Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220667
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117220667.2

Rozhodnutie

OkresnýsúdPrešov,sudcomJUDr.MarekomBujňákom,vprávnejvecižalobcuPrimabankaSlovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej I.. I. J., T.. XX.X.XXXX, H.
D. XXX, B. G., o zaplatenie 4.111,59 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 348,86 eura s prísl. zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 096,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1 487,26 eura od 25.7.2017 do 22.11.2017, zo sumy 1387,52 eura od 23.11.2017
do 25.1.2018, zo sumy 1262,96 eura od 26.1.2018 do 10.5.2018, zo sumy 1138,40 eura od 11.5.2018
do 21.6.2018, zo sumy 1096,88 eura od 22.6.2018 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach po 50 eur splatných vždy do 30. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.9.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na
zaplatenie sumy 4.111,59 eura s príslušenstvom. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že dňa 3.1.2014
uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. 97674 (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur. Bonita žalovanej bola overená v súlade s
§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných
mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná splatiť do 20.12.2023. Po

vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobca, na základe
výzvy na predčasne splatenie úveru, rozhodol o predčasnej splatnosti dňa 24.7.2017 a to po zaslaní
upozornenianaomeškanieamožnosťpredčasnéhozosplatneniadruhouupomienkouzodňa22.5.2017.
Pohľadávka ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 4.402,78 eura a pozostávala z istiny vo výške
4.111,59 eura, úrokov vo výške 228,96 eura (do zosplatnenia), úrokov z omeškania vo výške 2,23 eura
(do zosplatnenia), poplatkov vo výške 60,- eur, ktoré si neuplatňuje a poplatkov za poistenie schopnosti

splácať úver vo výške 0,- eura. Po zosplatnení žalovaná neuhradila žiadnu sumu. Žalobca si zároveň
uplatnil úrok z omeškania a zmluvný úrok z nezaplatenej istiny, na ktorý podľa jeho názoru má nárok
do vrátenia peňažnej istiny.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe namietala, že zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatenýmzostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Taktiež
namietala nárok žalobcu na úrok po zosplatnení.

3. Žalobca v replike uviedol, že adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť bola uvedená v úverovej zmluve ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach
banky a tiež v obchodných podmienkach pre úvery občanov. Tvrdenie žalovanej je preto v tomto smere
nepravdivé. K rozčleneniu splátky na jednotlivé zložky dlhu uviedol, že aktuálne znenie zákona č.
129/2010 Z.z. v ust. § 9 ods. 2 nevyžaduje rozčlenenie mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na

jednotlivé zložky dlhu osobitne s prislúchajúcimi dátumami splatnosťami. Z uvedeného dôvodu aktuálne
znenie zákona nie je v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES. Ďalej uviedol, že Slovenská republika
v rámci písomného vyjadrenia ku konaniu k Smernici 2008/48/ES listom z 11.5.2015 značka 00260/
Os/2015/AC uviedla, že relevantné znenie zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné
určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné
úroky a poplatky. Žalobca má za to, že zmyslom a účelom právnej úpravy spotrebiteľných úverov je

informovanosť spotrebiteľa zakladajúca sa na jednoznačnom vymedzení rozsahu svojho záväzku. Tento
cieľ je naplnený aj bez toho, aby bol spotrebiteľ pri uzatvorení informovaný v číselnom vyjadrení o tom,
čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky, pokiaľ z ostatných ustanovení
Zmluvy musí byť rozsah záväzku priemernému spotrebiteľovi zrejmý. Prísnejší výklad príslušných
zákonných ustanovení je v rozpore s predmetnou Smernicou ES a neobstojí ani v zmysle aktuálnej

judikatúry. Poukázal na rozsudok v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - Ochrana spotrebiteľa
Spotrebiteľský úver - čl. 1, č.l. 3 písm. m), čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 22. ods. 1 a čl. 23 - VEC C-42/15 v
časti Náležitosti, ktoré sa majú uviesť v zmluve o úvere na dobu určitú - Dôsledky neuvedenia povinných
informácií - Proporcionalita, v ktorom Súdny dvor rozhodol - v časti dotýkajúcej sa aj predmetu tohto
odvolania - takto: Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle; že nie je

nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.
1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu

o úvere bez úrokov a poplatkov, (LEN) pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Taktiež poukázal na stanovisko odboru ochrany
finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej. K
nároku na zmluvný úrok po zosolatnení uviedol, že Vychádzajúc z ustanovenia§ 497 Obchodného

zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré
nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov,
predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu
ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv
omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka,

samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka
vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných
prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého,
ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je
povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru

do jeho splatenia. Poukázal na komentár IURA EDITION k Obchodnému zákonníku, podľa ktorého: „Z
podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka
platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503
ods. 3. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j.
dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne." „Pri úverovej zmluve

Ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch
nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty,
ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že poomeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z
omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny
charakter), a preto je, samozrejme, rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou

môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade." Ďalej poukázal na Návrh
zákona z roku 2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahoval pod č. 5. ustanovenie, ktorým
sa navrhovalo nasledujúce doplnenie Občianskeho zákonníka: V § 53 ods. 9 sa na konci pripája táto
veta: „Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa

§ 565". Takto navrhované znenie bolo bližšie vysvetlené v dôvodovej správe: „V súvislosti súpravou
režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných
prostriedkovpatriadodávateľovilendouplatneniaprávapodľa§565Občianskehozákonníka.Vzhľadom
na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že
tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové
zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného

plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala
úverová zmluvy ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto
prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa
bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové
zosplatnenie úveru".

4. Žalovaná v replike poukázala na aktuálny rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn. 9Co/278/2017
zo dňa 23.01.2018, kde súd skonštatoval: „...Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda
od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec

Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a
splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a

splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov... V
danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však
neznamená,žesamábezďalšiehoautomatickyuplatniťpredvnútroštátnymprávomSmernica.Vtaktom
prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy
účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore

medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže
použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. ...V prípadoch, kedy súdy Slovenskej
republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto

dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ...Odvolací súd je preto
názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-42/15, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
a v prípade absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských
úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“ K

zmluvnému úroku po zosplatnení poukázala rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/25/2017 zo
dňa 19.12.2017, v ktorom konaní bol žalobca účastníkom. Súd v danom rozsudku o.i. skonštatoval : „...
Nemali by byť pochybnosti, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že
možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje
dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to

dohodnutéúroky.Odzačiatkusaprirodzenesledujúúrokynadohodnutúdobu,ktorejkonieczavršujetzv.
splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo
splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť
zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je
ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach

o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§§ 657,658). Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon
priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj inénároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia).
Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia
práva.... Sotva by sa dalo veriť, že by nielen žalobca, ale akákoľvek banka v čase kontraktácie

zakladala odplatu za poskytnutie úveru za iné obdobie ako dohodnuté úverové obdobie alebo že by
s úverom spájala výhodu pre prípad omeškania. Naopak od každého veriteľa konajúceho s odbornou
starostlivosťou sa očakáva, že cenu za úverovú službu zjednáva na úverové obdobie na dobu trvania
úverovej služby do splatnosti pohľadávky. Preto práve úroky za úver do splatnosti úveru vyjadrujú cenu
úveru a sú teda pojmovo jednoznačne odlíšiteľné od sankcií za omeškanie s plnením dlhu spotrebiteľa.

Pre prípad omeškania nie inštitút ceny úveru, ale rôzne sankčné mechanizmy za neplnenie povinnosti
riešia krízu spojenú s omeškaním... Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili
v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v
zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním
spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.. Zmena záväzku logicky

prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa
a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako
uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to
veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím
jednostranným adresovaným právnym úkonom... Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej

povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a
stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá
povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva
stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento

stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu
peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých

dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok, iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu

požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty
nárokuveriteľanaúrokyzapožičaniepeňažnýchprostriedkovodspotrebiteľazaobdobiepozosplatnení.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému

vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd

takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“

4. Žalobca v duplike poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018 č.k. 3 Cdo
146/2017, ktorým Najvyšší súd SR považoval dovolanie žalobcu v otázke nutnosti rozpisu splátky v
zmluve za prípustné a dôvodné. Uviedol, že vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady87/102/EHS, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra
2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených v uznesení, predmetné ustanovenie

je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné
ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale

len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 9.5.2018 uviedla, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky
predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil,
že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré
boli použité pre výpočet RPMN. Uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11. 05.

2017 sp. zn. 5Co/59/2017.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.5.2018 uviedol, že všetky predpoklady použité na výpočet RPMN
v zmluve uvedené sú, a ide o nasledovné: výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky,
termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum

zmluvy. Zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje, uvádzať v zmluve konkrétny matematický
výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať,
ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť,
čo banka, ako vyplýva z vyššie uvedeného, splnila. Zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus
alebo vynucovanie náležitosti zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť

zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku, a máme zato,
že všetky náležitosti uvedené v zmluve boli dostatočné. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Prešove č. k. 14Co/26/2017 zo dňa 27.3.2018, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené
a vec vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd považoval záver súdu prvého stupňa o absencii uvedenia
všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov za nedostatočne

preskúmateľné,nakoľkozmluvaobsahujeajúdajoRPMNalenvšeobecnýodkaznato,akýmspôsobom
sa vyčísľuje RPMN, je v tomto smere pre záver o nepreskúmateľnosti či nezrozumiteľnosti tejto zmluvy
nepostačujúci.

7. Žalobca podaním zo dňa 22.6.2018 zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 348,86 eura z dôvodu

toho, že žalovaná dňa 22.11.2017 uhradila sumu 99,74 eura, dňa 25.1.2018 sumu 124,56 eura a dňa
10.5.2018 sumu 124,56 eura.

8. Podaním zo dňa 12.7.2018 žalovaná uviedla, že dňa 09.05.2018 uhradila 124,56 eura a dňa
21.06.2018 sumu 41,52 eura. Ďalej požiadala o splácanie dlžnej sumy v splátkach, pretože jej mesačný

príjem za polovičný invalidný dôchodok je 206,70 eura a príjem z dohody o pracovnej činnosti je 50,79
eura, manželov príjem je 440,- eura a prídavky za jedno školopovinné dieťa 23.68 eura, spolu príjem
721,17 eura. Má výdavky: plyn, elektrina, voda, RTVS. tel.stanice - 163,- eur, hypotéka slsp na rod. dom
- 639,74 eura mesačne, prvá oddlžovania - 210,- eur mesačne, consumer holding dve splátky po 50,-
eur mesačne a 30,- eur mesačné - spolu 80,- eur, cetelem karta - splátky 68,- eur mesačne, výdavky

spolu - 1160, 74 eura.

9. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazmi a to Úverovou zmluvou na č.l. 6-7, Všeobecnými
obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko a.s. účinnosť od 1.2.2014 na č.l. 8-22, Opakovaným
upozornením na č.l. 23, Výzvou na predčasné splatenie úveru na č.l. 24, Všeobecnými obchodnými

podmienkami Prima banka účinnosť od 1.8.2017 na č.l. 25-36, Sadzobníkom poplatkov na č.l. 37,
Prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia na č.l. 38-39, Prehľadom splácania po predčasnom
zosplatnení na č.l. 40, Stavom omeškaných splátok na úvere na č.l. 41, Vyjadrením žalovanej na č.l.
51-52, Vyjadrením žalobcu na č.l. 55-61, Vyjadrením žalovanej na č.l. 65-66, Vyjadrením žalobcu na
č.l. 69, Rozsudkom na č.l. 71-76, Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach na č.l. 77-82, Vyjadrením

žalovanej na č.l. 84-85, Vyjadrením žalobcu na č.l. 90, Uznesením Krajského súdu v Prešove na č.l.
92-97, Vyjadrením žalobcu a čiastočným späťvzatím na č.l. 99, listinou - Úver poskytnúť na č.l. 101-102,
Výpisom z účtu na č.l. 103-106, Reportom na č.l. 107-113, Ospravedlnením neúčasti na pojednávaní na
č.l. 115, Výpisom z účtu na č.l. 116, Detailom platby na č.l. 117, Výplatnou páskou na č.l. 118, Výpisom zplatieb na č.l. 119, Výpisom z osobného účtu na č.l. 120, Výpisom z účtu na č.l. 121, Platobnými dokladmi
na č.l. 122 a zistil tento skutkový stav:

10. Strany konania uzatvorili dňa 3.1.2014 úverovú zmluvu č. 0000000000097674, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120
mesačných splátkach po 83,66 eura. V zmluve si strany dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške
250,- eur a ročnú úrokovú sadzba vo výške 15,9%. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola
vo výške 19,03% a priemerná hodnota RPMN vo výške 19,35%. Konečná splatnosť úveru bola dňa

20.12.2023.

11. Listom zo dňa 24.7.2017 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaná bola vyzvaná na
zaplatenie sumy 4.402,78 eura do 3.8.2017.

12. Podľa prehľadu splácania žalovaná uhradila celkovú sumu 3.262,74 eura. Podľa vyjadrenia zo dňa

22.6.2018 žalovaná po zosplatnení uhradila dňa 22.11.2017 sumu 99,74 eura, dňa 25.1.2018 sumu
124,56 eura a dňa 10.5.2018 sumu 124,56 eura..

13. Z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že dňa 3.1.2014 bola žalovanej vyplatená suma 4.750,- eur.

14. Z výpisu z účtu (č.l. 116) vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 21.11.2017 sumu 99,74 eura, dňa
25.1.2018 sumu 124,56 eura, dňa 9.5.2018 sumu 124,56 eura a dňa 21.6.2018 sumu 41,52 eura.

15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods.1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

20. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v ZoSÚ. Tento zákon v § 1 ods. 2
definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.21. Podľa § 9 ods. 1,2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

23.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

25. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa § 146 ods. CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 348,86 eura s prísl. skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd konanie o zaplatenie sumy
348,86 eura s prisl. spolu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zastavil.

28. Predmetom konania zostalo rozhodnúť o zaplatení sumy 3.762,73 eura s prisl.

29. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,
konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná
v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.

30.Právnyvzťahstránsúdposúdilpodľanoriemspotrebiteľskéhopráva,atopodľaosobitnéhoprávneho
predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného
právneho predpisu Občianskeho zákonníka.

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany konania uzatvorili dňa 3.1.2014 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu túto zmluvu súd ex offo podrobil kontrole,
či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy. Popreskúmaní predmetnej Zmluvy súd dospel k záveru, že táto neobsahuje údaj o celkovej výške úveru
podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ a v zmluve je nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súdny dvor
EÚ v rozsudku C-377/14 vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s. ustálil

výklad celkovej výške úveru tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod
I prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania
úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si
poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto
spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaná na základe zmluvy o úvere reálne čerpala sumu 4.750,- eur

(úver znížený o poplatok za poskytnutie úveru 250,- eur), čo vyplýva z výpisu z účtu žalovanej, pričom
v zmluve je uvedený nesprávny údaj 5.000,- eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o
celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec. Takáto nesprávna celková výška úveru má v konečnom
dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa,
keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru.

32. Zmluva ďalej neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Tento údaj sa v zmluve nenachádza. Z hľadiska ochrany
spotrebiteľa na mieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť tohto údaja a musí byť obsahom
Zmluvy, ku ktorej účastníci zmluvy pristúpia a potvrdia ho svojím podpisom.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanej bola vyplatená suma 4.750,- eur, pričom do
zosplatnenia uhradila sumu 3.262,74 eura, po zosplatnení dňa 22.11.2017 sumu 99,74 eura, dňa
25.1.2018 sumu 124,56 eura, dňa 10.5.2018 sumu 124,56 eura a dňa 21.6.2018 sumu 41,52 eura (táto
úhrada vyplýva z predloženého výpisu z účtu, podľa ktorého žalovaná poukázala uvedenú sumu na

rovnaký účet ako predchádzajúce úhrady, pri ktorých bolo nesporné, že sa jedná o úhrady na úver.
Zároveň platba obsahuje rovnaký variabilný symbol a špeciálny symbol). Žalovaná teda uhradila celkovo
sumu 3.653,12 eura. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie 1.096,88 eura (4.750,- eur - 3.653,12
eura) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol

34. Súd zároveň priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 25.7.2017, t.j. od
nasledujúceho dňa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pričom súd prihliadol na jednotlivé úhrady
žalovanou po zosplatnení.

35. Nakoniec súd uvádza, že pokiaľ ide o napadanú náležitosť a to výšku, počet a termíny splátok istiny,

tak podľa názoru súdu žiadnym spôsobom výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ nemožno dospieť k
záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca
istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená
na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie
naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne

splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to,
že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty. Súd poukazuje aj na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016, keď na otázku súdu, či článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s
písm.h/smernice2008/48/ESsamávykladaťtak,žezmluvaoúverenemusívčaseuzavretiaobsahovať
presné určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky

a poplatky, súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa
Európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave. V odôvodnení rozhodnutia súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný

bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/
a článku 10 ods. 3 smernice. Z toho je teda nepochybné, že zmluva nemusela obsahovať počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a navyše žalovaná si môže bezplatne a kedykoľvek počas celej
doby trvania zmluvy vyžiadať výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky (§ 9 ods. 3 ZoSÚ). Súd taktiež
poukazuje aj vyjadrenie Slovenskej republiky vo veci prejudiciálneho konania C - 42/15, kde zástupkyňa

uviedla, že znenie zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala
presné určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky
a poplatky. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/146/2017,sp. zn. 3Cdo/56/2018 a sp. zn. 4Cdo/211/2017 Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že v zmluve
rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky nemusel byť a postačovalo uvedenie celkovej výšky splátky.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 348,86 eura z dôvodu toho, že

žalovaná uhradila predmetnú sumu po podaní žaloby, a preto žalovaná v tejto časti zavinila zastavenie
konania a žalobca úspešný bol v časti zaplatenia 1.096,88 eura zo sumy 3.762,73 eura. Žalobca bol teda
úspešný v rozsahu 35,16% a žalovaná vo zvyšných 64,84%. Nakoľko úspešnejšia žalovaná si náhradu
trov konania neuplatnila, zo spisu jej trovy konania nevyplývajú, súd žalovanej nárok na náhradu trov
konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

37. Podľa § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

38. Vzhľadom na majetkovú situáciu žalovanej (žalovaná má spolu s manželom príjem 721,17 eura a
výdavky vo výške 1160,74 eura), žalobcu a výšku priznanej sumy, súd povolil žalovanej splácať dlžnú
sumu po 50,- eur. Súd má za to, že splátka 50,- eur je primeraná ako majetkovej situácii žalovanej tak
aj výške priznanej sumy s tým, aby dlžná suma bola splatená v primeranej dobe. Súd je taktiež toho

názoru, že žalobcu ako banky sa povolenie splácať dlžnú sumu výraznejšie nedotkne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).