Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407207765
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4407207765.13

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, v spore žalobcu: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K., zastúpený:
Advokátska kancelária A.. F. Z., s. r. o., so sídlom Nové Zámky, G. bašta 2, P.: XX XXX XXX,
proti žalovanej A.. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu vo výške 7,67 eur, do
3 dní od právoplatnosti uznesenia.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu vo výške 7,67 eur, do
3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 05. 2007 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode ich manželstva rozsudkom tohto súdu č.k. XXC/XXX/XXXX-XX z 21. 02. 2007.
Žiadal zahrnúť do BSM nehnuteľnosti v kat. úz. K. na LV č. XXX - rodinný dom č. súp. XXX na parc.

č. XXX/XX a tiež nehnuteľnosť v kat. území Nové Zámky na LV č. XXXX byt č. 23 na 5. poschodí,
spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku.
Po rozvode k mimosúdnej dohode nedošlo. Až v roku 2005 zistil, že celá nehnuteľnosť, t.j. rodinný
dom v K. patrí výlučne žalovanej. Správa katastra mu oznámila, že stavba bola do operátu katastra
nehnuteľností zapísaná v roku 1994 na základe rozhodnutia Obecného úradu v K. č. X/XX vydaného 15.
07.1992. Žalobcatvrdil,žestavbarodinnéhodomubolapostavenázatrvaniamanželstvazospoločných

finančných prostriedkov, a preto patrí do BSM. Žalovaná previedla nehnuteľnosť darovacou zmluvou
z 26. 08. 2005 v celosti do vlastníctva ich syna. Taký právny úkon vykonaný darovacou zmluvou je
absolútne neplatný od samého začiatku a nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Zároveň
žalobca v priebehu konania obmedzil žalobu na vyporiadanie BSM tak, že nehnuteľnosť - byt v Nových
Zámkoch do BSM nepatrí.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, lebo ku dňu zániku
manželstva v BSM nebol žiadny majetok patriaci do BSM a niet čo vyporiadať. Rodinný dom nikdy
netvoril BSM a je vo vlastníctve ich syna. Ona tam má len právo doživotného užívania. Pozemok získala
darom od svojej matky N. N. darovacou zmluvou č. RI 588/89. Stavba - rodinný dom bola postavená
na základe stavebného povolenia zo 07. 07. 1989 a skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím z 01. 06.
1992. Obec K. vydalo rozhodnutie o určení súpisného čísla. Finančné prostriedky na výstavbu domu

získala od matky a to darom 55.000,-Sk a na základe zmlúv o pôžičkách na výstavbu v sumách 150.000,-Sk a 50.000,-Sk. Peniaze na splácanie pôžičiek jej darovávala matka. Tá bývala u nich v spoločnej
domácnosti od 1987 do smrti v roku 1999.

3. Súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom č.k.16C/109/2007-177 z 15.12.2011 rozhodol tak, že
„Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí trhová hodnota rodinného domu súpisné č. 414
kat. území M., na LV č. XXX parc. č. 357/10.“ Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalovaná
a žiadala ho zmeniť a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Opätovne vzniesla námietku premlčania z
dôvodu, že žalobca neuplatnil svoje právo - dovolať sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej

dňa 24.08.2005 v zákonnej premlčacej dobe, ktorá je trojročná. Zdôraznila, že rodinný dom je vo
vlastníctve tretej osoby - A. E., nar. XX.XX.XXXX. Tomuto darovala nielen rodinný dom, ale aj pozemky a
iné nehnuteľnosti v kat. území K.. Zásadne tvrdila, že domovú nehnuteľnosť súp. č. XXX v K. nadobudla
do svojho výlučného vlastníctva zo svojich výlučných prostriedkov získaných od svojej matky N. N. a
nepatria do BSM. Poukázala na to, že za nehnuteľnosť nezískala žiadne finančné prostriedky, za ktoré
by bol nadobudnutý nejaký iný majetok.

3.1. Odvolací súd rozsudkom č. k. 25 Co 65/2012-201 zo dňa 23.10.2012 rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že : „Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí rodinný dom súp. č.
XXXpostavenýnaparceleč.XXX/XXvkatastrálnomúzemíK.zapísanýnaLVč.658aanijehohodnota“.
Odvolací súd uviedol, že v čase zániku BSM (27.03.2007) už nehnuteľnosť nebola vo vlastníctve strán
sporu, nemohla byť predmetom vyporiadania ona sama, ani jej peňažná hodnota. Po právoplatnosti

rozhodnutia bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o žalobe vo veci samej zamietnutím
žaloby a rozhodnúť aj o trovách konania.

3.2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal dovolanie žalobca s odôvodnením, že odvolací
súd vec neprávne právne posúdil. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4CDo 188/2013-265 zo dňa 28.01.2014 rozsudok
Krajského súdu v Nitre z 23.10.2012 sp. zn. 25 Co 65/2012 a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z
15.12.2011 č. k. 16C/109/2007-177 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.
Medzitýmnym rozsudkom súd rozhoduje o právnom základe veci a vyjadruje sa k tomu, či žalobca má
vôbec na požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Základom veci sa rozumie posúdenie všetkých

otázok, ktoré vyplývajú z uplatňovaného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku.
O tom, či trhová cena patrí (nepatrí) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda či je alebo nie
je predmetom jeho vyporiadania, nie je možné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože tu nejde o
pomer základu uplatňovaného nároku a jeho výšky. Mal za to, že rozhodnutia súdov nie sú správne.

4. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom č. k. 16C/1/2014-488 zo dňa 20.06.2017 určil, že do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria:
1. Finančné prostriedky z titulu vložených investícií do nehnuteľnosti vo výške 13.610 eur,
2. Zostatok na podnikateľskom účte žalovanej č. 285712/1200 vo výške 3.550,23 eura,
3. Finančné prostriedky z titulu vložených investícií do hnuteľnej veci - osobné motorového vozidla

(akontácia, splátky) vo výške 10.708,63 eura, spolu (27.868,86) 27.869 eur.
Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal
položkypodbodmi1až3.Ztituluvyporiadaniauložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu13.934
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobcovi a žalovanej uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za
vyporiadanie vo výške 836 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
ustanoveniami § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka.

4.1 Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe sporné strany. Uznesením č. k. 25Co/382/2017-566 zo

dňa07.11.2018,ktorénadobudloprávoplatnosť13.12.2018odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia uviedol,
že v spore bolo preukázané, že strany sporu spolu žili v manželstve 31 rokov a za túto dobu nadobudli
majetkové hodnoty. Z doterajšieho dokazovania vyplýva, že vyporiadanie sa vzťahuje aj k rodinnému
domu strán sporu, nie však k jeho trhovej hodnote, či k vloženým investíciám, ale k hodnote práva

doživotnéhoužívaniažalovanou,ktoréakovecnébremenožalovanázískaladarovanímrodinnéhodomu
synovi. Je potrebné zistiť, aký majetkový prospech žalovaná získala tým, že v darovacej zmluve bolo v jej
prospech zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania. Rovnako sa vyporiadanie
týka toho, čo podnikajúca manželka bola povinná nahradiť do BSM ako výnos z podnikania, ktorý bolpoužitý na podnikanie. Malo by ísť kladný rozdiel medzi aktívami a pasívami podnikania žalovanej ku
dňu zániku BSM. V prípade leasingových splátok je potrebné skúmať, akú majetkovú hodnotu má právo
žalovanej vyplývajúce z leasingovej zmluvy ku dňu zániku BSM. Do vyporiadania možno zahrnúť len

získanú hodnotu uvedeného práva. Vyporiadanie sa musí týkať aj časti zostatku na vkladnej knižke v
Poštovej banke, ktorá zodpovedá nespotrebovanej mzde žalobcu ku dňu zániku BSM.

5. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 25.09.2019 doručil súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu
a žiadal konanie zastaviť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi stranami sporu. O trovách

konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania s
poukazom na čl. IV dohody zo dňa 25.09.2019.
So späťvzatím žaloby súhlasila i žalovaná a neuplatnila si nárok na náhradu trov konania, čo potvrdila
svojim vlastnoručným podpisom.

6. Dňa 25.09.2019 strany sporu uzavreli Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, v zmysle ktorej sa dohodli na mimosúdnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v nadväznosti na závery pojednávania Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 16C/1/2014 zo
dňa 09.09.2019 a to tak, že žalovaná sa zaviazala titulom finančného vyrovnania vyplatiť žalobcovi sumu
vo výške 11 000 eur v hotovosti pri podpise dohody. Žalobca sa zaviazal dňom prevzatia finančných
prostriedkov vziať späť žalobu v predmetnom spore s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov konania. V zmysle čl. VII dohody strany uviedli, že dohodu si prečítali, jej obsahu porozumeli a
na znak súhlasu so všetkými jej ustanoveniami ju vlastnoručne podpísali. Žalobca svojím podpisom
súčasne potvrdil prevzatie finančnej hotovosti vo výške 11 000 eur.

7. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez

rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

9. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

10. Súd konanie zastavil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia s dôrazom na
dispozičné právo žalobcu, ktorý zobral žalobu späť, s tým, že so späťvzatím žaloby žalovaná súhlasila,

čo potvrdila svojím vlastnoručným podpisom na späťvzatie žaloby zo dňa 25.09.2019. Medzi stranami
sporu došlo k mimosúdnemu doriešeniu sporu uzavretím Dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 25.09.2019.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok

na náhradu trov konania, keďže predmetom sporu je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov i s poukazom na čl. IV Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo
dňa 25.09.2019.

12. O trovách štátu súd rozhodol podľa článku 4 odsek 2 CSP s poukazom na ustanovenie § 259 CSP

a každú zo strán zaviazal na ich zaplatenie v jednej polovici teda v sume 7,67 eur. Trovy štátu vznikli v
súvislosti s vyplatením faktúry UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., Bratislava vo výške
15,34 eur za poskytnutú správu ohľadne zostatku na účte žalovanej.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.