Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117207948
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117207948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Československá obchodní

banka, a.s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 00001350, zastúpeného
Mgr. Lenkou Heřmánkovou, advokátom, Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: K. E., Y..
XX.XX.XXXX, L. E. R. X, XXX XX I., o zaplatenie 137.667,37 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 115.554,20 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne z tejto sumy od 14.3.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 32 % z trov konania spojených
s podaním žaloby, okrem trov konania spojených s jej dopĺňaním, za ktoré mu náhrada nepatrí, a to
vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 22.3.2017 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť mu sumu 137.667,39 Kč s kapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške 28.601,59 Kč od
17.03.2015 do 13.03.2017, so zmluvným úrokom vo výške 16,9 % p. a. z čiastky 136.366,19 Kč od

14.03.2017 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 8.197,61 Kč od 16.05.2016
do 13.03.2017 a s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05 % p. a. z čiastky 136.366,19 Kč od
14.03.2017 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil všeobecne tým, že dňa 17.03.2015 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere
reg. č. XXXXXXXXXR (ďalej len „Zmluva") s tým, že na základe čl. 1.2. Zmluvy poskytol žalovanému
úver, a to až do výšky 152.000,00 Kč. Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné

podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery (ďalej len "Obchodné podmienky"), a že žalovaný sa v čl.
1.6. Zmluvy a čl. 5. Obchodných podmienok zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné
prostriedky spolu so zmluvnými úrokmi (pozn. súdu: ktoré nešpecifikoval) v pravidelných mesačných
splátkach (pozn. súdu: ktorých výšku a splatnosť v žalobe nijako neuviedol), a tiež podľa čl. 1.5. Zmluvy
hradiť poplatky súvisiace s poskytnutým úverom (pozn. súdu: ktoré taktiež nijako nešpecifikoval). Tvrdil,
že vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou pravidelných splátok, bol zo strany
žalobcu opakovane vyzvaný k úhrade splatných dlžných splátok vrátane príslušenstva a poplatkov, a

pretožeanipotomžalovanýdlžnúčiastkuneuhradil,prehlásilžalobcapodľačl.9.1.písm.d)Obchodných
podmienok všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom ku dňu 15.05.2016 za splatné. Uviedol,
že žiada úhradu úroku z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi
(zákonný úrok z omeškania) od dátumu omeškania (pozn. súdu: ktorý nešpecifikoval, a ani výšku asplatnosť jednotlivých súm, a spôsob výpočtu vyčísleného úroku - z akých súd a za aké obdobie -
neuviedol) s tým, že „dlžná čiastka k 13.03.2017 činí 174.466,59 Kč, a to v nasledujúcom členení:
- istina 136.366,19 Kč,

- poplatky 1.301,20 Kč,
- zmluvný úrok 28.601,59 Kč a
- úrok z omeškania 8.197,61 Kč“ (pozn. súdu: bez toho aby bolo zrejmé ako tieto sumy vypočítal).

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením

vyzval, a žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 9.8.2017.

4. Na výzvu súdu, aby žalobca v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP doplnil skutkové tvrdenia o tom, v akej
celkovej výške žalovaný úver čerpal a akú celkovú sumu žalobcovi na tento úver (úverovú zmluvu) už
celkovo(naakékoľvekpoložky-istinu,úrokyipoplatky)spoluzaplatilžalobcavpísomnompodanízodňa
5.6.2019 uviedol, že žalovaný do zosplatnenia úveru zaplatil celkom 9 splátok po 3.953,- Kč v celkovej

výške 35.577,- Eur, a následne ešte pred podaním žalobného návrhu dňa 19.9.2016 čiastku 641,16 Kč,
dňa 6.10.2016 čiastku 113,72 Kč a dňa 6.12.2016 čiastku 113,92 Kč .

5. Na zvyšný obsah písomného podania žalobcu zo dňa 5.6.2019 v časti, ktorou nad rámec výzvy súdu
(na štyroch stranách) dopĺňal dôvody žaloby, a to až v čase po doručení žaloby žalovanej strane (s

výzvou na vyjadrenie k nej podľa § 167 ods. 2 CSP) a po viac ako dvoch rokoch od jej podania, v
zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP urobené oneskorene a podľa ust. § 294 v spojení s ust. § 140 ods. 2 CSP
predstavujúce taktiež už aj neprípustnú zmenu žaloby, súd neprihliadal.

6. V tejto súvislosti súd pripomína, že podľa Čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť

tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet
tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

7. Podľa Čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie

práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

8. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom

na rýchlosť a hospodárnosť konania.

10. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

11. „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú
spôsobilébyťpredmetomdokazovania.Takétonesubstancovanéprejavyžalobcusúdvkonanílegitímne
opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670. + ďalej podrobnejšie viď aj bod 37. tohto odôvodnenia).

12. V súvislosti s dopĺňaním skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového stavu) súd
tiež pripomína, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pričom podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v
spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

13. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, žalobca však
svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti, preto súd vzmysle ust. § 180 CSP vec prejednal v jeho neprítomnosti, a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané
dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa § 204 CSP).

14.Súdsavovecioboznámilsožalobou,vykonaldokazovanieoznačenýmidôkazmi(§132ods.1CSP),
ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných
(resp. nespochybnených), riadne a včas prednesených tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods.
1,2, a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento rozhodujúci skutkový stav:

15. Z nespochybnených tvrdení žalobcu vyplýva, že dňa 17.3.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu
o úvere reg. č. 007488032R, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 152.000,- Kč s
tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné prostriedky všeobecne
(neurčito) spolu s nejakými (žalobcom v žalobe nešpecifikovanými) zmluvnými úrokmi v nejakých
(žalobcom nešpecifikovaných) pravidelných mesačných splátkach, a tiež hradiť (nešpecifikované)
poplatky súvisiace s poskytnutým úverom (v zmysle čl. 1.5 zmluvy podľa sadzobníka, ktorý v konaní

vôbec predložený nebol).

16. Podľa nespochybnených tvrdení žalobcu žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pravidelných
splátok (ktoré nešpecifikoval), a keďže ani po opakovaných výzvach dlžnú čiastku neuhradil, žalobca
prehlásil všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom ku dňu 15.5.2016 za splatné. Do

zosplatnenia úveru mu žalovaný zaplatil celkom 9 splátok po 3.953,- Kč v celkovej výške 35.577,- Eur, a
následne ešte pred podaním žalobného návrhu dňa 19.9.2016 čiastku 641,16 Kč, dňa 6.10.2016 čiastku
113,72 Kč a dňa 6.12.2016 čiastku 113,92 Kč.

17.Žiadneinénežvyššieuvedenéskutočnostivsúvislostisokolnosťamiaúhradamipridotknutejzmluve

o úvere stranami (najmä žalobcom) určite a zrozumiteľne tvrdené neboli a ani zákonom ustanoveným
procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli.

18. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o ďalšom zisťovaní skutkového stavu nad rámec stranami
dodaných skutkových tvrdení na vyšetrovacom princípe (v rozpore so zásadou prejednacou), pre

občasné zlé skúsenosti s právnym povedomím niektorých strán, súd už len pre úplnosť pripomína, že
v konaní je viazaný žalobným návrhom a obranou, vrátane tvrdení rozhodujúcich skutočností, ktoré
ich vymedzujú, a dôkazov označených na ich preukázanie, a preto iný skutkový stav resp. okolnosti,
než tie ktoré strany konania vymedzili včas (§ 153 a 154 CSP) uplatnenými prostriedkami procesného
útoku a obrany, teda také ktoré žiadna zo strán v konaní riadne (určite a zrozumiteľne) a včas netvrdila,

(okremniektorýchvýnimiekvprospechspotrebiteľa,viď§295CSP)predmetomkonaniaaposudzovania
(a teda ani zisťovania a dokazovania) neboli a ani byť nemohli (§ 216 ods. 1 CSP a § 185 ods.
2 CSP) - čo v tomto prípade platí najmä vo vzťahu k všeobecným tvrdeniam žalobcu o úrokoch a
poplatkoch. To samozrejme platí aj na prípadné ďalšie neprípustne oneskorené dodatočné dopĺňanie
ďalších podstatných skutočností, resp. skutkových tvrdení (§ 153 ods. 1 v spojení s § 149 CSP) a

dôkazov, ktoré (ako novoty - doposiaľ neuplatnené prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, okrem stanovených výnimiek) nie sú prípustné ani v odvolacom konaní (§ 366 CSP).

Právne posúdenie

19. Právomoc tunajšieho súdu je daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel1, článok 2
bod 1, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského
štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

20. Podľa nariadenia Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 4, článok 16, bod 2 druhý účastník zmluvy

môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

21. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím I.) článku 4 „rozhodné právo pri absencii voľby“, bod 1. písm. b/ pokiaľ nedošlo k
voľbe rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o poskytovaní

služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.22. Podľa § 497 Obchodného zákoníku (zákon č. 513/1991 Sb.), smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel,
že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se
zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

23. Predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver. Ten je upravený zákonom č. 321/2001 Sb. o některých
podmínkách zjednávaní spotřebitelského úvěru (ďalej len „ZoSU“).

24. Podľa § 4 ods. 1 ZoSU smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena

písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel.

25. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZoSU smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat
také stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou-
li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být
uveden způsob jejich výpočtu.

26. Podľa § 6 ZoSU nesplňuje-li smlouva o poskytnutí spotřebitelského úvěru náležitosti uvedené v § 4,
pokládá se spotřebitelský úvěr za úvěr úročený ve výši diskontní sazby platné v době uzavření smlouvy,
ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, uveřejněné pro příslušné období Českou národní bankou;
ujednání o jiných platbách na spotřebitelský úvěr se stávají neplatnými, to vše s účinností ode dne, kdy

spotřebitel tuto skutečnost uplatní u věřitele.

27. Podľa § 2048 Občanského zákonníku, ujednají-li strany pro případ porušení smluvené povinnosti
smluvní pokutu v určité výši nebo způsob, jak se výše smluvní pokuty určí, může věřitel požadovat
smluvnípokutubezzřetelektomu,zdamuporušenímutvrzenépovinnostivzniklaškoda.Smluvnípokuta

může být ujednána i v jiném plnění než peněžitém.

28. Podľa § 1968 Občianského zákonníku, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení.
Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.

29. Podľa § 1970 Občanského zákonníku, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého
dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku
z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením;
neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

30. Podľa § 2 nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši reposazby
stanovenéČeskounárodníbankouproprvnídenkalendářníhopololetí,vněmždošlokprodlení,zvýšené
o 8 procentních bodu.

31. V danom prípade ide v zmysle ust. § 290 CSP nepochybne o tzv. spotrebiteľský spor medzi

dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou. Podanej žalobe, ktorou je súd viazaný, vychádzajúc zo skutočností v nej uvedených, však
nemožno vyhovieť úplne.

32. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe

akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca
v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom
je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu

procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu
prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 132 ods. 1 CSP. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 CSP
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.

33. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom jepotom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

34. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový

stav aplikovať.

35. Žalobca si v tomto konaní v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou podanou žalobou uplatnil voči
žalovanému ako spotrebiteľovi právo na zaplatenie požadovanej sumy pozostávajúcej, ako vyplýva z
jeho žaloby, z rôznych položiek a dôvodov (nielen z poskytnutých peňažných prostriedkov, ale aj z
rôznych poplatkov, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania) len všeobecne - poukazom na poskytnutý

úver a pripojené listiny. Ako dodávateľ tak ale procesne netvrdil a nepreukázal všetky také rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by konkrétne a komplexne (podľa § 132 ods. 1 a 150 ods. 1 CSP úplne) skutkovo
identifikovali a odôvodňovali celý uplatnený nárok voči žalovanému čo do základu a výšky, a umožňovali
ho preskúmať (a to najmä vyčíslené poplatky, zmluvné úroky a úroky z omeškania), a preto považoval
súd podanú žalobu v tejto časti za nedôvodnú. V súvislosti s úvahami o úplnosti podania má pritom súd

za to, že žaloba má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je v nej obsiahnuté
čoho sa týka a čo sleduje, ako aj uvedenie podľa žalobcu podstatných (rozhodujúcich) skutočností, a jej
posúdenie ako aj posúdenie (ne)úplnosti týchto tvrdení tak bolo už len vecou posúdenia a rozhodnutia
súdu vo veci samej (v opačnom prípade by žalobu, pre neunesenia bremena tvrdenia, nebolo možné
nikdy zamietnuť). Pre úplnosť tiež treba uviesť, že ďalšie dopĺňanie rozhodujúcich skutočností ani

neprichádzalo do úvahy - keďže podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe sa v spotrebiteľských veciach nepripúšťa (porovnaj § 294 v spojení s ust. § 140 ods. 2 CSP).

36. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne,
určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a

na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých konkrétnych
skutočností súvisiacich s úrokmi a poplatkami) má súd o nároku na zaplatenie uplatnenej sumy (resp.
jej zložiek) rozhodnúť. Uvedené má význam jednak z hľadiska prekážky litispendencie a res iudicata,
ako aj v zmysle uplatnenia prejednacieho princípu a zásady koncentrácie, a toho, aby sa žalovaný k
predmetu konania vôbec mohol riadne vyjadriť (vrátane konkrétneho výpočtu úrokov a poplatkov). V

návrhovom (sporovom) konaní je preto zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť
(substancovať) všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), v zmysle
prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za
žalobcu rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, a tieto len posudzuje (vychádza
z tvrdeného a zisteného skutkového stavu). Skutkový stav sa pritom zisťuje len v rámci vymedzenom

procesným útokom a obranou procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek,
iba na základe predložených skutkových tvrdení, a to či už zhodných (§ 186 ods. 2 CSP), nepopretých
(§ 151 ods. 1 CSP) alebo verifikovaných (preukázaných) po vykonanom dokazovaní (§ 220 ods. 2
CSP), a skutočnosti, ktoré procesne nikto netvrdil (okrem skutočností všeobecne známych, alebo
skutočností známych súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých skutočností vyplývajúcich z verejných

registrov) podkladom rozhodnutia nie sú. Inými slovami teda možno povedať, že skutočnosti (z ktorých
by eventuálne bolo možné vyvodzovať právo žalobcu - na konkrétne úroky a poplatky), ktoré žalobca
(dodávateľ) netvrdil, sa teda inak v konaní vyhľadávať (zisťovať), preukazovať a pri rozhodovaní tak ani
posudzovať nebudú. Súd sám nevyšetruje a nevyhľadáva skutočnosti potrebné pre priznania práva -
rozhoduje len v rámci procesného útoku a na základe skutkového stavu zisteného procesným postupom

podľa zákona (viď § 181 ods. 3, § 215 ods. 2 CSP, ako aj obsahovú štruktúru rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP - v ktorom súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, a ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, a ako vec právne posúdil), a preto v prípade,
že z tvrdených skutočností právo na zaplatenie požadovanej sumy nevyplýva (neunesenie bremena

tvrdenia), a v spotrebiteľských veciach sa podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe ani nepripúšťa (§ 294 v spojení s ust. § 140 ods. 2 CSP), nemožno mu priznať súdnu
ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.37. Uvedené závery pritom vyplývajú aj z komentovanej odbornej literatúry, podľa ktorej „základnú
procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a
rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V

sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne
opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu
bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho
procesnéhobremena.Aktedasúdprocesnústranu„pristihne“priporušenípovinnostitvrdenia,jevrámci
tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v

komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. ... Súd teda in concreto
prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové
tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a
nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní

legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ... žalovanému musí
byť umožnené vyjadriť sa ku všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo
nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe
vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti.
Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle § 129 ods. 3 CSP,

nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové
tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia
v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.)
a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú
zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje

sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in:
tamtiež, s. 670). „Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu mali byť
uvedené v žalobe a relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe,
resp. v replike a duplike (pozri § 167 a komentár k nemu). Súd môže dať stranám možnosť riadne splniť
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť aj dodatočne, tento postup je však na úvahe súdu ... Kruciálny

rozdiel medzi sporom a mimosporom spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimospore je zistenie všetkých
podstatných skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu účastníkov konania
(vyšetrovací princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú všetky relevantné
skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore (na tomto mieste odhliadneme
od odlišností sporov s ochranou slabšej strany) je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností

povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“
na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už
v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“ spor
k ďalším skutkovým zisteniam.“ Pokiaľ ide o rozsah skutkového základu meritórneho rozhodnutia v
sporovom procese súd v zhode s jurisprudenciou poukazuje na to, že „v klasickom sporovom konaní

súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z
komponentov (pozri aj ďalší výklad), ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je
aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale
zisťovaťskutkovýstavvmiereprimeranejprocesnejaktivitesporovýchstrán.Beztejtoaktivitystránsúdv
zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces skutkového základu pre meritórne rozhodnutie

a vec rozhodne“ (tamtiež, s. 796).

38. Na zdôraznenie uvedeného, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku
podľa § 220 ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca
domáhal a z akých dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje preto súd za potrebné opätovne

poukázať na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce
skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok,
resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne
zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, resp. často aj neprijateľné
podmienky (ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím

zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie, viď § 53 ods. 4 písm. v OZ - čo taktiež súvisí s bremenom
tvrdenia ohľadom požadovaných plnení), stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba
všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tentotrend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku
(účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je
možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. V danom prípade pritom ani z týchto príloh nevyplývajú

jasne a zrozumiteľne všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv.
„Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné
reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz ). Celá žaloba má skôr len
všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu (okrem petitu sú v nej konkrétne uvedené len 3 dátumy, číslo
zmluvy a „dlžné“ čiastky) s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných

(rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd.

39. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti

tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

40. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

41. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010, sp. zn.

33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin a v žalobě
(či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením odkázal na
tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými zjištěními, která
soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu a odpovědnost
příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami občanského

(sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

42. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany
netvrdili (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571)

43. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platná písomnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere so záväzkom veriteľa poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky,
a záväzkom žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi určité úroky (a
poplatky), a ďalej že mu veriteľ určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich (v určitom

čase a v konkrétnej výške) nevrátil, prípadne nezaplatil dohodnuté konkrétne špecifikované úroky a
poplatky (vrátane skutočností umožňujúcich ich výpočet), kedy bol tento dlh resp. jeho jednotlivé položky
splatný, a že zmluva obsahuje všetky obligatórne obsahové náležitosti. Z ust. § 132 a 294 CSP je pritom
zrejmé, že všetky podstatné tvrdenia majú byť určite a zrozumiteľne uvedené už v žalobe samotnej, a
to aj preto, aby už od začiatku súdneho konania (napr. i s poukazom na prerušenie plynutia premlčacej

doby) bolo zrejmé, čo je jeho predmetom, a aby sa k tomu (ku konkrétnym skutočnostiam) v súlade
so zásadou dispozičnou, prejedancou, rýchlosti i hospodárnosti konania mohla protistrana relevantne
vyjadriť, a súd mohol tieto skutočnosti preskúmať a (vrátane okolností týkajúcich sa premlčania) aj
posúdiť.Žalobcavšakvšetkytietoskutočnostivkonaníriadneaninetvrdil,ažaloba,hocimápoformálnej
stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom dlhu bez uvedenia

všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

44. Tento nedostatok sa pritom týka predovšetkým úrokov, a rôznych poplatkov zaúčtovaných na
ťarchu žalovaného. Žalobca uplatnil právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, kuktorým pripočítal aj úroky a rôzne poplatky, vo vzťahu k požadovaným úrokom (a poplatkom) však
neuviedol všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré by ich odôvodňovali (je zrejmé, že samotné
„uzavretie“ zmluvy bez konkretizácie uplatnených povinností a vymedzenia okolností ich vzniku

dôvodom vyčíslených úrokov a poplatkov nie je). Celá argumentácia k nim je v podstate založená
len na poukaze a dôvere na ich strohé vyčíslenie v evidencii vypracovanej žalobcom bez toho, aby
bolo zo žaloby zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti tento dlh, vrátane jeho základu, výšky i času
vzniku odôvodňujú. Takúto prax však už nemožno tolerovať. Vo vzťahu k požadovanej sume (najmä
k zaúčtovaným úrokom a poplatkom) žalobca v žalobe riadne a včas neuviedol všetky rozhodujúce

skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu. Obdobný postup, založený v
podstate len na všeobecnom účtovaní žalobcu, bol síce v minulosti možný v zmysle bývalého (dnes
už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do r. 2003) ak sa právo opieralo
o tzv. výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu (zrejme ako relikt bývalého štátneho vlastníctva,
kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania všetkých peňažných ústavov), a aj
to len pri vydávaní platobných rozkazov (procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V

súdnom konaní v súčasnosti, s rovnocenným postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex
offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, však nemožno nekriticky akceptovať a vychádzať iba
z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany (dodávateľa) bez posúdenia práva.
Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo konkrétne vyplývať. Nemožno súhlasiť s
postupom a nepriamym tvrdením žalobcu, že jeho evidovanie pohľadávky (vo výpise z „bankového

informačného systému“) je snáď akousi verejnou listinou, a že toto odôvodňuje a potvrdzuje výšku
žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. V opačnom prípade, ak by už samotné takéto listiny
mali byť dôkazom o výške dlhu, bez možnosti preskúmania ich správnosti a výpočtu, by bola úloha
súdu zbytočná a tzv. výpis z bankovej knihy - závislý od vstupných údajov žalobcu - by mohol byť rovno
exekučným titulom (tak ako napr. platobný výmer niektorých verejnoprávnych inštitúcií, pri ktorých to ale

ustanovuje zákon), čo je zjavný nezmysel. Podľa § 205 CSP iba listiny vydané orgánmi verejnej moci v
medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú
pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

45. Vo vzťahu k požadovanej sume zaúčtovaných úrokov a poplatkov žalobca v žalobe neuviedol

všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu. Pri uplatnení
vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich uplatnenie
(nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s poukazom na
konkrétne skutočnosti, ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie jednotlivých súm - z ktorých sa uplatňuje,
s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu s ich skutkovým

odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v danom prípade
zo žalobných tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť. Rovnako tak k zaúčtovaným
poplatkom (za poistenie či upomienky) zo žaloby nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
a preukazovali ich oprávnenosť a výšku (na základe čoho, kedy a v akej výške ich žalobca reálne
vynaložil a vyúčtoval).

46. V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu
tvrdiť všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a
ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto
len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených

skutočností právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať
súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

47. Okrem toho paušálne poplatky za upomienky a ich zaslanie majú podľa svojho obsahu nepochybne
povahu zmluvnej pokuty, a k tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného

súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania
o zmluvnej pokute (argumentum a minori ad maius tým skôr aj o predmete hlavného záväzku
resp. o podstatných náležitostiach zmluvy - súvisiacich platbách, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť
súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú
spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi,

ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu
ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v
oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovaťdojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

48. Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ oboznámený už pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo

brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný vyššie). Okrem
toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani
neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou
zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá
ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné
podmienky), by sa mala preto stanoviť písomne a konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak,

aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste
(napr. v obchodných podmienkach).

49. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako
dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok

napísaná drobným písmom s prípadným súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných
náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd
zdôrazňuje,ževprípadekonfliktuzáujmovspotrebiteľaajehozmluvnéhopartnerajepotrebnéposkytnúť
vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je
potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v

neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa
podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak
učiní, spreneverí sa princípu dôvery, a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

50. A napokon, vzhľadom na účtované poplatky za upomienky a za odoslanie upomienky, s poukazom
na to, že podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť uzatvorená písomne, je
zrejmé, že predložená zmluva, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis (§ 40 ods. 3 OZ), neobsahuje
náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZoSU (stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny
v § 2 písm. a) bodech 1 až 5), a v zmysle ust. § 6 ZoSU dojednania o iných platbách (okrem úročenia

úveru vo výške diskontnej sadzby platnej v dobe uzatvorenia zmluvy) sú neplatné, a preto ich veriteľ od
spotrebiteľe nemôže ani požadovať.

51. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, teda jednak pre neunesenie bremena tvrdenia
ohľadom skutočností odôvodňujúcich konkrétne vyúčtované úroky a iné poplatky, ako aj s poukazom

na absenciu obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy, s ktorými zákon spája neplatnosť dojednaní
o iných platbách, má žalobca z titulu pohľadávok z úverovej zmluvy nárok iba na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov. Keďže žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 152.000,- Kč a žalobcovi na
zmluvu uhradil sumu spolu 36.445,80 Kč, súd ho zaviazal na vrátenie zostávajúcej časti poskytnutých
peňažných prostriedkov vo výške 115.554,20 Kč. Keďže žalobca žalovaného vyzval na vrátenie

peňažných prostriedkov, a žalovaný je v omeškaní s ich vrátením, súd mu v zmysle ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 1 nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb. uložil povinnosť na ich zaplatenie
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom odo
dňa nasledujúceho po lehote na úhradu uvedenej vo výzve žalobcu k splateniu úveru, a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

52. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.53. Žalobca bol v konaní o svojej žalobe na zaplatenie dlžnej čiastky 174.466,59 Kč úspešný v časti
vo výške 115.554,20 Eur, čo predstavuje 66% úspešnosť, žalovaný bol v konaní procesne úspešný
vo zvyšku, čo predstavuje 34% úspešnosť, takže žalobca má potom podľa pomeru úspechu nárok na

náhradu trov konania v rozsahu pomerného rozdielu vo výške 32%, okrem trov konania spojených s
dopĺňaním žaloby - písomným podaním zo dňa 5.6.2019 (ohľadom podstatných skutkových okolností -
ktoré v prípade správneho a účelného postupu žalobcu mali byť súčasťou už samotnej žaloby). O výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.