Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/244/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217960
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114217960.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: VITA TRADE, s.r.o.,
so sídlom Holubyho 14, 040 01 Košice, IČO: 46 036 750, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom
Katunským, advokátom so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribina 2, 812 72 Bratislava, v konaní o zaplatenie
174.727,65 Eur, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
III. Štát m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a vo vzťahu k
žalovanému v rozsahu 50 %.
IV. Znalec Ing. Peter Štenko m á nárok na odmenu vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 50 % a vo vzťahu
k žalovanému v rozsahu 50 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 16C 242/2002 - 1151 zo dňa 24.04.2014 súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaných na Liste vlastníctva číslo 100,
okres Prešov, obec Prešov, katastrálne územie Prešov; nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo
100, katastrálne územie Prešov prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu; žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanému sumu 1 009 177,62 Eur ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
do deväťdesiatich dní od právoplatnosti rozsudku a návrh žalobcu na zaplatenie sumy 174.727,65 Eur
ako náhradu za investície vložené do nehnuteľnosti vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok súdu
nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2014. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že z predloženého
Listu vlastníctva číslo 100, okres Prešov, obec Prešov, katastrálne územie Prešov mal súd za
preukázané, že strany sporu sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti k parcele číslo XXX/
X o výmere 2390 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcele číslo XXX/X o výmere 282
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcele číslo XXX/X o výmere 203 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, parcele číslo XXX o výmere 170 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcele
číslo XXX o výmere 1927 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, všetko parcely registra ,,C“,
evidované na katastrálnej mape a zároveň stavby administratívnej budovy súpisné číslo 3308, na parcele
číslo XXX/X a súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXX a to žalobca v podiele 40/60 a Slovenská
republika v spoluvlastníckom podiele XX/XXX, X/XX, XX/XXX U. XXX/XXX. Z výpisu z Listu vlastníctva
číslo XXXXX, okres Prešov, katastrálne územie Prešov mal súd za preukázané, že strany sporu sú
vedené ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností a to stavby garáž súpisné číslo XXXXX, na parcele
číslo 621/2 a súpisné číslo 11750 na parcele XXX/X a to Slovenská republika v podiele XXX/XXX, XX/
XXX, X/XX, XX/XXX k celku a žalobca v spoluvlastníckom podiele 40/60. Súdu bol predložený Znalecký
posudok číslo XX/XXXX znalca Ing. V. Š. zo dňa 29.06.2012, v ktorom znalec stanovil všeobecnú
hodnotu podielov u žalobcu v sume 1 931 021,90 Eur a u žalovaného v sume 965. 510,95 Eur. Súd
prikázal nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko mal za
preukázané, že počas celej doby trvania tohto súdneho sporu žalobca žiadal prikázať tieto nehnuteľností
do svojho vlastníctva. Súd zohľadnil, že žalobca je vedený ako väčšinový podielový spoluvlastník tejto
nehnuteľnosti v podiele 2/3, o nehnuteľnosti sa stará, zveľaďuje ich a zároveň prejavil vôľu vyplatiť výšku
spoluvlastníckeho podielu ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi. Súd žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanému titulom vyporiadania spoluvlastníckeho podielu sumu 1 009 177,62 Eur v zmysle znaleckého
posudku. Žalobca si v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 16C 242/2002 uplatnil aj nárok titulom
náhrady vložených investícii do spoločnej nehnuteľnosti. Tento nárok súd vylúčil na samostatné konanie
a bola mu pridelená spisová značka 7C 244/2014.
2. V konaní pod sp. zn. 7C 244/2014 bol súdu dňa 05.06.2017 doručený návrh pôvodného žalobcu
spoločnosti LOSJAZMINES, s.r.o., ktorým žiadal, aby súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu
tak, že z konania vystúpi spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o. a do konania vstúpi nový žalobca spoločnosť
VITA TRADE, s.r.o. Návrh na zmenu na strane žalobcu odôvodnil tým, že dňa 15.05.2017 došlo k
uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom spoločnosťou LOSJAZMINES, s.r.o.
a postupníkom spoločnosťou VITA TRADE s.r.o., kde pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola
postúpená z postupcu na postupníka, čo vyplýva z článku I. uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.05.2017. Súd Uznesením č. k. 7C 244/2014 - 106 zo dňa 26.06.2017 pripustil, aby do konania
na miesto doterajšieho žalobcu spoločnosti LOSJAZMINES, s.r.o. vstúpila spoločnosť VITA TRADE,
s.r.o.
3. Žalovaný sa k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 174.727,65 Eur vyjadril v písomnom podaní zo dňa
12.03.2018, v ktorom žalobu žalobcu v tejto časti žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol,
že vykonané stavebné práce boli prevedené v časti, ktorú užíva samotný žalobca a boli vykonané bez
vedomia a súhlasu žalovaného. Zároveň žalovaný uviedol, že Slovenská republika je pri vykonávaní
stavebných úprav a iných obdobných stavebných zásahoch viazaná všeobecne záväznými právnymi
predpismi, najmä čo sa týka verejného obstarávania. Žalovaný nebol informovaný o plánovaných ani
prebiehajúcich stavebných úpravách, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a zvážiť, či má záujem podieľať
sa na týchto investíciách. Žalovaný poukázal na vyjadrenie Správy katastra Prešov zo dňa 12.03.2013,
z ktorého je zrejmé, že k stavebným úpravám prišlo prevažne bez vedomia žalovaného, respektíve bez
jeho súhlasu. Stavebné úpravy boli vykonávané výlučne v priestoroch užívaných žalobcom, žalovaný
nemal o ich vykonaní vedomosť a to vlastne až do času, kedy si žalobca uplatňoval vynaložené investície
do nehnuteľnosti od žalovaného. Takto realizované zhodnotenie nehnuteľnosti považoval žalovaný za
účelné s úmyslom zhodnotiť nehnuteľnosť tak, aby sa na tomto zhodnotení podieľal spoluvlastník,
hoci nemal ani možnosť sa k vykonaným úpravám vyjadriť, pričom užívanie predmetnej nehnuteľnosti
bolo rozdelené a stavebné úpravy si väčšinový spoluvlastník vykonával len v časti, ktorú užíval on
sám. Žalovaný uviedol, že čo sa týka posúdenia zhodnotenia nehnuteľnosti znalcom, považuje za
zarážajúce, že zhodnotenie nehnuteľnosti sa takmer zhoduje so sumou investícií vynaloženou na
vykonané stavebné úpravy. Judikatúra rozlišuje a to v dosť významnej miere pojem a hodnotu vložených
investícií a pojem zhodnotenia nehnuteľnosti. Je teda predpokladom, že tieto dve hodnoty bežne nie sú
zhodné, ani takmer zhodné. Žalovaný citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3CDo 162/2004, ktoré de facto zabraňuje absolútnemu popieraniu práv menšinového spoluvlastníka,
kde v rozhodnutí sa konštatuje, že aj v prípade, keď veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje
určitému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti postavenie umožňujúce mu presadiť v každom prípade svoju
vôľu proti vôli ostatných spoluvlastníkov, nemôže byť prijímanie rozhodnutia o hospodárení so spoločnou
vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka len záležitosťou dominantného spoluvlastníka.
Na procese rozhodovania musia mať možnosť zúčastniť sa aj všetci ostatní spoluvlastníci a to bez
ohľadu na skutočnosť, že miera ich právnej a faktickej možnosti ovplyvniť tento proces daná výškou ich
spoluvlastníckeho podielu je v porovnaní s dominantným spoluvlastníkom zanedbateľná. S poukazom
na to, že žalovaný nemal možnosť sa vyjadriť k plánovaným investíciám, odporuje to ustanoveniu § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon.
4. Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 16C 242/2002, Znaleckým
posudkom číslo 26/2007 znalca Ing. Zdenka Weissa, ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:
5. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 174.727,65 Eur titulom
vložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti. Tento nárok bol vylúčený na samostatné konanie a vedie
sa pod sp. zn. 7C 244/2014.
6. Zo súdneho spisu 16C 242/2002 (č. l. 80 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že žalovaný
písomným podaním zo dňa 04.09.2003 si uplatnil nárok titulom investícií vynaložených žalobcom na
zhodnotenie spoločnej nehnuteľnosti v celkovej sume 12 453 099 Sk. Zároveň žalovaný súdu predložil
v konaní 16C 242/2002 prehľad investícií vložených do spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcich na č.
l. 95-221 súdneho spisu a to vynaložených spoločnosťou Limita, s.r.o. Košice. V písomnom podaní,
súdu doručenom dňa 30.05.2008 (č. l. 536 súdneho spisu 16C 242/2002) právny zástupca žalobcu
oznámil, že došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 40/60 zo spoločnosti Limita s.r.o. na
spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o. so sídlom v Košiciach. Z tohto dôvodu navrhol, aby do konania vstúpil
nový žalobca. Uvedené preukázal výpisom z Listu vlastníctva, z ktorého vyplývalo, že novým podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo 100 je spoločnosť LOSJAZMINES,
s.r.o. v podiele 40/60. Súd uznesením č. k. 16C 242/2002 - 543 zo dňa 18.09.2008 pripustil, aby
do konania na miesto doterajšieho žalovaného spoločnosti Limita, s.r.o. vstúpil na strane žalovaného
spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o. so sídlom Košice. Na Liste vlastníctva číslo 100 bol zapísaný nový
podielový spoluvlastník spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o. v podiele 40/60 titulom uzatvorenej Kúpnej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Prešov pod číslom V 7445/2007.
7. V konaní pod sp. zn. 7C 244/2014 bola v písomnom podaní zo dňa 05.06.2017 súdu predložená
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.05.2017 uzatvorená medzi postupcom spoločnosťou
LOSJAZMINES, s.r.o. a postupníkom spoločnosťou VITA TRADE, s.r.o., kde z článku I. uzatvorenej
zmluvy vyplýva, že postupca touto zmluvou postupuje postupníkovi peňažnú pohľadávku v celkovej
výške 174.727,65 Eur vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených, ktorú má postupca voči
spoločnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu neuhradenia investícií na rekonštrukciu
a opravu nehnuteľnosti administratívnej budovy zapísanej na Liste vlastníctva číslo 100, katastrálne
územie Prešov, ktorá sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 244/2014.
8. V písomnom podaní, súdu doručenom dňa 30.01.2013 žalobca rozšíril svoj žalobný návrh, keď žiadal
z dlžnej sumy zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy počnúc od 26.01.2015
až do zaplatenia. Súd na pojednávaní dňa 14.03.2018 zmenu žalobného petitu jeho rozšírením o
príslušenstvo pohľadávky nepripustil.
9. Zo Znaleckého posudku číslo 26/2017 znalca Ing. G. C., ktorý bol súdu doručený zo strany žalobcu
dňa 06.11.2017 vyplývajú uvedené skutočnosti:
10. Stavebné úpravy na nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva číslo XXX boli realizované podľa
faktúr, pričom tieto stavebné úpravy, ktoré boli realizované na predmetnej nehnuteľnosti, nemožno
považovať za nevyhnutné. Jednalo sa o faktúry so súpisom realizovaných stavebných prác, kde
podrobnou kontrolou zo strany znalca jednotlivých faktúr s uvedením miesta realizácie a projektovej
dokumentácie vynaložené investície zodpovedajú vykonaným stavebným úpravám, boli skontrolované
jednotkové ceny stavebných úprav v predložených faktúrach a ceny stavebných prác, ktoré primerane
zodpovedajú cenovej úrovni v čase fakturácie. Investície do predmetnej nehnuteľnosti na Liste
vlastníctva číslo 100 a Liste vlastníctva číslo 11895 boli skutočne vykonané. Stavebné úpravy, ktoré
boli realizované na predmetnej nehnuteľnosti, neboli nevyhnutnou opravou alebo údržbou týchto
nehnuteľností. Stavebné úpravy, ktoré nie sú nevyhnutnou opravou a údržbou, zhodnotili uvedenú
nehnuteľnosť v sume 519.026,34 Eur.
11. Zo Znaleckého posudku číslo XX/XXXX znalca Ing. G. C. mal súd zároveň za preukázané, že
na č. l. 668 sa nachádzajú faktúry vynaložené spoločnosťou Limita, s.r.o. Košice titulom vložených
investícií do spoločnej nehnuteľnosti. Tieto listiny sa nachádzajú na č. l. 668 až 763 súdneho spisu.
Na č. l. 764 znaleckého posudku sa nachádza faktúra číslo XXXXXXXX splatná dňa 27.10.2008,
kde odberateľom prác vykonaných dodávateľom spoločnosťou Camélia group s.r.o. bola spoločnosť
LOSJAZMINES, s.r.o., pričom boli prevedené celkové stavebné práce s 19 % DPH vo výške 374.130,69
Sk. Neoddeliteľnou súčasťou tejto faktúry je aj krycí list rozpočtu. Rovnako sa v znaleckom posudku
nachádza faktúra číslo XXXXXXXXX splatná dňa 31.05.2009 vystavená dodávateľom spoločnosťou
Camélia gorup, s.r.o. pre odberateľa spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o. na celkovú sumu 11.499,97
Eur titulom uskutočnených stavebných prác. Neoddeliteľnou súčasťou faktúry je aj krycí list rozpočtu.
Rovnako sa v znaleckom posudku nachádza faktúra číslo 20100292 splatná dňa 14.07.2010 vystavená
spoločnosťou Cien Fuegos s.r.o. pre odberateľa spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o. na celkovú sumu
2.955,96 Eur splatnú dňa 14.07.2010, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi dodanú automatickú
závoru s ramenom 5 metrov.
12. Na pojednávaní dňa 14.03.2018 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, mal za to, že
v tomto prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 1/3
jeho spoluvlastníckeho podielu žalobcovi titulom vynaložených investícií na spoločnú nehnuteľnosť.
13. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, poukázala na ich doterajšie
písomné a ústne podania v uvedenej právnej veci. Zároveň v záverečnej reči vzniesla zástupkyňa
žalovaného námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie tejto žaloby. Mala za to,
že v konaní nebolo preukázané postúpenie pohľadávky titulom vynaložených investícií zo spoločnosti
Limita, s.r.o. Košice na spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o. za roky 2002 až 2007. Mala za to, že žalobca
v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaný.
14. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
15. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.
16. Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.
17. Podľa § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
18. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
19. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.
20. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.
22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
23. Podľa § 458 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet
bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
24. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.02.21969 sp. zn. 4Cz 11/69
vyporiadanie v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka sa vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova
zmysle, v ktorého rámci sa prihliada napríklad aj k tomu, či a do akej miery niektorý zo skorších
spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a podobne.
25. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo 863/2005 podiel vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci. Z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť
spoluvlastníka podieľať sa podľa výšky svojho podielu na nákladoch vynaložených na spoločnú vec.
Takáto povinnosť spoluvlastníka je však viazaná aj na rešpektovaní práva rozhodovať o vynaložení
nákladu, respektíve o hospodárení so spoločnou vecou. Pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou,
o ktorom majú spoluvlastnícky podiel podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodovať, je možné
podriadiť aj rozhodnutie o tom, aká investícia, to znamená náklad akého druhu, v akej výške má byť
do spoločnej veci prevedená. Ak zákon stanoví, že rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
veľkosti ich podielov, potom z toho vyplýva, že nerozhoduje iba väčšina, pričom by menšinovému
spoluvlastníkovi nebola daná možnosť sa na zamýšľanú investíciu rozhodnúť alebo sa k nej vyjadriť.
Pokiaľ by menšinovému spoluvlastníkovi vôbec nebola daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícii,
potom za situácie, keď s takouto investíciou súhlasila väčšina spoluvlastníkov počítanou podľa veľkosti
podielu, nejde o rozhodnutie väčšiny podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade
by išlo z hľadiska hospodárenia spoluvlastníka so spoločnou vecou o neplatný úkon (22CDo 1658/2001
a 22CDo 277/2005). Pre ručenie vyporiadania investícií je treba rozlišovať prípady, kedy investície
sú vykonané so súhlasom spoluvlastníka alebo bez tohto súhlasu. V prípade, že spoluvlastníci s
nákladom vynaloženým jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec súhlasia, ide o dohodu o
hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na
úhradu vynaložených prostriedkov. Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov,
toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným
spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielov v dôsledku vynaloženej investície ako rozdiel medzi
cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení.
26. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 CDo 3316/2009 zo dňa 17.02.2010
pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorej majú spoluvlastníci podľa § 39 ods. 2
Občianskeho zákonníka rozhodovať, je možné podriadiť aj rozhodnutie o tom, aká investícia má
byť do spoločnej nehnuteľnosti vynaložená. Súhlas alebo nesúhlas môže spoluvlastník vyjadriť ústne
alebo výslovne. Pokiaľ neinvestujúci spoluvlastník s investíciou súhlasí, a tá je prevedená nákladom
investujúceho spoluvlastníka, je neinvestujúci spoluvlastník povinný podľa veľkosti svojho podielu na
takto vynaložený náklad prispieť, lebo si tak plní povinnosť vyplývajúcu z § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak investujúci spoluvlastník vynaložil prostriedky na nevyhnutné opravy a údržbu veci bez
súhlasu druhého spoluvlastníka, bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka tým vzniká až pri
zániku podielového spoluvlastníctva (rozhodnutie 22CDo 1870/2007).
27. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 22CDo 1509/2007 zo dňa 06.05.2008
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s vynaložením nákladov na nutnú opravu alebo
údržbu vzniká za trvania spoluvlastníckeho vzťahu vynaložením týchto nákladov. Nejde o náklady
na nutnú opravu alebo údržbu, vzniká táto povinnosť pri zániku podielového spoluvlastníctva a to vo
výške zhodnotenia jeho podielu. Je preto potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu alebo
údržbu a investíciami inými ako na nevyhnutnú opravu a údržbu nehnuteľnosti zhodnocujúcimi. Nie je
pritom potrebné zabudnúť, že investíciami zhodnocujúcimi nehnuteľnosť sa zhodnocuje nielen podiel
neinvestujúceho spoluvlastníka.
28. Súd mal za to, že vznesená námietka zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 14.03.2018
týkajúca sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.
29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2CDo 205/2009 zo dňa 29.06.2010
aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcovi ním uplatnené právo nárok, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácií nevysloví,
neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.
30. V tomto konaní má súd jednoznačne za preukázané z predloženého Znaleckého posudku číslo XX/
XXXX znalca Ing. G. C., rovnako z pripojeného spisu 16C 242/2002, že pôvodný žalobca spoločnosť
Limita s.r.o. vynaložila investície do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré boli preskúmané znalcom Ing.
Zdenkom Weissom. Zároveň mal súd jednoznačne za preukázané, že spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o.
nadobudla spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na Liste vlastníctva
číslo 100 a Liste vlastníctva číslo 11895 v podiele 40/60 titulom uzatvorenej Kúpnej zmluvy od
predávajúceho spoločnosti Limita s.r.o. so sídlom v Košiciach, ktorej vklad bol povolený pod číslom V
XXXX/XXXX. Zároveň nespornou skutočnosťou v tomto konaní bolo, že na základe uzatvorenej Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 15.05.2017 bola pohľadávka vo výške 174.727,65 Eur ako náhrada za
investície vložené do nehnuteľnosti postúpená zo spoločnosti LOSJAZMINES s.r.o. na spoločnosť VITA
TRADE s.r.o.
31. V tomto konaní absentuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V zmysle predloženého
Znaleckého posudku znalca Ing. G. C. číslo XX/XXXX investície vynaložené spoločnosťou Limita s.r.o.
mali charakter investícií, ktoré neboli nevyhnutné na opravu a údržbu veci. V zmysle citovanej judikatúry
súdov je tento nárok žalobcu potrebné posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení titulom
vynaložených prostriedkov na nie nevyhnutné opravy a údržby, ktoré vzniká až pri zániku podielového
spoluvlastnícka (porovnaj napríklad rozhodnutie 22CDo 1870/2007). Zároveň nespornou skutočnosťou
medzi stranami sporu bolo to, že tieto investície vynaložil právny predchodca žalobcu bez vedomia,
respektíve bez súhlasu žalovaného. Opätovne je preto potrebné nárok právne kvalifikovať ako nárok
vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade však súd má za to, že žalobca v tomto
súdnom konaní nepreukázal postúpenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia a vynaložených
investícií na spoločnú vec zo spoločnosti Limita, s.r.o. Košice na spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o.
ako nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v podiele 40/60. V konaní pod sp.
zn. 16C 242/2002 nebola súdu predložená žiadna listina, resp. dôkaz z ktorej by táto skutočnosť
vyplývala. Bol predložený zo strany pôvodného právneho zástupcu žalovaného iba list vlastníctva, z
ktorého vyplýva prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zo spoločnosti LIMITA, s.r.o. na
spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o. Súd tak vôbec nemal za preukázané, že zo spoločnosti Limita,
s.r.o. došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o. Z tohto dôvodu súd
vyhodnocuje aj predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2017 medzi postupcom
spoločnosťou LOSJAZMINES, s.r.o. a spoločnosťou VITA TRADE s.r.o. ako neúčinnú, nakoľko nebolo
v konaní preukázané, aby túto pohľadávku postupca nadobudol od predchádzajúceho podielového
spoluvlastníka.
32. V tejto súvislosti súd za veľmi významné pre posúdenie tejto právnej otázky považuje rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22CDo 216/2011 zo dňa 24.01.2013, z ktorého vyplývajú
tieto skutočnosti:
33. Nárok menšinového spoluvlastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého väčšinovému
spoluvlastníkovi zhodnotením jeho spoluvlastníckeho podielu inými investíciami (nie investíciami na
nutnú opravu a údržbu) vynaloženými menšinovým spoluvlastníkom vzniká (medzi spoluvlastníkom
investujúcim a neinvestujúcim) pri zániku ich spoluvlastníckeho vzťahu. K zániku takéhoto vzťahu môže
dôjsť jeho zrušením a vyporiadaním rozhodnutím súdu podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ale tiež prevodom (predajom alebo darovaním) spoluvlastníckeho podielu ktoréhokoľvek z týchto
spoluvlastníkov. Nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia je nárokom záväzkovým obligačným,
ktorý smeruje voči osobe, nie je teda viazaný na spoluvlastnícky podiel (nejde o nárok vecnoprávny).
Účastníkmi právneho vzťahu nie sú vymedzení tým, že sú vlastníkmi podielov aj potom, kedy k
vynaloženiu nákladu na vec došlo. To teda znamená, že neprechádza na nadobúdateľa podielu, nejde o
prípad univerzálnej sukcesie, dlžníkom je ten, kto sa takto na úkor investujúceho spoluvlastníka obohatil.
Veriteľom je ten, kto náklad v prospech iného vynaložil. Nemôže teda, s výnimkou prípadu univerzálnej
sukcesie prípadného prevzatia dlhov, byť dlžníkom niekto, kto nebol spoluvlastníkom veci v dobe, kedy
k vynaloženiu nákladu došlo.
34. Z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že nárok na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia je obligačným nárokom, ktorý neprechádza na nadobúdateľa podielu (s
výnimkou, že ide o prípad univerzálnej sukcesie). Dlžníkom je teda ten, kto sa takto na úkor investujúceho
spoluvlastníka obohatil a veriteľom je ten, kto náklad v prospech iného vynaložil. Z tohto dôvodu má súd
za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie si tohto nároku. V konaní teda nebolo
preukázané, že by pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia prešla zo spoločnosti Limita, s.r.o.
na spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o., a práve z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
titulom vynaložených investícii súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Súd
ešte považuje za potrebné poukázať, že strany sporu boli na pojednávaní poučení v zmysle zákonnej
koncentrácie konania podľa § 154 CSP. Súd uvádza, že pri striktnej úprave zákonnej koncentrácie
konania podľa § 154 CSP, súd nemôže zohľadniť zmenu skutkového stavu, ktorá nastala po vyhlásení
uznesenia o skončení dokazovania do vyhlásenia rozsudku.
35. Zároveň súd na doplnenie konštatuje, že aj keď súčasťou Znaleckého posudku Ing. G. C. sú
na č. l. 767, 770 a č. l. 773 faktúry, a to konkrétne faktúra číslo XXXXXXXX znejúca na sumu
vykonaných stavebných prác vo výške 374.130,69 Eur, faktúra číslo XXXXXXXXX znejúca na sumu
11.499,97Eur a faktúra číslo XXXXXXXX znejúca na sumu 2.955,96 Eur, kde odberateľom bola
spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o., žalobca v tejto časti podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno,
nakoľko súd nevie, či tieto faktúry boli zo strany odberateľa aj uhradené dodávateľovi a rovnako z nich
nie je zrejmé ako došlo titulom týchto investícií k zhodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti.
36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 257 C.s.p. a náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal. Ustanovenie § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa stranám sporu neprizná, je výnimočným inštitútom.
Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k inému záveru o náhrade trov konania, než by vyplynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov
konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby
v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na
základné zásady rozhodovania o trovách konania (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28.01.2010 sp. zn. 2MCDo 17/2009).
37. V tomto prípade s poukazom na charakter tohto súdneho sporu sú podľa názoru súdu v
prejednávanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania stranám
sporu. Súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu žalobcovi. Súd má za to, že toto rozhodnutie súdu je na prospech
obidvoch strán sporu. K dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou,
napriek niekoľkým súdnych pojednávaniam, ktoré boli práve za týmto účelom odročované, nedošlo.
Jediným riešením preto bolo podanie žaloby na súd. Súd poukazuje aj na postoj obidvoch strán sporu
v tomto konaní, a je toho názoru, že sa nedá hovoriť o úspechu jednej zo strán, preto má súd za
to, že je spravodlivé v tomto konaní nepriznať náhradu trov konania stranám sporu. Nárok žalobcu v
časti vložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti bol súdom zamietnutý, a v časti o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa nedá hovoriť a úspechu strán sporu.
38. Súd poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie R 31/1972 a tiež Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 3OBo 269/2007, podľa ktorého je rozhodujúce pri náhrade trov konania zisťovať,
či žalobca pred podaním návrhu na súd navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva dohodou a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na
súde a dosiahol plný úspech vo veci.
39. Súd má za to, že v tomto spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto aplikoval toto
výnimočné ustanovenie podľa § 257 C.s.p. a náhradu trov konania stranám nepriznal.
40. Podľa § 253 ods. 1 až 3 C.s.p., ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú
spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť
preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej
súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
41. V tomto konaní vznikli trovy štátu spočívajúce vo vyplatení sumy vo výške 13.627 Sk (452,33 Eur)
znalcovi X. Č.Ň. za vypracovanie znaleckého posudku (č. l. 466) v zmysle Uznesenia Okresného súdu
Prešov č. k. 16C 242/2002 - 466 zo dňa 28.04.2005 bola suma 13.627 Sk (452,33 Eur) vyplatená zo
štátnych prostriedkov znalcovi Ing. Jozefovi Čegiňovi za Znalecký posudok číslo 2/2005. Rovnako z
obsahu súdneho spisu 16C 242/2002 mal súd za preukázané, že v zmysle Uznesenia Okresného súdu
Prešov č. k. 16C 242/2002 - 1136 bola suma 250 Eur vyplatená znalcovi Ing. V. Š. za podaný Dodatok
číslo 1 k Znaleckému posudku zo dňa 17.02.2003 vyplatená zo štátnych prostriedkov odmena v sume
250 Eur. Celkovo tak vznikli trovy štátu vo výške 702,33 Eur (452,33 + 250 Eur). Súd s poukazom na
rozsudok Okresného súdu č. k. 16C 242/2002 - 1151 zo dňa 24.04.2014, kde v rozsudku v bode V.
rozhodol o tom, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v konaní o vylúčenom nároku,
rozhodol o týchto trovách štátu vo výške 702,33 Eur a rozhodol, že tak žalobca, ako aj žalovaný sú
povinní nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 50 % žalobca a 50 % žalovaný. Vykonané znalecké
dokazovanie bolo súdom vykonané na základe návrhov strán sporu, pričom bolo v záujme obidvoch
strán sporu. Preto súd má za to, že je dôvodné uložiť stranám sporu nahradiť štátu trovy konania, ktoré
platil a to u každého v podiele 5O%.
42. V tomto konaní vznikla náhrada nákladov Ing. V. Š. v zmysle č. l. 92 súdneho spisu z dôvodu,
že bol súdom ustanovený za znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku. S poukazom na to,
že v tomto konaní bol zo strany žalobcu predložený súkromný znalecký posudok, a tak žalobca ako aj
žalovaný netrvali na podaní znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Ing. V. Š., ktorý začal
vykonávať úkony smerujúce k vypracovaniu znaleckého posudku, súd rozhodol v tomto rozsudku o jeho
nároku na náhradu týchto výdavkov, ktoré si vyčíslil na sumu 73,04 Eur v rovnakom podiele 50 % vo
vzťahu k žalobcovi a 50 % vo vzťahu k žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.