vyplatiť primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu rozhodnutím
súdu vylúčený. Súdna prax sa musela vysporiadať s koncepciou primeranej náhrady z pohľadu, akým
spôsobom má byť stanovená jej výška. Za primeranú náhradu za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena v
danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny
celej veci, nie cenou, za ktorý by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.

15.Pri určení primeranej náhrady za vyporiadaný podiel súd vychádzal z hodnoty, ktorú uviedol do žaloby
žalobca. V konaní totiž ani nebolo sporné (žalovaný nemal voči určeniu výšky hodnoty nehnuteľností zo
strany žalobcu námietky), že v katastrálnom území Veľké Teriakovce sa hodnota ornej pôdy pohybuje
v rozmedzí od 0,20 €/m2 po hodnotu 0,50 €/m2. Celková výmera všetkých troch nehnuteľností je 1417

m2, podiel pripadajúci na žalovaného A. C. je 177,12 m2. Hodnota podielu pri cene 0,50 €/m2 je 88,60
€. Podiel pripadajúci na žalovaného X. C. je 177,12 m2. Hodnota podielu pri cene 0,50 €/m2 je 88,60
€. S poukazom na uvedené súd určil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ A. C. na náhradu
jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 88,60 € a žalovanému 2/ X. C. na náhradu jeho spoluvlastníckeho
podielu sumu 88,60 €, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

16.Čo sa týka stanovenia hodnoty nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania súd uvádza, že
podporne použil na verifikáciu žalobcom uvedených hodnôt prílohu zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, z ktorého vyplýva, že
vo N.L. R. je hodnota ornej pôdy 0,3306 eur za m2, takže žalobca v žalobe uvádza a vychádza aj pri

stanovení vyporiadavacieho podielu z vyššej ako takto zákonom určenej hodnoty.

17.Čo sa týka námietok žalovaného 1/, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení súd uvádza, že sú právne
irelevantné, nakoľko žalovaný 1/ sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v zmysle predloženého osvedčenia o
dedičstve, jeho spoluvlastnícky podiel jasne vyplýva z listu vlastníctva a podiely v prírode vyznačené -

„vykolíkované“ ani nemôžu byť, nakoľko ide o podielové spoluvlastníctvo.

18.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 C.s.p..a plne úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžežalovanýpodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaKrajský
súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.(ods. 3).

Ak povinní dobrovoľne nesplní, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.